-
Hrad Tematín
-
:) Veru bol to uzasny pohlad na buracajucu dolinu.
Tiez prispejem cimsi… dokoncil som jedno video. Najprv vsak chcem povedat, ze nic z toho, o com je to video, by nebolo skutocnostou, keby nebolo hradnych “blaznov” co nam pomahali…. :) Viem je to uz otrepane ale neda mi povedat… DAKUJEM VAM.
Tu je to video: http://www.youtube.com/watch?v=fdYr48-3RSc
A kedze sa tu na fore o Tematine toho vela nepohlo, poviem par informacii. Nespime, ale makame aj ked sa to mozno nezda. Stranka nasho OZ je trosku zamrznuta par mesiacov ale uz sa ukoncuje jej rekonstrukcia, takze uz budu aj nove fotky a dalsie veci. Zacali sme sa zapajat aj do projektov na inych hradoch nie ani tak z roztopase, ale preto, ze chceme robit a bazime po skusenostiach a novych vedomostiach.
Tak prajem vsetkym stastny novy rok a naozaj vsetko dobre pre kazdeho z vas.
-
Niečo z histórie Tematína, Attila Zsoldos, absolútna maďarské jednička, asi nielen na Arpádovcov, páči sa mi, že neopakuje tie isté chyby, ale že myslí.
Počiatky hradu Tematin – alebo akýsi „tematín”
ATTILA ZSOLDOS
Jedným zo základných – hoci určite nie výlučných – predpokladov k poznaniu histórie každého hradu patrí výskyt jeho názvu v písaných prameňoch. V zásade je jasné aj to, že prvá písomná zmienka sa len vo výnimočných prípadoch zhoduje so skutočným obdobím výstavby hradu, teda obvykle ho chápeme ako terminus ante quem. Základným predpokladom toho, aby sme skutočne existujúci hrad mohli identifikovať s názvom, vyskytujúcim sa v niektorom prameni, je tiež nespochybniteľná istota, že hrad a názov patria k sebe. Je to síce samozrejmá vec, a ani by nestála za zmienku, ak by v niektorých prípadoch – ako vyplynie aj z nasledujúceho textu – nevznikli skutočne odôvodnené pochybnosti.
Začiatkom 60, rokov 13. storočia – z príčin, ktoré na tomto mieste nemôžeme rozoberať -vznikli veľmi hlboké rozpory medzi kráľom Belom IV. a jeho synom kráľovičom Štefanom, ktorý koncom roka 1262 začal používať titul mladšieho kráľa.1 Spor sa od krátkeho, bližšie neznámeho konfliktu roku 1262 vyostroval a viedol až k vypuknutiu ozbrojeného konfliktu o dva roky neskôr. V priebehu vojny došlo k viacerým obliehaniam hradov i otvoreným bitkám a v marci nasledujúceho roka sa incident uzavrel víťazstvom mladšieho kráľa Štefana. V prvej etape vojny došlo aj k obliehaniu hradu Fúzér2 v Abovskonovohradskom komitáte, ktorý obľahla armáda Bela IV. Hoci sa Michala, syna Ondreja z rodu Rosd3, pokúsili odlákať na stranu kráľa Bela,4 on zostal verný mladšiemu kráľovi a hrad ubránil.
Históriu obrany hradu Fuzér dokumentujú dve listiny z roku 1270, ktoré vydal mladší kráľ Štefan. Prvou daroval obrancovi hradu Michalovi a jeho bratovi Demeterovi práve spomínaný hrad Fúzér spolu s priľahlým panstvom s jedenástimi dedinami. Demeter dostal donáciu za svoju vernosť Štefanovi pri obrane hradu Feketehalom v Sedmohradsku, ktorý obliehal veliteľ vojsk Bela IV. – Vavrinec, syn Keménya. Druhou listinou mladší kráľ potvrdil donáciu panstva Lónya v Berežskom komitáte pre spomínaného Michala.5 Obe listiny jednomyseľne spomínajú, že Michal v skutočnosti nebránil len hrad Fuzér, ale aj ďalší hrad, ktorý sa v listinách spomína ako „Tematín” (Temetyn, Temethyn). Rozdiel v podaní oboch listín spočíva len v detaile, že v donácii panstva Lónya sa hrad Fúzér spomína ako hrad patriaci mladšie-
V prvom rade v histórii rodu Rosd nenachádzame ani náznak toho, že by v Nitrianskom komitéte vlastnili nejaký majetok, na ktorom by boli vybudovali svoj hrad zvaný Tematín.6 Súčasne však veľmi presne vieme, že pochádzali z rodu s veľmi skromným majetkom, ktorý sotva mohol poskytnúť dostatok financií potrebných na vybudovanie hradu. Je síce pravda, že isté údaje poukazujú na to, že Rosdovci boli spríbuznení s Tiburcom, ktorý patril na prelome 12. a 13. storočia k významným a urodzeným osobnostiam a stál na čele viacerých dôležitých komitátov a súčasne bol aj dvorským sudcom manželky kráľa Ondreja II. Gertrúdy.7 Tento sudca Tiburc založil na ostrove Rosd (dnes ostrov v Szentendre) kláštor na počesť Svätého Spasiteľa, ktorý sa spomína už roku 1217.8 Tiburcovi potomkovia boli ešte aj na konci storočia patrónmi kláštora,9 a v ich rukách bolo ešte niekoľko ďalších majetkov v komitáte Pilis (v obciach Pomáz a Szencse10), ale treba spomenúť aj to, že medzičasom získali majetkové podiely aj v iných komitétoch,11 z ktorých k najvýznamnejším patril bezpochyby hrad a panstvo Červený Kameň v Bratislavskom komitáte.12 Rod Tiburca a jeho potomkov nie je známy,13 ale s veľkou pravdepodobnosťou môžeme predpokladať, že boli v nejakom spojenectve s rodom Rosdovcov. Treba totiž zobrať do úvahy, že Tiburc založil kláštor na tom ostrove Rosd, ktorý, spolu s priľahlými majetkami v okolí, patril rodu s rovnakým menom, teda Rosdov-com.14 Na druhej strane však musíme pripustiť, že Tiburcovcov nevieme zaradiť do genealogickej tabuľky rodu Rosd, ktorá je inak dosť neúplná, a súčasne ani majetkové pomery oboch spriaznených rodov nedokazujú príbuzenstvo s dostatočnou presvedčivosťou. Tieto okolnosti je však možné vysvetliť tým, že rod sa skoro, ešte pred 13. storočím rozdelil na Tiburcovcov a Rosdovcov, a vzťahy medzi nimi sa pretrhli, a to z dvoch dôvodov. Tiburcovci zrejme svoje sídlo preložili na Červený Kameň, o čom by svedčili doklady o ich účinkovaní v úradných veciach v polovici 13. storočia v Bratislavskom komitáte,15 a odcudzenie mohla spôsobiť aj evidentná spoločenská diferencia, ktorá medzi Tiburcovcami a Rosdovcami vznikla. Kým zakladateľ kláštora Tiburc bol majetný, zastával viacero významných funkcií a získal titul baróna, ktorý sa práve v tom období začal udomácňovať na označenie funkcionárov zastávajúcich významné posty v štátnej správe a súdnej organizácii kráľovstva. V tom istom čase nachádzame známych predstaviteľov rodu Rosd na podstatne skromnejších miestach z hľadiska spoločenskej prestíže – možnosť verejného účinkovania získali ako pristaldi (pristaldus). Je obzvlášť zaujímavé, že istý Dominik z rodu Rosd zastával funkciu pristalda roku 1221 práve v tej kráľom zriadenej komisii, ktorá mala znova sústrediť rozutekané obyvateľstvo hradu, a ktorej členom bol aj župan Tiburc.16 Dokumenty, ktoré sú nám známe, však napriek všetkému neposkytujú dostatok hodnoverných údajov k tomu, aby sme s istotou mohli tvrdiť, či Tiburcovci sú, alebo nie sú, vetvou rodu Rosd, alebo ide o dva samostatné rody, medzi ktorými styčnú plochu tvoria jedine majetky, ktoré spolu susedili. V každom prípade je však isté, že bratov Michala a Demetera z rodu Rosd vyčlenila z masy bezvýznamných vlastníkov práve priazeň mladšieho kráľa Štefana, o čom svedčia jeho darovacie listiny z roku 1270.
K podobnému výsledku dospejeme, ak sa na riešenie otázky pokúsime pozrieť z druhej strany, teda z hľadiska dejín hradu Tematín v Nitrianskom komitáte. Tento hrad sa totiž – ak nepočítame údaj v spomenutom dokumente z roku 1270, ktorý ho spomína už v súvislosti s rokmi 1264 – 1265, objavuje v prameňoch až od roku 1348, keď ho kráľ Ľudovít I. daroval predkovi rodu Ujlakí (de Ujlak, z Iloku), Vavrincovi Tótovi z Raholcu, nitrianskemu, vašské-mu a šopronskému županovi.17 Tejto skutočnosti dáva zvláštny význam to, že hrad ležal na území ovládanom na prelome 13. a 14. storočia Matúšom Čákom Trenčianskym. O jeho ve-liteľoch, o rôznych spôsoboch získania hradov, ich dobývaní a napokon aj o tom, aký bol ich osud po Čákovej smrti, keď sa dostali do rúk kráľa Karola L, máme relatívne dosť informácií.18 Hrad Tematín sa totiž v Nitrianskom komitáte nachádza v kruhu takých dobre zdokumentovaných hradov, ako sú Oponice, Beckov, Čachtice, Hlohovec, Dobrá Voda, Topoľčany, Trenčín a Uhrovec Predsa je však zvláštne, že práve s Tematínom sa nestretávame v dokumentoch, ktoré informujú o pohnutých udalostiach na prelome 13. a 14. storočia.
Pochybnosti však narastajú, ak sa pozrieme na súčasti hradu Tematín z roku 1348, keď donáciou zmenil majiteľa. V listinách je vymenovaných spolu 13 majetkov, ktoré patrili k hradu: dnešná Lúka, spomínaná ako Rety, Modrovka a Modrová [Madro, alia Madro), Morava-ny nad Váhom (Marwan), Ducové (Duchreuy), Hôrka nad Váhom (Hárka), Stará Lehota (Le-hata). Tieto majetky sa však nevyskytujú v prameňoch z arpádovského obdobia, a aj priamo v podhradí ležiaci Hrádok (Harastnuk) sa spomína až v pápežskej desiatkovej listine z roku 1332 ako usadlosť s jedným domom.19 Medzi tými majetkami, o ktorých však máme údaje už aj z arpádovského obdobia, nájdeme Piešťany (Peseen), ktoré sa spomínajú ako hrad zábrany Matúšom Čákom roku 1299 od synov Kazimíra z rodu Hunt-Poznanovcov,20 čo však podľa všetkého môžeme pokladať za omyl, pretože podľa iného, o dvadsať rokov neskoršieho údaja patril k Čachtickému hradu, ktorý Matúš Čák skutočne zobral Kazimírovcom.21 Už v ar-pádovskom období sa stretávame s Považanmi (Mosoch), ktoré roku 1263 hraničili s novo-meským panstvom, ktorého majiteľ je neznámy,22 ako aj s Ratnovcami (Ratun), ktoré patrili Nitrianskemu hradu, až dovtedy, kým neboli predmetom donácie,23 ďalej s Bankou (Piesta-ny-Banka; Banya)> ktorá bola centrom menšieho hradného španstva,24 pričom županom ešte aj roku 1291 bol Ján (Ivan) z kyseckého rodu Héder,25 ktorý bol súčasne aj taverníkom. Nakoniec sa spomína aj Horná Streda (Zeredahel), ktorú darovali Belo IV. a kráľovná Mária roku 1263 ako súčasť novomeského panstva (Nové Mesto nad Váhom) opátstvu v Pannonhal-me. Opátstvo ho vlastnilo s menšími prestávkami až dovtedy, kým sa naň na prelome storočí neulakomil najmocnejší oligarcha Matúš Čák, voči čomu opátstvo roku 1317 protestovalo, rovnako ako aj roku 1321, keď sa snažilo zabrániť darovaniu majetku, ktorý po Čákovej smrti pripadol opäť kráľovi.26 Je síce jasné, že za sto rokov od polovice 13. storočia po rok 1348 mohol prejsť hrad Tematín i jeho súčasti viacerými zmenami, ale predsa je nepochybné, že v polovici 14. storočia nenachádzame medzi súčasťami hradu ani jeden majetok, ktorý by poukazoval na súvislosť s hradom okolo roku 1264.
Všetky tieto okolnosti by sa snáď dali jednoznačne vysvetliť nedostatkom prameňov, ak by však iné skutočnosti nepoukazovali stále jasnejšie na iné riešenie. V každom prípade je potrebné najprv vysvetliť, ako mohol Michal v tom istom čase brániť dva, od seba tak vzdialené hrady, ako je abovskonovohradský Fúzér a nitriansky Tematín. Keďže nemohol byť na dvoch miestach súčasne, musíme predpokladať, že osobne bol prítomný len na jednom hrade, kým obranu toho druhého viedol niekto iný – ktosi z Michalových ľudí. Ak by sme vychádzali z takéhoto predpokladu, mohlo by to znamenať, že Michal sa zúčastnil osobne obrany Fúzé-ru, pretože s určitosťou vieme, že po neúspešnom obliehaní tohto hradu sa pripojil k vojsku mladšieho kráľa a pod jeho zástavami bojoval v bitke, v ktorej bol Štefanovým protivníkom niekde v Zátiší istý Ernye z rodu Ákošovcov.27 V opačnom prípade by sa musel Michal prebiť cez vojenské územia Bela IV, čo je veľmi nepravdepodobné najmä preto, že vojna sa v protiklade s predchádzajúcimi potýčkami neodohrávala v období od leta 1264 do jari 1265 vo viacerých po sebe nasledujúcich vlnách, ale naraz, od konca decembra 1264 do polovice marca 1265.28 Pramene pritom vôbec nič nehovoria o predpokladanej osobe obraňujúcej práve Tematín, hoci mladší kráľ Štefan, ako víťaz vojny relatívne štedro odmeňoval svojich priaznivcov, a aj listiny sú plné opisov jednotlivých epizódiek z vojny, ako aj menovaní jej aktérov.
Po tomto všetkom azda nie je riskantné tvrdenie, že hrad Tematín, ktorý sa objavil v dvoch listinách z roku 1270, nemôže byť v žiadnom prípade totožný s Tematínom z Nitrianskeho komitátu. Tento totiž mohol byť postavený ako kráľovský hrad niekedy v období medzi rokmi
1321 a 1348 a okolité panstvo sa vytvorilo z okolitých majetkov až v období, ked sa hrad po rokoch jeho vlastnenia Matúšom Čákom opäť dostal do rúk panovníka. V súvislosti s vnútornou vojnou v rokoch 1264 – 1265 to súčasne znamená, že nemáme ani jediný dôkaz o tom, že by sa vojna dotkla aj území na západ od Dunaja, čiže boje sa odohrávali výlučne na území vo východnej časti Uhorska.
Ale ak to nie je Tematín z Nitrianskeho komitátu, tak o aký „Temetin” ide v spomínanej listine Rosdoka?
Odpoveď na otázku by mohla byť jednoduchá, ak by sme poznali v blízkosti hradu Fúzér nejakú pevnosť, ktorú by sme mohli stotožniť s hradom „Temetin1 z listín z roku 1270. V tejto súvislosti je zvlášť zaujímavé, že necelých tisíc metrov na východ od hradu Fiizér sa nedávno (roku 1992) podarilo lokalizovať pevnosť na vyvýšenine dnes známej ako Órhegy. Na tomto území sa aj bez plánovaného archeologického výskumu zistili skutočnosti, ktoré podporujú domnienku, že hradisko bolo užívané aj na prelome 13. a 14. storočia.29 Táto pevnosť sa nepochybne dala brániť súčasne s hradom Fuzér, ba dokonca je veľmi pravdepodobné, že patrila do obranného systému hradu.30 Názov Jemetvény” by tiež korešpondoval, nakoľko pôvodný význam v starej maďarčine môžeme odvodiť od slovesa „temer”, čo znamená „robí násyp, kopec”31 Nevidíme žiadnu prekážku k vysloveniu hypotézy, ktorá by predpokladala stotožnenie pevnosti na kopci Órhegy neďaleko hradu Fúzér s tým hradom, ktorý obraňoval Michal z rodu Rosd spolu s Fíizérom. V tom prípade by išlo o ten Tematín, ktorý sa spomína v listinách z roku 1270. Potvrdenie, alebo vyvrátenie tohto predpokladu však záleží od systematického archeologického výskumu, alebo od nálezu nových, doposiaľ neznámych písomných dokumentov.Z maďarčiny preložila Túnde Lengyelová
Vpravo od Füzéru jeden z tých kopcov by mal byť spomínaný Örhegy, inak sa dá vidieť dobre na II.vojenskom mapovaní.
-
Mrzi ma to, ale na tomto hrade som este fyzicky nebola :-) Nedavno som vsak citala zaujimavu studiu in: Studia Historica Tyrnaviensia VIII.. s.31 Milos Marek, Panstvo Tematin v stredoveku.
link:
-
Ešte raz ten link od Vladimíry http://fff.truni.sk/index.php?bookId=95&type=ebook
Poznám ho, práve preto som sem dal predchádzajúci príspevok, lebo je to celkom faj, čo pán Marek napísal, ale evidentne pri Füzéri a Tematíne tápe, neviem, prečo nepoužil Zsoldosa, ktorý je na scéne už dostatočne dlho nato, aby ho niekto ignoroval a Ty si ma trochu predbehla, ale nevadí, je jedno, kto to sem dal, takže dík.
Mám toho aj viac, ale už nebudem unúvať. -
Je koniec marca a konci sa nevegetacne obdobie, tak sme boli spilit stromy na druhom nadvori tak, ako to bolo v poziadavke od lesov a ochranarov…
Niekolko fotiek najdete
TU…………….. -
Zrúcanina hradu Tematín
Dnes to pre niekoho bude zase taká oddychovka. Pokúsime sa vyteperiť na jeden, v názve spomenuvší hrad. No hrad. Ako sa to vezme, lepšie povedané, tak mrkneme očkom na jeho torzo. Prisahám, že ja som ho nezbúral, to už tak bolo pred mojou návštevou. Inak pekne ho vidieť aj z diaľnice. Presne tam, kde je tá veľká kopa červených prepraviek. Tróni nad obcou Lúka, v západnej časti pohoria Považský Inovec. Lenže neboli by sme to my, keby sme na túto výzvu nešli z opačného konca.
Čítajte viac: TU
-
:(
http://www.castrum.sk/page.php?id=731
http://www.castrum.sk/forums.php?m=posts&p=494#494:)
Inak sa mame dobre a makame ako sa len da….fotky z prac najdete na nasej stranke http://www.tematin.eu -
Z Tematína na Tematín, s trojdňovou pracovnou zastávkou na Szádváre.
Na základe vyššie spomínanom článku od Zsoldosa Attilu som sa bol pozrieť na podľa neho spomínanom “Tematíne”, fungujúcim pod menom Örhegy, (Strážny vrch). Je zaujímavé, že je vyššie položený ako náš Tematín, pri päte veľkej veže cca 604 metrov, maďarský má výšku 634 metrov.
Pohľad z Füzéra, najskôr som sa bol spýtať, ktorý kopec to presne je (ten najvyšší), a zvolil smer výstupu zhora.
na príhodnom mieste som objavil ledva viditeľný chodník, časom sa stratil
na kopci ešte viditeľné zvyšky zemnokamenného valu opevnenia
vrchol kopca
aby som videl a mohol odfotografovať Füzér, musel som vyliezť hore na bod a zdvihnúť foťák nad hlavu
Niečo o opevnení nájdete v jazyku maďarskom aj na
http://jupiter.elte.hu/terkep+lista2.php Füzér, Örhegy -
Viac fotiek z tohoto leta je na http://www.tematin.eu/fotografie/q/2010
-
Na otazku “…kde skoncia nalezy z Tematinu…” odpovedam pravdivo a jednoznacne…
OZ Hrad Tematin je objednavatelom vyskumu a realizatorom je firma.
To co je a bude s nalezmi o to sa stara zazmluvneny, teda v nasom pripade firma a nie my ako OZ. To co vidim a pri tom makam je toto. VSETKY nalezy po vykopani sa selektuju podla sondy, kde boli vykopane. Nasledne su prevezene do skladu, kde sa umyvaju a sackuju. Takto sa kopia v krabiciach tak aby sa neposkodili. Vyskum momentalne este neskoncil. Po ukonceni vyskumu plynie doba 90 dni do skompletizovania nalezovej spravy pre firmu. Ak pojde vsetko tak ako ma, tak vyskum skonci v novembri a nalezovka bude odovzdana do konca februara (zavisi to od pocasia). Nalezy su majetkom statu a v rovnakom case ako nalezovka budu nalezy odovzdane muzeu s ktorym sa dohodne o prebrani nalezov firma. Ktore muzeum to bude (co vas asi najviac zaujima) povedat ja neviem mozno to bude Balneologicke muzeum v Piestanoch ale o tom rozhoduje iny. Osobne by som bol najradsej keby boli v Piestanoch, pretoze toto muzeum ma vo svojej expozicii zmienky o Tematine a mozno by bola ochota aj spravit extra expoziciu o hrade, ale na to som ja maly pan. Ak budu mat o nalezy zaujem tak to pojde do ich depozitu. Nasledne po katalogizacii a prebrani nalezov muzeom sa bude material spracovavat.
Ak som nieco vynechal sa ospravedlnujem, staci sa pytat.
-
Chcem iba potvrdiť teóriu Attilu Zsoldosa, že spomínaný Tematín pri Fuzeri je to hradisko na kopci Orhegy. Bol som tam, na oboch vrcholoch.
Celkove je Fuzer asi naozaj najkrajší hrad v Maďarsku, resp. je na najkrajšom mieste.Už som tam bol tri razy a stále ma udivuje svojou polohou.
K tomu názvu – základom názvu bude asi slovanské slovo temeno. Je to možno vo vzťahu k najvyššiemu vrchu v okolí Veľký Milič.To je moja hypotéza.
Škoda, že vrchol Orhegy nie je zbavený vegetácie.Ak by sa tam konala nejaká antivegetačná akcia, hlásim sa do prvej línie.Dajte vedieť.
Kardinál -
Treba povedať, že to je len hypotéza, aj keď mne osobne sa javí ako logická. Ale čítal som aj úvahu od Markó Ágnes, ktorá tvrdí, že treba byť opatrný, lebo sa nedá jednoznačne povedať, či sa to dá považovať za hrad, alebo iba pozorovateľňa, kde sa mohlo nachádzať iba pár strážcov. V roku 1992 tam kopal Simon Zoltán dve sondy, jednu zhruba v strede, druhú naprieč valom. Stopy po koloch nenašli, iba zbytky nasucho murovaného opevnenia, z kameňa vydolovaného z priekopy okolo opevnenia, ale múr bol aj tak veľmi pevný.
našla sa keramika z neolitu, bukovohorská kultúra, nálezy z konca 13, začiatku 14 a potom z 15. storočia.
Ešte k tomu názvu, teta Agnes vraví , že pôvod názvu temetvény možno nájsť v töltést, dombot csinált, (robil kopec, val), čiže v maďarskom slovese temet, čo znamená to isté.
Neviem, toto neriešim, ale môžem ponúknuť niečo z detstva.
V dedine odkiaľ pochádzam, (absolútna rovina), sme mali jediný “kopec” protipovodňovú hrádzu, val, po maďarsky töltés, dodnes to nevoláme inak ako týteš, iba neviem s akým i,y?
Agnes má tých pochybovačných argumentov viac, ale Zsoldosa nespochybňuje. -
Ďakujem vlčkovi za pripomienky.
Mne sa Zsoldos páči viac, pretože podľa pani Agnes by sa v pôvodnom slove menilo príliš veľa písmen, to až tak naši predchodcovia nemenili…
Z môjho okolia : temeno – Cemjata (osada, kúpele), toltest – Tulčík (obec smer na Bardejov, zásek).
Úplne na záver chcem pripomenúť záhadnú vyvýšeninu na severe obce Trstené nad Hornádom, v blízkosti cintorína, názov je jasný : Temetov.Netvrdím, že je to ten Tematín, ale je to podozrivé, neviem, či sa tam robil výskum.Kruhovitá vyvýšenina (snáď aj s priekopou a valom).
Je to ale zaujímavé – je to na starej “abovskej” ceste od Abaujváru na Seňu, kde bol Starý abovský hrad.A Fuzer tak blízko…
Opatrná hypotéza, ani nie hypotéza, zvedavosť…
Teším sa na múdru odpoveď.
Kardinal -
Temető znamená po maďarsky cintorín.
-
Z maďarčiny viem asi 50 slov, ale toto slovo poznám….:)
Na tom cintoríne, teda na jeho okraji ale naozaj je vyvýšenina….:) Kruhová resp. elipsovitá.
Log in to reply.