-
Hrady v Maďarsku
-
Nabudúce pôjdem pozrieť tieto dva najstaršie kostoly v Maďarsku, tip od Ďuriho,
prvý Feldebrö, Ďuri vraví, že tu je pochovaný Samuel Aba, (pôvodom, žid, chazar, inak švagor sv. Štefana, ale pán profesor Marsina píše, že je pochovaný nevedno kde.
Druhý je kúsok severnejšie v Tarnaszentmaria.
http://maps.google.com/maps?f=q&source=s_q&hl=hu&geocode=&q=Feldebr%C3%B5,+Magyarorsz%C3%A1g&sll=37.0625,-95.677068&sspn=34.259599,56.162109&ie=UTF8&hq=&hnear=Feldebr%C3%B5,+Magyarorsz%C3%A1g&ll=47.986245,20.110474&spn=1.808916,3.510132&t=h&z=8
foto, Feldebrö
Tarnaszentmaria
-
Samuel Aba tretí uhorský kráľ.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Samuel_Aba -
Ďakujem vlčkovi za pekné fotky.
Aba Samuel nebol Chazar. Profesor Marsina má pravdu, a aj na internete sú správy, že je to z kmeňa Kabarov, ktorí mohli žiť v rámci Chazarského kaganátu, ale priamo turkický Chazar nebol,tu treba asi odlišovať jednotlivé kmene.Desiatky kmeňov.Takto by sme za Chazarov mohli považovať desiatky kmeňov…Abovci mali veľmi blízko k Slovanom, veď pochádzali z oblasti ,odkiaľ prišlo veľa kmeňov, často spolu boli vo vojenských zväzkoch.
Rod Abovcov ako kráľovský rod sa dostal do strednej Európy v rámci presunu kmeňov z východu na západ v časoch Attilu. Nemám rád umelý nemecký termín “Sťahovanie národov”, lebo sťahovali sa len vojenské elity, roľníci na vidieku sa nemenili…
A tiež ku hrobu Abu Samuela:podľa jednej z teórií bol síce prvotne pochovaný pri Abasáre (dnešné Maďarsko), kde bola posledná bitka, ktorú prehral (v piesočnej búrke…), ale po niekoľkých rokoch bol jeho hrob otvorený, jeho telo malo atribúty svätosti, a potom bolo toto telo prenesené a pochované v kláštore pod Šarišským hradom.V miestnom múzeu je kostra k videniu, nech sa páči.
Uznávam, že táto hypotéza je veľmi odvážna, ale má svoje racionálne prvky.
Zväčšujúci sa počet maďarských bádateľov vo Veľkom Šariši je tiež dôkazom…
Pozdravuje
Kardinál -
Fuzér som “zaregistroval” prvý krát až v knihe “Krvavá grófka” (Dvořák+Kállay). Bol v nej na 2 fotografiách. Na jednej v takmer panensky nepoškvrnenej podobe. Vďaka tejto stránke som po rokoch “zbystril pozornosť” http://jupiter.elte.hu/terkep+lista2.php … Maďarský brutalisti sa vyšantili … a zrejmä s jedlom rastie chuť … Nikdy som tam nebol, ale z fotografii mi niektoré veci pripadajú nechutne (a nemám na mysli tie trikolóry :-)). A to som si dlho myslel, že na hovadiny sme náchylní “len” my :-D … Tá vstupná veža z diaľky pôsobí akoby ju znovu vystavali z lega … Betónová loby je u južných bratov zrejme nezničiteľná … Otázka pre Milana – toho JV-úseku (medzi kaplnkou a bránou) sa ešte nedotkli lebo došiel cement, došli fondy alebo dostali rozum :-) … ? Ináč úchvatnú polohu má ten hrad …
-
A sorry za gramatiku, ešte aj na gympli som sem tam schytal “za 5” z diktátov … :-D, nehovoriac, že už horšie vidím čo len na klávesnicu …
-
Vieš Jozef, bol som teraz na Szádváre 3 dni, takže spolu už 5 dní. Býval som s dvomi dôchodcami (vekom som bol k nimi najbližšie), ale najmä s jedným som sa dosť veľa rozprával. Je to naozaj veľmi dobrý chlap, kvôli hradom cestoval kade tade po Európe, ale samozrejme jeho maďarské hrady sú mu najmilšie. O Füzéri mi rozprával ako o pekne zrekonštruovanom hrade, síce si myslím niečo podobné ako Ty, ale kvôli takým ľuďom, ako je Jóska, (tiež Jozef ako Ty), by som ja o Füzéri nikdy nič zlé nepovedal.
Čo sa týka ďalších rekonštrukcií, teraz dva roky nerobili nič, ale teraz niekedy začnú, lebo získali dosť peňazí. Budú robiť hore na hrade, ale aj dolu na predhradí, chcú dolu urobiť aj nejaké pôvodné remeselné dielne, kde by ľuďom chceli ukázať, tradičné remeslá. Uvidíme.
Inak mne sa páčia tie ich rôzne aktivity pre deti, ale aj dospelých pod hradmi, v tom na nich nemáme, ani mať nebudeme.
Ešte k tej veži, základy miestami má z betónu, je to nnatreté dosť hrubou vrstvou vápna ale tie kvádre sa mi zdali, akoby tiež boli z betónu.
Priznám sa, že veľmi sa mi páčila konštrukcia schodníc dreveného výlezu vo veži
-
Nabudúce pôjdem pozrieť tieto dva najstaršie kostoly v Maďarsku, tip od Ďuriho,
prvý Feldebrö, …
Druhý je kúsok severnejšie v Tarnaszentmaria.
Vĺčik, nebudeš prvý “od nás”, kto sa o ne bude zaujímať:Václav Mencl: Dve z najstarších zachovaných stavieb v Maďarsku (Feldebrö; Tarnaszentmária). Pamiatky a múzeá, roč. 1959, č. 1, s. 31-35.
aleboVáclav Mencl: Két ősi építészeti emlék Magyarországon. Művészettörténeti Értesítő VIII (1959), s. 217-220.
-
naposledy som bola v HU v 2005 na niekolko super lokalitach … primarne ma zaujimali lokality na druhej strane Ipla a potom menny pandant Pastoviec … Ipoly Paszto u nas a Paszto v MR … v literature u nas aj v HU sa casto premiesavaju historicke udaje, cielom bola ich verifikacia :-)
Marianosztra – kostol so stredovek. jadrom a barok. prestavbou pri pov. klastore paulinov (nepristupna väznica) a kalvaria = putnicke miesto;
Nagybörzsöny – uzasny rom. kostol sv.Stefana a got. kostol banikov s unikatnou pecou;
Vamosmikola – kastiel Huszarovcov;
Kemence – zupny dom (pov. sidlo Hontianskej zupy), kostol (zial nebol pristupny) a archeologicka prezentacia pov. stredovek. kostola vo farskej zahrade;
Nograd – hrad;
Hollöko – dedina UNESCO, kostol sv.Martina a hrad
Paszto – muzeum v barok. klastore, postavili cisterciti po navrate do Paszto v r.1698 expozicia venovana cistercitom v EU (Unesco) …archeoprezentacia klastora pov. benediktinov (1138), neskor cistercitov (1190), v 17.st. zniceny …archeoprezentacia objektov pov. benedikt. a cistercit. opatstva – sklarska huta (1100), kovacska dielna (12.st.) … skolnikov dom (1428 od 17.st. kantorov) a pivnica s expoziciami … kostol sv.Vavrinca, pov. romansky, s gotickou prestavbou a barok. upravou;
Bernecebarati – tajhaz … hradisko – archeol. lokalita, zemny hrad … kostol stredovek. opevneny
Ipolytarnocz – paleontologicka expozicie in situ
Szecseny – kastiel vtedy v obnove (Kubinyi Ferenc muzeum)… frantisk. klastor (kaplnka a kostol)…archeoprezentacia stredovek. kostola
Belapatfalva – kostol cistercit. postaveny po tatar.vpade a archeol. vyskum byv. klastora cistercitov;
Tarnaszentmaria – kostol Sneznej Panny Marie, krypta a kostol z konca 11.st.;
Feldebrö – archeoprezentacia a kostol sv.Martina v krypte fresky z 12.st. (analyticka obnova objektu) … nedaleko je slusne obnovena sypka
Kisnana – archeo-prezentacia, hradisko, goticky hrad v strede dediny
Gyöngyöspata – goticky kostol z 15.st. s unikatnym oltarom vo forme stromu (drevený motiv zv. Fesse);
Visegrad – kral. palac (od 1323 sidlo krala Karola Roberta z Anjou, v II.pol.15.st. prestavba Mateja Korvina) …archeol. prezentacia, muzealna expozicia, lapidarium, historicka zahrada obnovovana; -
Ďakujem vlčkovi za pekné fotky.
Aba Samuel nebol Chazar. Profesor Marsina má pravdu, a aj na internete sú správy, že je to z kmeňa Kabarov, ktorí mohli žiť v rámci Chazarského kaganátu, ale priamo turkický Chazar nebol,tu treba asi odlišovať jednotlivé kmene.Desiatky kmeňov.Takto by sme za Chazarov mohli považovať desiatky kmeňov…Abovci mali veľmi blízko k Slovanom, veď pochádzali z oblasti ,odkiaľ prišlo veľa kmeňov, často spolu boli vo vojenských zväzkoch.
Rod Abovcov ako kráľovský rod sa dostal do strednej Európy v rámci presunu kmeňov z východu na západ v časoch Attilu. Nemám rád umelý nemecký termín “Sťahovanie národov”, lebo sťahovali sa len vojenské elity, roľníci na vidieku sa nemenili…
A tiež ku hrobu Abu Samuela:podľa jednej z teórií bol síce prvotne pochovaný pri Abasáre (dnešné Maďarsko), kde bola posledná bitka, ktorú prehral (v piesočnej búrke…), ale po niekoľkých rokoch bol jeho hrob otvorený, jeho telo malo atribúty svätosti, a potom bolo toto telo prenesené a pochované v kláštore pod Šarišským hradom.V miestnom múzeu je kostra k videniu, nech sa páči.
Uznávam, že táto hypotéza je veľmi odvážna, ale má svoje racionálne prvky.
Zväčšujúci sa počet maďarských bádateľov vo Veľkom Šariši je tiež dôkazom…
Pozdravuje
Kardinál
Okolnosti jeho smrti nie sú celkom známe. Sú zdroje, ktoré naznačujú, že kráľ po boji pri Ménfö, /možno už súčasť Györu (ménfői csata 1044-ben)/, z bojiska utiekol utiekol do Füzesabony, (cca 10 km juhozápadne od Feldebrö), kde ho dobehli a zabili. Ďalšia alternatíva je, že bol zabitý priamo na bojisku. Telo bolo najskôr pochované vo Feldebrő. Keď o niekoľko rokov neskôr otvorili hrob, videli, že jeho oblečenie bolo neporušené a rany sa zahojili, bol odtiaľ prenesený na miesto posledného odpočinku do kláštora Abasári, čo je zasa od Feldebrö cca 10 km na západ.
Toľko vraví maďarská wikipédia o Aba Sámuelovi, s tým, že bol kabar máš pravdu.
Jeden zdroj vraví , že bol žid (Samuel), iný, že bol nestorián,
Aba – po turecky a hebrejsky otec.
K sťahovaniu vojenských elít sa radšej vyjadrovať ani nebudem, ale ja nikomu nič vyvracať nechcem, každý nech si verí čomu chce.
Ešte k Szádváru, páčila sa mi Csiga, (šnek, výťah), krásne splynutie časti hradu s prírodou, stromami, machom, skalou…
http://picasaweb.google.sk/100621266228285778007/Szadvar2010?authkey=Gv1sRgCJCW2YuYj8LnJQ# -
Vlčkovi:
Vidím, že sa vyznáš, máš to preštudované…Oceňujem.
Názov “čiga” u nás používame pre kladku, teda je to slovo používané aj v maďarčine…
Ešte k Aba Samuelovi: okrem maďarských archívov a zdrojov informácií ja rád čerpem z iných krajín resp. miest, napr. z archívov v Užhorode, Ľvove, Ríme… Takže nie všetko, čo je na Wikipédii v maďarskom jazyku je aj pravda. Nestranní záujemcovia môžu byť bližšie k pravde, ale aj tak ďakujem za podporu v príspevku.
Ešte k tomu Fuzeru: pred cca 5 rokmi to naozal bola zrúcanina, ja som len preskočil múr a pozrel si to v začiatkoch rekonštrukcie. Už vtedy tam chodila pani s pokladničkou na krku…Navyše všetok materiál ťahajú hore lanovkou…
Teraz je to už na vyššej úrovni…
Ja im držím palce a naozaj aj mňa prekvapujú niektoré zásahy na murivo: koľko cementu pridávajú do malty a teda koľko rokov to vydrží? To ma zaujíma z praktického hľadiska, lebo zatiaľ to vyzerá pevné,voda sa po šikmine po malte a kameni zvezie po hladkej ploche dole…Vie niekto zloženie tej malty resp. cemento-malty? Ďakujem.
Kardinál -
Ahoj kardinál,
nechcel som spochybňovať Tvoje znalosti, ani teórie, iba ma vždy zdvihne zo stoličky veta :
” Nemám rád umelý nemecký termín “Sťahovanie národov”, lebo sťahovali sa len vojenské elity, roľníci na vidieku sa nemenili… “
To, čo je napísané o Aba Samuelovi považujem za viac-menej rozprávku, iba som chcel objasniť niektoré mená miest a udalostí okolo jeho smrti, istá je len tá bitka pri Ménfö (Györi), a možno spomínaný Abasár. Pokiaľ viem, tak v 12. stor. tam postavili kláštor benediktínov, aj keď im asi kostol nepatril, nie je mi úplne jasné ako sa mohol Samuel ocitnúť v kláštore augustínov vo Veľkom Šariši, aj keď netvrdím, že to tak nemôže byť.
Slovo Csiga sa dá do slovenčiny preložiť ako, slimák, kladka, jednoduchý stroj (po slovensky neviem, česky šnek), napr. pri strunových nástrojoch kolík na utiahnutie strún, gitare…
Kamarát Tomáš to na inom fóre nakreslil asi takto, voz ťahaný hrubým lanom
podľa mňa ako prevod použitý “csiga” šnek, samozrejme masívnejší a hrubší ako toto
Ešte k tej použitej malte, je to hrubozrnná vápenná malta s trochu väčším obsahom cementu, asi ako baumit grobputz, čisto betónové čiapky som už spomínal, nehovoriac o betónových komínoch, klenbách, podlahe….keby to bolo na Slovensku, tak by som povedal, že sa pomiatli na rozume, ale takto, už som spomínal páči sa mi to, až na pár detailov…
Čo sa týka toho cementu v malte, dá sa, pri zachovaní určitého pomeru, niekde to tu je spomínané aj viackrát, ale záleží aj od kameňa, napríklad gýmešské kremence znesú aj viac cementu (ale neskúšame), ako trebárs vápence. Ale ako oberpamiatkar herr Sura vraví, cement to je cesta do pekla.
Dokonca si tento jeho apel zobrali k srdcu aj Maďari, najnovší trend je vápenné malty, (príklad Szádvár, ale zasa špeciálna hotová vrecovaná od tuším Lasserbergeru) zrúcanina má mať zachované kontúry zrúcaniny.
Ako my slováci hovoríme meglássuk (uvidíme).
Ešte poznámka, koruny múrov, to bude asi večná dilema, u nás sa to niekde rieši tak, (Katarínka), inde inak, problém to bude vždy…. -
Ďakujem, vĺčik-tĺčik, za tú čigu a ostatné informácie.
O “sťahovaní národov” by sme sa radšej mohli poprozprávať napr. pri osobnom rozhovore, je to na dlhšiu debatu, skôr sa chcem vyjadriť ku tej cemento-malte na Fuzeri:viem, že zástancovia autenticity budú proti, ale z hľadiska zachovania koruny hradby na čím väčšom rozsahu hradieb je tá cemerntomalta, teda vápenná malta s malým percentom cementu, alebo rovno hovorme baumit grobputz, je pre zrúcaninu asi väčšou výhrou, ako striktné dodržanie čistej iba-vápennej malty. Ja mám rád gazdovský rozum, ak mám kilometer hradieb, tak s grobputzom zachránim za rok možno 200 metrov, urobí mi to možno aj nešpičkový murár, a percento zachránených hradieb je vysoké. Hoci to vydrží iba 50 rokov.
Ak ale “klasik – Ibavápeňák”, teda zástanca klasickej “stredovekej” malty, zachráni za rok 20 metrov, tak je na zváženie, ktorý postup je z hľadiska záchrany hradu lepší.
Bol som na seminári, počúval som argumenty klasikov, ktorých považujem ako jednú krajnosť zľava, potom ako krajnosť sprava beriem betonárov, a tých teda vôbec nemusím a sú mi odporní.
Môj gazdovský rozum mi hovoí, že na obyčajné bežné murivo je ten grobputz ideálny.
Takže ani krajnosť zľava, ano krajnosť sprava,lebo krajnosti sú pre blbcov, ale vzácne architektonické detaily jedine čisá klasická malta a bežné stovky metrov hradieb s grobputzom. Sorry, môj názor, neukameňujte ma.Preto aj volám svojich chlapov na Fuzér, nech si to omakajú vlastnými rukami…
Nechcem sa tu hrať na múdreho, ale táto téma je pre nás na jednom hrade dosť aktuálna, preto sa pýtam na názor ľudí od fachu.
Verím, že mi napíšeš odpoveď.
Kardinál
Ešte dodatok – na Čorštýne, čo je oproti Nedeci, pár kilometrov od Spišskej Starej Vsi som videl betónovú čiapku na obvodovom múre, a bol to otras – betón už popraskaný, pod ním kaverny, iste sa za to hanbia a budú to musieť opravovať. Ja si tak porovnávam ten Fuzer a ten Čorštýn… -
zo skusenosti viem, dodrzanie miery nastavenia cementom je obvykle problem dodavatela – murara … prisype obvykle viac cementu “len aby to drzalo” … treba to ustriehnut … pokial to v rozhodnuti ci stanovisku pamiatkar napise rovno, ze mozno maltu nastavit cementom, tak dodavatel to pochopi po svojom a je to nakoniec “betonovy veniec” … je to vec operativnej metodiky a osvetovej prace :-)
-
Ďakujem p.Kotrusovej za podporu, naozaj ostane iba na murárovi, koľko cementu prihodí…
Keď už hradológovia (klasici) tak veľmi nenávidia cement, aký vzťah majú “klasici” ku moderným zmesiam, ktoré majú napríklad málo cementu a namiesto neho nejaké lepidlo? Prosím o praktickú odpoveď.
Téma je jasná, hrady v Maďarsku. Dúfam, že nikoho neurazím, ak do tejto diskusie zatiahnem Južné Tirolsko, konkrétne Reinholda Messnera a Wernera Tscholla.
Tiež sa to týka opravy hradov, ochranu hradných murív, čo si môžete prehliadnuť na fotkách na stránkach uvedených pánov.
Reinhold Messner je všeobecne známou osobnosťou, podľa mňa je to jedna z najväčších osobností sveta v súčasnosti. Okrem jeho horolezeckých úspechov je v poslednej dobe aj “hrado-milovníkom”. Totiž býva na hrade Juval (Schloss Juval), jedno múzeum otvára na zámku v Brunecku (Schloss Bruneck) a jeho najkrajším dielom ,ktoré opravil, je iste Schloss Sigmundskron (po taliansky Castel Firmiano) pri meste Bozen (Bolzano).
Odporúčam stránky : http://www.messner-mountain-museum.it a stránku architekta Wernera Tscholla http://www.werner-tscholl.com
Na stránke p.Tscholla, ktorý navrhol revitalizáciu Sigmundskronu, vidno aj “našu tému”, teda spôsob ochrany koruny hradieb, silno pripomínajúci Fuzer, teda vrchné kamene sú uzavreté maltou (s neznámym zložením) a bez škár, na hladko.Bol niekto zo Slovenska na Sigmundskrone? Má niekto vedomosti o tej malte? Ten hrad je veľký, múry sú hrubé 5 metrov (!!!) a opravené to bolo rýchlo, a kvalitne.Čo ale používali? Poučme sa u lepších, ako sme my na Slovensku…
Veľmi zaujímavo je riešený interiér – používa sa veľa skla, kovu, ocele. Je to veľmi vhodné pri sklenených zábradliach, ktoré neskrývajú kamennú podstatu múrov, nie je to také rušivé, ako drevo…
Reinhold si vybral dobre, v mojich očiach je veľmi vysoko, snáď sa mi podarí uvidieť jeho opravené fortifikácie na vlasné oči.
Snáď by si zaslúžil samostatnú diskusiu, to je ale otázka pre admina.Ako Hrady Reinholda Messnera.
S úctou
Kardinál -
kardinal, myslim si, ze Sigmundskron je prikladom toho ako sa to da a zaroven ako sa to nema. Zalezi od toho kto ako vnima ruinu hradu. Ci ma vacsi vztah k takmer sterilnemu prostrediu a upravenym castiam, alebo ci je mu blizsia ista “surovost” ruin.
Na Sigmundskron-e su moderne prvky, napr. sklenene schodiska, zelezne zabradlia, ktore sa nesnazia byt neviditelnymi, ale skor vyraznejsie sa odlisuju od povodnej stredovekej stavby.Myslim, si, ze na Slovensku, netvrdim, ze to tak je, prevlada skor konzervativnejsi pristup k pamiatkam ako takym a teda aj k hradnym ruinam. Akesi moderne, pre svoju dobu realizacie, pristupy su nie velmi peknymi prikladmi toho ako by sa mali silene riesit aktivity na hradoch. Myslim tym hrady ako Strecno, Likava, Branc, ale i Devin, basta na Lednici, mur na Hradovej nad Kosicami…
Mozno ak prejde ina pamiatka alebo aspon historicka (technicka) stavba nejakou vhodnou a modernou prestavbou, pri ktorej sa bude plne respektovat jej hmota a nalezite sa bude prezentovat jej hodnota a nestane sa len kulisou ako napriklad kastiel v Ruzomberku, potom mozno sa aj na hradoch objavia podobne detaily ako na Sigmunskrone. Ale myslim si, ze cesta je este velmi dlha, kedze technicke pamiatky aj kulturne pamiatky su skor nicene ako zachovavane (napr. kastiel v Devine z ktoreho ostala len jedna stena, zaujimave objekty v arealy byvalej Kablovky). Neviem posudit, ci byvala tovaren MDŽtky by bol vhodny priklad, ak nie uplne tak snad sa priblizuje tomu, ako aspon zaujimave budovy – stavby by mohli byt vyuzite a dalej fungovat aj s inym ucelom ako boli povodne postavene (napr. v nedalekej Viedni).
Log in to reply.