-
Inventarizacia zbierok
Zaujimalo by ma co by ste navrhli pre lepsiu inventarizaciu zbierok. Pomohli by BAR kody?, Alebo RDIF cipy? Predsa len by bolo zaujimave nacitat udaje o predmete autoamticky citackou a nie hladat najskor cislo a potom jeho kartu v krabicke ci v lepsom pripade v pocitaci. Viem vsetko je otazka penazi… ale cisto hypoteticky:
Co vy na to?
-
3 odpovede/odpovedí
-
-
Čo sa tika tochto už davnejšie som rozmýšlal o tom myslim že vitvorenie digitalnej databazi ako je vo vedšich firmach pomocou čipou alebo kodov je velmi učine pre rychle hladanie a ziskanie informacii.
V minulom mesiaci som bol zaskoleši na tvorbu wifi sistemu pre čipove sklady ktore udavaju kde sa pod ktorým wifi bodom nachadza určity predmet a dokonca sa dal sledovat presný jeho pohyb po prevacke až po vidaj taktiež sa zaistovala bespečnost proti kradeži a pašovani kedže čip bol impelentovany do určenčho predmetu a dal sa odstarnit iba špecialnymi tzv nožnicami…. (lajicky povedane) s prevacky sa nedal koli počitačovej brane viniesť a ani preniest nikam inam. Toto by zabespečovalo sledovanie a pohyb pamiatok po europe a svete….. Ako aj presni zaznam čo sa prenaša……..
Myslim že tento sistem by bol velmi zaujimavi hlavne v zbierkach na slovensku…. -
Neviem síce čo vás pohlo k riešeniu takejto kardinálnej otázky ale na brainstorming nie je vhodnejšie miesto ako FÓRUM.
Krátky terminologický úvod
inventarizácia – skladová inventúra – toto označenie sa používalo v slovenskom múzejníctve do roku 2001; inventariuácia spočívala v napísaní zoznamov zbierkových predmetov v toľkých kópiach koľko bolo možné a odfajkovaní jednotlivých položiek v prvej kópii, ktorá sa potom podpísala a opečiatkovala. Ďalšia kópia sa použila v termíne ďalšej inventarizácie rovnakým spôsobom, atď. atď. Jedinou “prácou” bolo fajkanie položiek. Inventarizačné komisie skutočné predmety v ruke na 90% nemali. Nemožno sa ani čudovať. Inventarizáciu nebolo v ľudských silách, napr. pre presuny zbierkových predmetov, zmeny evidenčného čísla a podobne seriózne vykonať.
revízia – toto označenie by sa malo používať v slovenskom múzejníctve od roku 2001 – fyzické porovnanie skutočného stavu zbierkového predmetu so stavom vedeným v účtovníctve a v odbornej evidencii. Revízia predpokladá elektronické spracovanie zbierok na katalógovej úrovni, pretože inak vykonať revíziu 595 – 625 predmetov mesačne je pomerne dosť prácne. Okrem toho si revízia vyžiada trojčlennú revíznu komisiu na plný úväzok a technické vybavenie. Takže napriek múdrej litere zákona sa bude aj naďalej podvádzať. Jediný rozdiel je v tom, že za prípadné chýbajúce predmety pôjde niekto do šatlavy.
Prvým predpokladom úspešnej revízie je teda elektronické spracovanie zbierok. Druhým adekvátne označenie jednotlivých zbierkových predmetov aby sa dali zo správneho a evidenčného hľadiska identifikovať.
Súčasný zákon predpisuje na každý zbierkový predmet napísať prírastkové a evidenčné číslo. To však nie je možné, najmä pri malých predmetoch.
Nad zavedením nejakého iného spôsobu označovania sa báda viac ako desaťročie. Problém je, že už samotný názov barCODE upozorňuje na to, že čosi by sa malo kódovať a že sám kód neobsahuje pomenovanie označovaného. Ako príklad nech poslúži čiarový kód muža zo Slovenska, vysokého 184 cm a vážiaceho 120 kg. Pokiaľ neviem k akému menu ho priradiť nikto nepríde na to, že som to ja. Môžete si to vyskúšať TU.
Druhý zádrhel spočíva vo veľkosti štítku, ktorý môže byť väčší ako zbierkový predmet.
To kódovanie by som si ešte trúfol zvládnuť ale technológia značenia ešte pre múzejné účely nedozrela.
Najvhodnejšie by bolo niečo na úrovni RDIF čipu v cene papierového štítku.Nakoniec, keď sme to tak všetko pekne vyriešili, však jedna veľmi vážna otázka týkajúca sa bezpečnosti
Quis custodiet ipsos custodes?
Log in to reply.