-
Hrad Tematín
Spolu s Trenčianskym,Beckovským a Čachtickým hradom zabezpečoval ochranu horských pohraničných priesmykov do Uhorska a doležitého brodu cez Váh. Kedže ho postavili na vysokom a zdaleka viditeľnom mieste, slúžil aj ako signalizačný objekt. Spomínané hrady boli totiž vizuálne prepojené, to znamená, že si v noci pomocou ohňových signálov a cez deň vlajkami odovzdávali dohodnuté znamenia. V dochovaných listinách sa o hrade dozvedáme už koncom 13. storočia. Počas nasledujúcich takmer 450 rokov prešlo hradné panstvo celým kolotočom udalostí, počnúc spormi o majetky a končiac ich konfiškáciou. Na začiatku 17 storočia získal hrad Stanislav Thurzo a postaral sa o jeho nálžitú opravu a dokonalé vyzbrojenie. Hradný komplex tvorila hranolová veža a hradný palác obklopený múrom. Malým úzkym priechodom oddelili horný hrad od dolného nádvoria. Predbránie chránili dve bašty zabezpečené ešte priekopou. V polovici 17 storočia sa spolumajiteľmi Tematína a Brunoviec Berčéniovci. Našli na hrade útočisko lebo počas osmanskej v roku 1663 Turci hrady nedobíjali. Na Tematínskom hrade sa narodil v roku 1665 Mikuláš Berčéni, neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákociho. O dvadsať rokov neskor spolumajiteľovi hradu Štefanovi Čákimu za účasť v povstaní Imricha Tokolyho skonfiškovali všetky majetky. Vačšinu hradu a panstva v tom čase už vlastnili Berčéniovci, ktorí ešte predtým začali so stavbou kaštiela v Brunovciach. Tam potom aj premiestnili viaceré zariadenia z Tematína. Mikuláš Berčéni, hoci sa najradšej zdržiaval v kaštieli, počas povstania Františka II. Rákociho dal pre istotu Tematínsky hrad opraviť, dobre ho vyzbrojil a zriadil na ňom aj stálu vojenskú posádku. V roku 1710 cisársky generál Heister obsadil Brunovce s cieľom zajať Berčéniho. Ten však ešte predtým z kaštieľa utiekol na hrad. Oddiel vojska sa teda vypravil dobyť Tematínsky hrad. Berčénimu sa však z hradu podarilo utiecť skor ako ho obkľúčili vojaci. Obrancovia hradu vydali hrad až po troch dňoch. Za ten čas Berčéni horskými cestami utiekol do Poľska. Tematín cisárske vojsko rozváľalo a ešte v tom istom roku Berčénimu zhabali všetky majetky. Zrúcanina hradu Tematín, hneď na začiatku by som chcel opraviť jednu mystifikáciu, s ktorou sa stretávam vo všetkých doterajších odborných publikáciách, hrad Tematín je priraďovaný k obci Hrádok, pritom je síce pravda, že prístupová cesta na hrad vedie z obce Hrádok, ale vo všetkých aj najstarších zápisoch v katastri je vedený v katastrálnom území obce Lúka. Môžem uviesť jeden príklad, ktorý som riešil, hrad Hrušov, nachádza sa v katastri obcí Hostie (väčšia časť), menšia časť zasahuje do katastra obce Topoľčianky, prístupová cesta vedie z cesty smerujúcej z Topoľčianok do Skýcova, ale jednoznačne je priraďovaný k obci Hostie. História Tematína z maďarskej stránky http://www.varak.hu Ku vzniku hradu Tematín sa nám neviaže žiadny presný dátum. Podľa historika Pála Engela, bol postavený niekedy po spustošení krajiny tatármi v rokoch 1241-42, ale ešte pred rokom 1264, počas veľkej výstavby hradov, pravdepodobne na pokyn kráľa Belu IV. Prvá písomná zmienka je uvádzaná v listine pochádzajúcej z roku 1264, podľa ktorej komesovia Demeter a Michal z rodu Rosd, úspešne ubránili hrad, pred vojskom Belu IV.,počas vojny medzi Belom IV. a kráľovičom Štefanom, jeho synom, o trón, (neskôr kráľ Štefan V.) Začiatkom 14. storočia hrad Tematín a územie horného Uhorska (dnes Slovenska), sa dostalo do područia oligarchu Matúša Čáka Trenčianskeho. Všetkých trinásť župných miest si ho zvolilo za panovníka, hoci spočiatku sa naoko vyhlásil za stúpenca kráľa Václava, skutočne však nikoho neuznával za panovníka. Moc v ozbrojenej službe zveril viac-menej príbuzným, aby si tak zaistil ich vernosť. Po smrti Matúša Čáka v roku 1321, sa hrad dostáva do vlastníctva syn Amadea? z rodu Gutkeled, prívrženca kráľa Karola Róberta, Mikuláša – šoproňský župan a komárňanský (veliteľ?), ktorý so svojím vojskom obsadil Oponický, Uhrovecký, Prievidzký, Bojnický a Topoľčiansky hrad. V júli, kráľovské vojská priamo pod vedením kráľa Karola Róberta obsadili Trenčín, pričom ostatné hrady patriace ešte Matúšovi Čákovi sa vzdali. Neskoršie tematínske panstvo prechádza do vlastníctva kráľovskej Komory. V roku 1348 kráľ Ľudovít Veľký daruje svojmu prívržencovi nitrianskemu županovi Vavrincovi Tóthovi. Od neho sa potom odvodzuje neskorší mocný a bohatý rod Ujlaky. Barón Mikuláš Ujlaky spolu s Ladislavom Garaiom a Michalom Szilágyim zorganizovali sprisahanie proti na trón nastúpivšiemu Matejovi Hunyadymu. Po hanebnom neúspechu, ktorý utrpeli, keďže nemecký cisár Fridrich Habsburský im neposkytol pomoc, a sprisahanie sa prezradilo,od pätnásť ročného panovníka dostal milosť, a takto si mohol ponechať svoje majetky. O pár rokov kráľ Matej s úmyslom šľachtica si zaviazať, menoval Mikuláša Ujlakyho za Sedmohradské knieža. Takto sa dostáva ďaleko od svojho panstva v údolí Váhu. Smrťou kniežaťa Vavrinca Ujlakyho vymrel Ujlakyovský rod po meči. Hoci existovala zákonná dedičská zmluva s rodom Zápoľských, predsa len motív vlastníctva obrovského majetku, do ktorého patrilo 19 hradov, 9 kaštieľov a 300 nevoľníckych dedín pripadla späť do rúk kráľovskej Komory. V bitke pri Moháči v boji s turkami padol kráľ Ľudovít II. a s ním aj väčšia časť vojska. V krajine vypukla anarchia, a v tejto situácii väčšina šľachty dosadila na trón sedmohradské?knieža Jána Zápoľského, pričom menšia časť šľachty na Bratislavskom hrade podporovala Ferdinanda Habsburgského. Alex Thurzo, taverník, ktorý sa pridal k druhému táboru už predtým dostáva tematínske panstvo do zálohy. V roku 1527, vo úspešnej vojenskej výprave na území dnešného Slovenska, je Ferdinand Habsburgský korunovaný za Uhorského kráľa. Alex Thurzo patrí k najbližším prívržencom, ako taverník je tretím najvyšším úradníkom, je vymenovaný za najvyššieho sudcu v krajine. Tieto funkcie zastával až do roku 1541. Šľachtický rod Thurzovcov bol v Uhorsku uznávaný, vplyvný, mocný a bohatý, mali vo vlastníctve obrovské územia, panstvá na ktorých tisíce nevoľníkov zväčšovalo thurzovskú pokladnicu.Viac členov rodiny zastávalo funkciu trenčianskeho a nitrianskeho župana, takto spoločne mali neobmedzený vplyv, a vládli nad touto krajinou. V bližšie neurčenom čase Tematín získala Báthoryovská rodina, a k nemu patriacich 10 nevoľníckych dedín.Vzdialený od koryta Váhu a nie príliš dôležitý, hral iba rolu panského sídla. Hoci vtedajšia obranyschopnosť hradu bola primeraná, ku na kopci sa týčiacom hrade postavili taliansku baštu , bastion. Prostredníctvom dedičstva sa od Báthoryovcov dostalo do vlastníctva Csákyovcov. V roku 1668 predloženom inventáre pevnosť bránili 1húfnica a dva kanóny. Podľa súpisu je stav miestností dobrý, iba šindľová strecha je schátraná. Obvodový múr hradu sa na jednom mieste zrútil, bolo k nemu treba pristaviť plentu. V roku 1676 gróf Štefan Čáky dáva hrad do zálohy Mikulášovi Bercsényimu staršiemu. Na tomto základe sa hradológ Csaba Csorba domnieva, že Mikuláš Bercsényi mladší, jeden z vodcov kuruckého povstania sa nenarodil na Tematíne, ale v kaštieli v Brunovciach, ktorý bol už od roku 1658 vo vlastníctve Bercsényiovcov. V roku 1680 gróf Štefan Čáky nadobúda späť vlastnícke práva. Niekedy počas povstaní sa k nemu vzťahuje súpis na vrchole kopca stojaceho hradu, má v jednom paláci 8 izieb, 1kuchyňu, a k nemu príslušiace schodiská, pivnicu, sklady a v druhej obytnej časti 3 izby, 1výklenok, a 1 pivnica. Mali aj dva koče, jeden používal kastelán. Dostal 80 forintov v hotovosti, v naturáliách obilie a soľ. V roku 1686 sa Mikuláš Bercsényi starší so synom sa zúčastňujú oslobodzovacích bojov spod 150 ročnej tureckej nadvlády sídla kráľov v Bude a mesta Buda, ako veliteľ jedného šľachtického oddielu. Mladší Mikuláš je v rokoch 1693-1708 v ďalekej Užskej župe vo funkcii župana, zdržujúc sa ďaleko od rodinných majetkov. Zakrátko sa aj gróf Mikuláš Bercsényi zapája do sprisahania šarišského župana Františka Rákocziho II. proti cisárovi Leopoldovi Habsburgskému. Sprisahanie bolo prezradené, pretože ich spojka s francúzskym kráľom Ľudovítom XIV bol cisársky provokatér a aj gróf Mikuláš musel ujsť za hranice. Táto historická legenda, že Bercsényi utiekol z Tematína do Poľska sa s veľkou pravdepodobnosťou mohla stať v roku 1701, ale nie v roku 1710. Hoci ani to nemusí byť pravda, pretože Bercsényi ako užhorodský župan sa viacej zdržiaval vo východných Karpatoch, ako v údolí Váhu.( Jeden list Rákoczimu je z apríla 1701 písaný v kaštieli v Brunovciach, v auguste 1701 píše francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV, už z Waršavy.) Na konci roku 1703 sa vracia domov F. R. II s poľskými žoldniermi a začína protihabsburgské povstanie. Po počiatočných ťažkostiach a nasledujúcich úspechoch sa k nim pridali chudobní ľudia a nevoľníci, neskôr šľachtici. Ústrednú rolu vo vedení boja mal gróf Bercsényi, ktorého knieža F.R. II. vymenuje za hlavného veliteľa povstaleckých vojsk. Ako veliteľ, pre svoje uštipačné poznámky, prchkú, popudlivú, zlostnú povahu nebol veľmi obľúbený v tábore povstalcov, ale najjasnejšie knieža, aj zo starého priateľstva, sa ho vždy zastal. Koncom roku 1703 sa celá trenčianska župa dostala pod kontrolu povstalcov. Kapitulovalo aj mesto Trenčín, ale na vyšom mieste stojaci trenčiansky hrad pod vedením župana Illesházyho, a do hradu sa stiahnuvšími šľachticmi z okolia odolalo ozbrojenému náporu. V tejto dobe sa do rúk povstalcov dostalo aj rodinné sídlo Bercsényiovcov Tematín, ktorý ale nezohral žiadnu rolu v ďaľšom povstaleckom ťažení. Na tomto území, od Tematína severnejšie položený hrad Beckov zostal v rukách cisárskych labancov. V auguste 1708, generál Heister s cisárskym vojskom dobyl späť stratené uzemia. Po porážke sa kuruci pomaly vytratili z údolia Váhu. Po kapitulácii Nitry, už iba Nové Zámky zostávajú v rukách povstalcov až do septembra roku 1710. Počas povstania, 21. novembra 1710 odchádza gróf M. B., hlavný veliteľ povstaleckých vojsk s diplomatickým poslaním k ruskému cárovi Petrovi I. Veľkému. Viac už na rodnú uhorskú zem nevstúpi (čo tiež nie je úplne pravda). Teda nie z Tematína ušiel do Poľska skrytý horami, ale s posolstvom kniežaťa F. R. II., dúfajúc v poskytnutie vojenskej pomoci ruského cára. Po neúspešnej misii sklamaný zostáva v dlhšom poľskom vyhnanstve, po ktorom nasledujúc svojho veliteľa usadil sa v tureckom meste Rodostov. Tam aj zomiera 6. novembra 1725. Na posledné hodiny hradu Tematín nie je jednoznačný dátum, môže byť, že už po trenčianskej bitke mohli víťazní cisárski žoldnieri vyhodiť hrad do vzduchu, podľa iného dokumentu, sa to stalo až v roku 1710. Múry tohto stredovekého hradu od tej doby chátrajú. V roku 2001 po obhliadke hradu, môžeme konštatovať, že na hrade sa doposiaľ neurobil archeologicý výskum, ani konzervačné práce, pritom by hrad mohol byť turisticky atraktívnou architektonicko-historickou pamiatkou krajiny v údolí Váhu. Ak si to porovnám s údajmi, ktoré nám prináša aj nová knižka o Tematíne od pána Martina Bónu, je tam niekoľko nezrovnalostí. Už prvá prvá zmienka je odlišná, som presvedčený, že údaje uvádzané slovenskou stranou sú pravdivejšie, lebo naozaj nikde potom sa rod Rosd neuvádza ako majiteľ hradu, a je skôr spojený s východnou časťou Uhorska, ale doba vzniku hradu je zhruba rovnaká. Potom mám menší chaos s dátumami uvádzanými pri vlastníctve hradu Štefanom Čákym a Bercsényim starším. Od roku 1676 získava hrad Bercsényi, o štyri roky späť Čáky, zo slovenského prameňa sa dozvedám, že vlastníctvo hradu bolo spoločné až do roku 1685, keď grófovi Štefanovi Čákymu bol skonfiškovaný majetok za účasť v povstaní Imricha Thököliho, vlastníctvo hradu sa dostáva do rúk Bercsényiovcov (väčšina), menšia časť hradu je vo vlastníctve Šándorovcov. Prikláňam k myšlienke uvádzané maďarskou stranou, že Bercsényi mladší, sa narodil v Brunovciach a nie na Tematíne aj z prozaického dôvodu, že pre jeho mamu bolo lepšie, pohodlnejšie a bezpečnejšie zostať pri pôrode dolu v kaštieli. Únik do Poľska, (pravdepodobnejšia sa mi zdá byť maďarská verzia), v roku 1710 po bitke pri Romhányi sa mi zdá byť nepravdepodobný, lebo ako viem, ale môžem sa aj mýliť, presný dátum čiastočnej likvidácie hradu nepoznáme a od roku 1686 sa zdržuje g. M. B. doma iba výnimočne, a po bitke pri Romhányi kurucké vojská organizovane ustúpili a až do konca jesene kontrolovali väčšinu Horného Uhorska, vrátane najvýznamnejších pevností. Hrad mal dobyť generál Heister, tu pripomínam, še sa tak mohlo udiať iba do zhruba konca septembra, keďže potom bol nahradený maršalom Pálffym. Prelom nastal až na jeseň 1710, september – padli Nové Zámky, Szolnok, november Jáger (Eger), december Prešov a iné pevnosti. Povstalcom zostali iba východnejšie stolice. Február 1711 – F. R. II. odchádza za ruským cárom – vyjednať pomoc u ruského cára Zatiaľ ho zastupoval nástupca grófa M. B. na poste hlavného veliteľa gróf Alexander Károli, napriek zákazu Rákocziho, vo februári vydal cisárskym Košice a podpísal v Szatmári tzv. Szatmársky mier 30. apríla 1711. Na druhý deň zložilo 12 000 kurucov zbrane. Bitka pri Romhányi – január 1710, Predkladám dátumy a miest pôvodu časti korešpondencie g. Bercsényiho z tej doby rôznym adresátom 1710 január 31 – Užhorod 1710 február 14 – Užhorod 1710 apríl 26 – Košice, až do 14. októbra východné Slovensko, aj keď vylúčiť sa nedá, že bol aj doma, ale do Poľska odtiaľ zrejme neušiel, od 20. decembra 1710 v Jarosľavli, Moscic a Skolje?, Ľvov, Javorov,Narajov?, Brezovo – Poľsko do 20. mája 1712, potom opäť Ľvov 29. jún 1712 -10. augusta 1712 Raz za mnou prišiel kolega Bohuš s informáciou, že v maďarsku vyšla knižka o grófovi Bercsényim a bolo by dobré ju získať. Tak som ju prostredníctvom internetu kúpil, začal čítať a musím sa priznať, že po prečítaní úvodu ma osoba grófa Bercsényiho zaujala. Bol som dosť zhrozený, keď som si prečítal iba kúsok, uvádzaný v tejto knihe, čo napísal o M. B. jeho životný súputník knieža F. R. II. vo svojich pamätiach. Znosil ho pod čiernu zem, ale je tam uvádzaný iba kúsok, takže neviem, čo si mám myslieť. Na to že bol vojak, a dobrý, bol to aj vzdelaný a zrejme aj inteligentný človek, i keď asi svojský. Spomínaná kniha sa volá Bercsényi Mikuláš – vybrané listy, napísal ju odborník na Františka Rákocziho II. a ich dobu Köpeczy Béla. Čítal som aj zopár listov, celkom sa mi páčili a aj v úvode knihy je veľmi kladne hodotená nielen výpovedná, ale aj literárna hodnota listov. Zo životopisu viem, že študoval v Trnave, potom slúžil v cisárskom vojsku. V oslobodzovacích bojoch o kráľovský hrad v Bude a mesto Buda sa aj s otcom vyznamenali, dostal hodnosť plukovníka ako 21 ročný. Potom je vymenovaný vrchným kapitánom (vrchným vojenským veliteľom) v Szegede. V roku 1687 dostali aj s otcom rad (Hrdina zlatej ostrohy?). Stáva sa kráľovským radcom a užhorodským županom. Ale to ostatné neskôr, mám už viac-menej preložený aj úvod spomínanej knihy, ktorú sa chystám, ako čas dovolí preložiť, lebo sa mi páči. Pri zisťovaní si dátumu Bitky pri Romhányi som natrafil na úžasnú vec, Východoslovenské slobodné kráľovské mestá Prešov, Bardejov a Sabinov v posledných protihabsburských povstaniach (1670 – 1711), je to 380 strán, ale zaujímavých. Poznámka na záver, vo štvrtok sa mi dostala do rúk novovýjdená knižka od pána Martina Bónu o Tematíne, je naozaj veľmi zaujímavá, prináša aj nové poznatky o histórii vzniku, respektívne korekcie v doposiaľ publikovaných poznatkoch. Nájdeme tu naozaj všetko,čo môže takáto knižka obsahovať vrátane fotografií, rekonštrukcie, histórie, stavebného vývoja Svojim spôsobom ma dokopala k dokončeniu tohto prekladu a doviedla k ďaľším zdrojom poznania a ich súvislostí. Že prečo až teraz? Jednoduchá odpoveď, naozaj z nedostatku času a nechcem byť dodatočne zaujímavý, interpretujem iba to, k čomu som sa dopracoval pri mojom príspevku. Či sa gróf Bercsényi narodil na Tematíne, alebo v Brunovciach, či ušiel z Tematína do Poľska, je z hľadiska histórie hradu okrajová záležitosť. Úvod, preklad a dovetky vĺčik – tĺčik Spolu s Trenčianskym,Beckovským a Čachtickým hradom zabezpečoval ochranu horských pohraničných priesmykov do Uhorska a doležitého brodu cez Váh. Kedže ho postavili na vysokom a zdaleka viditeľnom mieste, slúžil aj ako signalizačný objekt. Spomínané hrady boli totiž vizuálne prepojené, to znamená, že si v noci pomocou ohňových signálov a cez deň vlajkami odovzdávali dohodnuté znamenia.
V dochovaných listinách sa o hrade dozvedáme už koncom 13. storočia. Počas nasledujúcich takmer 450 rokov prešlo hradné panstvo celým kolotočom udalostí, počnúc spormi o majetky a končiac ich konfiškáciou. Na začiatku 17 storočia získal hrad Stanislav Thurzo a postaral sa o jeho nálžitú opravu a dokonalé vyzbrojenie. Hradný komplex tvorila hranolová veža a hradný palác obklopený múrom. Malým úzkym priechodom oddelili horný hrad od dolného nádvoria. Predbránie chránili dve bašty zabezpečené ešte priekopou.
V polovici 17 storočia sa spolumajiteľmi Tematína a Brunoviec Berčéniovci. Našli na hrade útočisko lebo počas osmanskej v roku 1663 Turci hrady nedobíjali. Na Tematínskom hrade sa narodil v roku 1665 Mikuláš Berčéni, neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákociho.
O dvadsať rokov neskor spolumajiteľovi hradu Štefanovi Čákimu za účasť v povstaní Imricha Tokolyho skonfiškovali všetky majetky. Vačšinu hradu a panstva v tom čase už vlastnili Berčéniovci, ktorí ešte predtým začali so stavbou kaštiela v Brunovciach. Tam potom aj premiestnili viaceré zariadenia z Tematína. Mikuláš Berčéni, hoci sa najradšej zdržiaval v kaštieli, počas povstania Františka II. Rákociho dal pre istotu Tematínsky hrad opraviť, dobre ho vyzbrojil a zriadil na ňom aj stálu vojenskú posádku.
V roku 1710 cisársky generál Heister obsadil Brunovce s cieľom zajať Berčéniho. Ten však ešte predtým z kaštieľa utiekol na hrad. Oddiel vojska sa teda vypravil dobyť Tematínsky hrad. Berčénimu sa však z hradu podarilo utiecť skor ako ho obkľúčili vojaci. Obrancovia hradu vydali hrad až po troch dňoch. Za ten čas Berčéni horskými cestami utiekol do Poľska.
Tematín cisárske vojsko rozváľalo a ešte v tom istom roku Berčénimu zhabali všetky majetky.Zrúcanina hradu Tematín,
hneď na začiatku by som chcel opraviť jednu mystifikáciu, s ktorou sa stretávam
vo všetkých doterajších odborných publikáciách, hrad Tematín je priraďovaný k obci
Hrádok, pritom je síce pravda, že prístupová cesta na hrad vedie z obce Hrádok, ale
vo všetkých aj najstarších zápisoch v katastri je vedený v katastrálnom území obce Lúka.
Môžem uviesť jeden príklad, ktorý som riešil, hrad Hrušov, nachádza sa v katastri obcí
Hostie (väčšia časť), menšia časť zasahuje do katastra obce Topoľčianky, prístupová
cesta vedie z cesty smerujúcej z Topoľčianok do Skýcova, ale jednoznačne je priraďovaný
k obci Hostie.
História Tematína z maďarskej stránky http://www.varak.hu
Ku vzniku hradu Tematín sa nám neviaže žiadny presný dátum. Podľa historika Pála
Engela, bol postavený niekedy po spustošení krajiny tatármi v rokoch 1241-42, ale ešte
pred rokom 1264, počas veľkej výstavby hradov, pravdepodobne na pokyn kráľa Belu IV.
Prvá písomná zmienka je uvádzaná v listine pochádzajúcej z roku 1264, podľa ktorej
komesovia Demeter a Michal z rodu Rosd, úspešne ubránili hrad, pred vojskom
Belu IV.,počas vojny medzi Belom IV. a kráľovičom Štefanom, jeho synom, o trón, (neskôr
kráľ Štefan V.)
Začiatkom 14. storočia hrad Tematín a územie horného Uhorska (dnes Slovenska), sa
dostalo do područia oligarchu Matúša Čáka Trenčianskeho. Všetkých trinásť župných
miest si ho zvolilo za panovníka, hoci spočiatku sa naoko vyhlásil za stúpenca kráľa
Václava, skutočne však nikoho neuznával za panovníka. Moc v ozbrojenej službe zveril
viac-menej príbuzným, aby si tak zaistil ich vernosť.
Po smrti Matúša Čáka v roku 1321, sa hrad dostáva do vlastníctva syn Amadea? z rodu
Gutkeled, prívrženca kráľa Karola Róberta, Mikuláša – šoproňský župan a
komárňanský (veliteľ?), ktorý so svojím vojskom obsadil Oponický, Uhrovecký,
Prievidzký, Bojnický a Topoľčiansky hrad. V júli, kráľovské vojská priamo pod vedením
kráľa Karola Róberta obsadili Trenčín, pričom ostatné hrady patriace ešte Matúšovi
Čákovi sa vzdali. Neskoršie tematínske panstvo prechádza do vlastníctva kráľovskej
Komory.
V roku 1348 kráľ Ľudovít Veľký daruje svojmu prívržencovi nitrianskemu županovi
Vavrincovi Tóthovi. Od neho sa potom odvodzuje neskorší mocný a bohatý rod Ujlaky.
Barón Mikuláš Ujlaky spolu s Ladislavom Garaiom a Michalom Szilágyim zorganizovali
sprisahanie proti na trón nastúpivšiemu Matejovi Hunyadymu. Po hanebnom neúspechu,
ktorý utrpeli, keďže nemecký cisár Fridrich Habsburský im neposkytol pomoc, a
sprisahanie sa prezradilo,od pätnásť ročného panovníka dostal milosť, a takto si mohol
ponechať svoje majetky. O pár rokov kráľ Matej s úmyslom šľachtica si zaviazať, menoval
Mikuláša Ujlakyho za Sedmohradské knieža. Takto sa dostáva ďaleko od svojho panstva
v údolí Váhu. Smrťou kniežaťa Vavrinca Ujlakyho vymrel Ujlakyovský rod po meči. Hoci
existovala zákonná dedičská zmluva s rodom Zápoľských, predsa len motív vlastníctva
obrovského majetku, do ktorého patrilo 19 hradov, 9 kaštieľov a 300 nevoľníckych dedín
pripadla späť do rúk kráľovskej Komory.
V bitke pri Moháči v boji s turkami padol kráľ Ľudovít II. a s ním aj väčšia časť vojska.
V krajine vypukla anarchia, a v tejto situácii väčšina šľachty dosadila na trón
sedmohradské?knieža Jána Zápoľského, pričom menšia časť šľachty na Bratislavskom
hrade podporovala Ferdinanda Habsburgského.
Alex Thurzo, taverník, ktorý sa pridal k druhému táboru už predtým dostáva tematínske
panstvo do zálohy. V roku 1527, vo úspešnej vojenskej výprave na území dnešného
Slovenska, je Ferdinand Habsburgský korunovaný za Uhorského kráľa. Alex Thurzo
patrí k najbližším prívržencom, ako taverník je tretím najvyšším úradníkom, je
vymenovaný za najvyššieho sudcu v krajine. Tieto funkcie zastával až do roku 1541.
Šľachtický rod Thurzovcov bol v Uhorsku uznávaný, vplyvný, mocný a bohatý, mali vo
vlastníctve obrovské územia, panstvá na ktorých tisíce nevoľníkov zväčšovalo thurzovskú
pokladnicu.Viac členov rodiny zastávalo funkciu trenčianskeho a nitrianskeho župana,
takto spoločne mali neobmedzený vplyv, a vládli nad touto krajinou.
V bližšie neurčenom čase Tematín získala Báthoryovská rodina, a k nemu patriacich 10
nevoľníckych dedín.Vzdialený od koryta Váhu a nie príliš dôležitý, hral iba rolu panského
sídla. Hoci vtedajšia obranyschopnosť hradu bola primeraná, ku na kopci sa týčiacom
hrade postavili taliansku baštu , bastion. Prostredníctvom dedičstva sa od Báthoryovcov
dostalo do vlastníctva Csákyovcov. V roku 1668 predloženom inventáre pevnosť bránili
1húfnica a dva kanóny. Podľa súpisu je stav miestností dobrý, iba šindľová strecha je
schátraná. Obvodový múr hradu sa na jednom mieste zrútil, bolo k nemu treba pristaviť
plentu.
V roku 1676 gróf Štefan Čáky dáva hrad do zálohy Mikulášovi Bercsényimu staršiemu.
Na tomto základe sa hradológ Csaba Csorba domnieva, že Mikuláš Bercsényi mladší,
jeden z vodcov kuruckého povstania sa nenarodil na Tematíne, ale v kaštieli v Brunovciach,
ktorý bol už od roku 1658 vo vlastníctve Bercsényiovcov.
V roku 1680 gróf Štefan Čáky nadobúda späť vlastnícke práva. Niekedy počas povstaní
sa k nemu vzťahuje súpis na vrchole kopca stojaceho hradu, má v jednom paláci 8 izieb,
1kuchyňu, a k nemu príslušiace schodiská, pivnicu, sklady a v druhej obytnej časti 3 izby,
1výklenok, a 1 pivnica. Mali aj dva koče, jeden používal kastelán. Dostal 80 forintov v
hotovosti, v naturáliách obilie a soľ.
V roku 1686 sa Mikuláš Bercsényi starší so synom sa zúčastňujú oslobodzovacích bojov
spod 150 ročnej tureckej nadvlády sídla kráľov v Bude a mesta Buda, ako veliteľ jedného
šľachtického oddielu. Mladší Mikuláš je v rokoch 1693-1708 v ďalekej Užskej župe vo
funkcii župana, zdržujúc sa ďaleko od rodinných majetkov.
Zakrátko sa aj gróf Mikuláš Bercsényi zapája do sprisahania šarišského župana
Františka Rákocziho II. proti cisárovi Leopoldovi Habsburgskému. Sprisahanie bolo
prezradené, pretože ich spojka s francúzskym kráľom Ľudovítom XIV bol cisársky
provokatér a aj gróf Mikuláš musel ujsť za hranice. Táto historická legenda, že Bercsényi
utiekol z Tematína do Poľska sa s veľkou pravdepodobnosťou mohla stať v roku 1701, ale
nie v roku 1710. Hoci ani to nemusí byť pravda, pretože Bercsényi ako užhorodský župan
sa viacej zdržiaval vo východných Karpatoch, ako v údolí Váhu.( Jeden list Rákoczimu je
z apríla 1701 písaný v kaštieli v Brunovciach, v auguste 1701 píše francúzskemu kráľovi
Ľudovítovi XIV, už z Waršavy.)
Na konci roku 1703 sa vracia domov F. R. II s poľskými žoldniermi a začína
protihabsburgské povstanie. Po počiatočných ťažkostiach a nasledujúcich úspechoch sa k
nim pridali chudobní ľudia a nevoľníci, neskôr šľachtici. Ústrednú rolu vo vedení boja mal
gróf Bercsényi, ktorého knieža F.R. II. vymenuje za hlavného veliteľa povstaleckých vojsk.
Ako veliteľ, pre svoje uštipačné poznámky, prchkú, popudlivú, zlostnú povahu nebol
veľmi obľúbený v tábore povstalcov, ale najjasnejšie knieža, aj zo starého priateľstva, sa ho
vždy zastal. Koncom roku 1703 sa celá trenčianska župa dostala pod kontrolu povstalcov.
Kapitulovalo aj mesto Trenčín, ale na vyšom mieste stojaci trenčiansky hrad pod vedením
župana Illesházyho, a do hradu sa stiahnuvšími šľachticmi z okolia odolalo ozbrojenému
náporu. V tejto dobe sa do rúk povstalcov dostalo aj rodinné sídlo Bercsényiovcov Tematín,
ktorý ale nezohral žiadnu rolu v ďaľšom povstaleckom ťažení.
Na tomto území, od Tematína severnejšie položený hrad Beckov zostal v rukách cisárskych
labancov. V auguste 1708, generál Heister s cisárskym vojskom dobyl späť stratené
uzemia. Po porážke sa kuruci pomaly vytratili z údolia Váhu. Po kapitulácii Nitry, už iba
Nové Zámky zostávajú v rukách povstalcov až do septembra roku 1710.
Počas povstania, 21. novembra 1710 odchádza gróf M. B., hlavný veliteľ povstaleckých
vojsk s diplomatickým poslaním k ruskému cárovi Petrovi I. Veľkému. Viac už na rodnú
uhorskú zem nevstúpi (čo tiež nie je úplne pravda). Teda nie z Tematína ušiel do Poľska
skrytý horami, ale s posolstvom kniežaťa F. R. II., dúfajúc v poskytnutie vojenskej pomoci
ruského cára.
Po neúspešnej misii sklamaný zostáva v dlhšom poľskom vyhnanstve, po ktorom
nasledujúc svojho veliteľa usadil sa v tureckom meste Rodostov.
Tam aj zomiera 6. novembra 1725.
Na posledné hodiny hradu Tematín nie je jednoznačný dátum, môže byť, že už po
trenčianskej bitke mohli víťazní cisárski žoldnieri vyhodiť hrad do vzduchu, podľa iného
dokumentu, sa to stalo až v roku 1710. Múry tohto stredovekého hradu od tej doby chátrajú.
V roku 2001 po obhliadke hradu, môžeme konštatovať, že na hrade sa doposiaľ neurobil
archeologicý výskum, ani konzervačné práce, pritom by hrad mohol byť turisticky
atraktívnou architektonicko-historickou pamiatkou krajiny v údolí Váhu.
Ak si to porovnám s údajmi, ktoré nám prináša aj nová knižka o Tematíne od pána
Martina Bónu, je tam niekoľko nezrovnalostí. Už prvá prvá zmienka je odlišná, som
presvedčený, že údaje uvádzané slovenskou stranou sú pravdivejšie, lebo naozaj nikde
potom sa rod Rosd neuvádza ako majiteľ hradu, a je skôr spojený s východnou časťou
Uhorska, ale doba vzniku hradu je zhruba rovnaká.
Potom mám menší chaos s dátumami uvádzanými pri vlastníctve hradu Štefanom Čákym
a Bercsényim starším. Od roku 1676 získava hrad Bercsényi, o štyri roky späť Čáky, zo
slovenského prameňa sa dozvedám, že vlastníctvo hradu bolo spoločné až do roku 1685,
keď grófovi Štefanovi Čákymu bol skonfiškovaný majetok za účasť v povstaní Imricha
Thököliho, vlastníctvo hradu sa dostáva do rúk Bercsényiovcov (väčšina), menšia časť
hradu je vo vlastníctve Šándorovcov.
Prikláňam k myšlienke uvádzané maďarskou stranou, že Bercsényi mladší, sa narodil v
Brunovciach a nie na Tematíne aj z prozaického dôvodu, že pre jeho mamu bolo lepšie,
pohodlnejšie a bezpečnejšie zostať pri pôrode dolu v kaštieli.
Únik do Poľska, (pravdepodobnejšia sa mi zdá byť maďarská verzia), v roku 1710 po bitke
pri Romhányi sa mi zdá byť nepravdepodobný, lebo ako viem, ale môžem sa aj mýliť,
presný dátum čiastočnej likvidácie hradu nepoznáme a od roku 1686 sa zdržuje g. M. B.
doma iba výnimočne, a po bitke pri Romhányi kurucké vojská organizovane ustúpili a až do
konca jesene kontrolovali väčšinu Horného Uhorska, vrátane najvýznamnejších pevností.
Hrad mal dobyť generál Heister, tu pripomínam, še sa tak mohlo udiať iba do zhruba konca
septembra, keďže potom bol nahradený maršalom Pálffym.
Prelom nastal až na jeseň 1710, september – padli Nové Zámky, Szolnok, november
Jáger (Eger), december Prešov a iné pevnosti. Povstalcom zostali iba východnejšie stolice.
Február 1711 – F. R. II. odchádza za ruským cárom – vyjednať pomoc u ruského cára
Zatiaľ ho zastupoval nástupca grófa M. B. na poste hlavného veliteľa gróf Alexander
Károli, napriek zákazu Rákocziho, vo februári vydal cisárskym Košice a podpísal
v Szatmári tzv. Szatmársky mier 30. apríla 1711. Na druhý deň zložilo 12 000 kurucov
zbrane.
Bitka pri Romhányi – január 1710,
Predkladám dátumy a miest pôvodu časti korešpondencie g. Bercsényiho z tej doby
rôznym adresátom
1710 január 31 – Užhorod
1710 február 14 – Užhorod
1710 apríl 26 – Košice, až do 14. októbra východné Slovensko, aj keď vylúčiť sa nedá, že
bol aj doma, ale do Poľska odtiaľ zrejme neušiel, od 20. decembra 1710 v Jarosľavli,
Moscic a Skolje?, Ľvov, Javorov,Narajov?, Brezovo – Poľsko do 20. mája 1712, potom opäť
Ľvov 29. jún 1712 -10. augusta 1712
Raz za mnou prišiel kolega Bohuš s informáciou, že v maďarsku vyšla knižka o grófovi
Bercsényim a bolo by dobré ju získať. Tak som ju prostredníctvom internetu kúpil, začal
čítať a musím sa priznať, že po prečítaní úvodu ma osoba grófa Bercsényiho zaujala.
Bol som dosť zhrozený, keď som si prečítal iba kúsok, uvádzaný v tejto knihe, čo napísal
o M. B. jeho životný súputník knieža F. R. II. vo svojich pamätiach. Znosil ho pod čiernu
zem, ale je tam uvádzaný iba kúsok, takže neviem, čo si mám myslieť. Na to že bol vojak,
a dobrý, bol to aj vzdelaný a zrejme aj inteligentný človek, i keď asi svojský. Spomínaná
kniha sa volá Bercsényi Mikuláš – vybrané listy, napísal ju odborník na Františka
Rákocziho II. a ich dobu Köpeczy Béla. Čítal som aj zopár listov, celkom sa mi
páčili a aj v úvode knihy je veľmi kladne hodotená nielen výpovedná, ale aj literárna
hodnota listov.
Zo životopisu viem, že študoval v Trnave, potom slúžil v cisárskom vojsku.
V oslobodzovacích bojoch o kráľovský hrad v Bude a mesto Buda sa aj s otcom
vyznamenali, dostal hodnosť plukovníka ako 21 ročný. Potom je vymenovaný vrchným
kapitánom (vrchným vojenským veliteľom) v Szegede. V roku 1687 dostali aj s otcom rad
(Hrdina zlatej ostrohy?). Stáva sa kráľovským radcom a užhorodským županom.
Ale to ostatné neskôr, mám už viac-menej preložený aj úvod spomínanej knihy, ktorú sa
chystám, ako čas dovolí preložiť, lebo sa mi páči.
Pri zisťovaní si dátumu Bitky pri Romhányi som natrafil na úžasnú vec, Východoslovenské
slobodné kráľovské mestá Prešov, Bardejov a Sabinov v posledných protihabsburských
povstaniach (1670 – 1711), je to 380 strán, ale zaujímavých.
Poznámka na záver, vo štvrtok sa mi dostala do rúk novovýjdená knižka od pána Martina
Bónu o Tematíne, je naozaj veľmi zaujímavá, prináša aj nové poznatky o histórii vzniku,
respektívne korekcie v doposiaľ publikovaných poznatkoch. Nájdeme tu naozaj všetko,čo
môže takáto knižka obsahovať vrátane fotografií, rekonštrukcie, histórie, stavebného
vývoja Svojim spôsobom ma dokopala k dokončeniu tohto prekladu a doviedla k ďaľším
zdrojom poznania a ich súvislostí. Že prečo až teraz? Jednoduchá odpoveď, naozaj z
nedostatku času a nechcem byť dodatočne zaujímavý, interpretujem iba to, k čomu som
sa dopracoval pri mojom príspevku. Či sa gróf Bercsényi narodil na Tematíne, alebo v
Brunovciach, či ušiel z Tematína do Poľska, je z hľadiska histórie hradu okrajová
záležitosť.
Úvod, preklad a dovetky vĺčik – tĺčik
-
70 odpovede/odpovedí
-
Jeden z mojích naj hradov, vyznačuje sa okrem pôsobivého umiestnenia a prekrásnej prírody aj nádhernými výhľadmi kedže ako jeden z najvyššie položených hradov majestátne tróni na dolným považím.
Na obrázku máte možnosť vidieť prierez hradom od jeho hornej časti až po dolný palác, ktorý je v pozadí.
-
Pravdepodobne najvýraznejšia dominanta hradu, tzv. Hranolová veža, ktorú máte možnosť vidieť od prístupovej cesty k hradu.
-
Halló halló
Vznikla nová občianska iniciatíva na záchranu hradu Tematín
Kto chcete im pomôcť ???
:-)
Držím palce nech sú dobrí a nech im to vydrží pokope čo najdlhšie
-
Tento vikend 20 – 22.6.2008 sa chysta workshop tak ste vsetci srdecne pozvany. Pravdaze nielen na pracu, ale kludne privitame aj beznych navstevnikov. :D
-
Davam dopozornosti dalsiu stranku:
-
Prave som sa vratil z hradu po 20 dnoch makacky… murovali sme oporne piliere, rezali stromy v priestoroch hradu, cistili a triedili sutre, robili sprievodcovstvo pre turistov, vyrabali pozornosti, sparovali, mali odborne prednasky od uja Kozu, Metoda, Mira Matejku, Andreja Stiavnickeho a mnohe ine..
tu je par fotiek pred pilenim a po nom
po vyrube
-
tak tak, mozem potvrdit:
-
vštekých pozývam na workshop, ktory sa uskutoční tento víkend, 5.-7.9.2008 na Tematíne
cestu preplácame (nie benzín!!!), strava je zabezpečená od piatkovej večere po nedelný obed.
začíname v piatok o 16:00dovidenia na tematíne
-
zdravím všetkých priaznivcov Tematína. pozývam Vás na 5. workshop, ktorý sa bude konať 26.-28.9.2008. stravu máme, cestovné preplácame, spíme v stanoch na hrade. práce je dosť a zábavy bude tiež dosť. bdeme tam od piatku poobedia.
tešíme sa vás. -
Ďakujem Maťovi z Východnej,Peťovi z Oravy, Vizliovcom z Nitry, Bohušovi a Milanovi zo Združenia na záchranu hradu Tematín a Lucke z Abrahámu, ako ako jedinej zástupkine nežného pohlavia za účasť na workshope na Tematíne tento víkend. Bolo nás síce málo, ale spravili sme kus dobrej práce a opäť nasali atmosféru jedného z najkrajších hradov na Slovensku. Ešte raz všetkým ďakujem a teším sa na ďalsie stretnutie.
-
Po dlhsom case nieco pridavam… :)
Video klip co som robil z fotiek a nahravok z akcii co sme robili na hrade
http://www.youtube.com/watch?v=3FS_DmYd7us
Tohtorocne prace su uz oficialne ukoncene a tesim sa na dalsi rok… poriadne to rozbehneme… :)
-
Dalsi klip …. no co vam poviem…. v robote nuda tak co budem … :)
Tento je o ludoch co pracovali na hrade…uz sa stale obmiela ako im dakujeme. Ja teda poviem len jedno… “detto” :)
-
SúúúúúúúťAž!!!!!!!!!!!!
vlcik-tlcik a hlucha zabka ma inspirovali k tomu, aby som vyhlasil sutaz o to, kto napise na nasu knihu navstev ( ) najkrajsiu, ale kratku rozpravku, kde by sa spominal rozpravkovy hrad Tematin (ale moze byt aj iny rozpravkovy. napr. ostry kamen, stary hrad, hricov…). sutaz plati do vianoc tohto roka. vyhodnotenie bude v 2. sviatok vienocny clenami OZ Hrad Tematin. autor najkrajsej rozpravky bude odmeneny hrncekom Tematin s jeho nick menom.
tak hor sa vymislat rozpravky :)
-
Opravujem: hor sa vymyslat rozpravky :) Na tom vsak nezalezi. Preco by sme nemohli zverejnit rozpravky aj tu? Dokonca nim mozeme vytvorit aj samostatnu temu. Preco obchadzat Obnova.sk?
-
misko, uuuplne s Tebou suhlasim. a mozme aj tieto z obnova.sk zaradit do nasho hodnotenia?
Log in to reply.