-
Industrialne pamiatky / dedicstvo
Pamiatkari taja možné pamiatky
Aktualizácia zoznamu historických industriálnych stavieb má zabrániť ich búraniu investormi.Preto pamiatkari taja,ktoré by to mali byť.
Zoznam industriálnych pamiatok by sa mohol tento rok rozšíriť. Aké staré technické a priemyselné objekty ešte zostali na Slovensku a v akom sú stave, budú zisťovať pamiatkari. Cieľom je vytvoriť zoznam možných priemyselných pamiatok.To by mohlo zabrániť situáciám, aká sa stala minulý týždeň. HB Reavis zbúral poslednú časť budov bývalej továrne Kablo, a pritom sa uvažovalo, že by niektoré z nich mohli byť pamiatkami. Asanácia pritom nebola povolená.
Zaniká pred očami
„Zachovanie industriálnej architektúry budeme preferovať, lebo nám v podstate zaniká pred očami,“ povedal riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Peter Jurkovič.
Všetkému bude predchádzať terénna práca a vyhodnotenie poznatkov o tom, čo ešte v Bratislave je a čo má zmysel chrániť. A ktoré z budov, čo mestskí pamiatkari spísali pred viac ako 30 rokmi, ešte stoja.
Konkrétne návrhy na vyhlásenie za pamiatku sa týkajú časti továrne Gumon na Košickej, Cvernovky Danubius na Trnavskej ulici a časti starej cvernovky na Páričkovej, a pripravuje sa napríklad návrh na bývalú továreň Patrónka. „O ostatných by som nerád hovoril, aby nezmizli skôr, ako by sa mohli stať pamiatkami,“ informoval Ivo Štassel, riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok.
Ústav prvý zoznam spísal už v roku 1983, vtedy prešlo napríklad torzo Červeného mosta, pracháreň v Kramerovom lome pri Partizánskej lúke, niektoré železničné objekty alebo bývalá Kühmayerova továreň. Opätovný rešerš robili v roku 1994, ten sa však nevyužil.
Pamiatka ako prekážka
„Pamiatkové hodnoty objektu sa často vnímajú ako prekážka, ktorá len bráni majiteľom budovy s manipuláciou,“ hovorí Jana Šulcová z Pamiatkového úradu SR. „Vyhlasovanie pamiatok sa za súčasných podmienok stavebného boomu dosahuje veľmi ťažko,“ hovorí. V tomto by podľa nej potrebovala zdokonalenie legislatíva. Konečné slovo vo vyhlasovaní má ministerstvo kultúry.
O zachovaní industriálnej architektúry sa hovorí už dlhšie. Okrem Kabla, ktoré ašpirovalo na vyhlásenie za pamiatku, rovnako podľahol v minulosti aj Dámsky tenisový klub v areáli Incheby v Petržalke.
V stredu rozbehla poslankyňa Starého Mesta Soňa Párnická akciu, upozorňujúcu na budovu teplárne na Továrenskej. Tiež sa obáva o jej budúcnosť, pozemky aj s budovou, ktorej architektom je Dušan Jurkovič, získala v týchto dňoch Penta. Spoločnosť sa zatiaľ k veci odmietla vyjadriť.
Zdroj: SME
http://bratislava.sme.sk/c/3684008/Pamiatkari-taja-mozne-pamiatky.html -
51 odpovede/odpovedí
-
Akurát dnes dávali na STV2 v relácii Regionálny denník reportáž týkajúcu sa tejto problematiky industriálnych pamiatok, ktorú rozpútala nedávna nedovolená asanácia továrne Kablo. Priznám sa, že po jej zhliadnutí sa ma zmocnil taký hnev ako už dlho nie, a okrem toho aj obrovská bezmocnosť!!!
Prečo sme my slováci takí zabednenci? Ako to, že v západných krajinách sa k tejto otázke stavajú kultúrne a len u nás existujú nekultúrny a chamtiví developeri?
Možno(?!) tento západný trend k nám niekedy dorazí, ale to už bude asi neskoro, lebo dovtedy si tu zbúrame úplne všetko a všetci budeme žiť v tých trápnych a bezduchých polyfunkčných centrách. Ale tak nám treba…….. ibaže by sme sa konečne zobudili, prestali plakať nad rozliatym mliekom a začali nielen myslieť ale najmä konať uvedomele, aby sme sa nemuseli hanbiť za svoje barbarstvo k vlastnému kultúrnemu dedičstvu. HOWK -
Práve dnes o 21:00 STV 1 v relácii REPORTÉRY odvysielala hneď prvú reportáž o bývalej “Kablovke” v Bratislave a jej likvidácii. Nejdem to tu obkecávať, však si to pozrite sami…Len jeden môj postreh. Páčila sa mi otázka položená zástupcovy developera : “Kam až siaha vaša drzosť?”
A je to fakt…kam až siaha drzosť týchto ľudí..?Koľko pre nich znamená “mať dosť” ?? -
Hranice drzosti, odvahy, prístupu, kontaktu, vlastne všetkých blízkych emocionálnych kategórií siahajú – nuž sú nepresiahnuteľné. Lebo peniaze predstavujú nekonečno, vždy a vždy a všadr budú absolútne prvotným kľúčom ,čo všetko otvára, okrem, milí nostalgici, SŔDC.
-
…už som si myslel že túto tému prejde obnovácke osadenstvo mlčaním…ale kde by mala viac rezonovať ak nie tu?
Síce s vyše týždňovým oneskorením, ale predsa.Nejdeme búrať aj ruiny hradov a kaštieľov? Veď sú to objekty s narušenou statikou ohrozujúce okoloidúcich…
Je smutné ak v “právnom” štáte práve vymáhateľnosť práva na poli ochrany kult. pamiatok a stavebného poriadku neexistuje. Včera sa masmédiami mihla správa že avizované zriadenie stavebnej polície “nie je potrebné, dostatočné sú pokuty”.
Takže ak spravíte priestupok že v aute nemáte zapnutý pás, okamžite vás polícia rieši. Ak kradnete z banky aj len desať tisíc, môžu po vás strieľať, ale ak búrate pamiatku protizákonne v miliónových hodnotách (resp. ako vyčísliť hodnotu?), tak sa policajtom môžete smiať do tváre a tí sa akurát tak budú prizerať…
Jediné, čo by pomohlo hneď teraz je, ak by bagristu, stavbyvedúceho a investora na rok zavreli natvrdo za mreže. Stačilo by pri jednej medializovanej búračke alebo stavbe ktorá nie je v súlade s vydaným staveb. povolením (ako sa to deje dnes, povolenie na 3 poschodia, postaví sa desať a rozbehne sa zmenové konanie o zmene počas realizácie stavby, stojí to tuším 2.000 Sk na kolkoch”).
Verte, že ďalší bagrista a zodpovedný stavbyvedúci by sa už nenašiel…A dlhodobo pomôže len vedenie mladých ľudí k úcte ku kultúrnym pamiatkam (nie Ficovými prejavmi, ale reálnym príkladom), s tým už dokážeme niečo spraviť aj my – nadšenci, priaznivci, dobrovoľníci…
-
Čaf Benignus!
Hádam by si len nezátváral úbohých bagristov, ktorí robia len to, čo sa im povie? Prečo by tí najmenší mali niesť najväčšiu zodpovednosť? Nemám rád tento argument, ale oni skutočne len robia svoju prácu.
Developeri? Developeri pôsobia s cieľom zarobiť, je to ich prirodzené správanie, nie sú ani charita, ani nemajú najmenšiu motiváciu suplovať štátnu pamiatkovú starostlivosť. Pôsobia v takých podmienkach, aké sú nastavené.
Koho teda treba zatvárať za to čo urobili? Nikoho. Keď tak treba zatvárať úradníkov, alebo aspoň úrady, ktoré celé roky nerobili nič. Porsena v inej diskusii s humornou ľahkosťou odhalil, ako sa pracuje na pamiatkovom úrade, len mne trochu zmrzol úsmev na perách:
Mimochodom, práve aktuálne sa na PÚ SR rieši rozbehnutie a spôsob rozbehnutia trojročnej akcie, ktorá sa má začať budúci rok, katorej názov pracovne skrátili na “Analýza a vyhodnotenie industriálnej architektúry…”, pretoze jej celý názov má asi 6 riadkov. Je to úloha, ktorú zadalo MK SR Pamiatkovému úradu, som zvedavý, ako sa s tým popasujeme. Samozrejme, ze na poslednú chvílu sa vymýšľa stratégia a metodika
skvelé! prečo nikto netlieskate???? Byť hovorcom niektorej z investičných skupín, použijem toto vyjadrenie na totálnu dikreditáciu pamiatkárov ako takých. Prečo chcete od developerov, aby sa dobrovolne podriaďovali reguláciám, ktoré neexistujú?? Len preto, že si myslíme že už mali existovať? To je hádam chyba tých, čo ich mali vydať! Takže, ak do niekoho treba hádzať kameňmi, viem lepšiu adresu než centrály “nekultúrnych” developerov…
Ak by si ešte niekto zaslúžil postih, sú to kolegovia statici, ktorí svojími posudkami o havarijnom stave objektov dávajú takýmto činom legálne krytie. To by bola možno skutočne zaujímavá téma pre Slovenskú komoru stavebých inžinierov.
Bagristi sú v celej veci tí najnevinnejší.
-
Nuž stavebná polícia…asi by postihovala najskôr normálneho občana – tam je predsa najjednoduchšie niekoho chytiť a zinkasovať peniažky…na eveloperov si netrufnu…
Viem o čom hovorím – sám rekonštruujem dom a aby som s každou blbosťou behal na stavebný úrad… -
:arrow: v ochrane pamiatok, v prípade industriálnej architektúry zvlášť, by mala existovať miera racionality. Nie všetko staré má byť chránené ako pamiatka, tiež nie všetko, čo ako pamiatka chránené nie je, treba zbúrať. Ak technické (priemyselné) objekty stratili pôvodný význam, technológie sú už dávno preč, zväčša už existuje “iba” ich obal. Ten často možno využiť na nové účely, no nie vždy už objekt spĺňa pamiatkové kritériá. Aj keď sa budovy, proti vôli vlastníkov za pamiatky vyhlásia, ich ochrana a ďalšie pretrvanie je iluzórne. Bez využitia ďalej schátrajú a čoskoro sa aj tak pod ťarchou okolností ich ochrana zruší. Pokuty to nezachránia. A štát nemá na to, aby všetko vykúpil a všade zriaďoval múzeá. V prvom rade v územných plánoch by už mali byť zahrnuté perspektívy využitia a podľa toho vybraný investor, nie naopak. A ešte je určite viac aspektov, na ktoré tu nie je priestor a čas … :wink:
-
Práve dnes o 21:00 STV 1 v relácii REPORTÉRY odvysielala hneď prvú reportáž o bývalej “Kablovke” v Bratislave a jej likvidácii.http://www.stv.sk/videoarchiv/relacia/report%C3%A9ri/
Prinajmenšom dvaja, ktorých oslovila výborná Katarína Začková, vystupovali dosť nepresvedčivo, keď obhajovali to, čo urobili resp. neurobili: projektový manažér Twin City na Mlynských Nivách Jaroslav Nikodém-Makovický a pracovník Ministerstva kultúry SR Pavol Ižvolt. -
28.07.2007
Priestor továrne blízko centra postupne zľahne so zemou! Časť slávnej káblovej spoločnosti v najbližších rokoch nahradí megakomplex Twin City. Stavať sa však začne až po udelení stavebného povolenia.
„Momentálne prebiehajú búracie práce troch budov v objekte. Nikoho by nemali ohroziť. Na pripravovanú výstavbu ešte nemáme všetky potrebné povolenia, to sa však nevylučuje,“ uviedol Miroslav Sedlák, marketingový manažér investora projektu Twin City.
V opustenom areáli sídlila od roku 1895 spoločnosť Kablo, ktorá dlhé desaťročia vyrábala káble a elektrotechnický materiál. Zlatý vek prežívala pri zavádzaní elektriny na území Slovenska, keď sa využívali práve jej výrobky.
Zdroj: Bleskovky.sk
http://www.bleskovky.sk/cl/10/166243/Zburali-kablovku-18.11.2007
V areáli bývalého závodu Kablo v Bratislave v nedeľu dopoludnia pyrotechnici odpálili starý tehlový komín. Okamžitú demoláciu nariadil projektový manažér Twin City na Mlynských Nivách Jaroslava Nikodém-Makovický.
„Stavba v opustenej priemyselnej zóne Bratislavy musela byť bezodkladne odstránená. Išlo už o akútny stav, bezprostredne hrozila havária a nebezpečenstvo na rohu križovatky ulíc Mlynské Nivy a Dostojevského rad,“ vyjadril sa Makovický, ktorý dohliada aj na projekt Twin City. Na odpálenie nakláňajúceho sa komína, ktorý bol vysoký vyše 53 metrov, použili takmer sedem kilogramov trhaviny.
Zdroj: Bleskovky.sk
http://www.bleskovky.sk/cl/10/182019/V-byvalom-bratislavskom-Kable-odpalili-komin
Môžete si tam pozrieť aj video z odstrelu.25.11.2007
Neďaleko autobusovej stanice Mlynské nivy v Bratislave dnes o 11. hodine vyhodili do vzduchu starú budovu. Najväčšiu výrobnú halu závodu Kablo zrovnalo so zemou 76,32 kilogramu danubitu.
“Štyri dni sme vŕtali otvory pre trhaviny, potom sme ďalšie dva dni dávali rozbušky a obaľovali niektoré časti pletivom a fóliou proti rozletu. Celkovo sme použili 1167 rozbušiek,” uviedol pre TASR Juraj Opát, riaditeľ divízie búracích a recyklačných prác spoločnosti Špeciálne činnosti, ktorá odstrel zrealizovala.
Výrobná hala mala prízemie, dve nadzemné podlažia a rozlohu 1995 metrov štvorcových. Rozbušky boli umiestnené len na prvom podlaží a prízemí.
Jedna časť budovy však nespadla ani po detonácii. “To je výťahová šachta, ktorá bola pomerne veľmi silno prearmovaná. Účelom odstrelu je dostať budovu na zem, aby na ňu dočiahli bagre a tá výťahová šachta pre ne už nebude problém,” vysvetlil Opát.
Betónové kusy budovy a tehly sa rozdrvia a takto zrecyklované sa môžu použiť napríklad na zásypy. Na mieste a v okolí bývalého Kabla plánuje investor rozsiahlu výstavbu za 17 miliárd korún. Vyrásť by tu malo nové nákupné centrum, štvorhviezdičkový hotel, 320 luxusných bytov, 60 000 metrov štvorcových pre kancelárie a nová autobusová stanica za miliardu korún.
Zdroj: Bleskovky.sk17.12.2007
Spor okolo zbúranej továrne! Pamiatkari a predstavitelia Starého Mesta tvrdia, že časť bratislavskej továrne Kablo zbúrali protizákonne. Navyše dodávajú, že stavba ašpirovala na zápis do zoznamu historických pamiatok. Naopak, zástupca investora tvrdí, že komín svojou nestabilitou ohrozoval okolie a odstrel bol nevyhnutný.
“Na časť továrne Kablo, ktorá bola zbúraná, nebolo vydané búracie povolenie. Ide o objekty kotolne s komínom a starú lanovňu,” povedala Jana Šulcová z Pamiatkového úradu. Práve túto časť navrhovali pamiatkari zaradiť do zoznamu historických pamiatok. Vyjadrenia Pamiatkového úradu potvrdila aj hovorkyňa Starého Mesta Alena Kopřivová.
Podľa pamiatkarov mesto búraním stráca časť svojej tváre a bohatej histórie. Za ohrozené pokladajú ešte ďalších päť priemyselných objektov z obdobia prelomu 19. a 20. storočia. Tieto stavby dokladujú vzostup priemyslu v Bratislave a sú svedectvom jednej dejinnej epochy. Na mieste niekdajšej kablovky vyrastie moderné mestské centrum Twin City.
Zástupca investora má na vec opačný názor. Tvrdí, že ani jeden z asanovaných objektov nebol na zozname pamiatok. Navyše zdemolovaná továreň sa stala útočiskom pochybných živlov a jej steny boli kontaminované od nebezpečných chemických látok. “Podľa statika hrozilo zrútenie hál a komína a tak zdevastovaná továreň vážne ohrozovala bezpečnosť okoloidúcich,” informoval zástupca investora Jaroslav Nikodém-Makovický.
Zdroj: Bleskovky.sk
http://www.bleskovky.sk/cl/10/187237/Pamiatkari-Cast-kablovky-zburali-bez-povolenia-11.01.2008
Poslednú stavbu v areáli bývalej továrne Kablo v bratislavskej mestskej časti (MČ) Staré Mesto začal investor búrať. Ide o budovu Feiglerovej kotolne na rohu ulíc Dostojevského rad a Mlynské Nivy, o ktorej Ministerstvo kultúry SR ešte nerozhodlo, či bude zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok.
Agentúru SITA o tom dnes informovala predsedníčka bratislavského Mestského výboru Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny a členka občianskeho združenia Bratislava otvorene Katarína Šimončičová. Podľa nej začal investor, ktorým je firma HB Reavis Group, a.s., tento týždeň rozoberať strechu, pričom svoje konanie zdôvodnili stavebnému úradu MČ tým, že kotolňa je v zlom stave a preto ju treba odstrániť.
“Považujem toto správanie sa firmy za arogantné a protiprávne. Zrejme sa neboja pokuty, ak nejakú vôbec dostanú. Lenže verejnosť príde o ďalšiu pamiatku, podobne, ako prišla o Dámsky tenisový kurt v Petržalke a ďalšie technické pamiatky,” konštatovala Šimončičová. Podľa nej pokuty nič neriešia, ale riešil by to okamžitý zásah kompetentných úradov, počnúc samosprávou, Ministerstvom kultúry SR končiac. Ako Šimončičová dodala, starosta mestskej časti Andrej Petrek dnes začal toto nelegálne búranie riešiť cez políciu.
Hovorkyňa spoločnosti HB Reavis Group Želmíra Rácová agentúre SITA potvrdila, že v areáli Kablo prebiehajú búracie práce na schátralej výrobnej hale, ktorá je podľa nej nestabilná a ohrozuje nielen zdravie a životy ľudí, ale aj okolité majetky. “Kedykoľvek mohlo dôjsť k samozrúteniu objektu v dôsledku hroziaceho reťazového zrútenia modulov haly. Okamžitá odborná asanácia bola preto nevyhnutná z bezpečnostných dôvodov,” konštatovala Rácová. Zároveň uviedla, že pokyn na túto asanáciu je vydaný v zmysle stavebného zákona SR a Staromestský stavebný úrad bol o asanovaní výrobnej haly korektne a včas informovaný. Rácová dodala, že výjazd mestskej polície na miesto asanácie nebol odôvodnený a projektový manažér stavby Twin City celú vec vysvetlil a riadne zdokumentoval.
Staromestská hovorkyňa Alena Kopřivová pre agentúru SITA potvrdila, že investor nemá na búranie Feiglerovej kotolne povolenie. Podľa nej vydal staromestský stavebný úrad na žiadosť investora HB Reavis Group, a.s., povolenie na asanáciu niekoľkých objektov v celom areáli už v júni minulého roka, to sa však nevzťahovalo na tehelný komín a kotolňu. O súhlasné stanovisko na zbúranie týchto objektov požiadala súkromná spoločnosť podľa Kopřivovej osobitne a až v auguste, pričom dodnes nedostala súhlasné povolenie.
“Čakali sme na vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu, či vyhlási tieto dva objekty za kultúrnu pamiatku. V novembri sme od nich dostali oznámenie, že investora usmernili, aby sa v tejto veci obrátil na ministerstvo kultúry a získal stanovisko od nich. Doteraz nás však nikto neinformoval, a preto sme stavebníkovi nevydali súhlasné stanovisko na asanačné práce,” vysvetlila Kopřivová.
Zároveň povedala, že investor bude musieť preukázať toto svoje extrémne riešenie o tom, že je nutné budovu zbúrať, pretože je naozaj v zlom technickom stave a ohrozuje zdravie, životy a majetky ľudí. “Uskutočníme správne konanie, na ktorom bude môcť stavebník obhájiť svoje konanie. Od toho, ako a či sa obháji, sa potom bude odvíjať aj výška pokuty,” konštatovala Kopřivová. Výška pokuty sa môže podľa nej vyšplhať až do dvoch miliónov korún.
I napriek tomu, že firma nemala povolenie, v decembri minulého roka zbúrala tehelný komín v areáli Kablovky. Rácová to vysvetlila tým, že objekt bol v zlom technickom a nevyhovujúcom statickom stave. Keďže dynamická deformácia a miera ohrozenia okolia podľa nej exponenciálne narastala, bolo nutné ho včas odstrániť a zabrániť tak samovoľnému zrúteniu vysokého nestabilného komína v centre hlavného mesta. Zároveň dodala, že pokyny na riadený odstrel objektov boli v zmysle platného Stavebného zákona a projektový manažér stavby podľa nej svojím odborným rozhodnutím včas odvrátil katastrofu, zabránil poškodeniu okolitých majetkov a ohrozeniu životov ľudí.
Na mieste bývalej najväčšej výrobnej haly závodu Kablo neďaleko autobusovej stanice Mlynské Nivy, v ktorej sa kedysi spaľovali palivá a roztápali technické plasty, plánuje súkromný investor rozsiahlu výstavbu za 17 miliárd korún. Vyrásť by tu malo nové nákupné centrum, štvorhviezdičkový hotel, 1 200 bytov, tiež kancelárske priestory a nová autobusová stanica za jednu miliardu korún. Celkovo by tu malo vyrásť 40 nových budov, z ktorých približne desať by malo mať od 20 do 42 poschodí.
Zdroj: SITA -
15.1.2008
Kým sme dostali odpoveď z ministerstva kultúry, či mieni chrániť technickú historickú pamiatku v areáloch bývalého Kabla, bola už zbúraná. Aj to je zrejme kauza.
Staviteľ tu postupoval tak, ako už neraz pred ním iní pri „budovaní“ tohto mesta. Vyhlásil budovu za zničenú (pre istotu sa v takých prípadoch ešte jazdí okolo základov starej stavby ťažkými mechanizmami) a zbúral ju bez stavebného povolenia i vyjadrenia a tých, čo by mali kultúrne pamiatky chrániť.
Projektový manažér investora HB Reavis Jaroslav Nikodém Makovický nám telefonicky vo štvrtok oznámil. „Máme tu problém so statikou, robotníci sa boja okolo budovy chodiť, na pokyn sa to bude musieť zbúrať.“ Na otázku, kto vydá pokyn, odvetil: „Ja. Je to moja kompetencia.“
Vtedy však už bolo o osude krásnych starých budov rozhodnuté: „Na základe zhromaždených podkladov (statické posudky, stanovisko Inšpektorátu práce Bratislava), predovšetkým však vzhľadom na v súčasnosti malé množstvo zachovaných pamiatkových hodnôt, torzálny stav objektu a celkový stavebnotechnický stav sa MK SR rozhodlo, že nebude objekt vyhlasovať za národnú kultúrnu pamiatku.“ Tak nám odpovedali z ministerstva kultúry.
Tu sa žiada pripomenúť, že podobný postoj ministerstva kultúry nie je vôbec ojedinelý, na túto tému máme v čísle aj ďalší materiál. Doteraz tiež nebol urobený zoznam technických historických pamiatok, ktoré sa systematicky v Bratislave nivočia od vpádu komunistov do mesta rovnakým tempom. Nie je tajomstvom, že existujú prúdy usilujúce o likvidáciu mostu Františka Jozefa, teda Starého mostu, ktorý architektúra i spôsob stavby spája s Eiffelovou vežou.
Len celkom nedávno sa podarilo pred znehodnotením zachrániť Könyökiho dom (stále nie je definitívne zachránený), špekulatívni investori nechali spustnúť a zbúrali historické vinohradnícke domy na Vysokej a v okolí a podobne. História musí ustúpiť peniazom a dôkazy o dávnej vyspelosti Bratislavy sú ich obeťou.
Gustav BartovicZdroj: bratislavskenoviny.sk
http://www.bratislavskenoviny.sk/73937/sluzby/investori-nivocia-historicky-imidz-mesta -
…
V roku 2005 spoločnosť získala ocenenie Najlepší developer strednej a východnej Európy (Emerging Europe), ako aj ocenenie Najlepší developer na Slovensku.
Firma je známa najmä ignoranciou názorov a požiadaviek obyvateľov mesta, ako aj protiprávnym konaním (výstavba bez stavebného povolenia, prípadne v rozpore s ním), nevhodnými stavebnými zásahmi (najznámejším príkladom je stavba výškovej budovy Aupark Tower), ako aj podnikateľskou činnosťou vzbudzujúcou podozrenie z klientelizmu.
Príkladom je prenájom 7 045 m2 kancelárskych plôch v objekte Apollo Business Centra Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja, hoci to disponuje vlastnou budovou, ktorá je navyše pre potreby ministerstva vhodnejšia. Ministerstvo má priestory v prenájme na desať rokov (za toto obdobie zaplatí za prenájom vyše 0,5 mld SK, čo by stačilo na výstavbu novej budovy ministerstva), navyše v prípade skoršieho vypovedania zmluvy musí zaplatiť vysoké penále a samo zabezpečiť nového nájomcu priestorov. Ďalej napríklad nemôže v prípade pochybnosti o správnosti vyúčtovania za energie nič namietať, keďže sa zmluvne zaviazalo že s vyúčtovaním súhlasí v momente doručenia faktúry.Zdroj: sk.wikipedia.org
http://sk.wikipedia.org/wiki/HB_Reavis -
“Čo si nepamätám, to nikdy nebolo”
“O čom neviem, to neexistuje”
“O čom nechcem vedieť, existovať nebude”Jednoduchý postoj, keď si človek nechce komplikovať život.
Industriálne pamiatky znamenajú komplikácie rovnako pre
developerov, investorov, užívateľov ako aj pre pamiatkárov,
samosprávy a vlastne pre štát a jeho úrady ako také.Iniciatívy na usmernenie zámeru tzv. Prestavby autobusovej
stanice Mlynské Nivy a areálu Kablo boli kvázi podporené predstaviteľmi samosprávy s tým, že robia všetko, čo môžu,
ale s pripomienkou: “riešte to priamo s vlastníkom”.
Takže formálne vyjadrili záujem a dali ruky preč.
Právoplatnosť vydania asanačných rozhodnutív rozsahu
jednej sídelnej zóny bez územného plánu zóny je očividne
pochybná. Továreň Danubius na Račianskej ceste padla bez väčšieho odporu. Kablo už trochu zarezonovalo, veď aj padla najvýznamnejšia historická priemyselná zóna Bratislavy.
A predpokladám, že mesto nie je nijak pripravené na ďalšie investičné zámery v Istrocheme, dvoch Cvernovkách, Matadorke atď…….Tak si užívajme “To najlepšie, čo Vám mesto vie dať” slogan reklamnej kampane Twin City
-
:arrow: nedávno som čítal názor vysokého predstaviteľa Bratislavy k dôsledkom stavebného marazmu. Tvrdil, že ak sú v stavebnom konaní všetky vyjadrenia účastníkov kladné, stavebný úrad inú možnosť nemá, len stavebné povolenie vydať. Takže ten, kto vedie konanie, teda stavebný úrad v podstate nemá (sic!) právo vyjadriť sa k výstavbe v meste. Pri takejto nihilizácii (stavebného) práva zo strany mestských funkcionárov niet divu, že Bratislava sa nacháda v takomto stave nekvality (až úpadku) urbanizmu a architektúry :!:
-
V najnovšom čísle časopisu Žurnál, ktoré vyšlo 31. 1. 2008, je 6 strán venovaných (potenciálnym) industriálnym pamiatkam.
-
ach sakra, hovori sa, že ne hryz ruku čo ťa živí, ale už mi to nedá. Pamiatkové prostredie trpí značnou schyzofréniou, čo sa týka postoja k tejto problematike. Pripadá mi absurdné, že by sme mali utajovať akýkoľvek záujem o hodnotné objekty industriálneho charakteru, ale napriek tomu z pamiatkárskeho prostredia vychádzajú hlasy, že sa “neodporúča zverejňovať” záujem a dokumentačné úsilie v prípade takýchto objektov. …. čo na to dodať.
Log in to reply.