-
Hrad Žilina
-
– toto ma zaujalo – ta fara je naozaj z nepalenych tehal ? Poznate niekto konstrukcne detaily ?
V tomto svetle je pre mna -ako priaznivca nepalenej hliny- zaujimava aj prezentacia opovrhujuceho postoja k hlinenej stavbe. Vid Trabelaisse a jeho styri hlinene mury… -
Som jeden z tych zilinskych osobnosti, ktore podpisali vyzvu primatorovi Slotovi, ktory nasledne vyhlasil ze nas vyzenie z mesta. Neoplatilo sa mu vyhrazat sa starym Zilincanom. My nie sme biedni Zidia, pan Jankoslovak. Svojho casu som aj 2000 slov podpisal a prezil to. A komunisti boli veru onakvejsie svine, nez nejaky kriminalnik! No a preto obcas pisem na roznych chatoch, na temu Zilina. Tak teda oznamujem obecenstvu, ze tie zname zilinske schody, poznate ich z mnohych fotiek, uz sa zacali burat. Polovica je ohradena a dunia tam sramacky, vylamuje sa dlazba. Tiez sa rozoberaju tie domky, obchodiky ktore boli pozdlz tych schodov. Tam vsade ako je silueta Ziliny smerom od Masarykovej ulice ked prichadzate od nadrazia, to vsetko podlahne skaze za ucelom vybudovania obchodneho domu s velkostou a tvarom hangara. Je to priserne barbarstvo, taky silny impulz, ze neviem ako ho komentovat. Tie obchodiky a za nimi Farska ulicka, boli taky maly ale utulny historicky prvok v meste. Pozor, viac takych v meste niet, ulicky okolo namestia to nenahradia. Mozem to prirovnat len ku Zlatej ulicke v Prahe, ak ju poznate. Viete si predstavit, ze by Cesi burali Zlatu ulicku? Ze sa stara fara rozoberie a potom znova postavi? Kto nas ma za idiotov? Ked sa ten stary dom rozoberie, vysledkom bude hromada odpadu, nikomu na nic. Naviac, vraj tam bude najprv pod zem styri poschodia pivnica, na nej uz mozno len betonova platna a na tej kopia fary? To si ten Arab pekne predstavuje. Viem preco je taky silny, dal sa do holportu s chamtivcami z katolickej cirkvi. Tym na nejakom meste nezalezi, pokial sa dostanu k peniazom. Ad maiorum Dei gloriam! Ten koniec, co ho Trabelssie drzi, je kratsi, vybabru s nim. Aj s hlupymi obyvatelmi. Odkaz primatorovi Harmanovi: Pan primator, naozaj ide o vela. Hic Rhodos, hic salta!
-
1./ Ak je tá fara naozaj z hliny, je to konštrukčný unikát – niekoľkostoročná hlinená stavba v centre mesta. Zatiaľ som však tvrdenia o jej “hlinenosti” zachytil len od jej vlastníka a od investora obchodného centra…
2./ V Banskej Štiavnici sme nedávno mali – zatiaľ len na papieri – návrh injektovať murivá pamiatky, nachádzajúcej sa “na nesprávnom mieste”, epoxidovou živicou, potom ich rozrezať, odviezť na medziskládku, na mieste vykopať a postaviť pár podzemných podlaží, potom “pamiatku” osadiť na “pôvodné” miesto a nadstavať ďalší “potrebný” počet podlaží… V prípade záujmu viem sprostredkovať kontakt na otcov myšlienky :D
-
výber z článku:
http://www.skreality.sk/index.php?rl=12&tn=3810Žilinská fara, ktorá ešte donedávna slúžila ako diecézne a katechézne centrum, pochádza z roku 1777. Ide o budovu s kamennými rohmi, ale so stenami vyplnenými len utlačenou hlinou a slamou. Objekt je – vzhľadom na svoj vek i stavebný materiál – v nevyhovujúcom stave; je vlhký a narušená je i jeho statika. „Zdravotný stav“ fary sa pritom nezhoršil len nedávno; jej „choroba“ sa vlečie už od začiatku minulého storočia.
-
O.K., ale aj tak: Je to tvrdenie založené na poznaní alebo na želaní? Ináč, ak by to bola nabíjanica, ešte k tomu dvojpodlažná, datovateľná čo len do roku 1777, je to prinajmenšom celoslovenský unikát.
Ale vráťme sa k pravdepodobnejším možnostiam:
a/ (niektoré) vnútorné priečky sú z nepálenej tehly,
b/ 2. podlažie je hrázdené s výplňou z nepálených tehál.
??? -
ale aj v prípade tvojich triezvych odhadov by to na centrum takého mesta ako je Žilina, bol unikát. V každom prípade by si ten objekt jednoznačne zaslúžil výskum. Už to tu raz padlo mám pocit, ak niekto ten objekt chce akýmkoľvek spôsobom znevažovať a znižovať jeho hodnotu, tak nech uhradí jeho výskum. V každom prípade, pri akomkoľvek zásadnejšom zásahu do objektu (v krajnom prípade jeho odstránením, čo aj rozobratie jednoznačne je), by mal byť jeho poriadny stavebno-historický výskum samozrejmosťou.
-
Rozloženie fary môže pamiatku pochovať
3. júla 2008 21:08
Rozobrať a znovu zložiť na tom istom mieste. Taký osud naplánovali budove žilinskej fary mesto, jej vlastník cirkev a investor, ktorý chce okolo nej postaviť nákupné centrum. Pamiatkari krútia hlavami. Z budovy podľa nich ostane historicky bezcenná kópia.Stavba z roku 1777 prekáža Georgeovi Trabelssiemu, ktorý chce na farských schodoch preinvestovať 1,2 miliardy korún. Pamiatkari stihli stavbu vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku skôr, ako ju žilinský podnikateľ dokázal zbúrať.
Mesto rozhodlo, že fara musí ostať stáť ako historický fakt, ktorý k Žiline patrí. Trabelssiemu chce vyjsť v ústrety kompromisom. “Bude rozobratá v prítomnosti odborníkov, následne sa vykoná archeologický prieskum, nevyhnutné stavebné práce a potom sa postaví naspäť,” vyhlásil v stredu po rokovaní s investorom a cirkvou primátor Žiliny Ivan Harman (SDKÚ).
V Žiline sa diskutuje o tom, či má cenu faru zachrániť. Riaditeľ Štátneho archívu v Žiline Peter Štanský si myslí, že nemá historickú hodnotu. Oveľa dôležitejšie sú podľa neho možné archeologické nálezy v jej podzemí. “Zvolené riešenie je najlepšie. Mestská pamiatková komisia odporučila urobiť v tomto priestore hĺbkový výskum,“ reagoval na Harmanovo rozhodnutie…
-
Tak, je to tu! Starú bezcennú faru konečne rozobrali. Už ostáva len počkať, ako z tejto pekne rozobratej fary opäť poskladajú jej vernú kópiu. HA HA HA
-
Neviem, ale nejako na tých fotkách nevidím hlinu, z ktorej bola fara postavená… :!:
-
O burani a dalsom osude fary diskutujte vyhradne v na to vytvorenej teme na tejto adrese:
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=24823Tato tema je venovana Zilinskemu hradu.
-
Archeologicke práce na Žilinskom hrade skončili. Dnešný dňom ho začali rozoberať. Uložia ho vraj zatiaľ v depozite. Či ho poskladaju v tom hypercentre – nevieme.
Tak ešte len zostáva zistiť, či hrad rozoberajú rovnako precízne ako faru – bagrami alebo jemnejšie – dynamitom…
-
Smutný koniec žilinského hradu sa blíži, autencita – originálnosť bude nahradená kopiou poskladanou z historického šutra, uloženom v presklenom akváriu. Je veľká škoda, že toto historické miesto pohltí “konzum ako rakovina rozťahajúcej sa civilizácie, pergamen bude prepísaný dokonale nečitateľne”.
Už toto miesto navždy ostane len v našej mysli.
Česť jeho pamiatke !!! -
Dejinami Žiliny sprevádza návštevníkov výstava na radnici
ŽILINA 2. augusta (SITA) – Dejinami Žiliny sprevádza návštevníkov žilinskej radnice výstava 800 rokov od prvej písomnej zmienky o zemi Žiliňany. Sprístupnená je do 19. septembra, ponúka retrospektívny pohľad na základné etapy vývoja Žiliny od roku 1208 až do roku 1945. “Je zlatým klincom osláv 800. výročia prvej písomnej zmienky o Žiline. Prvýkrát otvárame pre verejnosť aj pôsobivé podzemie radnice, “ konštatoval žilinský primátor Ivan Harman. Tematicky je rozdelená na päť základných častí: archeologickú, listinnú, historickú, novodobú a súčasnú, resp. modernú. Výstava začína historickou časťou, ktorú pripravil Peter Štanský. Táto sa nachádza vo vstupnej časti Starej radnice – vo foyeri. História je prezentovaná formou informačných plagátov, je tiež doplnená dreveným modelom Mariánskeho námestia z 18. storočia. Pri prehliadke sa pokračuje do strednej a zadnej časti prízemia radnice. Tu sa návštevníci oboznámia formou informačných panelov s remeselnou a priemyselnou výrobou a nakoniec s históriou školstva v Žiline. Časti o remeselnej a priemyselnej výrobe pripravila Jaroslava Mrvová, školstvo zmapovala Mária Okániková. Na prízemí sú tiež vystavené faksimile Žilinskej knihy a faksimile Privilegia pro Slavis. Žilinská kniha, tiež nazývaná Žilinská mestská kniha, je významnou jazykovou a právnou pamiatkou Slovenska. Obsahuje 149 popísaných listov, je rukopisnou pamiatkou viazanou v koženej väzbe z 15. storočia. V roku 1988 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, jej originál sa nevystavuje, preto je vzácnosťou vidieť jej prepis. Vo vitríne si návštevníci môžu pozrieť aj prezentáciu cechov.
Záver výstavy patrí prehliadke v pivničných priestoroch, kde si návštevníci môžu pozrieť archeologické exponáty a paleolitické nálezy. Táto časť výstavy je venovaná územiu mesta pred prvou písomnou zmienkou o zemi Žiliňany. Pripravila ju Zuzana Staneková. Vystavený je napríklad rituálny bronzový nákrčník zložený z troch náhrdelníkov, špirál a volútového prsteňa. Expozícia je takisto doplnená informačnými panelmi. Na ľavej strane v podzemných priestoroch pivnice informačné panely dokumentujú kultúrne pamiatky Žiliny, nachádza sa tu model Kostola sv. Štefana, ktorý patrí medzi najstaršie stavby na Slovensku vôbec, vznikol ako jeden celok už v prvej polovici 13. storočia a nachádza sa v časti Dolné Rudiny. Časť o kultúrnych pamiatkach spracovala Jaroslava Mrvová.
Autorom ideového námetu výstavy, ktorá je prístupná každý pracovný deň od 12:00 do 17:00, je Marián Mrva. Organizuje ju Mesto Žilina v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom, Považským múzeom v Žiline a Občianskym združením Castelan.
-
Á žeby rekonstrukcia Žilinského hradu?
-
to uz mate postavene :?: akysik sikovny stavby veduci tam u vas v ziline :lol:
neskutocna opacha… ved to odplasi kazdeho sudneho cloveka…
ta kruhova budova s cimburim v inom priestorovom prevedeni, celkom oki…
ale tie betonove plochy vpravo… aaa predpokladam, ze i z opacnej strany… mno hruza…
ja len dufam, ze este niekto moze i zahlasovat… ze n-n… a ze sa to tam v Ziline este pomeni…cez week som sa naxixotala na jednom vyraze napisanom na tabuli na Malom knazskom seminari u nas v Nitre… ze… bola postavena v historizujucom slohu…. s kamoskou sme tomuto vyrazu vymyslali rozne definicie… a vedela som, ze si dam rada vysvetlit na obnova.sk…
ked som vsak zbadala fotku od Heretica, v ziadnom pripade mi tento vyraz a ziadna z vymyslenych definicii nepride smiesna… ale priam nevyhnutna a prospesna pre zavedenie do terminologie pre novodobych architektov, ktori pri tvorbe projektu zabudaju alebo nedokazu pracovat s tvorivym duchom, ktory je urcite spojeny i s miestom umiestnenia stavby… mno radsej do projektov pretavuju svoje ego…
Log in to reply.