-
Hrad – Zámok Vígľaš
-
…aha ,poverený = vybraný,a teda vybraný na základe toho ,že mu vrím,alebo tak nejako podobne…
OTTO neboj sa, archeologický výskum bude.
Vlani dostal nový majiteľ na rekonštrukciu šesť miliónov eur z fondov EÚ, čo je polovica z predpokladaných nákladov. Na rekonštrukčné práce dozerajú pamiatkari z banskobystrickej firmy Ithaka. Podľa archeologičky Eriky Hraškovej je možné očakávať vzácnejšie nálezy až pri čistení suterénnych priestorov, to však príde na rad zrejme až po zastrešení celého komplexu
http://spravy.pravda.sk/ruiny-zamku-viglas-cakaju-na-lepsie-pocasie-fej-/sk_regiony.asp?c=A100319_101054_sk_regiony_p09 -
Informácia o plnení úloh ústredného štátneho dohľadu pamiatkovej inšpekcie za 1. polrok 2010
Dohľad na obnove hradu Vígľaš
Ústredný štátny dohľad so zameraním na prípravu a realizáciu obnovy NKP Hrad Vígľaš vo Vígľaši sa uskutočnil na podnet Archeologickej rady MK SR prieskumom spisovej agendy, archívnych dokumentov, obhliadkou NKP hrad a konzultáciami s kompetentnými zástupcami KPÚ Banská Bystrica a realizátormi pamiatkových výskumov.
Od r. 2008 sa novým vlastníkom NKP hrad stala spoločnosť ZÁMOK VÍGĽAŠ, s. r. o., ktorá na prípravu rekonštrukcie a adaptácie získala v r. 2009 príspevok z Európskeho fondu na podporu regionálneho rozvoja EÚ, pričom ukončenie projektu je určené na 31. 10. 2012.
KPÚ BB v rámci prípravy obnovy a adaptácie NKP hrad na štvorhviezdičkový hotel kongresového typu prijal metódu úplnej stavebnej rekonštrukcie súčasnej zrúcaniny. Podľa tejto metódy bola realizovaná obnova vstupnej veže opevnenia v r. 2001. Táto však bola predmetom zásadnej kritiky zo strany hradologickej sekcie regionálnej pamiatkovej komisie v r. 2002, ktorá ju vo vzťahu k stavu NKP vyhodnotila ako neprijateľnú (značný úbytok originálu vyžadujúci rozsiahle dopĺňanie, nedostatočné podklady pre rekonštrukciu).
KPÚ BB odsúhlasil projekt na stavebné povolenie, pričom z podmienok a pripomienok, ktoré zahrnul do záväzného stanoviska vyplýva, že zostali nevyriešené:
– základné otázky zachovania a ochrany pamiatkových hodnôt historických konštrukcií NKP hradu, jeho sanácie a obnovy (statické zabezpečenie, odvlhčenie a odvetranie konštrukcií), resp. obsahuje vyslovene neprijateľné riešenia (spevňujúce železobetónové konštrukcie, cementové spojovacie malty na domurovanie historických konštrukcií, zateplenie všetkých fasádnych konštrukcií, zjednocujúce silikónové omietky…),
– spôsob prepojenia nových konštrukcií s historickými,
– koordináciu prípravy obnovy s projektovou prípravou a predpísanými pamiatkovými výskumami a inými prieskumami.
Odsúhlasenie PD na stavebné povolenie, ktorá nevyriešila základné podmienky zachovania pamiatkových hodnôt a obnovy NKP hrad, pričom všetky nedostatky a otvorené otázky budú odstránené a riešené následne v rámci realizačnej dokumentácie súbežne s prebiehajúcimi pamiatkovými výskumami pamiatková inšpekcia považuje za vážne pochybenie v konaní KPÚ BB.
K problematike archeologického výskumu zaujal stanovisko predseda Archeologickej rady MK SR, pričom spôsob, akým bol predstihový archeologický výskum v rozhodnutí stanovený, označil za neprimeraný, pretože v danej podobe a rozsahu nemohol identifikovať skryté hodnoty pamiatky, ani poskytnúť primerané podklady pre realizáciu jej obnovy. Realizovať významu a rozsahu pamiatky primeraný a dostatočne kvalitný záchranný plošný archeologický výskum počas prebiehajúcich stavebných prác považuje za veľmi náročné. Akákoľvek iná forma archeologického výskumu povedie k ďalšej devastácii archeologických hodnôt pamiatky. Súčasný stav z pohľadu archeologického výskumu pokladá za neštandardný a kritický, pretože vinou chybných rozhodnutí sú priebeh i kvalita archeologického výskumu podriadené postupu stavebných prác.
Vzhľadom na stanovisko KPÚ Banská Bystrica k záverom dohľadu sa uzatvoril záznam s rozporom. Riaditeľ KPÚ Banská Bystrica vo svojom stanovisku uviedol, že základné otázky zachovania a ochrany pamiatkových hodnôt historických konštrukcií NKP rieši samostatná časť PD pre stavebné povolenie, ktorá bola vypracovaná, pripomienkovaná a menená v 3 variantoch po vydaní stavebného povolenia. Tiež zdôraznil, že za štandardný postup smerujúci k záchrane pamiatky považuje axiologický prístup zvolený KPÚ Banská Bystrica. Pamiatková inšpekcia vzala na vedomie, že KPÚ Banská Bystrica zabezpečuje na stavbe permanentný pamiatkový dohľad kolektívom metodikov s odbornou praxou a skúsenosťami. Voľba uvedeného postupu je plne v kompetencii a v zodpovednosti KPÚ Banská Bystrica.Pochybnosti pamiatkovej inšpekcie o správnosti postupu KPÚ Banská Bystrica v rámci posudzovania a odsúhlasovania prípravnej a projektovej dokumentácie obnovy – rekonštrukcie hradnej zrúcaniny sa nemenia. Štandardný postup v prípade obnovy podmienenej pamiatkovými výskumami upravujú príslušné ustanovenia pamiatkového zákona – § 32 ods.10, § 39 ods. 8, v zmysle ktorých pamiatkové výskumy slúžia ako podklad na určenie metodiky obnovy a spracovanie projektovej dokumentácie. Vzhľadom na stav zrúcaniny a nemožnosť jej doskúmania z hľadiska architektonicko-historického, umelecko-historického a archeologického by bolo štandardným postupom zo strany KPÚ Banská Bystrica požadovať spracovanie projektovej dokumentácie vyčistenia zrúcaniny a jej statickej stabilizácie, následne vykonanie potrebných pamiatkových výskumov, určenie metodiky obnovy a podmienok pre projektovú dokumentáciu jej komplexnej obnovy – rekonštrukcie. Odsúhlasenie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie (predpokladáme, že z dôvodu časovej tiesne), ktorá na jednej strane rieši základné otázky rekonštrukcie hradného komplexu – výšky murív, podláh, tvary a výšky striech, dispozície a na druhej strane necháva viaceré otázky ochrany a prezentácie pamiatkových hodnôt otvorené až po spracovanie realizačnej dokumentácie, nie je štandardné a obsahuje viaceré riziká. Vzhľadom na čas určený na realizáciu celého projektu považuje pamiatková inšpekcia za mimoriadne vysoké aj riziká efektívnej realizácie obnovy.
Záznam sme postúpili PÚ SR pre využitie a odporučili sme KPÚ Banská Bystrica priebeh obnovy a zásadné metodické postupy vyplývajúce z priebežného pamiatkového výskumu prezentovať a konzultovať s príslušnými sekciami odborno-metodickej komisie PÚ SR. Zároveň sme uložili KPÚ Banská Bystrica, aby prijal opatrenia podľa § 27 pamiatkového zákona na základnú ochranu tých častí NKP, ktoré nie sú predmetom obnovy v rámci projektu Rekonštrukcia zámku Vígľaš. -
Jožo, Vĺčik-tĺčik, BibraX, Heretic – chlapci, kašlite na to, škoda času tu reagovať na nejakého…(nejdem sa vyjadrovať doslovne, aby príspevok nebol mazaný) Insane. Ja som rád, že som to tu z Hereticom stihol navštíviť ešte v r. 2006 cestou na Fiľakovo. Vtedy sme tu natrafili na paintbolistov a to sme si mysleli, že ako to tu nehorázne pamiatku ničia !!! Tušiť, čo príde o 4 roky neskôr, ešte by som si vari zahral s nimi :lol: :lol:
Zdarec-palec, O dve krásne pamiatky (Topoľčany) menej…a život ide ďalej. -
Som rád, že som tento jeden z mála Anjouovských kastelov stihol navštíviť skôr, než započala jeho likvidácia ako pamiatky.
V súvislosti s dehonestáciou niektorých kultúrnych pamiatok v poslednom čase ma napadá takéto prirovnanie… :twisted: :evil: :twisted:Kedysi v rozprávkových dávnych časoch stačilo len čerta spomenúť a dohodu s ním uzatvoriť. Potom, či už to boli pán kráľ, alebo obyčajný smrteľník, zadali čertovi dielo vyhotoviť. Dielo vždy nadľudské, nemožné vyhotovenia, zvlášť za taký krátky čas. Veď doba realizácie bola vždy len jedna jediná noc. Čert sám a niekedy i s výdatnou pomocou svojich pekelných spolubratov hĺbil studne, prenášal skaly, staval hrady… Veď odmena bola veľká. Beda však keď kohút zakikiríkal, to sa čerti museli hromžiac a pľuvajúc oheň do pekla pobrať a len pekelný smrad po nich zostal.
Nepripomína vám to niečo? Myslím, že i dnes sme svedkami takých “čertovských” realizácií, kedy doba určená na zhotovenie diela je veľmi krátka na to, aby bol priestor na kvalitný archeologický výskum a o tradičnom remeselnom prevedení tiež nemôže byť ani reč. Žiaľ v týchto prípadoch neprichádza o dušu investor, ale sama “opravovaná” pamiatka.
-
Z tria Nagy Lajos-ových, várkastél-yov sa najlepšie javí asi Zvolen, lebo chudátko Diósgyör v Miskolci, je tiež pekne do .. pokazený.
Tie “čertovské realizácie”, neviem, vlastne nikoho by som nevedel jednoznačne poslať do čerta, čosi sa pokazilo a dodnes sa to akosi nevie dať do správnych koľají, nehovoriac o našom vzťahu k histórii, pamiatkam. Tiež by sa to dalo nazvať, kde nič nie je ani čert neberie.
Ale úplne to zaklincoval jeden pán, ako ho tu ktosi nazval pamiatkový liberál, vo videu zo Starého Zvolena.
Citujem : “Cement je cesta do pekla!” Nuž a tam sa precementovaný Vígľaš poberá.
Priam diabolské prirovnanie. -
Práve o to smutnejšie mi príde, že v celom Uhorskom kráľovstve vznikli takéto kráľovské stavby iba tri. Diósgyör je “zakonzervovaný” z môjho pohľadu nevkusne, ale aspoň je prezentovaný ako významná stavba. Aj keď ja osobne nepatrím k obdivovateľom turistických gýčov, akými sú múzeá voskových figurín a podobne.
Z tejto trojice Diósgyör, Zvolen, Vígľaš je práve posledný z nich stavbou, ktorú by som s trochou fantázie nazval “vidiecka kráľovská architektúra”. Účelnosť, pohodlie a potlačenie fortifikačných prvkov a to v období o niečo staršom ako stavby podobných kvalít budované za Václava IV. v susedných Čechách (Točník, Krakovec). Práve porovnanie starostlivosti a prezentácie Václavových hradov v Čechách ostro kontrastuje s využitím ojedinelého architektonického dedičstva u nás. -
Práve tu by som videl jedného z tých zakopaných psov, česi mali vlastných, českých kráĺov, alebo aspoň jeden z titulov kráľov, čo im vládli bol kráľ český), kdežto my sme sa od Uhorska akoby dištancovali, veď ktorého uhorského kráľa sme prijali za svojho. Maximálne tak Mateja (Hunyadiho) Korvína, aj to iba v povestiach a rozprávkach, prípadne v Detvanovi.
Keď sme už pri tom Detvanovi, ktorýže slováčik ho aj čítal, myslím celého, škoda reči.
Ale späť k Ľudovítovi Veĺkému a hradom, čo dal postaviť rozhodne najpopulárnejší je hrad Törcsvár, Bran v Rumunsku pri Brašove.
Svojho času ho vlastnil Vlad III. Tepes, známy ako Dracula.
Vždy som si myslel, že hodnota zrekonštruovanej veci spočíva v čo najväčšom zachovaní pôvodnej hmoty prezentovanej v jej čo najprirodzenejšom stave.
Na Slovensku je to inak. Predstavy niektorých architektov víťazia, aj nad zdravým rozumom a to ja som rozhodne umiernenejší, ako trebárs antik, alebo Jozef. A o archeológii sa asi najvýstižnejšie vyjadril insane, o zbieraní a odovzdávaní črepov. vsjo -
Podľa exkluzívnej várky fotodokumentácie na tomto fóre, ktorému hovno rozumiem, ale len pre tie fotky (hoc pre moje očné bulvy extrémne miniaturné) tam takmer obden ťukám … http://www.torzsasztal.hu/Article/showArticle?na_start=0&na_step=30&t=9038753&na_order=
…tento Bran ľahol popolom pred dákym 1 – 1,5 storočím … Kto by dnes pri pohľade na tie krovy z fleku povedal, že sú “nové” … vkus je dar boží. U nás akoby ho mandelinky žrali … Ale vĺčko trafil si klinec, Uhorsko je už od základky v dejepisoch “odnárodnené”, takže “pár” maloduchov si z núdze vystačí s tisovským apendixom … :-(
-
“zaujimavy” blog s fotografiami
http://sliacky.blog.sme.sk/c/243375/Viglassky-zamok-je-v-rekonstrukcii.html
….. a je predpoklad, že aj s pomocou Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa do konca októbra 2012 zaskvie Vígľašský zámok vo svojej staronovej podobe. Bude tu reštaurácia, hotel a kongresová sála pre 250 návštevníkov. Celé si to vyžiada viac ako 12 miliónov eur.
-
Obnova Vígľaša bude prezentovaná pracovníkmi KPU Banská Bystrica na konferencii Hrady 2010 (22. – 24. novembra 2010, Centrum vedecko – technických informácii Bratislava), presný názov konferencie: Výskum a obnova hradnej architektúry – Interdisciplinárna prezentácia stavu pamiatkovej ochrany, výskumu a obnovy od roku 2002
Streda 24. november 2010
14.20 – 14.40 Erika HRAŠKOVÁ – Miroslav SURA
Vígľaš – konsolidácia hradných ruín a statické zabezpečenie hradu so zastrešením -
Aktuálne foto Vígľaša z 23. januára.
http://picasaweb.google.com/ovaligura/RekonstrukciaViglasskehoZamku#
-
Omnix, diky za vyborne fotky, vitaj na strankach obnovy..
Tak ja len na zaklade svojho skromneho 1 rocneho “posobenia vo fachu” :-D konstatujem, ze odhladnuc od neviem aky velkych interiovych strat povodnosti (ak sa daka zachovala), ta rekonstrukcia zvonku vyzera celkom schopne.. niektore veci su kamenom velmi pekne dorobene, niekde.. a to si beriem priklad fotky c.38.. tehlou stale nemuseli.. i ked posobi pekne zarovnane… ci tak ako je ten mur medzi dvoma bastami pekne dorobeny, cimburie tych bast je hotova katastrofa!! No to by som sam lepsie urobil.. malta im tiekla potokom.. cisty hnus. A to kazi riadne dojem..
Relativitu pojmu rekonstrukcie necham na kazdom. Mne sa to na 60-70 percent pocitivo pozdava, AK BUDE DOBRA STRECHA A FASADA.. Ale tie basty.. jdu blejt, velebnosti..
-
peterq: na 60-70% poctivo pozdava?
No neviem, mne sa to nepozdava ani na 5%…podla mna z toho tak moze clovek v tomto rocnom obdobi akurat tak dostat dobru depresiu pri pohlade na tie fotky. Tam uz vlastne ani nie je co hodnotit, je to proste brutal.Bye, bye Viglas…cest tvojej pamiatke! -
Ja som sa bol – zhodou okolností – pozrieť na “to, čo bývalo Vígľašským hradom” v sobotu 22. 1. 2011, teda deň pred Omnixom, ale on ma s fotkami predbehol :roll: . Pridám preto len pár iných záberov a k nim svoj názor.
Skladba doplneného kamenného muriva medzi južnou a juhovýchodnou baštou nie je celkom v súlade so zachovanou pôvodnou časťou, ale hlavne je to murované – podľa mňa – čistým betónom:
Z toho, čo sa dá vidieť zblízka, sú domurovky južnej bašty najpríšernejšie. Žiaľ, v slovenských pomeroch nič až také výnimočné. Ale kým bude niekto niekomu platiť aj za takúto prácu… Ani tu nie je použitá vápenná malta, i keď sa zdá trochu mäkšia. S tými betónovými doskami na cimburí zúčastnení zaspali niekde v 60. – 70. rokoch.
Západnej polygonálnej bašty sa stavebná činnosť ešte skoro nedotkla. Ktovie, tá sutina pri nej zostane?
A jedna “náladová” na záver:
-
No jo chlapi, ine fotky zas davaju iny pohlad.. Dik Palo.. a teda zas znizim percenta.. ale ten mur fakt este oproti samotnej baste schopne vyzera. Kazdopadne, tie priserne opravovane vychodne basty a murivo (zrejme) nebudu mat fasadu ako palac/hotel.. tak to budu musiet propagacne materialy o hoteli riadne retusovat, alebo to skratka odtial vobec nebrat :-)
No ale, nieco sa s tym robi. Ja by som bol fakt nerad, keby cely Viglas rokmi exol.. a myslim, ze ak to bude vizualne a na pohlad rozumne farbene, stane sa ten “zamok” opat putavym bodom okolia. A nie “strapata ruina” na kopecku pri hlavnom tahu. Skoda, ze som uz nevidel na tej hrad. konfere velku show na jeho temu, a ci tam uz lietali taketo fotky, aj hrozy.. By som zabucal zo zadnych radov.
Log in to reply.