-
Hrad Strečno
-
ked sa tu uz spominal podpalac mumie Zofie Bosniakovej… tak i info ako to s podpalacom dopadlo…
ŽILINA 17. júna (SITA) – Okresná prokuratúra v Žiline zastavila trestné stíhanie voči podpaľačovi telesných ostatkov Žofie Bosniakovej, pretože skutok vykonal v nepríčetnosti. “Obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,” informoval dnes agentúru SITA hovorca Krajskej prokuratúry v Žiline Milan Cisarik. Tridsaťjedenročný Žilinčan Ľuboš R. pôvodne čelil obvineniu z prečinu hanobenia mŕtveho, hrozilo mu jeden až päť rokov za mrežami. “Okresnému súdu v Žiline bude podaný návrh na uloženie ochranného psychiatrického liečenia,” uviedol Cisarik.
Takmer 400-ročné telesné ostatky Žofie Bosniakovej, ktoré boli uložené v Loretánskej kaplnke farského Kostola svätého Martina v Tepličke nad Váhom, zapálil psychicky narušený Žilinčan 1. apríla tohto roku. V neďalekej cukrárni si vypýtal kľúče od kaplnky a zapísal sa do knihy návštev, čo bol bežný postup. Vošiel dnu, vytiahol z kostola truhlu, rozbil sklenený kryt, polial horľavinou, ktorú si priniesol a podpálil ju. Žilinčana policajti zadržali na mieste, k činu sa priznal. Páchateľ sa nad dielom svojej skazy podľa očitých svedkov smial. Údajne tvrdil, že Žofiu videl na videu na internete ako bosorku a nemohol pre ňu spávať. Muž skončil v psychiatrickej liečebni, za jeho konanie môže zrejme schizofrénia.
Po požiari podľa expertízy, ktorú vykonali v martinskom ústave súdneho lekárstva, zostali z kostry vyžíhané úlomky kostí, z artefaktov sa zachoval napríklad medailónik zo žltého kovu, ruženec či náramok. Pri odprosujúcej pobožnosti ich 26. apríla uložili v kovovej schránke opäť do kaplnky teplického kostola.
Žofia Bosniaková sa narodila 2. júna 1609 ako tretia zo siedmich detí Tomáša Bosniaka a Márie Kenderessyovej v Šuranoch. Ako 17-ročná sa Žofia vydala za baróna Michala Serényiho. Po svadbe odišla na hrad Světlo v Bojkoviciach na Morave. Toto manželstvo však trvalo krátko, pretože Michal Serényi na jar v roku 1626 náhle ochorel a zomrel. Žofia sa vrátila domov. Ako dvadsaťročná sa druhýkrát vydala za Františka Wesselényiho. Po sobáši sa jej novým domovom stala Teplička nad Váhom, kde sa jej narodili synovia Adam a Ladislav. Zomrela 28. apríla 1644 na strečnianskom hrade. Pochovali ju v Strečne pod hradnou kaplnkou. Jej telo sa našlo neporušené a od roku 1729 bolo uložené v rakve so skleným vekom v teplickom kostole v Kaplnke Loretánskej Panny Márie.
Počas života zriadila Žofia Bosniaková útulok pre chudobných a nemocnicu. Chudobným rozdávala malé chlebíky, ktorým sa dodnes hovorí bosniaky. Mala veľkú úctu medzi ľudom aj šľachtou. V okolí Strečna ju doteraz nazývajú sväticou. Kardinál Ján Chryzostom Korec menoval ešte v roku 1997 komisiu, ktorá začala prípravnú fázu zhromažďovania dôkazov pre jej blahorečenie. Tento proces je však veľmi zdĺhavý.
Pri príležitosti 400. výročia narodenia Žofie Bosniakovej vydala Slovenská pošta známku s jej podobizňou a hradom Strečno v hodnote 80 centov.zdroj: SITA
-
Hrad osídlia duchovia a elfovia
ŽILINA 5. júla (SITA) – Hrad Strečno počas druhej prázdninovej soboty odkryje svoju tajuplnú minulosť. “Duchovia, elfovia a strečniansky des je názov atraktívneho podujatia, zaujímavého aj tým, že sa bude strašiť nielen vo večerných hodinách, ale od samého rána,” uviedla kultúrna manažérka Považského múzea v Žiline Adriana Brziaková.
Návštevníci hradu sa budú môcť stretnúť napríklad s duchom nešikovného murárskeho učňa, ktorému pri práci padali kusy múru na nič netušiaciace služobníctvo hradného panstva, v tmavých chodbách hradu sa bude prechádzať aj smrtka s kosou, objaví sa tiež sesternica krvavej Alžbety Báthoryovej menom Eutanázia, nebude chýbať ani upír či hrobárka Eva Ílová. Prekvapenie chystajú aj elfovia či duch stredovekého doktora so špeciálnymi liečebnými metódami. Atmosféru strašidelného pobytu na hrade znásobí tajomná stredoveká hudba a piesne. “Nočné alebo strašidelné prehliadky na hrade Strečno našli svojich divákov, ktorí sa sem radi vracajú špeciálne kvôli nim. Túto sezónu sme sa snažili vyjsť v ústrety najmä najmladším návštevníkom hradu, takže sa bude strašiť už od rána,“ povedala správkyňa hradu Strečno Katarína Repáňová.
Akcia sa uskutoční 11. júla od 9:00 do 18:00. “Pre tých, ktorí si potrebujú adrenalín zvýšiť ešte viac tmou a možno aj ďalšími úskokmi strašidiel, budú hradné zákutia otvorené od 20:30 do 23:00,” doplnila Brziaková. Organizátorom podujatia je Žilinský samosprávny kraj a Považské múzeum v Žiline.
-
Vstup na hrad s lístkom na plavbu plťou so zľavou
ŽILINA 19. júla (SITA) – Po preukázaní sa lístkom na plavbu plťou cez Strečniansku úžinu budú mať dospelí návštevníci hradu Strečno vstupné s desaťpercentnou zľavou. Ide o súčasť akcie pod názvom Plťami na hrad, z hradu na plte, ktorá platí od začiatku júla do konca októbra. Jej cieľom je prilákať nielen externých návštevníkov horného Považia, ale predovšetkým domácich turistov. V súčasnosti je hrad Strečno vyhľadávanou turistickou destináciou a často jeho návšteva býva doplnená aj pohľadmi z plte, uviedla kultúrna manažérka Považského múzea v Žiline Adriana Brziaková. Ako dodala, mnohí možno nevedia, že na rieke Váh sa nachádza unikátny bod, takzvané Miesto dvoch hradov, a to v priestore Strečnianskeho prielomu. “Toto miesto je nielen jedinou pozíciou odkiaľ vidno obe hradné panstva Starhradu a hradu Strečno, ale aj miestom, kde sa odkrýva jeden z najkrajších pohľadov na Strečniansky hrad,” podotkla. Momentálne najbezpečnejším spôsobom, ako sa dopraviť na spomínaný úsek Váhu a naraz zažiť vizuálnu atmosféru oboch stredovekých hradov, je plavba plťou. “Zážitok je obohatený o prekrásnu prírodnú scenériu a zaujímavé sprievodné slovo počas sedemkilometrového splavovaného úseku.
Návštevníkom hradu Strečno, najmä z jeho východných okien, sa zas načrtáva jedinečná panoráma na okolitú krajinu s dominantou rieky Váh a jeho meandrov,” konštatovala Brziaková. Túto sezónu pobyt na hrade spríjemňuje, okrem zaujímavých lektorských výkladov, aj sprievodné podujatia najmä so zameraním na výročie narodenia strečnianskej grófky Žofie Bosniakovej. Nebudú chýbať ani nočné strašidelné prehliadky hradu, stretnutie kováčskych majstrov. “Čerešničkou na torte bude uvedenie rockovej opery Matúš Čák Trenčiansky,” doplnila Brziaková. Bližšie informácie o akcii Plťami na hrad, z hradu na plte a o ďalších podujatiach sa nachádzajú na http://www.pmza.sk alebo http://www.plte-strecno.sk.
-
Sezóna na hrade Strečno sa skončí vianočnou rozlúčkou
Renáta Jaloviarová | 20. decembra 2009 16:17
Kráča sa k nemu po kamennom chodníku alebo stúpa po 250 schodoch. Brány stredovekého hradu Strečno sú hneď za dvoma drevenými mostíkmi. V nedeľu sa v tomto roku otvoria posledný raz a zatvorené zostanú až do ďalšej turistickej sezóny.Autor: Renáta Jaloviarová, Pravda
Zapálené fakle, vianočný stromček, svetlá a vône Vianoc zavládnu v poslednú adventnú nedeľu v hradnom panstve. Všetci, ktorí do Strečna prídu, absolvujú nielen vianočný výstup, ale prispejú aj k novému návštevnému rekordu. Strečnianska kastelánka Katarína Repáňová avizuje, že sa podarilo prekonať vlaňajšie čísla. “Aj napriek súčasnej hospodárskej situácii, hrad Strečno túto sezónu prekročil svoj historický rekord návštevnosti,” hovorí správkyňa hradu. Záverečné číslo bude známe až po nedeli, už v septembri však bolo na hrade viac ľudí ako vlani, keď prišlo 60-tisíc turistov.
Návštevnosť pomohli zlepšiť aj špeciálne akcie, ktoré spestrovali pri nočných prehliadkach hradné strašidlá, cez deň hradné hry, kováčski majstri, rytieri, sokoliari či strečnianski delostrelci. Tohtoročnú sezónu otvárala spomienka na dobrodinku a hradnú pani Bosniakovú a celá jej aj patrila.
“Celá sezóna bola v duchu Žofie Bosniakovej, keď sa pripomínal jej život,” dodala kultúrna manažérka Považského múzea, ktoré hrad spravuje, Adriána Brziaková. Bosniaková bola na hrade po svojej smrti pochovaná, odkiaľ jej neporušené telo previezli do Tepličky nad Váhom. 1. apríla ho tam podpálil psychicky narušený Žilinčan.
Hrad Strečno vznikol v 14. storočí ako strážny objekt pri Váhu. Neskôr sa stal najlepšie opevneným hradom na strednom Považí. Tristo rokov chátral a hrozilo, že aj s hradným bralom, na ktorom stojí, zmizne úplne. Načal ho kráľ Leopold I. a po roku 1900 sa dostal do rúk obchodníkov, ktorí ho plánovali rozobrať a kamene rozpredať.
Ťažba kameňa však nepriniesla očakávané zisky a proti ničeniu sa postavila aj cirkev. Od roku 1970 je hrad Strečno národnou kultúrnou pamiatkou a po opravách bol od roku 1995 sprístupnený verejnosti.
-
-
Caute,
tak to neuverite, s akym hrmotom som vam tu chcel TERAZ zavesit vybornu linku, diplomovku bud. ceskej magistry co som nasiel.. ale len textovu verziu, bedakajuc nad absentujucimi fotkami… a ked som si presiel Strecno topic este predtym, co som nezbadal :) :
Velmi zaujimava diplomova praca na temu:
Obnovený hrad Strečno — pendant Starého hradu — a jeho srovnání s památkově zajištěnými objekty
http://is.muni.cz/th/64830/ff_m/strecno.pdf
Skratka a dobre, zas bol ten Heretic chytrejsi.. rovnako majuci navrch so stastim na nachadzanie starych foto hradov.. Co uz, fanatik to je :-DBude to posobive citanie, dam sa na to.
-
Hradný šašo, šermiari a sokoliari budú v nedeľu baviť deti
STREČNO 29. mája (SITA) – Hradný šašo, šermiari a sokoliari budú v nedeľu na hrade Strečno zabávať najmä deti. Na hradných oslavách Medzinárodného dňa detí nebudú chýbať ani strečnianski delostrelci, stredoveká kuchyňa, streľby z kuše či stredoveké hry. „Azda najväčšou atrakciou dňa detí bude Klaunské divadlo Teáter Komika, ktoré ponúkne príbehy hradného šaša a množstvo animácií s prvkami žonglovania, akrobacie, pantomímy, cirkusového umenia a kúzelníckych trikov,“ povedala kastelánka hradu Katarína Repáňová.
V nedeľu od deviatej rána budú Sokoliari sv. Bavona z Banskej Štiavnice predvádzať šikovnosť vycvičených dravcov – myšiakov, orlov, plamienok či sokolov. Stredovek priblíži Skupina historického šermu Bojník z Bojníc, ktorá plánuje deti vtiahnuť do čara stredovekých hier. Počas celého dňa sa bude strieľať z kuše, hrať francúzsky bilboket a šermovať ako v období tridsaťročnej vojny. „K obľúbeným sprievodným programovým aktivitám hradných podujatí patria strečnianski hradní delostrelci a stredoveká kuchyňa žilinskej skupiny Terra de Selinan. Samozrejme, že nebudú chýbať ani v tento výnimočný detský sviatok,“ dodal riaditeľ Považského múzea v Žiline Boris Schubert.
-
Po veľmi peknom výlete na Lietavu a Starý hrad sme zašli aj na Strečno. Popravde čakal som všeličo a žial, očakávania sa naplnili do bodky. Viac foto tu:
http://andrejzm.rajce.idnes.cz/Hrad_Strecno/
Kvôli adminovmu kľudu nahodím pár foto aj sem, na potešenie oka maketa hradu, hneď pod ňou podklad na diskusiu. Čím sú natreté tie múry, aký to malo význam (mne to pripadá ako výsledok nejakých posledných opráv, opravte ma ak sa mýlim) a nakoniec nie je to trestné??? Na to by mal byť paragraf….
-
[quote=andrejZM]
Čím sú natreté tie múry, aký to malo význam (mne to pripadá ako výsledok nejakých posledných opráv, opravte ma ak sa mýlim)
[/quote]
V dobe nedávno minulej som zaregistroval sťažnosti, že im tečú strechy. Pokryté sú fatrafolom a predpokladám, že zvonku vo výške strešnej atiky to natreli (nastriekali) nejakou hydrofobizačnou gebuzinou, (systém istota je istota).
[quote=andrejZM]
a nakoniec nie je to trestné??? Na to by mal byť paragraf….[/quote]
Odpoviem Ti protiotázkou. Myslíš si, že použitie moderných technológií na (v podstate) novostavbe je trestné?
-
Pojem novostavba je v podstate správny, ale pokiaľ sa kompetentní tvária, že stále ide o pamiatkovo chránený objekt, mali by sa podľa toho aj správať…….koniec koncov, že bolo niečo v poriadku v 80-tich, 90-tych rokoch neznamená, že to je v poriadku aj teraz….
Z iného uhľa podhladu, keď už chcem novostavbu predávať ako turistickú atrakciu, mala by byť esteticky aspoň ako tak vyhovujúca. Napríklad plastové okná pre bežného návštevníka aspoň dobre ukážu, ale komu sa už toto môže páčiť?
modelová situácia: opravujem podobnú strechu na dome, používam samozrejme moderné technológie, ale kto by si už atiku zvonku natrel niečím podobným (zvlášť, keď to v podstate nemá žiadnu funkciu)? :-) -
Z návštevy Forchtensteinu som si priviezol plný kufor fotiek, včetne toho kufra. Je na ňom namaľované Strečno v rozkvete, zrejme keď ho mal na vrchole kariery palatín Vesselényi (do 1667). Po ňom Strečno asi daroval cisár Paulovi Esterházymu za vernosť, lebo si ho maľuje na rôzne predmety -taký bol aj kufor s maľbami hradov (cca 1670). Ako vidieť, Matthias Greischer opajcoval námet pre svoju rytinu z tohoto kufra, lebo ju vyhotovil až po roku 1680. (To isté je v prevedení zámku Bytča). Sú to posledné obrázky pekného hradu, lebo po dvojnásobnom dobytí hradu Tokolyovcami dal cisár nakoniec hrad vyhodiť do vzduchu (neviem, čo sa tým myslí, keďže Žofia Bosniak-Vesselényi si tam stále pokojne spala svoj večný spánok). Na poslednom obrázku je Strečno z rodostromu Esterházyovcov.
-
Závidím naj, že si tam bol, ani nie tak, že si videl to, čo si tu zatiaľ uverejnil, ale všeobecne … Luxusne bohatý hrad na inventár ten Forchtenstein …
No ak by som tradične negatívne … Ako sám vidíš, naj, hoc aj historicky cenná, dobová ikonografia – ale pre poznanie autentickej vierohodnej podoby – nepoužiteľná … Môže to byť aj zvádzajúce (či zavádzajúce) – ako vidno niektoré objekty sú na tých “inventároch” identifikovateľné aj našími očami bez popisky – takže sú viac-menej vierohodne zobrazené (vymaľované). Iné sú len cucané z prsta, resp. maliar podobu hradu nevidel, ale mu ju niekto ústne opísal, primitívne načarbal “do prachu” … Je vcelku logické, že pre vyhotovenie truhlice – rodokmeňa, neputoval maliar pár mesiacov hore-dolu po cisárstve … Žiaľ, nemohol si kliknúť na webe, takže čo nepoznal, aj tak “nejako” dal … Dnes z toho riešiť pôvodnú vizuálnu realitu je ako čítať z kryštáľovej gule … :-)
-
To je pravda Jožo, tí „umelci“ všetky tie hrady nepochodili. Hlavne nie severné Uhry, ktoré sú odfláknuté. Obrázkov hradov so strechami nie je veľa -ak odfiltrujeme obrázky ruín z 18. a 19. storočia, typu Endera, ale aj „rekonštrukcie“ typu Konyioka len dopĺňajúce posledný pôdorys. Obrázky zatiaľ hrajú takú slabú úlohu ako zbytok okrúhlej hradnej veže v žilinskej exkluzívnej Mirage, či náznak akéhosi hradu na kopci v Hornej Súči či na Súľovských skalách – nič hotové, len si domýšľať. Strečno je na tom ešte dosť dobre, s tým deficitom myslím skôr na Lietavu, Hričov a Starhrad. Obrázky tohto okruhu sú teraz vzácne umelecké dielka. Vytlačené na listy A3 (trochu dotvorené retušou) budú možno raz základom galérie na Lietavskom hrade, ak tam dostane Kiniž-veža, alebo Podkovička strechu. Čudujem sa, že také niečo nie je na Strečnohrade, keď miesta je v ňom dosť. Namiesto rytierskej siene (akože nie je) by mohla existovať rytecká sieň.
-
Ten kopec aj Strečnohrad je maľovaný z úzkej strany, zrejme zo severu, pretože hlavnú vežu má na pravej strane. Preto sa na prvý pohľad zdá malý. Na ten Esterházy-ovie rodostrom sa muselo vmestiť veľa hradov, preto museli, vyberať veduty na úzko. Tak je to aj s Lietavou a Hričovom (dosť mizerný argument!). Zo severnej strany je aj pohľad na Strečno na akvarele od Endera na obrázku, tento obrázok má pre mňa dokonalú kompozíciu. A všimnite si ten slobodný život na krásnom modro-zelenom Váhu.
-
Napísal som “niekde inde” k tomuto.. :
No Strečno vierohodné…(?) Iste, lepšie než Lietava od Greischera … Ten zrejme pohľad od severozápadu – zjednodušená, ale ako tak zachytená hmota, skôr “skratka” ako snaha o vernosť … A ten “truhlicový” pohľad od akože východu (hradné bralo+Váh), ale hmota hradu akože od západu … Opevnenie tak na 60% beriem, ale hmota samotného hradu zase len schéma (ani len skratka). Ale zase hradná veža – hoc (napodiv) skratka – vieme, čo s korekciou pri poznaní “foto” vedút od Bouttatsa chcel autor zachytiť …
Historická hodnota nepochybná, umelecká sporná, rekonštrukčná mizivá …. :-)No a Lietava z “rodokmeňa” … Mne to nič nedáva. Subjektívny typ – tá schematická podoba by mohol byť pohľad akože od severu … s alternatívou akože od západu. To veľké-vysoké vľavo tipujem za podkovitú vežu. To pod tým – pri alternatíve “zo západu” = polygonálny bastión a možno súčasne napravo vyššie objekt so štítom – Orlová brána … Ale to sú len a len špekulácie. Mňa to neposunulo … :-).
Log in to reply.