-
Hrad Strečno
-
Nasledujúca čiernobiela snímka ešte svetlo sveta nevidela. Ako to je zakonzervované, na to som si vypožičal snímku z http://www.zamky.sk. Aby nevznikol dojem dvojzmyselnosti tejto konzervácie: mne sa tie múry páčia. Múr hradu musí vo mne vyvolať pocit jeho odolnosti a pevnosti. V prvom rade je hrad odolnou pevnosťou. Na hrade Strečno sa nemusím báť, že mi na hlavu spadne zo zakonzervovaného múru kameň. Odchádzam s lepšou energiou naviazanou na pocit istoty. (Pozor, až na tie strechy).
-
Náročnosť prác dobre dokumentuje výrok stavbyvedúceho ing. Jiřího Jobánka: “…Největší problémy máme se zpevňováním hradního brala. Podle geologické zprávy je prostorově úplně rozpukané. Jsou v něm trhliny, které procházejí z jedné strany skalního masivu až na druhou. Budeme muset mnohé skalní bloky přikotvit k masívu skály, protože některé balvany i více jak sto kubíkové, jsou jen zaklíněné. Kdy by byl panovník, který hrad stavěl, věděl něco z geologie, nikdy by nezvolil na jeho výstavbu tento kopec. Sanování skalní stěny je pro nás daleko náročnější práce jak samotné zdivo.“
-
Jožo, píšeš:
A ten “truhlicový” pohľad od akože východu (hradné bralo+Váh), ale hmota hradu akože od západu …Akože „akože od západu“? Truhlicový pohľad na hrad je tiež od východu.
Akonáhle je hlavná veža za budovami, dívame sa na hrad od východu. Teba asi mýli v strede tá polokrúhla vežička, taký rondel je naozaj na západe, ale od západu by si ho aj tak nevidel, schovaný by bol v trojuholníkovom bastióne. Ja tu žiadne trojuholníkové bastióny nevidím. Na spodnom konci hradu (vľavo) je pravouhlý bastion (s vežičkou), na opačnom konci lomené hradby, všetko so strielňami. Aj tiene sú sprava, od severu. Prikladám pôdorys pre tých, ktorí ho nemajú.
-
Normálne som pár hodín v podvedomí riešil, či to má zmysel reagovať … Keďže píšem, výsledok zrejmý, ale ten zmysel je aj tak sporný …
No, na druhej strane, zase to môže skĺznuť do debaty, ktorú niekto tretí trefne ocajchuje ako honenie ega.
Takto, naj, už z lietavských miestnych končín si pamätám, že uchytiť niť logiky svojho uvažovania je pre mňa “občas” nadľudsky obtiažne … To samozrejme nevylučuje, že tretia osoba vníma moje uvažovanie podobne, že …
Hovorím len za seba, to v každom prípade. Jedno vlákienko tej nite som ale možno “mám” … Možno klame, ale ja si ho “tlmočím” nasledovne – ty veľmi často pri pozorovaní niečoho sústredíš pozornosť prvoplánovo na detail. Ten analyzuješ, identifikuješ, s tým sa prípadne stotožníš a jeho “zaradeniu” podriadiš- usporiadaš celok – globálny obraz … Toto mi dáva zmysel, ako prichádzaš k tomu, čo prezentuješ … Koniec pokusu o analýzu ako a prečo ….
“Akonáhle je hlavná veža za budovami, dívame sa na hrad od východu.” – ak povedané a vnímané kategoricky, potom = hlúposť. Ak nie od západu (aj to by sme pokecali prečo, ak “nie”), čo takto od juhozápadu až po juhovýchod (alternatívu od severovýchodu necháme v rezerve)?
Postreh s tieňmi – “sedí vec”.
“Teba asi mýli v strede tá polokrúhla vežička, taký rondel je naozaj na západe, ale od západu by si ho aj tak nevidel, schovaný by bol v trojuholníkovom bastióne. Ja tu žiadne trojuholníkové bastióny nevidím. Na spodnom konci hradu (vľavo) je pravouhlý bastion (s vežičkou), na opačnom konci lomené hradby, všetko so strielňami.” – detaily, detaily. Pre mňa by bolo podstatné zdôvodnenie, prečo od ľava až do prava je hmota palácov hradného jadra ukrytá za líniou opevnenia. Dokonca za líniou opevnenia s viditeľnými flankovacími prvkami, a to rovno na hrane skalného útesu …
Nebudem ďalej naťahovať (ak už som nepretiahol …). Môj výrok – “…pohľad od akože východu (hradné bralo+Váh), ale hmota hradu akože od západu …” bola len odľahčená snaha neuprieť tomu obrazu akú- takú vierohodnosť zobrazenia … Architektonicky totiž tá hradba (viac prvkov, ale nie je (môj) čas okecať…) a tá veža majú aspoň niečo spoločné s podobou hradu od Bouttatsa, ktorej na rozdiel od Greischera, či “truhlicového” autora ja verím … Bouttats čo nakreslil (a ja poznám), malo vždy hlavu a pätu (napr. Trenčín, Bystrica) …
Dal som za opevnenie 60% … Veľmi rád to skorigujem – “truhlicovej” “globálnej” podobe hradu dávam 5%, “truhlicovej” podobe “hradnej” polohy-terénu od východu dávam 80% … Nikto triezvy, kto hrad v reále videl a kreslil, nemohol nakresliť (namaľovať) dielo z “truhlice” (diletantov nerátam) … Mohlo to ale tak dopadnúť, ak autor hrad aj videl, ale “tvoril” len po pamäti a “trošku” pri tom zmotal vizuál nahratý v pamäťových bunkách … O ďalších variantách tvorivého procesu na základe “poznania” len “z počutia” tu už padlo slovo … Nepodstatné. Prežilo dielo. Rakušania sú bohatí a nám zostáva len pokus o úsudok … Bodka.
-
[quote=naj]
Je na ňom namaľované Strečno v rozkvete, zrejme keď ho mal na vrchole kariery palatín Vesselényi (do 1667). Po ňom Strečno asi daroval cisár Paulovi Esterházymu za vernosť, lebo si ho maľuje na rôzne predmety -taký bol aj kufor s maľbami hradov (cca 1670). Ako vidieť, Matthias Greischer opajcoval námet pre svoju rytinu z tohoto kufra, lebo ju vyhotovil až po roku 1680.
[/quote]
Opak je pravda, na kufri je dátum 1688. Ešte ku Greischerovi, nebol ľavý, iba toho mal tak veľa, že len keby sme si vybrali čo “načarbal” v roku 1680, neviem, či by sme to stihli obísť autom, čiže pochybujem, že to všetko fyzicky aj videl a ak aj videl, je otázka koľko času tomu venoval. Mýlili sa všetci od Greischera, Könyökiho až po Menclovú. Ale aj tak im vďaka. Skúste vliezť do Strečna a nakresliť pôdorys od ruky (a to ho poznáte). Bol by som zvedavý na vaše výtvory (to nie je kritika).
Na hrade Strečno sa nemusím báť, že mi na hlavu spadne zo zakonzervovaného múru kameň. Odchádzam s lepšou energiou naviazanou na pocit istoty.
Naj, v mojom predchádzajúcom príspevku som reagoval na túto Tvoju vetu. Vzhľadom na to, že si taký preduchovnelý, som Ti chcel odkázať, že do neba sa dá dostať nielen ak Ti niekto pošle pozdrav zhora, ale paradoxne aj tak, že sa Ti môžu otvoriť brány pekla. (Nič v zlom)
-
Pekne som domrvil, čo som na úvod chcel (hoci som (aj bol) na pochybách, či to sem ešte vôbec patrí a či som si to nemohol odpustiť) – druhý odsek mal znieť nesledovne:
“No, na druhej strane, zase to môže skĺznuť do debaty, ktorú niekto tretí trefne ocajchuje ako honenie ega. Takto, naj, už z lietavských miestnych končín si pamätám, že uchytiť niť logiky tvojho uvažovania je pre mňa “občas” nadľudsky obtiažne … To samozrejme nevylučuje, že tretia osoba vníma moje uvažovanie podobne, že … Hovorím len za seba, to v každom prípade. Jedno vlákienko tej nite ale možno “mám” …”
Má to svoje “čaro”, keď ostrosť zraku bola minulosťou, ba aj šanca opraviť niečo aspoň v krátkej chvíli po “enter” je tu už dávno fuč …. :-(
-
Na odľahčenie … keďže Strečno made in 20th century mám “rád” … Naše “informatívne” médiá sa už trapne dlho odbavujú na “rekonštrukčnom” výkone jednej španielskej tetičky z dedinky Borja … Keď už takej sprostosti venujú toľko pozornosti, stačilo by klapky a národnú “úzkocitnosť” odhodiť a môžu sa odbavovať bez prestania na produktoch “domácej kuchyne” … Materiálu je tu na “mediálne” roky … Na tom nešťastnom Strečne šantili dlhé roky celé dediny obdobných “tetičiek”, dokonca s posvätením “odborníkov” a pamiatkárov… A túto “vidiecku” tradíciu na Strečne dokonca kontinuálne zdarne udržujú …
-
[quote=vlcik-tlcik]
Mýlili sa všetci od Greischera, Könyökiho až po Menclovú. [/quote]
Ešte kui Greischerovi, otázka je nakoľko sa kedy mýlil, nakoľko prikrášľoval, nakoľko manipuloval. Viedeň bola od turkov oslobodená v roku 1683, Pešťbudín 1686. S vojenskými objektami sa manipuluje dodnes a nie som konšpiračný typ.
-
Ano vlčik-tlčik, máš pravdu, kufor bol od roku 1688. Pre ten rok 1670 som mal napísať „rodostrom od Tobiasa Sadlera“. Tam sú už všetky tie hrady. A že Strečnohrad môže mať pod sebou „peklo“ ti verím. Na snímke, ktorú prikladám (je tam najsevernejšia budova), vidieť, že kopec je akoby zo Slovenského krasu: škrapové vápencové pole. Možno je pod hradom aj jaskyňa.
Kufrové Strečno, aj všetky ostatné tam hrady majú „ciachu“ od J.Nypoorta. Ak ich nemaľoval sám Nypoort, tak aspoň boli maľované podľa jeho predlohy. Môhol opajcnúť niektoré hrady z Greischerovej série, ktorá bola dokončená tiež v roku 1688. Ale aj naopak, Greischer môhol opajcnúť pár hradov od Nypoorta. Túto druhú možnosť zastávam aj ja. Starší Nypoort (1625) mal pred Greischerom (1659) 24-ročný náskok umeleckej činnosti. Keď M.Greischer začal pracovať pre knieža P.Esterházyho, dostal za úkol všetky jeho majetky nakresliť. Samozrejme ryteckou technikou do medi. Vytvoril Greischer-sériu 73 rytín (1688), mnoho ich je práve na stenách Galérie predkov Esterházy vo Fraknó a „lietajú“ po časopisoch a knihách. Greischer s Nypoortom spolupracovali už v Slovinsku vo Valvasar-clube, vzájomne si pomáhali celý život. Greischer bol vlastne Nypoortovým žiakom, ak žiak prerastie svojho učiteľa vtedy je dobre.
Kým Greischerove Strečno je rovnaké ako Nypoortové, u Lietavy majú úplne iné obrázky. Nypoortova Lietava je z knižky Erzherzogliche Handgriffe des Zirkels und Linials, ktorú v r.1686 vydal vo Viedni Burckhard von Birckenstein ako učebnicu geometrie. Aspoň polovicu obrázkov (cca 70 hradov) tam dal Nypoort. Všetci dnes udávajú pod obrázky v knihách roky 1680, 1686, samozrejme že tí rytci na tom nepracovali len v tom roku, ale niekoľko rokov. Tieto roky sú roky dokončenia nejakého väčšieho úkolu: vydanie knižky, dokončenie série, atď.
O týchto veciach som sa rozpisoval niekedy vo februári:http://www.obnova.sk/diskusia/historicke-zabery-hradu-lietava?page=52#comment-64267
Ja si rytcov a ich rytiny ešte len usporadúvam, všetko z inojazyčných stránok. V „obraze“ budem neskôr, až si to postupne dám poporiadku na papier.
-
Ja by som nebol taký konšpiratívny :-). To iní Greischerovi súputníci mali byť potom rad za radom sťatí za prezrádzanie strategických informácii … :) Greischer bol “len” taký dobový macher na spôsob trebárs Kazík, Senzus, Rytmus našej dnešnej “Popmúzik” :-D …
-
Jožo, od Bouttatsa Gaspara poznám len 3 rytiny Strečna. A všetky sú zo západnej strany, preto nám v názoroch na východnú stranu hradu nepomôžu.
Prvá rytina je z už tu hore uvedenej knihy Erzherzogliche Handgriffe des Zirkels und Linials (1686). Dal som celú stránku, lebo mnohí nevedia že sa publikuje len spodná časť listu knihy.
Druhá je z „vrcholu slávy“, s trojuholníkovými bastiónmi (z http://www.zamky.sk).
Tretia je o niečo neskôr, keď cisárske vojsko Leopolda I vyhodilo do povetria všetky obranné hradby, asi to úmyselne nakreslil kvôli tomu. Za následok to malo i zmenu cesty na hrad. K tomuto obrázku musí byť aj pohľad východný, keďže pripísal taliansky pod meno Strezin aj: Dall altra parte, čo znamená: z opačnej strany.
-
Dosť dlho som uvažoval, kam zaradiť nižšie uvedenú informáciu, ktorá akosi neprávom uniká našej pozornosti. Možno do témy o archeoskanzenoch? Asi nie, lebo tie bývajú vybudované na mieste reálnych archeologických nálezov a snažia sa o rekonštrukciu istého zaniknutého stavu.
Nakoniec som sa rozhodol pre túto tému, keďže Strečniansky hrad aj zmienený projekt spadajú pod toho istého zriaďovateľa – Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) a správu Považského múzea v Žiline.
Prepáčte, že takto naruším zápalistú diskusiu z posledných dní…
Poriadny stredoveký hrad potrebuje stredoveké podhradie. Také niečo si asi povedali funkcionári či úradníci ŽSK, keď rozbehli prípravu projektu „Ślemień a Strečno na spoločnej ceste cez minulosť do budúcnosti“ v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013, ktorý spolufinancuje Európsky fond regionálneho rozvoja. Projekt “prešiel” a od februára 2011 do októbra 2013 prebieha jeho realizácia.
V rámci projektu vyrastie pod strečnianskym hradom “autentická stredoveká” dedina Paseka. Jej maketu a výkresy si môžu pozrieť návštevníci v priestoroch hradu. Bude v nej päť kompletne vybavených drevených domčekov so slamenými strechami, napríklad dom stredovekého pekára, rybára či ľudového liečiteľa. Súčasťou “stredovekej” dediny bude aj turistická informačná kancelária. „Dobovú atmosféru doplní studňa s pitnou vodou a funkčná zvonica. Pre deti sa postaví drevené ihrisko s využitím motívov hradnej architektúry,“ povedal hovorca ŽSK. V bezprostrednej blízkosti sa bude nachádzať oddychová časť ohniska s grilom. Vybuduje sa aj amfiteáter s lavičkami. Časť “stredovekej” dediny bude lemovať kolová hradba.
„Tento projekt je unikát. Inšpiráciu sme museli ísť hľadať až do Nemecka,“ povedal Boris Schubert, riaditeľ Považského múzea v Žiline.
Náklady slovenskej časti projektu predstavujú 624 000 €. Krajská samospráva sa bude podieľať sumou 31 189,89 €.
Viac o projekte sa môžete dočítať a fotografie makety si môžete pozrieť v článku Kataríny Kvašňovskej “Pod Strečnom vyrastie stredoveká dedina” zo 14. 5. 2011 na zilina.sme.sk alebo v článku “Pod Hradom Strečno vyrastie dedina za vyše 600 000 eur” z 1. 8. 2012 na topky.sk.
-
A potom, že prečo si nemyslieť, že v tejto vychcanej gubernii s aktuálne vládnucim červeno+J&T klonovaným “LenOn-om” sú peniaze na každú p*čovinu, že … Len sa dobre vygŕcať a bude trošku lepšie … Si pamätám na “žiadosť- projekt” Považského múzea o pár hlúpych chestákov na odstránenie problémov so zatekaním hradných okien rok dva dozadu …. alebo toťho padajúce kamene z hradného úbočia na ten genetický omyl architekta-autora – na prevádzkovú budovu – ohyzd – múzea … Čo tak lyžičku zdravého rozumu a obetovať tie peniaze na antibiotiká či aspoň fáče – náplaste – fixačné dlahy = na všetky tie hnisajúce rany, nádory a patogénne procesy, ktoré človeka s normálnou estetikou na duši pribíjajú k zemi, kde len na hrade hlavu otočí …. A čo tak z tých peňazi pridať na úbohé podfinancovanie záchrany reálnej autentickej torzálnej architektúry v blízkom okolí … Ale iste, za to nie sú politické body, biznis kšefty a hry plebsu …. A tie hry ovcojalový plebs bude extra v blízkej budúcnosti potrebovať … Panstvo vie ako a čo dať ovciam nažrať …
-
20 milionov korún na neautentickú umelinu je v dnešnej šporovlivej dobe ako päsť na oko. Tam nebudú dobrovolníci a darované prebytočné drevo a slama? Veď v stredoveku to gazda pre žienku postavil sám. Je zaujímavé, akými skulinkami milioniky utekajú z pozbieraných desiatkov.
-
Bol som dosť nevyberavým spôsobom odstavený od PC iba dokončím.
Kazík určite nie, ani ostatné, ale keďže bol platený o.i. palatínom hrať sa na Magora Jirousa moc nemohol.
Konšpirácia bola blbosť, to bolo len tak. Svojim spôsobom to bol kolega vyhotovil pre mesto Buda pozemkovú knihu aj s plánom mesta s jednotlivými domami, ilustroval knihy….etc
Paľom pridaná správa ma dosť pobavila, citujem :
„Tento projekt je unikát. Inšpiráciu sme museli ísť hľadať až do Nemecka,“
“Poriadny stredoveký hrad potrebuje stredoveké podhradie.”
fucknrocknroll
Log in to reply.