-
Hradná perla strednej Európy – hrad Pernštejn
-
Záber, ktorý ma (v tej núdzi) plne uspokojil. Východný – najmladší (rano-renesančný) palác, niekedy z výseče rokov 1521 – 1548 . Z dôvodu nedostatku miesta vo vnútri gotického jadra vysunutý na obvodovú vonkajšiu hradbu, vytvoriac tak v prízemí temnú chodbovitú uličku tzv. “Černé brány”, zo severu opretý o východnú hranolovú vežu (vpravo). Na prvom poschodí paláca (z pohľadu vnútorného hradu na prízemí) veľký sál tzv. knihovny s 3 poliami krížovej klenby (tie 3 “malé” okná). Nad ním 5 komnát luxusne upravených v 18. storočí (veľké okná s prevétom) a na vrchu obranné podlažie (pôvodne hrazdené, vysunuté na krakorcoch) …
-
Že by som si “z ostudy ušil kabát”? No uvidím …. :-)
Na severovýchodnom cípe – chrbte ramena hradného svahu, postupne klesajúceho dolu do údolia pod Hodinovou vežou (s britom), bola vraj kedysi dáka renesančná vysunutá fortifikácia … Mladšie záhradno-parkové úpravy tu vytvorili pod kontreskarpovou hradbou klesajúcu kaskádu terás, obmurovanú z vonkajška plášťovým múrom 1,5 – 2 metre vysokým, s murovanými stĺpikmi na vrchole, vzájomne prepojenými pletivom … Jednotlivé terasy prepájajú schodiská. Na najvyššom stupni posledného z nich (už spoza plota) som urobil posledné zábery tohoto “divného výletu” …
-
Á coš, “zadarilo sa”, tak sa pochválim …. :-)
Tento obrážtek jednoducho a názorne ilustruje, čo po poslednom cvaku fotoaparátu nasledovalo … modrá = zámer, červená = realizácia … :-)
-
Také jednoduché, pred sebou plot tak po bradu, naľavo murovaný stĺpik a kúsok za ním v plote diera … Šanca (možno jediná) preniknúť bližšie k hradu a možno aj do priekopy … Stači sa prehupnúť, pravou odraziť a ľavou (nohou) doskočiť na vrchol múrika za stĺpikom, ľavou rukou istený o hranu stĺpika … najlepšie o hranu toho tesaného “bytelného” kameňa na jeho vrchu … Bol to zlomok sekundy, ale pamätám si ten “zvláštny pocit” – nohy letia vzduchom, telo “istené” rukou o “pevný šuter”, ktorý (blbec jeden kamenný) sa okamžite v ruke začne točiť, ba rovno vysúvať z líca, v ktorom bol možno kedysi aj primurovaný …. :-) Na korunu hustého žihľavovitého porastu som dopadol vo vodorovnej polohe, chrbtom nadol. Na môj šok “let” tou húštinou trval druhý polčas k dopadu …. Dobré 3 až 3,5 metra “letu” … V tom pálivom “pelechu” (v tričku s krátkymi rukávmi) “konečne” na zemi mi hlavou preletela guľometná dávka myšlienok … : – ešteže ma nikto nevidel, – ak sa nepostavím svojpomocne, tu mi nikto, ale fakt nikto druhý nepomôže (mobil som “preventívne” nechal v aute), – nohy, ruky (boha a tie teda ako …) cítim, bude to dobré, – v pravej ruke som mal pred chvíľou foťák a ten teda už určite nedržím, – vnímaný vizuál sa akosi divne v momente zmenil na dve rozliate machule, v strede menšia šedá a všade okolo zelenočierna – okuliare, ja nemám okuliare!!! … Slovo panika nedostatočne výstižne charakterizovalo môj stav, v ktorom som sa “smažil”, keď som ani po 2 – 3 minútach metania rukami okolo seba v steblách žihľavy (ležmo dolu hlavou na bruchu na svahu), čoraz viac tŕpnucimi prstami nenaďabil na niečo aspoň trochu podobné rámu mojej viac než nápomocnej optiky. Nadôvažok kropený rozbiehajúcim sa dažďom …..
Keď som sa po cca trištvrte hodiny od začiatku “prieskumu” šťastne (ale fakt šťastne a šťastný) vracal (v peknej búrkovej leji) k povozu, zachytil som už pri aute suchý komentár pubertálneho potomka: “Mama, už je tu … ten sa iste zase niekde vytrepal ….” :-DDD
Hrad Pernštejn je proste moja srdcovka …
-
Díky Jozef, ja som tam bol pred neskutočnými 35 rokmi, samozrejme už si nič nepamätám, bol som aj na Bouzove, na ktorom som bol ešte raz, na ten mám nejaké matné spomienky.
A na pofúkanie boľačiek, celkom zaujímavý text, možno ho poznáš.
-
Ďakujem Milan, nepoznal som. Fakt je, že pamiatkovým zásahom nedotknutá východná i južná fasáda pôsobia i oku laika dosť zdevastovane … Obzvlášť otlčené – vypadnuté škridle na arkieroch, hrdza na mrežiach a stopy následného pôsobenia stekajúcej vody …
-
Ešte rýchlo k návšteve hradu … Cez webovú stránku hradu poučený – správa hradu prekopala prehliadkové trasy a do bežnej ponuky zaradila i rozšírenú trasu v hradnom jadre v dĺžke 1,5 hodiny … Vďaka nej sa rozsah doposiaľ nevidených vnútorných priestorov jadra aj po 2. návšteve scvrkol na 40-50% … Hneď na prvej bráne čakalo návštevníkov upozornenie, že z dôvodu búrky v predošlý deň je celý areál bez prúdu a správa hradu by preto mohla hrad uzavrieť, vďaka jej porozumeniu tak však neučinila, avšak prevádzka v ten deň bude obmedzená … Našťastie obmedzenie nepostihlo prehliadkové trasy … Aj bez komfortu doplnkových služieb, zažiť slnko nad Pernštejnom bol premiérový zážitok … :-) Vďačný (pre mňa) bol hlavne pobyt na hornej terase veže štyroch ročných období, napodiv s povolením vytiahnuť fotoaparáty ….
-
Nakoniec zopár postrehov z celej púte …
Boskovický hrad – na fotografiách veľmi zaujímavý, v reále trpký zážitok, sústrastný pocit z toho, ako aj u západných bratov vraždila svojho času betónová loby pamiatky (40 minút a stačilo mi) …
Kunštát – zaujímavý neskororománsky hrad (založením), so sympatickou snahou po rehabilitácii pôvodnej krásy po devastácii armádou …
Telč – nedá sa opísať, aj keby som všetky renesančné priestory na Slovensku zlepil dokopy, nevyvážilo by to pocity z interiérov tejto pamiatky Unesco … A ináč, budem nosiť drevo do hory, ale … Česi a Moraváci možno nestíhajú zachraňovať pamiatkové dedičstvo na svojom území, ale pri pomere ich množstva pamiatkových objektov zhruba 20 : 1 voči tomu u nás prežívajúcemu, sa nemožno čudovať. Ale ten vzťah a tá snaha bojovať s časom … obdivuhodné. Len na takej krátkej trase 90 km z Brna do Telča (s +/- 40 km zachádzkami naľavo či napravo, môže človek vidieť toľko historickej architektúry, navyše často šperkovanej bohatým mobiliárom, že ani polovica Slovenska sa nechytá …. Jindřichúv Hradec, Žirovnice, Roštejn, Rokštejn, Třebíč, Budišov, Jaroměřice nad Rokytnou, Velké Meziříčí, Náměšť nad Oslavou, Rosice … (len z tých do očí bijúcich) …
Ešte jeden postreh v súvislosti s Telčom. Thurzovci v 2. polovici 16. stor. boli veľkorysými šíriteľmi renesančného umenia v Hornom Uhorsku. Juraj Thurzo – druhý muž po cisárovi v Uhrách … A aj tak nám tu nezanechali nič podobné, ako jeden “noname” z urodzeného davu, menom Zachariáš z Hradce … a že tých jemu podobných “Zachariášov” krížovalo České kráľovstvo “plné koče” … :-) Horné Uhry boli už od dávnoveku “zdanlivo” “divočina” :-DDD …
-
Nechcem si tu furt prihrievať pernštejnskú polievočku (ktorá môže už pripadať niekomu až moc prepálená), ale rád by som dal do pozornosti tým, ktorí tak ešte neučinili, ten text v tatárovom príspevku # 21 :
http://www.girsa-at.cz/publikace/zpp0901019031.pdf
Záver toho článku vyznieva dosť skepticky. Len neviem, neviem, či také niečo vôbec podobné s rovnakým prístupom k veci niekto niekedy riešil aj na Slovensku … V každom prípade klobúk dolu pred tímom, ktorý tú severnú hradnú fasádu na Pernštejne dal tak pracne, napriek všetkým prekážkam a problémom pri realizácii vysoko odborne a citlivo k historickej hmote, dokopy … Mám hnusný pocit (zase si nakadím do našej slovenskej domoviny), že u nás by “sme” sa s tým tak nesrali (pri veľkých peniazoch a “štátnej” objednávke (pri biznis-súkromnej ani nehovoriac)). Nočná mora narábania s pamiatkami na Slovensku (viď Nitra) sa zdá byť nezvrátiteľná …
-
prislo mailom…
Oficiální stránky hradu Pernštejn jsou: http://www.hrad-pernstejn.eu
—-
+ tiez sa pripajam k jozovmu nazoru – vystizny nazov temy ;) a vsetkym navstevu Pernstejnu odporucam…
vzdy mi z navstevy ostali silne zazitky… len skoda, ze ta posledna bola pred 10 rokmi… najvyssi cas, tento neduh napravit ;)
-
Vidím Tatar križuje hrady Čiech a Moravy krížom krážom, tak snáď sa aj tu podelí s dojmami, keď ich už súka bratom Maďarom :-) …
-
No, ak sa dá za dva dni krížom krážom križovať české hrady, tak potom áno. Bol som na jednej prednáške o vápenných omietkach s názvom Dobrodružství vápna a písku, inak avizovanej aj na obnove.
Čo – to som o nej počul v rádiu
http://hledani.rozhlas.cz/iradio/?defaultNavigation=+generic3:^%222628x_Vstupte!%22$&query=Ing.+Dagmar+Michoinov%C3%A1%3A+Dobrodru%C5%BEstv%C3%AD+v%C3%A1pna+a+p%C3%ADsku&from=&to=&porad=2628x_Vstupte!
takže som vedel, že to nebude až tak pre mňa, nakoľko sa pokladám za trochu lepšie informovaného laika.
Ukážky a prednášku som si ticho vypočul, ale po skončení som sa “vrhol” na pani Michoinovú, čo – to popýtal, čo- to nového povedal……splnilo to presne to, čo som chcel.
A na maďarskej stránke som napísal : Szádvár után, voltam Csehországba, sajnos nemvolt időm, csak mindent átrepültem.
Takže som doslova preletel Bečov, Loket, Rabštejn, Krakovec, Křivoklát, Prahu, kvôli dcére, ktorá tam bola so mnou.
-
Začnem Bečovom, veľa som nefotil, lebo vlastním publikáciu, tiež od pána Girsu, Hrad Bečov (Bečov nad Teplou) – projekt konzervace a prezentace. Celý komplex pozostáva vlastne z dolného reprezentačného barokového zámku, tzv Pluhovské domy upravované pre bývanie v 19. storočí, a horného hradu pozostávajúceho z dvoch gotických veží spojených renesančným spojovacím traktom.
Mňa samozrejme zaujímal iba ten horný hrad, do ktorého keď si vošiel, tak si sa ocitol v stredoveku. Ten hrad mal šťastie, že neprešiel žiadnymi devastačnými, (ani barokovými) úpravami). Po výstavbe dolného zámku slúžil ako sklad a zostal neporušený. Vo vnútri sú gotické omietky, pozostatky fresiek, ešte originál gotické stropné trámy, (nie všetky), skrátka tam sa chvalabohu zastavil čas.
obr.1. pozostatky, vraj krbu, mne sa na krb zdali tie náznaky príliš veľké
obr.5. rumpál na krove, používaný aj dnes
-
Hmmm, toľko za 2 dni … hotový tryskáč … :-)
-
S tým miestom mám spojenú zvláštnu spomienku :-) . Za socíku som hltal detektívky z historického prostredia. V rámci tohoto nasmerovania sa mi dostala do rúk útla knižôčka s dákymi kriminálnymi príbehmi …. Jeden bol o tom, ako naši údatní kriminalisti pátrali po dákom poklade, ktorý ukryli niekde na hrade skopčáci-henleinovci z majiteľov hradu tesne pred koncom vojny. Bolo tam čosi o imperialistických agentoch, ktorí robia dáke obhliadky hradu, vyslaní potomkami toho “profašistického” rodu … O ťažkom a napínavom pátraní a napokon … o vyvrcholení, keď kriminalisti v špeciálne utajenej nočnej akcii vyfúkli pred nosom ten poklad v jednej z tých hradných veží (kaplnke ?) tým bývalým “fašounom” :-) … Pamätám sa na napínavý opis akcie – výkopu v hline pod podlahou vo veži pri svetle reflektorov a o vykopaní toho oného … Vtedy za socíku som o niečom takom prvý krát počul – čítal práve v tej knižke … Všetko bolo utajené :-). Tak som nevedel s istotou, či je to fabulácia alebo realita … Naše socialistické orgány sa s tým nechválili :-) … Až takmer po 15 rokoch (to už bolo po novembri ’89) som zhliadol v TV čosi o dákom pravzácnom relikviári, akých je na svete len zopár … a o tom že ho rekonštrujú … Až vtedy mi zablikalo, že tá stará “fabulácia” bola realitou … Tuším je dnes originál na tom hrade v expozícii, ak sa (všakže) nepletiem … Relikviár sv. Maura, pekná bednička ináč … :-DD
Log in to reply.