-
Hrady v Maďarsku
-
OK, Bibrax. Nemci, Rakúšania,Tiroláci majú iný vkus a estetické cítenie, ako my na Slovensku a v blízkych krajinách. Nie celkom iné, alo iné…:)
Samozrejme, že by som nechcel betónové múry alebo novotvary s rovnými múrmi, ako je na Strečne či Likave, alebo nebodaj na Branči, ale ja som mal na mysli priehľadnosť tých sklených tabúľ pod zábradliami, čo je iné ako drevené drúky. A práve v tom sme asi iní na Slovensku: my dáme autentickejšie drevo, dosky alebo guľáče,oni majú viac peňazí a inú estetiku, dajú sklo…Mne to sklo nevadí, je to vec názoru.A na tých Tirolákoch oceňujem, že im tá oprava poloruiny netrvala 20 rokov, ale iba možno 3 roky. Presne rozsah ruiny pred Messnerovou opravou nepoznám, či tam tiež padali múry,ale urobili to myslím rýchlo a dobre, a hlavne počas akoby “našej” 30-ročnej revitalizácie im nič nemohlo spadnúť, lebo to robili rýchlo.A kvalitne, naraz.Je otázne, či robiť ročne 10 metrov a postupne 30 rokov, počas ktorých im spadne 50 metrov muriva, alebo rýchlo, kvalitne, a celé hradby ostanú zachované. Ja prosto beriem “Ibavápno” ako prvú krajnosť, a “Betonárinu” ako druhú krajnosť.
Iste na fotkách Sigmundskronu vidno, že zachovali charakter ruiny v tom, že korunu hradieb umelo nevyrovnávali, vidno pekné “zuby”, ako to upravili…Cikycaky,tak sa mi to páči viac, nie ako naše”podarené” opravy na vyššie spomínaných chudákoch hradoch.
Teda surovosť ruiny u nich paradoxne ostala, čiastočne, u nás radi murivo vyrovnávame do rovných línií.
Teším sa na ďalšie názory, na malý hradologický brainstorming.
Kardinál -
Ja sice neposkytujem ziaden hradologicky brainstorming, ale aspon raz prispejem aj do tejto debaty :)
Dakujem ako Vlcikovi za temu madarskych hradov, tak aj Kardinalovi o odbocku temy na tieto tirolske hrady, majuc moznost vidiet novatorsky pristup v ich architektonickej revitalizacii. Ta ma veru co do seba, a pouzitie lahkych materialov mi imponuje. Sice miestami mi tam tej nahromadenej ocele prislo az prilis futuristicke, ale kombinacia tych materialov je posobiva.. Rovnako zdielam s Kardinalom nazor na opravene mury, ziadne vyslovene hladitka ako na SK za betonarskych cias – a uvahu pri zachrane muriv, ci je mozny (u nas) rychlejsi progres, taky, aky oni dokazali.
Myslim si, ze :
– hradby tychto tirolskych zrucanin zostali (mozno aj byvali) kvalitnejsie, a menej poskodene ako tie na SK. Lebo co tu Vlcik raz dal rychlu temu – jednu radio debatu s poprednym historikom p. Simkovicom, tak jedna posluchacka spravne poznamenala, ze preco u nas je tolko zrucanin, a v takom zlom stave – ze uhorske dejiny, aj na nasom uzemi boli divoke, a vacsina hradov kruto skoncila znicenim zo strany cisarskych vojsk, a ten pan to potvrdil. Proste vypalovania, vyhodenia do vzduchu – jasne priciny. Toto tam v takom rozsahu urcite nebolo.
– aj vdaka mozno mensiemu poskodeniu (nevieme vsak presny stav), ale hlavne urcite “najdenym” financiam a nejakym firmam co nabehli opravovat – sa im podarilo v kratkom case urobit taketo zasluzne obnovy a konzervacie. Toto proste na SK je uz tazko mozne, ak vobec.
Za sociku tu bola aktivna ucast statu, existoval statny Pamiatkostav, zachranil x vybranych pamiatok, ale teraz co je x rokov “Obnovme si svoj dom”, tak co skromne viem, je bud o odkupeni pamiatok zaujemcom, alebo podpore zdruzeniam, mestam, krajom, ktore poziadaju MKSR o dotacie na prace. Ale stat uz nic sam aktivne od seba neurobi (no, predosla banda si povedala, ze bude zrenovovany BA hrad). To si myslim, kludne sa mozem hlboko mylit, vytmavte mi to ak je to tak :) A je to zle. Nieze je teraz kriza.. ale to, kolko sa tu premrhalo penazi od padu komunizmu, sialene. Bohapuste tendre a stratene peniaze. Ale ako narod sme si na vine, nic ine. Tiez, ked uz sme pri systeme dobrovolnictva/zdruzeni, ohladom na ich zodpovednejsi pristup k pamiatke, nez ako maju komercne betonove firmy, tiez je zase vsetko postavene na ich volnom case, kolko tomu mozu dat. I ked ich odusevnene zachrany prebiehaju, za dany casovy usek vsak len dalsie historicke casti padaju.. Hlavne, aby sa co najviac ludi zapajalo, to je dolezite. Keby stat nejak dal vsimne za den takej aktivity, myslim ze by sa pohrnuli..
A zakoncim aj tento moj prispevok a aspekt dobrovolnictva v povodnej teme.. o madarskych hradoch. Vlcik tu v jednom z prispevkov placol linku na galerie, a nasiel som si pribuzny album, a tato fotka, ci dalsich 5 v tom albume ma uchvatila :
http://picasaweb.google.hu/vigi68/VIIIVarmentoNapokSzadvar#5448931754398261922Vsetka cest Madarom – tolko dospelakov na akcii pre prospech hradu, a navyse v zimno-jarnom pocasi, som teda necakal – ze niekde moze byt!
Zazil vobec niekto toto na SK ?? Ak ano, nech da foto… Nemyslim 25r. dospelych, ale tieto vyssie rocniky. Maju moje vrchovate uznanie! Apropo.. zrucaniny v zime.. to je magicky pohlad sam o sebe.. preklikajte si cely album.Ahojte.
-
Ja by som za Lietavu skúsil, hoci som služobne zelenáč, no vzhľadovo dôchodca :-D …
Zimné akcie tebou odkazovaného – chváleného druhu sa na Lietave nekonajú, ak tak len dáke v menšom počte typu “upratovanie” po sezóne alebo “príprava” na sezónu. Na v tomto roku už zdupľovanej akcii na Valentína by si ale na hrade postretol v snehu rádovo niekoľkokrát viac duší než na tých “maďarských fotkách” …:-) No to nie je o práci na hrade, skôr také reklamno-turisticko-spoznávacio-spoločenské čosi pri čaji, klobásach a niečom ostrejšom …
K tým dobrovoľným združeniam … občas sa zvyknem pozerať na činnosť ZnZLH akoby sa ma to netýkalo, tak akosi z diaľky “nezaujato” a veru ma zavše chytajú obavy, čo bude za 5 za 10 rokov … Istota vo vzťahu k hradu a jeho záchrane je založená na neistote … Každý rok sa zháňajú peniaze s kolísavým výsledkom … Každý rok zvoláva Chobi “indiánov” na aktuálne práce a rúk do roboty je len málokedy nadostač … Žilina na dostrel, ale koľkí žilinčania nosia hrad v srdci, ako niečo na čom im záleží … Desiati – dvadsiati ? A to Žilina nie je (počtom) dedina všakže … Takže stavať záchranu na dobrovoľnosti je sice pekná vec a občas (chvíľu) i zafunguje, ale ako systém práce na záchrane to vo svojej podstate (asi) nemôže fungovať dlhodobo … Uvidíme (uvidím) ako sa to časom na Lietave vyvinie … Tam to zdravé spoľahlivé pracovné jadro je dosť (veľmi ?) malé a ani ja (zďaleka nie) k nemu nepatrím … Niekedy si hovorím, že nebyť Chobiho, bolo by to i so ZnZLH úplne o niečom inom (mám na mysli prácu samozrejme) …
A ešte kecnem niečo k tým materiálom … Boli tu isté výroky k drevu … Hoci som občas kritický k technologickému purizmu na Lietave a neraz som narazil so svojimi predstavami, som alergický na chválené tu moderné materiály … No možno s citom, by sa dalo, ale ako pán Zavacký v jednej súvislosti naznačil, radšej sa vyhnúť dákej technológii, dákemu materiálu, keď nie je 100%-tná istota, že pri realizácii sa fušerinou, diletantizmom nepoužije správne …. a ja dodávam, obzvlášť ak na Slovensku sa akosi kvalitná robota bežne nepestuje … Ale k drevu, pre mňa je drevo ako interiérovo – exteriérový doplnkový (ku kameňu) prvok (materál) na hradoch ideálny. Moc sa ním pokaziť nedá a pre historickú architektúru je prirodzený … Vždy bol jej súčasťou, tak prečo ho pod heslom modernosti obchádzať/ignorovať/nahrádzať ….
Príklad na Lukove. Z toho hradu zostalo ledva 20% hmoty, ale aj tie až smiešne ničotné zbytky sú pekne pre návštevníka “vyzdobené” lávkami, ochodzami z dreva … a hoci to nezodpovedá historickej realite (akoby aj mohlo s ohľadom na stav rozpadu hradu), pôsobí to absolútne kompaktne s tými architektonickými zbytkami …. Všimol som si, že stromy aj u nás rastú …. (no viem, že k ochote treba aj niečo v peňaženke mať, ale ako jeden “klasik” zapustil, kde je vôľa, tam je i cesta …. :-D) . -
Tema sa odklonila k technologickym aspektom. Pokracovanie tu:
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=56577
Materialy pouzivane na zrucaninach – Ako a preco?Tu najdete aj ciastkove odpovede k teme “Hrady v Maďarsku”
-
Vrátime sa k téme Hrady v Maďarsku.
Môj kamarát Tono uverejnil na svojej stránke http://www.slanske.webzdarma.cz aj článok Na skok k susedom, kde je množstvo fotiek z hradu Fuzer a z jeho okolia.
Viacero fotiek z hradu je takmer “hradologických”, teda tak trochu ukazujú, ako sa konzervuje zrúcanina hradu Fuzer. Takže vidno aj to, ako je zakonzervovaná koruna muriva. Len stále neviem, či je to čistá “ibavápenná” malta, alebo do nej niečo pridali. Túto moju tému nechápte ako provokáciu, ale iba čisto ako obyčajnú zvedavosť.
Na hrade Szadvár sa vraj používa :”suchá vrecovaná murovacia zmes” odporúčaná špeciálne na pamiatky. Viete niečo viac, čo to je?
Zvedavý kardinál -
MM3 Trasz falazóhabarcs, výrobca Lasselsberger – Knauf, o. i. nemrznúca
http://www.lb-knauf.hu/hu/pages.php?pageID=14&pcat=34
viac večer -
Kardinál, nepozorne si čítal, písal som o nevhodných až brutálnych betónových čiapkach na
korunách murív, čo to robí vidíš aj sám
Teraz malta Trassz habarcs MM3
V Maďarsku používaná na obnovu pamiatok, je to murovacia zmes odolná voči mrazu, zamedzuje tvoreniu výkvetov, zvetrávaniu, dýcha.
Či tomu je tak, ukáže čas, ale treba povedať že klimatické podmienky na Szádváre sú iné ako trebárs na Tematíne, alebo Lietave.
Nevedel som preložiť slovíčko TRASSZ, ale už viem o čo ide, pozrel som si zloženie malty, obsahuje piesok, zrná do 2 mm, calcium hidroxid,
trasového prášku a chemických zošľachťujúcich prísad. -
Ďakujem vĺčkovi za fotku a informácie.
Ja som mal z návštevy Fuzeru zmiešané pocity: bola to malta, nebol to betón, ale bola to nejaká iná malta. Už viem viac.
Máš pravdu, tá malta na “starom “múre je aj opticky iná, nie je s ním spojená, drží len malta s novými kameňmi (vcelku podľa fotky veľmi pekne,uvidíme neskôr…), ale pod tou novou “korunovou maltou” je veľmi zreteľná línia nekontaktu starého a nového muriva, znovu sa vytvárajú zatiaľ malé, neskôr mrazom väčšie medzery,takže mňa osobne to nepresvedčilo, či už v skutočnosti na hrade, alebo takto podľa fotky. Vyzerá to ako nová čiapka s neznámym správaním a efektom do budúcnosti. Podobná tým betónovým z nedávnej minulosti.
Takže podľa môjho sedliackeho rozumu treba opatrnosť…
Aj ten murár (resp. murujúci pracovník,aby som hájil česť pravých remeselníkov – murárov) si teda mohol dať viac záležať, aby na sčerneté kamene starého múru dával niečo farebne podobné, a nie ružovkasté kamene.
Takže ešte raz ďakujem, pomohol si mi, a asi aj iným hradológom, ktorí si toto čítajú a prezerajú.
Ďakujúci zvedavý kardinál. -
Výstava špeciálnych fotografií hradov zo začiatku 20. storočia od Müllner-a János-a v Budapešti.
1062 Budapest, Andrássy út 69-71)
http://mult-kor.hu/20101108_kulonleges_varfotok_a_20_szazad_elejerol
A pár slov od nášho maďarského kolegu, zúčastnivšieho sa otvorenia výstavy.Táto výstava je povinná pre všetkých (.. a kto vie, treba prepašovať foťák, pretože väčšina vystavovaných obrázkov nie je k dostaniu, a práve tie naj…… nie sú ani v katalógu, hlavne tie z atraktívnych hradov.
(Pokiaľ som dobre pochopil, tak ten katalóg predávajú za 2000 HUF.)*
Sú tu neuveriteľné, ako britva ostré, ešte nepublikované fotografie napr. Kamenica? (tuším ešte nejaký Tarkö niekde evidujem*) vysoké torzá múrov, Čičva….
Pár som ich poznal (Lietava, Lednica) – ale tu sú v 100 násobne lepšej kvalite.Ako Dr. Feld, aj ja by som uvítal, aby sa celý materiál dostal do samostatnej knihy.
*moje poznámky, a ešte jedna, link na už dakedy vyjduvšiu knihu fotografií od toho istého autora
http://www.telekiteka.com/site/index.php?mid=vasarlas&cid=20&pid=1058 -
Ani nehovor Vlcik.. ani nehovor!!
Paradna linka… aj moj google translator sa pochlapil, porozumel som :)
PS: Moja Gymes foto-kampan este dycha.. Budeme mat Vianoce?
-
Aropooo.. Strecno pred vojnou, krasa. Vidiet normalne aj zastresenu budovu na prvom nadvori.. Kazdopadne Strecno bol a je teda fakt tuhy hradisko, ked prezil, alebo “prezil”, 2nasobne (viac?) bombardovanie, raz Nemcami, ked tam boli partizani, 2x krat spojenci Nemcov, ktori sa tam zasili. Fakt posobive, co z toho hradu este dokazali obnovit. (i ked vytky k tomu su rozne)
Taky Gymes v porovanni s nim sa rozpadol ako domcek z karat, bez toho aby tam cosi buchlo.. Zrejme mu asi tie prestavby v baroku uskodili, mozno boli narychlo.. “pred volbami”. Skoda.
-
Zoznam hradov na fotografiách od kamaráta zo Szádváru.
A fotóimat végignézve megpróbálom a várakat felsorolni, úgy ahogyan körbejártam őket:
— Felvidék:
Éleskő, Detrekő, Pozsony, Beckó, Borostyánkő, Appony, Bajmóc, Csejte, Berencs, Keselőkő, Jókő, Korlátkő, Temetvény, Budetin, Lednic, Oroszlánkő, Óvár, Hricsó, Sztrecsény, Trencsén, Zsolnalitva, Léva, Saskő, Árva, Blatnica, Szklabinya, Turóc {Znió}, Likava, Dobronya, Végles, Garamkirályfalva — várkastély, Zólyom, Bozók, Csábrág, Korpona — Őrtorony, Divény, Fülek, Szepesvár, Krasznahorka, Murány, Kapi, Medgyes, Sáros, Tarkő, Makovica, Torna, Barkó, Csicsva, Királyhelmec, Nagykövesd.
— Kárpátalja:
Szerednye, Ungvár, Munkács, Nyalábvár, Huszt.
— Erdély:
Aranyosmeggyes, Erdőd, Sólyomkő, Kőrösszeg, Bélavár, Sebesvár, Almás, Solymos, Torockószentgyörgy, Küküllővár, Kőhalom, Barcarozsnyó, Földvár, Fogaras, Törcsvár, Ojtoz, Kelnek, Szelindek, Vöröstorony, Vajdahunyad, Versec.
— Várvidék {Burgenland}:
Szalónak, Monyorókerék, Fraknü, Lánzsér, Szarvkő.
— Trianoni Magyarország:
Szerencs, Szigliget, Sümeg, Rezi, Csobánc, Nagyvázsony, Somló, Csesznek, Sárvár, Döbrőköz, Szigetvár, Kisvárda, Visegrád, Szanda, Somoskő, Hollókő, Várgesztes, Szarvaskő, Sirok, Csókakő, Diósgyőr, Ónod, Siklós, Pécsvárad, Gyula, Regéc, Boldogkő, Füzér.Jaj a kamarát na index fóre to trochu uviedol na pravú mieru, nie je to katalóg, ale iba kniha s kreslenými rekonštrukciami. Možno je zaujímavejšia kniha, čo som na ňu dal ten druhý link o poschodie vyššie, ale ide zrejme o celkové pohľady, nie detaily.
http://www.torzsasztal.hu/Article/showArticle?t=9038753 -
Spomínaný katalóg, formát A4, na strane fotografia veľkosti pohľadnice, pod ňou pôdorys, podľa rukopisu König Frigyes. Sú tam :
— Bajmóc {1}, Beckó {2}, Budetin {1}, Csejte {1}, Detrekő {1}, Déva {2{, Diósgyőr {1}, Divény {1}, Fogaras {1}, Fraknó {2}, Késmárk {1}, Kőhalom {1}, Korlátkő {1}, Krasznahorka {1}, Küküllő {1}, Léka {1}, Likava {1}, Munkács {1}, Murány {1}, Oroszlánkő {1}, Sebesvár {1}, Simontornya {1}, Sirok {1}, Somló {2, de ugyanaz!}, Sümeg {1}, Szalónak {1}, Szelindek {1}, Szepesvár {1}, Szerdahely {1}, Szilgliget {1}, Szklabinya {1}, Sztrecsény {2}, Törcsvár {2}, Torockószentgyörgy {1}, Trencsén {1}, Vajdahunyad {2}, Zólyom {2}, Zsolnalitva {1}
Mnou už spomínaný Anjouovský Nagylajosov Diósgyör
Lietava
Korlátka
pôdorys, hlavne čo sa týka “podveže” dozná zmeny, ale nikdy by som si nedovolil povedať, že všetci, okrem jedného, čo ju zdokumentovali jsou břídilové.
-
Aby som nezabudol, za informácie a “katalóg” ďakujem nášmu maďarskému kolegovi zo Szádváru Tamásovi, alias nagyonvárbarát-ovi, aj za Bibraxa.
-
vlcik-tlcik pripajam sa aj takto k podakovaniu. Tamásovi som poslal mail minuly tyzden. Ten katalog opat ukazuje kde sme my a kde su nasi kolegovia v Madarsku v poznavani nasej historie.
Tesim sa na chystanu knihu pohladnic hradov z uzemia Slovenska, tento raz z dielne nasich slovenskych kolegov – “velkych hradomilov”.
Log in to reply.