-
Iba obyčajné veci
Spolupútnikmi človeka od najstarších dôb sú desiatky, stovky, tisíce artefaktov, ktoré mu pomáhajú prežiť alebo spríjemniť život. Človek ich člení na pestrú paletu skupín a podskupín, ktorých jednotliví zástupcovia sa stávajú veľmi často predmetom zberateľského záujmu nielen súkromných osôb ale aj inštitúcií. Sú medzi nimi artefakty vzbudzejúce rešpekt a obdiv nad zručnosťou a umom človeka, i jednoduché predmety každodennej potreby, ktoré budia pozornosť až po zaradení do zbierky druhovo, resp. typovo príbuzných predmetov.
Tu však zberateľská selanka končí, najmä pokiaľ je zberateľom inštitúcia. Predmety totiž musia byť správne pomenované, profesionálne opísané, zmerané a obrazovo zdokumentované, jedným slovom spracované. Každý kto sa raz dostal do styku so spracovaním zbierkového predmetu, zbierky alebo nedajbože zbierkového fondu vie, čo to je za maškrtu a aké nepredstaviteľné problémy musí takto poctený jedinec riešiť.
Dnešná doba so sebou nesie aj elektronické spracovanie zbierkových predmetov a tam sa celá paleta problémov násobí. Nepredstaviteľným spôsobom, pretože dodnes (z celosvetového hľadiska) nejestvuje vyhovujúca metodika, triedenie a terminologický aparát.
Nemyslím si, že Obnova je miestom kde sa naznačené problémy vyriešia, ale neviem si predstaviť lepšie miesto, kde by sa mohli začať riešiť, kde by sme nastavili zrkadlo obyčajným veciam…Čo sa k tejto téme už preberalo:
Kladivo – na tejto strane
Valaška – na tejto strane i nasledujúcej
p.s. Červené témy sú “klikacie”.
-
44 odpovede/odpovedí
-
K L A D I V O
je náradie vyrobené z ocele, výnimočne aj z iného kovu, dreva, rohoviny, gumy atď., upevnené zväčša na drevenej násade. Funkcia spočíva v prenášaní pohybovej (kinetickej) energie hmoty kladiva na inú hmotu, resp. v pohone nástroja. Kladivo pracuje nárazom, ktorého výkon je závislý na jeho hmotnosti a dĺžke dráhy pred dopadom, resp. rýchlosti dopadu. Výsledkom je zmena tvaru, oddelenie časti alebo pohyb.Terminológia kladiva:
1 ploska (plošina, dráha čes.) zakončenie prednej polovice kladiva,
2 oko – otvor pre násadu,
3 nos – zadná polovica kladiva, ktorej rovina býva spravidla kolmá na rovinu násady (1); ak je rovina nosu rovnobežná s rovinou násady, kladivo sa označuje ako krížové (2),
1 2
4 čelo – horná časť prednej polovice kladiva,
5 tyl (tylo) – spodná časť prednej polovice kladiva,
6 líce – pravá a ľavá časť kladiva (pri pohlade zhora),
7 pero,
8 montážny prvok pera (kliniec, vrut, nit),
9 násada,
10 klin.
__________________________________
Literatúra:
CORBEIL, J.C.-ARCHAMBAULTOVÁ, A.: Veľký obrazový tematický slovník, Bratislava 1999.
LAROUSSE de l’industrie et des arts & métiers, Paris 1935.
TECHNICKÝ naučný slovník, Praha 1962-1964.
TEYSLLER-KOTYŠKA, : Technický slovník naučný, Praha 1927-1939. -
Kedze som murarske a omietkarske naradie riesil ako diplomku nieco pridam aj ja.
Pre zaciatok:
„Ústnym podaním tradovaná skúsenosť, že murárska kelňa, varecha, olovnica a murárske kladivo sa v Liptove dedili z generácie na generáciu má však časové ohraničenie.“Kufčák, E., 1979. Sezónne vysťahovalectvo v Liptove do prvej svetovej vojny, In: Liptov 5, Vlastivedný zborník Liptovského múzea v Ružomberku, Osveta 1979, s.: 113
„Na riady (náradie) sme mávali také drevené kufríky a sme si ich zamykali. (otázka: A v kožených kapsách ste nenosili náradia?) Nie. Nedali sa zamykať. Ale keď sme išli iba tuto ku susedom, zobrali sme aj do takej, čo sme sprvoti do školy nosili. Aj vtedy bola móda… aj vtedy sa kradlo, aj keď dneska sa tuhšie kradne, ako vtedy. (usmieva sa). Sa mi to nepáči takýto spôsob života, veď to je tak mrzko keď sa to takto kradne!“
Hrčka, M., 2005. terénny výskum v Závažnej Porube, okres Lipt. Mikuláš. Rozhovor s 86 ročným murárom Petrom Staroňom, Závažná poruba 85.
Pridam viac teraz idem do tretej prace. :)
-
Kladivo má síce presnú terminológiu, ale aj mnoho názvov v jednotlivých nárečiach. V tomto ručnom (príadne do stroja implantovanom) nástroji je možné sledovať isté špecifiká v závislosti od remesla, kde sa kladivo používalo.
Napríklad v kováčstve je kladivo druhým najdôležitejším nástrojom. Kováč ním utĺkal z takmer beztvarej hmoty potrebnú formu. V kováčstve sa hojne používali jednoručné menšie kladivá (do hmotnosti 2,5 kg) a dvojručné kladivá (vážia najviac 10 kg) na kovanie väčších kusov. Dvojručnými kladivami sa pracovalo s viacerými druhmi vyklepávaného rytmu. Existovali i bezrohé kladivá, nazývané perlíky.
Zápustkové kladivá slúžili na profilovanie železa zvyčajne do valcovitého tvaru.
Osobitnú skupinu kováčskych kladív tvorili podkúvačské kladivká na pribíjanie podkov na kopyto.
Násadka na kladivo sa zväčša vyrábala z pevného a pružného dreva, napríklad z drieňa alebo inej húževnatej kroviny.Saša – NÁDHERNÁ TÉMA, veľmi širokospektrálna a zaujímavá
-
6.1.1 Kladivo murárske s ostrím
Názvy: kladivo, murárske kladivo, hámrik (Závažná Poruba, 2005)
Popis: Skladalo sa z dvoch častí: rúčky a vlastného kladiva. Rúčka mávala jeden koniec hrubší a bývala z jaseňového, hrabového, alebo agátového dreva. Teda z pružného a pevného dreva. Rúčka bývala dlhá 30 cm (dĺžka tehly) a viac. Vlastné kladivo bývalo z ocele a vážilo 500 – 700g. Bývalo zhotovené z kvalitnej ocele s kaleným a brúseným ostrím. Ploska mávala rozmery od 10 x 10 mm – 30 x 30 mm. Oko bolo kónické, čo zabezpečovalo aby rukoväť dostatočne dosadla.
Rozmery a váha: 37 x 185 mm, 500 – 700 g
Materiál: kalená oceľ, drevo (jaseňové, hrabové alebo agátové)
Ceny: 1912: 8,50 koruny; 1932: 700g – 9,30 koruny;
Použitie: Používalo sa na prisekávanie tehál ich čistenie a poklepávanie (upravovanie polohy) pri murovaní. Tiež na drobné úpravy na mäkšom kameni. Používalo sa však aj na pritĺkanie klincov a skôb . Kladivo sa na rúčku nasadzovalo tak, že sa nastrčilo na rúčku, na dolný koniec rúčky a niekoľkými prudkými údermi hlavy rúčky o kameň sa dotiahlo na hrubšiu časť rúčky.
Historický vývoj: Používalo sa už od stredoveku, čo dokumentujú existujúce iluminácie s vyobrazením typu tohto náradia. V minulosti však malo amorfnejší tvar čo zapríčiňovalo ručné spracovanie nástroja. Nástroj sa používa dodnes v podstate v nezmenenej forme. Murári si ho z pravidla dávali vyrábať. -
Čakám, čakám, že sa tu konečne zjaví, taký všeobecne poznaný symbol onoho KLADIVA s KOSÁKOM !
-
hmm, až teraz som si všimol toto fórum. kladivo :-) prijemna tema, taká uderná. som si spomenul tiež na rôzne, aj keď novodobé názvy kladiva – UOP (univerzálny opravárenský nástroj), prípadne Presvedčovadlo. z kováčskej terminológie by som pridal ešte jedno dôležité kladivo, a to “baran” – horná pohyblivá časť buchara. mimo vyššie spomenutých je z kladiva odvodených viacero ďalších nástrojov, napríklad briebojníky, útinky, oblé predlžovacie kladivá, sedlíky, veľké množstvo tepacích kladív najroztodivnejších tvarov, od dvojstranného polguľatého až po vyrovnávacie kladivo. potom sú ďalšie kladivá, napr. medikováčske (dnes už myslím úplne zaniknuté remeslo).
Samozrejme kladivo samostatne sa používa málokedy, nato aby bola energia úderu využitá maximálne, treba pevnú podložku pod tvárnený materiál. najdôležitejšou je nákova (ktorej je tiež niekoľko typov) a mnoho rôznych “babiek”, ktoré sa zasúvajú do diery v nákove, nitovacie hlavičkáre a množstvo rôznych prípravkov a šablón, ktoré majú tak špecifické použitie že sa pre ne ani nevymýšľa názov :-) a samozrejme aj masívny kováčsky zverák, ktorý musí bez problémov zniesť rany puckou (obojručné kladivo). mimochodom, v čechách sa často aj pod slovom “palice” často rozumie väčšie obojručné kladivo. -
no a este som zabudol na dalsi dolezity a casto (hlavne v letnych mesiacoch vedla rozpalenej vyhne) dost neprijemny aspekt, a to ze kladivo ma dva konce pre jeho spravne fungovanie je potrebne, aby ho na druhom konci ktosi drzal a mlatil nim :?
-
dobre sabatier !
prirodzene, že je ešte plno kladív a kladiviek, lekárske neurologické kladivko, modelárske a tiež nákovy..napr v uškách, teda anatomické… -
no, ja som sa snazil skor vymenovat vsetko co ma napadlo ohladne klasickych remeselnickych kladiv pouzivanych pri spracuvani kovov. pri kladivach by sa dali spomenut prakticky vsetky nastroje ktorych pracovnou cinnostou je uder, napr. pneumaticke kladivo, cakany, podbijak, ci dokonca aj srdce zvona je v podstate modifikovanym typom kladiva. ale myslim ze to uz sem nepatri :-)
-
Ste fantastickí, takú odozvu som skutočne nečakal.
Pre sabatiera…
je vidieť že sedíš v kolíske slovenskej kultúry a civilizácie. Tým čakanom a srdcom zvona si ma preskočil.
Postupne (je s tým trocha roboty) vypublikujem cca 40 druhov kladív, aby som vás inšpiroval. Stále ale očakávam jednu reakciu na niečo z textu definície kladiva. Som zvedavý, či niekto uvidí cez tie stromy aj les :-k . -
Ako si prajes dorotka:
-
:violent1:
-
harp – to je nádhera ! Najmä tá obložená misa je kulinársky predvolebný ťah !
Potom, že komouši nie sú na zjedenie :o -
saša: uprimne povedane, co sa tyka definice kladiva, ani som to necital. podla mojho nazoru je to prilisne teoretizovanie, ci uz je to uverejnene tu alebo v ucebnici Technologie pre stredne strojnicke skoly. su to pojmy ktore clovek ktory skutocne pracuje s kladivom pouzije len v case najvacsej nudze :-) ostatne technicka definica a popisy inzinierov su dane, dokonca su zahrnute aj v technickych normach, dokonca aj dnes uz historickych (DIN, CSN) tak naco o tom polemizovat.
-
Valaštička moja z tvrdieho železa, čo mi darovala Mária Tereza
Nemala som veru valašku zaradiť k obyčajným veciam, lebo každá bola neobyčajná a niektoré i zázračné…
valaška – malá sekerka s dlhým poriskom. Slúžila ako oporný, obranný a pracovný nástroj, aj ako tanečná rekvizita, neskôr nadobudla symbolickú funkciu.
Viaže sa na pastiersko-valaské zamestnanie a pôvodne bola rozšírená najmä v oblasti stredného Slovenska.
Prvý historický doklad je z roku 1692 z cenníka remeselných výrobkov pre Zvolenskú stolicu.
Sekerky valašiek kovali zo železa dedinskí kováči, alebo odlievali zámočníci v okolí banských miest a hámrov. Poriská si vyrábali a zdobili pastieri.
Dekor najmä geometrických a rastlinných prvkoiv, neskôr aj veľmi náročné zoomorfné a antropomorfné motívy. Techniky rytia, vybíjania, inkrustrácie kovmi. Dekoratívnou súčasťou valašky bolo kovové chránidlo ostria, ktoré sa začalo používať po vydaní bezpečnostných nariadení koncom 17. a v 18. storočí.
Drevené valašky zdobené vruborezom nosili honelníci.
Valašky obité plechom s voľný,mi uškami, mosadznými kolieskami zhotovovali najmä gorali na severnej Orave a Spiši. Pomocou tohto hŕkavého zvuku sa mohla orientovať črieda oviec.
Pri goralských tancoch sa takáto valaška používa i ako hudobný nástroj, najmä pri odzemkoch.
Valaška bola v 20. storočí sprofanovaná ako upomienkový predmet charakterizujúci svojráz Slovenska.Valaška na obrázku prvá vľavo (a) je pripisovaná Jánošíkovi a je majetkom HM SNM.
Log in to reply.