-
hrot šípu stredovejý alebo antický ??
-
fero007 myslím, že celé nedorozumenie spočíva v označovaní zbraní.
oštep – hasta / triarri (2 m), lancea (1,9 m), verutum (1,1 m), javelin – vrhacia zbraň používaná ľahkou pechotou. Priebojnosťou sa blíži šípu.
Trák vyzbrojený oštepmi.
kopija – žrňová zbraň, lovecká aj vojenská, so zväčša mohutným hrotom.
pika – žrďová zbraň pechoty ale aj jazdy so štíhlym hrotom.
-
Zaujimava tema aj ked to neni moja parketa. Clovek sa ale stale uci. Teda ked neviem nic k sipom tak aspon k tomu drevu. Uz sa tu pisalo, ze nie je povodne a tak je to jednoduche. Hrot sa zda, ze je prilepeny. Teda do lavej riky by som chytil drevo a do pravej hrot a snazil by som sa ho pootacanim od seba a k sebe uvolnit. Ked to nepojde tak by som hrot umotal handrou, zavrel do zveraka a pootacanim dreva by som sa snazil ho uvolnit. Pokial to je hrot, ktory je od otca tvojho otca lepidla este neboli take vymakane ako dnes a skoro na 100% bol ako lepidlo pouzity glej. Takze ak nejde uvolnit nasucho, treba skusit namokro. Do nejakej nadobky vysokej aspon 12 cm nalej horucu vodu a ponor do nej hrot aj s drevom, hrotom dolu. Nechaj to tam cez noc. Rano vyskusaj ci nejde uvolnit ako som pisal hore. Ak nejde vymen vodu za horucu a nechaj to tam cely den. Ak to nepojde ani potom odporucam postupovat ako v nasledujucom vtipe.
Haloooó? Je tam ZOO? Váš telefon mi dali ze záchranné služby. Do bytu se
mi dostal had.”
“Jak ‘dostal do bytu’? Kde bydlíte? Čemu se podobá?”
“Přes ventilaci. Podobá se užovce, no, … já nejsem specialista…”
“Popište ji.”
“No, je černá, středně dlouhá… taková obyčejná.”
“To je užovka. Jestli se nebojíte, tak ji zkuste chytit.”
“Čím? Holýma rukama?”
“Jednoduše ji chyťte! Holýma rukama, nebo…”
“Nebo co?”
“Nóóó,jste členem Svazu ochránců přírody nebo Děti Země?”
“Ne.”
“Tak ji slehněte lopatou!”Teda nejakym vhodnym predmetom rozstiep drevo a vyber hrot.
-
Som lukodtrelec a jedným z množstva mojich koníčkov je rekonštrukcia ázijských kompozitných lukov.
V prvom rade odmeraj Ferro hrúbku dreva tesne pri zaústení hrotu a na konci úlomku šípu. Ak je tam čo len malý rozdiel v prospech zalomeného konca ide o bikonický šíp. A pravdepodobne Osmanský. Žiadny druhptný nálezca by sa pravdepodobne s bikonickým šípom nebabral.
Neviem , ako ste došli v datovaní k 7 st. pnl. /predpoklad skítskych hrotov ?/
Tak isto by som debatu nerozvýjal už ďalej okolo veľkosti hrotu. Vôbec nie je veľký. Z Ázijského uhlu pohľadu /a že je Ázijský je veľmi pravdepodobné, lebo hlavne tam sa robili šípy s tŕňom (hoci samozrejme to nie je výlučnosť ˇAzijcov- našinci v styku s nimi sa vždy dokázali poučiť a prijať novinky)/ je skôr malý.To ma privádza aj k Bobríkovým “oštepovým” hrotom. Ak nemáš veľmi rukolapné dôvody na tvrdenie , že sú to naozaj hroty Rímskych oštepov, tak by som bol veľmi opatrným s tým tvrdením. Vyzerajú , ako úplne regulérne hroty do šípov. U nomádov z Mongolských stepí( Huni-Avary atď… ) nie sú žiadnou výnimkou hroty dlhé cez 10 – 15 cm a aj riadnej váhy a tvaru.
Ten Ruský odkaz od Asomtama je vhodným na porovnanie veľkosti. Tam tie obrie niekde sú. Dĺžka tr’ňa môže byť značná. Mnohé tŕne dosahujú najmenej 2 až 3 násobok dĺžky hrotu. -
pitbul1 azijsky uhol pohladu nam asi nepomoze a nepomohol asi ani nasincom, teda ked nemas na mysli tatarov. Bobrik sa mi zda nikdy netvrdil, ze je to rimsky hrot ale, aspon som to tak pochopil, nadhodil otazku ci by to nemohol byt hrot ostepu. Ked nevies lokalitu nalezu a nemas porovnavaci material, co uz s tym. Hroty sipov preukazatelne z uzemia Slovenska ale aj madarske su v porovnani s tymto tu miniaturne.
-
Neviem , čo si svojím príspevkom chcel povedať… Všetci tí azijatskí smradi tu skončili po spanilej jazde od Mongolských stepí po stepnej diaľnici až sem do povodia Tisi a pusty-pustej oblasti -našej stepy.Všetci tu zanechali tony hrotov.Jediný možný pohľad je cez azijatov a prípadne ich domáce napodobovanie.
Môžem ti sem postnúťfoto veľkých hrotov nájdených u nás , ale je to zbytočné. Naštuduj si. -
pitbul1 svoj nick si asi nemusel dlho hladat :twisted: . Mas pravdu sip vymysleli azijati ako davinci tank a Banic padak. Aspon pre mna bolo tvoje poucenie prinosnym poznanim.
-
No ja by som názor pitbula1 na lahkú váhu nebral, pokial viem a pokial sa nemýlim mal by sa venovať lukom už pekných pár rokov, čiže si myslím, že nejaké tie skúsenosti má.
No a ak sa nemýlim nemali by byť skýtske strelky z bronzu? -
Že by sme sa poznali ?
Samotná téma toho čo sa tak globálne nazvalo “Skýtske strelky” by bola na zvlášť veľkú debatu.Zďaleka nie sú len Skýtské , ale to je naozaj na dlho. Nie som archeológ ani historik , ale pohľadom z boku mám pocit , že všeobecne problematika okolo lukov a hrotov je u nás (ale nie len u nás) veľmi slabo rozpracovaná a aj málo odborníkov – ak vôbec nejaký.
Teda naspäť k Skýtskym hroto. Áno , veľmi veľa ich tu máme bronzových , ale je aj veľa nálezov železných. A ak by sme sledovali ich stopu na východ , tak v starších vrstvách sú aj kostenné a pazúrikové- prekvapivo veľmi podobného tvaru- očividne veľmi starý úspešný dizajn.
Pár ukážok jednak veľkosti , variability , ale aj “Skýtskosti” hrotov -nálezov z Južnej Kóreje – múzeum v Soule.
názorná ukážka , ako dlhý môže byť tŕň ázijského hrotu:
-
správa pre PITBUL 1 od fero 007 áno , bol to výborný nápad, zmeral som a pri hrote je to cca 1,1 cm aj menej .. 1.09 pri zlome je to cca 1,13 mm síce malý ale predsa len rozdiel !!! tých tri dsatiny tram sú merané šublérou na dlžke cca 13 centimetrov teda ..asi ten bikonický a teda asi originál vdaka za radu
dal som si ho aj na web stránku http://www.dovrecka.ic.cz
-
ahoj, som lukostrelec vyrabajuci stredoveke hroty sipov, stredovekym sposobom , to znamena ze to kujem kladivom s minimalnym brusenim, venujem sa stredovekej lukostrelbe lukom, a mam luky priblizujuce sa svojimi hodnotami natahov k sile europskych stredovekych lukov, su rozny vyrobcovia hrotov, mnohy pouzivaju vo velkej miere brusky… ja nie… teraz k hrotom…tieto trojboke kusky som zacal robit asi pred rokom, neslo to a odlozil som to asi pred tyzdnom som dostal inspiraciu a skusil spravit pripravky, vysiel celkom dobre… je v osi a asi bude aj dobre letiet, na tych hrotoch je podstatne aby kridelka boli sumerne, aby hrot bol lahucky, aby trn bol v osi, a dierka v trny aby bola v osi…moje trne su zatial hranate stvorcoveho prierezu, zatial testujem len kratke trne s dlzkou 40mm s hranami 3mm-3mm, ale samozrejme ze idu vykovat aj dlhe alebo velmi dlhe…. na trojbokych hrotoch zatial trne nerobim, ale tulajkovych som uz zopar spravil ,ktore istu skodu dokazu napachat , kedze ma zaujima stredoveka europa tak sa chcem, venovat kratkym,tych vykopavaok je v nasom okoli hodne, prikladam dve linky na rimske hroty , http://www.planet-wissen.de/politik_geschichte/voelker/expansion_der_roemer/harzhorn.jsp rimske http://www.livius.org/oa-om/oberaden/oberaden.html
stredoveke hroty na sipy k stredovekym lukom , na stredoveke pouzivanie ba nemali mat vacsiu vahu ako 25 gramov ak maju dobre letiet a spravit skodu na nepriatelovi alebo zvierati, samozrejme ze su aj hroty ktore vazia viac, tam treba usudzovat podla datovania hrotu, nalezovych okolnostiach a skusenostich ludi ktory to pouzivaju, vseobecne su hroty k lukom jemne a ladne , hroty ku kusiam su hrube, predpokladam ze sa na trojcepelovom hrote s trnom za dva tri mesiace dostanem na vahu 25 gramov pri dlzke cepele 10cm, ak sa to zda niekomu velke a nezmyselne tak aj mne , lebo zatial som nenasiel na nete nalez takeho stredovekeho velkeho hrotu, ludia ktory zili pred nami neboli sprosty, od tych veci im zavisel zivot, a srdce je 3-4cm v tele…hrot ked sa zabodne tak taha so sebou aj drevo
na hrote na zaciatku je pre mna podivne ze zelezo je hodne hrdzave a a drevo neposkodene, akoby niekto nalez hrotu nasadil do dreva, takze tam to vyzaduje odborne posudenie archeologom , kedze nalezove okolnosti niesu zname…
Log in to reply.