-
Jozef Kluch( 1748-1826)- nitriansky sídelný biskup
Už dlhšiu dobu sa zaoberám myšlienkou zostavenia rodokmeňov mojej rodiny po všetkých štyroch starých rodičoch .Všakovakých povinností je síce veľa ,ale snáď mi dlhé zimné večery poslúžia na postupné získavanie poznatkov o rodinných príslušníkoch.
Ako prvý by som rada zostavila rodokmeň rodu Kluch.
Asi najznámejší predok (zatiaľ zistený) Jozef Kluch(Kláštor pod Znievom 30.3.1748- Močenok 31.12.1826)- okrem iného v rokoch 1808-1826 -nitriansky sídelný biskup a známy mecén Bernolákovcov.
Môj starý otec z otcovej strany Pavol Kluch sa narodil roku 1900.Predpokladám že môj pradedo Ján Kluch bol potomok biskupovho brata.
Touto cestou prosím “náhodných” čitateľov tejto diskusie , ktorí majú poznatky o svojom vzdialenom príbuzenskom vzťahu s biskupom Jozefom Kluchom , keby sa ohlásili. Vopred ďakujem .
Iveta Vaňková( rodená Kľuchová ) – ináč – Yvet z Diadém ZZHB -
6 odpovede/odpovedí
-
Vidím ,že téma je navštevovaná,tak prikladám pár informácií o Jozefovi Kluchovi.Možno zaujmú aj nečlenov rodu Kluch.
Jozef Kluch sa narodil 30.3.1748 v Kláštore pod Znievom. Po ukončení základnej školy študoval na gymnáziu v Ostrihome kde v roku 1766 zmaturoval. Na univerzite v Trnave vyštudoval filozofiu a teológiu. Bol mimoriadne nadaný a v roku 1770 dosiahol titul bakalára teológie . Na veľkonočnú nedeľu v roku 1771 bol vysvätený za kňaza.V septembri nastúpil do seminára jako študijný prefekt. Na univerzite pôsobil jako profesor etiky a univerzitný kazateľ (1773) a neskôr tu pôsobil aj ako vicerektor (1775), tajomník a poštolský protonotár a vikariálny notár (1777).
Sedem rokov bol farárom vo Veľkých Ludinciach (1779 – 1786). Okrem farnosti dostal aj titul assesor Svätej stolice. Tu pobudol niekoľko rokov. Potom bola jeho dráha duchovného veľmi bohatá: v roku 1786 ho vymenovali za kanonika a diecézneho pokladníka, v roku 1798 sa stal komárňanským archidiakonom.Po návrate do Trnavy v roku 1806 tu pôsobil ako kapitulny vikár a v roku 1807 titulárny biskup bosniansky a vikár ostrihomského arcibiskupstva.
Nitrianske biskupstvo bolo po smrti Františka II. Fuchsa v roku 1804 niekoľko rokov bez biskupa. Na dlhší čas uprázdnený biskupský stolec pápež 17. júla 1808 menoval Jozefa Klucha.Konsekrovaný bol 28. augusta 1808 v Bratislave.
Zomrel v Močenku 31. decembra 1826. Pochovaný je v hradnej katedrále v Nitre, ale jeho srdce odpočíva v Močenku v krypte Kaplnky sv. Kríža podľa jeho vlastnej žiadosti. Nekrológ napísal páter Adalbert Šimko z rádu Sv. Františka.Na jeho počesť je v Močenku pomenovaná ulica.
Je známe, že bol veľkým mariánskym ctiteľom. Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny. Celý život mal hlboké sociálne cítenie. Všetky osobné príjmy venoval na dobročinné ciele najmä pre chudobných a chorých.
Bol mecénom Bernolákovcov, podporoval vydávanie slovenských kníh. Známy je jeho návrh na vydanie Biblie v slovenskom jazyku. Pre činnosť Bernolákovcov malo veľký význam, že podporoval Slovenské učené tovarišstvo, najmä jeho prvý pobočný stánok v Nitre, ktorého bol členom. Bernolákovci kodifikáciou slovenského jazyka a vydávaním kníh v tomto jazyku výdatne prispeli ku konštituovaniu národnej identity Slovákov a urýchlili organizovanie vzdelávania a národného kultúrneho života. Mimoriadny význam tohto počinu bol v tom, že sa tak stalo v čase nástupu maďarizácie v Uhorsku.Jeho dobročinnosť takmer nepoznala hranice, nehynúce sú jeho zásluhy ako podporovateľa cirkevného školstva, na ktoré vynaložil vyše pol milióna zlatých. 27,230 florenov venoval aj na zariadenie hradnej katedrály v Nitre. Venoval sa tiež obnove a výstavbe mnohých cirkevných stavieb v Nitre. V Hornom meste je dobre známy Kluchov dom, ktorého pozoruhodnou dominantou je socha Vavrinca Dunajského – známy „CORGOŇ“. Na budove kňazského seminára Sv. Gorazda v Nitre je umiestnená pamätná tabuľa, na pamiatku pôsobenia prvého pobočného stánku Slovenského učeného tovarišstva v budove seminára od roku 1792, na ktorej je uvedené aj meno biskupa Jozefa Klucha ako zakladateľa.
V roku 1814 daroval diecéznej knižnici základinu 1450 zlatých, ktorá sa do roku 1898 rozrástla na 20 000 zlatých.Počas napoleonských vojen v roku 1809 poskytol veľa cirkevných budov na ošetrovanie chorých a ranených vojakov, keď zriadená nemocnica nemohla prijať 3000 vojakov.
O Jozefovi Kluchovi písali oslavné i ďakovné reči – Alex Jordánsky, Vojtech Šimko, Ján Valentín, Jozef Vavrík a iní.Tak to je stručný prierez života J.Klucha a ak sa mi podarí – vložím aj jeho foto a foto Kanónia ( aj s Corgoňom)
Zdraví Yvet – Diadém ZZHB -
Kanoniu, ktoru dal biskup Kluch v Nitre postavit, celkom slusne poznam. Ma velmi zaujimave podzemne podlazia.
-
-
Kaplnka sv. Kríža v Močenku
Pomník biskupa J. Klucha v krypte kaplnky sv. Kríža
-
Dakujem za foto v príspevkoch.Zatial sa neuzval síce žiadny Kluch , či Kľuch ,ale zistila som, že o niečo vyše 100 rokov neskôr po biskupovi Jozefovi Kluchovi sa v rodine narodil ďaľší zaujímavý človek.Zhodou okolností sa volá rovnako ako môj otec.
Bol to historik a knihovník Ján Kluch (* 9. jún 1852, Kláštor pod Znievom – † 1918, Viedeň) .Otec bol Juraj Kluch ,matka Zuzana rod. Fragorová.
Študoval na gymnáziu v Egri a v Banskej Bystrici, teológiu na seminári v Banskej Bystrici, 1873-74 históriu na univerzite v Budapešti, 1874-1877 vo Viedni. Od 1879 pôsobil ako praktikant Dvorskej knižnice vo Viedni, od 1895 ako tamojší skriptor( pisár, úradník knižnice), neskôr kustód(správca knižnice ). Bol autorom štúdií o starých tlačiach a rukopisoch v zbierkach viedenskej Dvorskej knižnice.
Neozve sa niekto z jeho príbuzných , prípadne nemá niekto niečo bližšie o hore uvedených pánoch?Zdraví Iveta Vaňková – ( Yvet -Diadém ZZHB )
-
Malá zaujímavosť: vraj najstarším slovenským prisťahovalcom do Argentíny bol Michal Kluch z turčianskej obce Slovany vzdialenom “čo by kameňom dohodil” od Kláčtora pod Znievom.Do Argentíny odsťahoval v roku 1894( takže pátranie po tejto vetve bude dosť zaujímavé … )
Pracoval najskôr ako robotník v pivovare a cukrovare, neskôr si kúpil vlastný mlyn.
Log in to reply.