-
Hrad Sklabiňa
-
-
-
-
-
-
-
-
To by hádam už stačilo.Oplatí sa tam vybrať na výlet.
-
Týždenník Žurnál, štvrtok, 26. november 2009:
Hradný biznis
Autor: Patricia Ďurišková, foto: Jozef Jakubčo
Pamiatok, ktoré sa zmenili na ruiny, bude čoskoro viac ako tých, o ktoré je postarané. Za posledných dvadsať rokov prišlo Slovensko o tretinu vzácnych nehnuteľností a každoročne k nim pribúdajú ďalšie stavby. Zoznam môže čoskoro rozšíriť aj jeden z najstarších hradov – Sklabinský z 13. storočia, známy architektonicky unikátnym prepojením s kaštieľom, či niektoré kaštiele v Necpaloch pri Martine. Dôvod je v podstate stále rovnaký – nejasné zámery vlastníkov s využitím pamiatok a neschopnosť štátu zabrániť ich devastácii.
Keby boli pamiatkári dôslední, majitelia týchto nehnuteľností by zrejme museli siahnuť hlboko do vrecka a platiť pokuty. O nehnuteľnosti sa totiž nestarajú tak, ako by sa mali. Napríklad renesančný kaštieľ Matice slovenskej v Necpaloch, na ktorého obnovu prispel aj štát tisícami eur, má síce pred nevítanými návštevníkmi zatlčené okná, bočné dvere sú však otvorené. Takže ktokoľvek môže prekĺznuť dnu a robiť si tam, čo chce. Nehovoriac o ďalších dvoch kaštieľoch v tejto obci, ktoré si pýtajú urýchlenú rekonštrukciu. Ešte horšie je na tom Sklabinský hrad, ktorého múry sa vplyvom času a zlého počasia doslova a do písmena rozpadávajú. Takmer neprejde deň, aby nepadol nejaký kameň. Ničia sa aj zachované torzá fresiek – či už v gotickej kaplnke hradu, alebo na stene kaštieľa, na ktoré prší alebo praží slnko, podľa počasia. Zlepšenie situácie sa tak skoro nečrtá. Ani v Necpaloch, ani v Sklabini.
Eseročka bez plánov
Pôvodný cieľ na Sklabinskom hrade bol jasný: dostať ho do stavu, v akom bol pred druhou svetovou vojnou, čo znamená šesť budov pod strechou. Vrátane kaštieľa, ktorý bol obývaný až do roku 1944, keď ho Nemci vypálili. Po pätnástich rokoch je však z toho splnené len minimum a obec namiesto pokračovania v rekonštrukcii už dva roky nerobí nič, čím vlastne znehodnocuje to, čo sa doteraz na hrade urobilo. Čo je horšie, nemá ani predstavu, čo ďalej. S občianskym združením Donjon, ktoré hrad opravovalo, vypovedala zmluvu a spolčila sa s pomerne málo známym kysuckým podnikateľom Karolom Cáderom. Podľa obchodného registra sa venuje poľnohospodárstvu, lesníctvu aj sieťkam proti hmyzu. Okruh jeho známych je však podstatne širší a vplyvnejší – siaha až ku klubu motorkárov, na čele ktorého stojí šéf národniarov Ján Slota.Sklabinský Podzámok s Cáderom vytvoril spoločnú eseročku Castrum Sclabana, čo je historický názov hradu. Obec do nej podľa starostu Jaroslava Jambora vstúpila aj preto, že môže ľahšie získať peniaze z eurofondov než súkromný podnikateľ. Na čo sa však majú použiť, nevedno. „Najprv musíme dať urobiť plány architektom, čo sa dá s hradom a jeho zrúcaninami urobiť. Nech oni povedia, čo je vhodné na opravu, čo na zakonzervovanie. Keď toto bude hotové, povieme, čo s tým budeme robiť,“ hovorí starosta, ktorý sa však ešte v lete 2007 podpísal pod vyjadrenie, že pred hradom plánuje vybudovať oddychovú zónu. Vynára sa tu však aj otázka, či obec doteraz spala. Od vypovedania zmluvy so združením Donjon už prešli viac než dva roky a doteraz nie je nič – ani oddychová zóna, ani opravený hrad, ani spomínané plány.
Karol Cáder o svojich zámeroch hovoriť nechcel. „Mám projekty aj investičné plány, zo všetkých tých zákulisných ťahov mám však zlý pocit, takže podrobnosti nepoviem. Nič nie je ukončené, veľa vecí je rozrobených,“ reagoval neurčito. Priznal, že jeho plány sa príliš nepáčia pamiatkárom. „Ich predstavy sú iné než naše,“ skonštatoval Cáder. Finančné krytie má podľa vlastných slov zabezpečené prostredníctvom náboženskej organizácie, ktorú však nechcel menovať. Cáder pôsobil istý čas aj v USA, tak sa v tejto súvislosti spomínajú jeho kontakty so zahraničnými Slovákmi a tamojšou evanjelickou obcou. Prečo si obec pre Sklabinský hrad vybrala práve Cádera, Jambor celkom nevysvetlil. „Oslovil nás, zdal sa nám ako hodnoverný partner. Vedeli sme, že spolu s niektorými ľuďmi mal záujem na pamiatkach v Necpaloch, nemali sme dôvod viac ho preverovať,“ uviedol.
Podnikatelia v kaštieli
Cáderovo meno sa skutočne spomína aj v súvislosti s ďalšími kaštieľmi v neďalekých Necpaloch. Jeden je takzvaný dolný, zo štyroch v obci jediný opravený. Cáder s kaštieľom už nemá oficiálne nič, jeho známi, podnikatelia zo Žiliny, však už áno. Jedným z nich je Pavol Raška, ktorý pre Cádera robil znalecký odhad hodnoty Sklabinského hradu a figuroval aj pri rekonštrukcii kaštieľa. Cáderova rodina podľa obchodného registra dodnes podniká s jeho príbuzným Jurajom Raškom vo firme Vinafood. Cáder tvrdí, že táto spoločnosť dnes už nevykonáva žiadnu činnosť. Druhým je oficiálny vlastník necpalovského kaštieľa Ján Hulík. Podnikateľ, člen spomínaného motorkárskeho Gold Wing klubu združujúceho majiteľov motoriek Honda. Prezidentom klubu je Ján Slota a rovnaký názov nesie aj polyfunkčný dom v centre Žiliny, kde šéf národniarov býva a ktorý prevádzkuje jemu blízka firma Slovben. V lete mali motorkári zraz práve u Hulíka v kaštieli.Jeho rekonštrukciu sprevádzali veľké spory s pamiatkármi. „Štát nedal na záchranu stavby ani korunu, no vyzeralo to, akoby nám hádzal polená pod nohy,“ spomína na obdobie rekonštrukcie Raška. Pamiatkový úrad sa k prípadu vyjadrovať nechcel s tým, že kaštieľ je už v súkromných rukách. „Boli tam obrovské problémy, vlastníci nepostupovali, ako mali, právne ani vecne. Úradníci mali s ich praktikami veľmi veľké nepríjemnosti,“ spomína zdroj blízky martinskému pamiatkovému úradu. Spory vznikali najmä okolo vonkajších úprav – podľa Hulíka mali výhrady napríklad k strešnej krytine. A hoci tento kaštieľ ako jeden z mála na Turci nechátra, jeho osud je nejasný. Hulík totiž už vo februári tohto roku dal inzerát, že ho chce predať. „Sú tam vysoké náklady na réžiu,“ zdôvodňuje. Kaštieľ na internete ponúka za 5,5 milióna eur. Priznal, že sa s Cáderom pozná, odmietol však, že by sa s ním chystal nejako angažovať v Sklabini. Aj Cáder, tvrdí, že spoločný biznis s týmito ľuďmi už neplánuje. „Poznám ich, ale nerobíme spolu.“
Zahmlená budúcnosť
Čo teda možno čakať od spojenia obec Sklabinský Podzámok – Karol Cáder nie je dnes vôbec jasné. Isté je, že práce, ktoré sa tam do roku 2007 urobili, vychádzajú dnes navnivoč a s hradom to ide dolu vodou. Obec po skončení spolupráce s Donjonom dlhé mesiace nebola schopná zabezpečiť ani len bránu na hrade, takže nebolo nič výnimočné stretnúť tam štvorkolkárov, ktorí si prišli zajazdiť. Za to dostala obec od pamiatkárov pokutu 300 eur. Výsledok? Brána dnes na hrade síce je – dodali ju tam šermiari, ktorí na hrade každoročne usporadúvajú šermiarske hry – ale vstupu štvorkolárom nebráni. Je totiž otvorená.A hrad chátra. Občianske združenie Donjon, ktoré dostalo hrad do prenájmu v roku 2000, svoje plány dostať ho do predvojnovej podoby nesplnilo, niečo však urobili. Vyklčovali kríky, odkryli niektoré múry a podmurovali historické stavby, čím ich vlastne zachránili pred zrútením. „Zakonzervovali sme aj väznicu, kde stačí už len domurovať vrch a osadiť strechu, podmurovali sme kaplnku, pilier na hornom hrade a na parkane…“ vymenúva výsledky svojej dlhoročnej práce predseda OZ Donjon Michal Svateník. Pod strechou, aj tou deravou, je však akurát tak severná veža. A budova niekdajšieho delostreleckého opevnenia v predhradí, označovaná tiež ako maštaľ, ktorá však patrí Donjonu. Nedopatrením sa totiž nedostala do zoznamu pamiatok, takže na papieri vlastne nie je súčasťou hradu.
Čia je zodpovednosť
Dôvodov, prečo Svateník a skupina nadšencov na hrade viac nespravili, je niekoľko – málo času, peňazí, úradné predpisy a predovšetkým nezhody s obcou a úradmi. Svateník nepatrí k ľuďom, ktorí si kladú servítku pred ústa, a viac než o papierovanie sa staral o práce na hrade. Tak sa napríklad stalo, že meškali výkazy pre úrad práce či iné doklady. To vyvolalo nevôľu na úradoch, následnú nediplomatickú reakciu u Svateníka a – domino sa spustilo. Na jeho konci je hrad ruina a adrenalín, ktorý sa starostovi Jamborovi dvíha už pri zmienke o združení Donjon. „Prosím vás, už celé roky riešime len hrad. Už sa ma poslanci na zasadnutí obecného zastupiteľstva pýtajú: čo máš prvý bod? Zase hrad?“ Svateníkovi vyčíta, že na nich poslal pamiatkárov, ale predovšetkým to, že sa viac staral o svoju budovu v predhradí než o hrad samotný. „Pozrite sa, ako to vyzerá tam, a ako na hrade. Nevieme ani to, koľko peňazí tam poriadne preinvestovali,“ hovorí Jambor.„Pamiatkári nám povedali, aby sme to s opravami najprv skúsili na predhradí a potom môžeme ísť na hrad,“ bráni sa Svateník. Rýchlejšie práce nešli podľa neho ani pre ďalšie komplikácie s úradmi. „Napríklad sme pamiatkárov zavolali, keď sme pri odkrývaní pivnice našli nejaké predmety, a oni od nás začali ako prvé pýtať stavebné povolenie,“ sťažuje si. Budovu niekdajšej maštale vybudovali prakticky od nuly. Zachovaný bol kus múra s oknom. „Museli sme mať nejaké zázemie, kde by sme mohli prespávať, mať odložené náradie,“ vysvetľuje ďalší dôvod, prečo investovali viac peňazí tam. Odmieta však, že by sa o hrad nestarali. „Za celý čas, čo sme ho mali v prenájme, starosta ani zastupiteľstvo nemali jedinú výhradu voči našej práci, na nič nás neupozornili,“ dodáva Svateník. Nech to už bolo akokoľvek, výsledky práce združenia vidieť. Teda zatiaľ, kým ich nečinnosť obce nenechá úplne napospas času. Pri súčasnom stave vecí nie je vôbec vylúčené, že k tomu onedlho dôjde. A zoznam národných kultúrnych pamiatok bude zas o niečo tenší bez toho, aby bol ktokoľvek braný na zodpovednosť.
Matica chce eurofondy
Matici slovenskej nepomohli ani štátne dotácie dvadsať a pol tisíca eur, aby svoj renesančný kaštieľ v Necpaloch dala ako-tak do poriadku. Zámer vybudovať tam múzeum vysťahovalectva so stálou expozíciou pre zahraničných Slovákov sa zdá pri pohľade na stav pamiatky na míle vzdialený. „Potrebujeme ešte okolo 3,3 milióna eur, ktoré chceme získať zo štrukturálnych fondov,“ spresnila finančná riaditeľka Matice Katarína Pacnerová. Oprava však zatiaľ nepokročila, skôr naopak. Hoci už v minulosti dostala Matica slovenská napomenutie od pamiatkárov, aby vchod riadne zabezpečila, stále má s tým problém. Do kaštieľa sa tak môže dostať hocikto aj tentoraz, bočné dvere sú otvorené. Podnikateľ Karol Cáder, ktorý sa angažuje na Sklabinskom hrade, tvrdí, že mal v minulosti rozbehnuté s Maticou rokovania o predaji tohto kaštieľa. Záujem mali mať americkí evanjelici. Matica však informácie o chystanom predaji popiera. „Matica slovenská ho na predaj nikdy neponúkala. Ani v tých najhorších rokoch sme neuvažovali o jeho predaji,“ zdôrazňuje Pacnerová. V Necpaloch je na predaj okrem Hulíkovho opraveného kaštieľa ešte jeden, renesančný, ktorý nutne potrebuje rekonštrukciu. Majiteľ ho na internete ponúka s vyše hektárovým pozemkom za necelých 300-tisíc eur. „Vhodný pre developerov a veľké firmy. Stav objektu: zlý,“ znie inzerát. -
[quote:1cb6dd557e=”RudoM na inom mieste“]ZDRAVIM. NEVIETE AKO TO BUDE SO SKLABINSKYM HRADOM? POHLI SA LADI S JEHO ZACHRANOU?
-
Dakujem Yvet. Dufam, ze sa hrad podari zachranit.
-
stranka tykajuca sa hradu:
http://www.castrumsclabana.sk -
Nove fotky z uzamknutej temy:
http://www.obnova.sk/diskusia/hrad-sklabina-0 -
Vyborne Harp, optimalizacia debat musi pokracovat… dufam ze ta uz ina zamknuta kratka debata k Sklabini este dnes o polnoci zmizne. Rozhodne nech tu nestrasi ta zamknuta.
-
OZ Donjon, dnes pridalo fotografie z tohotorocnych prac na Dolnej hospodarskej budove pri Sklabinskom hrade a kastieli.
http://www.obnova.sk/galeria/rekonstrukcia-dhb-za-pomoci-mk-sr-program-obnovme-si-svoj-dom
Log in to reply.