-
Hrad Stará Ľubovňa
-
No neviem co tam stalo cca 20 miliony Eur kedze tam neurobili toho bohviekolko.
Na lietave toho chlapi urobili ovela viac ako tu, a to cca s tretinovym rozpoctom mozno ani tolko nie.
tesi ma ze sa do toho pustilo muzeum aj samosprava no snad to niekedy dokoncia poriadne. Vzdy si budem stat za tym ze pokial sa da hrad opravit tak nech sa opravuje do povodneho stavu a ruiny ktore nie su tak zachvoane treba konzervovat. Mame tu stovky hradov no len cca 10 zachovalych a cca 10 – 15 by sa dalo obnovit.
-
Nezer, odporúčam ti preskúmať trochu túto tému. Dozvieš sa tak, že tej “bohviekoľko neurobenej práce” je vlastne výsledok statického zabezpečenia a náznakovej rekonštrukcie renesančného paláca. V budúcnosti bude zaujímavo prezentovaný celý palác v rôznych pochôdznych úrovniach.
Nepochopil som čo by si rád, aby bolo “niekedy dokončené poriadne”. To sa ešte stále nájdu “nadšenci”, ktorí by radi “poriadne” dostavali tie naše hrady. “Veď doba je taká, treba hrady opevnit, veď čo keby opäť vzbĺklo nejaké to stavovské povstanie!”
Neodpustil som si trochu sarkazmu, ale úvahy tohoto typu sú scestné a našťastie podobný prístup sa na našich pamiatkach neuplatňuje. Aj keď nanešťastie niektoré z našich hradov práve dostavbou prichádzajú o svoje hodnoty(napr. Vigľaš).
Porovnávanie s Lietavou je tiež dosť prehnané. Lietava kombinuje dobrovoľníctvo s profesionálnou prácou a je jasné, že podobný prístup na štátnej pamiatke asi nikdy nezafunguje. Sú to teda dve neporovnateľné veci.
-
asi sto rokov stara podoba
-
Žijem takú dobu, tak budem aj tu hnusný :-) …. Ja vážne prestávam tomu rozumieť a poprosil by som niekoho profesionálneho alebo aspoň poloprofesionálneho, aby mi to (totál-laikovi s hlavou prepchatou detským idealizmom :-D ) vysvetlil … Hráme sa všade na “citlivosť” voči pôvodnej architektúre … Niektorým vyskakujú rovno vyrážky, keď sa niekde potiahne o pár riadkov muriva vyššie pri dnešných “murovačkách” na hradných ruinách, niektorí ani za boha nepripustia, aby sa niekde niečo – dáky kúsok – dostavalo, hoci je fotodokumentácia, svedčiaca, že to pred 50 – 100 rokmi ešte – a ako – stálo (a vyzeralo) a budeme radšej za každú cenu z ruiny “stavať” ruinu (za každú cenu …). A ja sa pýtam, či je to všetko s kostolným poriadkom :-) , že ak sa v tom renesančnom ľubovnianskom paláci postavím a zodvihnem hlavu hore, musím, keď už je to chválené – ako dobre a citlivo “sme” to zas po dlhej dobe na Slovensku “urobili”, musím sa pozerať na kovovú konštrukciu – či krov – či ako ten hnusný výkrik industriálneho “moderného” vkusu nazvať ? … Drevený krov, kde je? Kde je dáky vkus páni realizátori, projektanti, pamiatkári … Toto vaším “puristickým” očiam nevadí? Prečo musí byť za každú cenu drevo tabu … ?
-
Drevo nie je urcite tabu. Ja by som ho tiez pouzil skor ako kov. Na druhu stranu treba uznat, ze niekedy vznikne situacie, ked sa drevo pouzit neda, alebo len tazko. Napriklad vetdy ked nam chybaju priecky a premostenie vatsieho priestoru by znamenalo bud hustu drevenu konstrukciu, alebo narocne vazniky.
-
[quote=jozo]
Žijem takú dobu, tak budem aj tu hnusný :-) ….
[/quote]
Excelentny prispevok Jozo, citavam ta rad, a toto bolo extra z mojho sudka, spravne sa rozcertit, aj to podat.. usmevmi.. ale vskutku adresne. Je to tak, ja ako dalsi laik vravim, ze ti pamiatkari svojimi rozhodnotiami v priemere viac skodia pamiatke.. nedostavat, nechat tak.. autenticita, blabla.. a velke pamiatky su uplny opak. My sme Bananistan, a nikdy sa to (zrejme) nezmeni. Kazdopadne “budeme radšej za každú cenu z ruiny “stavať” ruinu (za každú cenu …)” je totalne jedinecny vyrok. Bravo
Apropo, ja som v dakych tu uvedenych linkach videl tie 3D navrhy interieru rekonstruovaneho palaca, a sa mi zdalo, za tam boli planovane suvisle 3 podlahy v celej ploche palaca “AxB”, a nie ze tam urobili tri levely, kde je len zakladna dolna plocha alebo co, a 2 urovne nad nou su useknute plosiny, na ktore sa da dostat (zda sa) stredom objektu vedenym schodiskom. Nemam chut hladat v linkach tie vizualizacie, ale viem ze mi utkveli tie 3 suvisle poschodia.. a teraz ked som videl interier foto s vnutornou konstrukciou ako v dakom sklade (nech je vidiet od stropu po zem)… tak som to ani nekomentoval. :-/ Vobec sa mi to nepaci, a len dat ludom pocit vnemu celeho toho priestoru naraz, je podla ma malo. S 3 plnymi poschodiami by som sa ovela viac stotoznil v zmysle rekonstrukcie a vyuzitia priestoru, ako tento sklad s prizemim.
-
Presne to som tušil, že ako prvé dostanem :-) …
Veľký priestor – ukotvenie strechy – technická náročnosť – ešte by sme mohli dať = finančná náročnosť …
Môžem len (správne?) tušiť, že “goralským” chlapom len tak-tak, že vyšli euráče aj na to, ako je to – aké je to … :-)
Už by som len zbytočne do toho vŕtal, že ten palác ak mal ešte aj tam hore dáke priečky, tak boli v smere V-Z a nie S-J, prípadne, že starí majstri s drevom vedeli aj iné “fígle” “premostiť”, ibaže boli tak “starí”, že už sú dávno pod zemou … Ale aj tak je toto v tomto pseudo-štáte slobodných občanov jedna prdel … – ak sa tu má pamiatka “sku*viť” – na to sa vždy peniaze nájdu hehe … Tým nemyslím práve Ľubovniansky hrad, samože … Ja len tak, taký detail o tom detaile, ktorý mi to kazí. Holt treba sa držať pri zemi a nikde sa moc nerozhliadať …. :-D …
PS: Ako som tu vďačne pred takmer 2 rokmi zapustil, mohlo by sa zadariť a pán preceda JUDr. najsamlepší by si mohol v rámci XX. výjazdu strany či vlády (a nie je to jedno?) “na východ” spomenúť opäť na Ľubovňu :-), to by potom vyšlo aj na pár desiatok m3 dreva, na “podbitie” tej palácovej “mostovky” … Držím mu (nám (?), hradu (?)) palec. Jeden. Stačí …
-
Ja som v tom “nevinne” :-) … za to môže Ferko Kostroš :-) … on ma v poslednej dobe mailami tak zdravo podpichne, že musím kúsok tých emócii dakde vypustiť …, tak sa aj (nielen) obnove ujde …. :-)
Fero máš recht, ale čo s tým ďalej … ?
-
Ja sa pridám! Nechce sa mi takisto hľadať, ale pamätám si z nejakých starších článkov že sa spomínala “rekonštrukcia klenby/alebo klenieb”. Zo zverejnených záberov je zjavné že nič také sa nakoniec nekonalo.
A musím súhlasiť s Peťom že napriek použitiu dreva na schodoch ten interiér pripomína nejakú starú fabriku. Keďže tam chcú inštalovať múzeum liehovarníctva a pivovarníctva , a nepredpokladám, žeby mali nejaké stredoveké “hrnce”k tomu , že to “fabrikálny” dojem ešte umocní ! Neviem aké obdobie tam chcú prezentovať, ale pivovar aj pekáreň v stredovekom hradnom kontexte bola len trochu “iná a špecializovaná” kuchyňa aj z patrične zásobenou komorou(skladom)! A v kontexte ,čo všetko sa v danom objekte pôvodne nachádzalo -až po reprezentatívne a ubytovacie priestory pána hradu, mi tento unifikovaný priestor nepripadá schopný toto všetko odprezentovať !
-
[quote=jozo]
Žijem takú dobu, tak budem aj tu hnusný :-)
keď už je to chválené – ako dobre a citlivo “sme” to zas po dlhej dobe na Slovensku “urobili”, musím sa pozerať na kovovú konštrukciu – či krov – či ako ten hnusný výkrik industriálneho “moderného” vkusu nazvať ? … Drevený krov, kde je? Kde je dáky vkus páni realizátori, projektanti, pamiatkári … Toto vaším “puristickým” očiam nevadí? Prečo musí byť za každú cenu drevo tabu … ?
[/quote]
Ja som zasa čakal, kto sa do toho “industriálneho” výkriku obuje.
Keď si prečítaš históriu tohto priestoru, tak dospeješ k názoru, že aj keď je tento objekt celkom slušne “zrepasovaný”, stále by sa mohol objaviť nejaký zádrhel, ktorý nevidíme. Preto zvolili konštrukciu krovu takú, aby čo najmenej objekt zaťažili. Preto paradoxne ľahký “industriál” a nie ťažký drevený krov, pretože to nie je technický problém, ale statický (museli by sa použiť trámy onakvejších profilov = ťarcha jak hovado).
Uznávam, že je to z núdze cnosť, ale neberiem to až tak tragicky. Dnešné konštrukcie oceľových krovov sú nielen funkčné, ale aj estetické a nevyskytujú sa len vo fabrikách.
Mne napríklad viac kolú oči tie drevené konštrukcie schodiska s čiernym?, kovovým zábradlím upevneným šróbami, (architekt sa hral, prehral).
Aj Bulsarov koncert v “industriáli”
PeťoG, povedz mi jeden rozumný dôvod, prečo by mali postaviť, všetky výškové “levely”, toto nie je novostavba a architekt, pozri schodisko, dúfam, že ďalej hovoriť nemusím….
Strombus, čo a ako bude prezentované, nato by som si počkal, a potom trebárs v zuboch rozniesol.
-
Tatar,
neviem, preco by mali byt drevene podlahy v tom objekte prejavom “novostavby”, nakolko drevo je historicky material, a som pevne :) presvedceny o tom, ze tam niekedy bolo. Taka bola doba a rekonstrukcia v tom zmysle je uplne prirodzena, nehovoriac ze dole mali byt tie klenby, ktore tam su viditelne. Alebo zas tu je daka “predposratost” z toho, ze by to nebolo 100% zrekonstruovane ako to zavrsil l Majster Dominus 12.5. roku Pana 1599? Ide o princip, nepatrajte kto to bol a ci v tom roku.. Tak to tu proste je, skratka sme tu bud extremisti co by to postavili s odkukanim podobnych prvkov inde (lebo architektonicka podobnost sa niesla stavbami vzdy, v kazdej epoche) a verim ze pomerne verne, potom puristi odbornici, ktori to utlapkaju (ale ako citam Joza medzi riadkami, mame tu len “puristkov”, tych papierovych), len aby sa to nerozpadlo, a mozno niekto v strede ako ty. Holt, vymiename nazory.
Alebo opat, tramy by boli extremna zataz? tak nemohli by s dat kovove nosniky potiahnute foliou s drevovou imitaciou? bolo by to uz velmi ciganske? no myslim, ze menej nez tie masivne schody a kovovym zabradlim, a urcite by si to maximalne vsimli len fachmani, ktorym oci lietaju vsade, s plnymi vnimanim priestoru.
Kazdopadne tie vizualizacie su od realizacie kde si inde, a uz neviem, ci boli na stranke spravcu objeku, alebo nejakeho atelieru.
Pekny cas predvianocny zelam.
PS: 3 poschodia mali byt :)
-
inak v tomto pripade si nemyslim, ze by bolo treba ist do takychto detailov…nemoze byt vsetko robene sposobom katarinka, lietava, prip. oblazy – mlyny (hoci to je nieco ine). Niekto to na tomto fore celkom dobre napisal, parafrazujem: kazdy objekt by sa dal prirovnat k cloveku – narodi sa, prezije urcitu produktivnu cast zivota, a pomaly ale isto dojde aj na tu jesen zivota. Netreba sa za kazdu cenu vracat do ”detstva stavby”.V kazdom obdobi ”zivota” predsa hrad mal inu podobu, vznikali rozne pristavby a objavovali sa nove prvky, co odrazalo potreby tej ktorej doby.
-
[quote=jozo]
Presne to som tušil, že ako prvé dostanem :-) …
Veľký priestor – ukotvenie strechy – technická náročnosť – ešte by sme mohli dať = finančná náročnosť …
[/quote]
A co ine si cakal? Neda sa jednostranne tvrdit ze kov je zly.
-
To boli časy, ale sa minuli … Ale už som moc mimo (tie 3 obrážteky snáď rozchodíte … :-D ).
K tomu hradnému industriálu, tiež to rozchodím, ale na špičkovú hradnú realizáciu v našej zemičke stále čakám … Ľubovnianskemu renesančnému palácu dávam 70% ako sa zvykne v recenziách … To je len môj názor, jeden názor z davu.
-
Vďaka Jozef, trochu som si aj ja zaspomínal. V podstate by sme sa zhodli, na čosi lepšie čakám aj ja. Mal som ani nie tak dávno podobné názory ako Ty, ale keď vidím všetky tie zúfalstvá “pamiatkárskych” architektov, remeselníkov a iných tvorov (nielen firemných, ale aj niektorých dobrovoľníckych) stáva sa zo mňa “purista” a “minimalista”, že aj ujo MS je asi “relativista” (samozrejme nie je, a ani by som sa nechcel porovnávať, to sa ani nedá).
Skús prosímŤa PeťoviG vysvetliť, že takto ako to je, to jest naznačené podlažia a voľný priestor ako otvorená učebnica je lepšie, dať tam podlažia = zabiť ponúkanú možnosť interpretácie celého priestoru, resp. rozbiť a nevidieť súvislosti.
Log in to reply.