-
K A V I A R E Ň
-
Niečo ku káve…
Autor slávnej Sacherovej torty pochádza zo Želiezoviec
Autor zrejme najslávnejšej čokoládovej torty na svete, ktorá sa nezameniteľne spája s Viedňou, pochádza zo Želiezoviec v okrese Levice. Dokladá to matričný záznam, ktorý uchováva Štátny archív v Ivanke pri Nitre. Podľa neho sa Edvárd Sacher narodil 8. februára 1843 v Zelizi a je legitímnym dieťaťom pánskeho kuchára Ferencza Sachera a Rózi Veininger. Uvedené je tu aj meno rímsko-katolíckeho kňaza, ktorý chlapca pokrstil a mená krstných rodičov. Eduarda Sachera spomína kniha Rakúšana Dietmara Griesera Der Onkel aus Pressburg, ktorá sa stala v Rakúsku bestsellerom a v slovenskom preklade Strýko z Bratislavy sa predáva od roku 2010 aj u nás. „Autor píše, že sa nedopátral krstného listu Eduarda Sachera a pochybuje, či by ho vôbec s taký časovým odstupom bolo možné nájsť. Hneď sme zareagovali a poslali mu výpis z matriky. Napísal nám ďakovný list,“ povedala riaditeľka Štátneho archívu v Ivanke pri Nitre Šarlota Drahošová.
Základ slávnej torty vymyslel Eduardov otec Franz v roku 1832 na dvore kniežaťa Metternicha. Metternich dal príkaz šéfkuchárovi, aby pripravil niečo špeciálne pre jeho významných hostí. Šéfkuchár bol vtedy práve chorý a tak ho zaskočil Franz Sacher a vymyslel tortu. Až jeho syn Eduard ju však vylepšil typickou čokoládovou polevou a marhuľovou marmeládou, bez ktorej by dnes Sacherova torta nebola Sacherovou tortou.
Odvtedy je jednou z najznámejších kulinárskych špecialít Viedne. Eduard Sacher založil aj reštauráciu a Hotel Sacher vo Viedni, ktorý aj dnes podáva tento dezert podľa originálnej a prísne tajnej receptúry. -
Ach jaj, toľké sladké pokušenia číhajú ! Pre mlsné pamiatkárske jazýčky prikladám obrázok z 20-tych rokov 20. storočia, kedy už bola Sacherova torta bežným múčnikom. Receptúra bola variabilná, pôvodná pravdepodobne prezradená hneď v počiatkoch svojho debutu.
-
Aj keď ja som Ťa už veľmi nezažil, bolo “sladké” opäť Ťa čítať. Máme tu asi dosť “sacheristov”, (minimálne Paľo, Evi a ja), aj keď recept nie je bohvieaký a aby Ťa tu Dorotka neobvinil niekto z maďarónstva pre istotu recept preložím.
Potrebujeme 16 dag Visan-u, (zrejme dobový margarín)
15 dag cukru
8 dag kakaa
6 vajec
15 dag múky
Sacherov maslový krém (pozri pod heslom maslový krém)
čokoládový fondant (pozri pod fondant – neviem preložiť, nie je podstatné, trebárs čokoláda)
Postup:
Visant (maslo) vymiešame s cukrom do penista, pomaly pridávame žĺtka. Potom dohusta vyšľahaný sneh z bielkov, nakoniec múku. Pečieme na miernom ohni, (strednej teplote). Po vychladnutí napol prerežeme. Plníme Sacherovým maslovým krémom. Potrieme čokoládovou polevou a na každý selet dáme čokoládovú pralinku.
Na čo dáme pozor? Tortu plníme až na druhý deň
Kde môže nastať chyba? Tortovú formu vyložíme papierom na pečenie, cesto sa od formy ľahšie oddeľuje.Osobne pred maslovou plnkou dávam prednosť lekváru, aj keď nie pôvodnému marhuľovému, ale egrešovému.
Ale aj to tu už raz je
-
Iba dodam, ze Sacherova torta nikdy neobsahovala margarin. Firmy Sacher a Demel sa roky sporili o “pravu sacherovu tortu” kde súčasťou sporu bolo aj použitie margarinu. Takze dnes mame dve tieto maškrty – „Original Sacher-Torte“ a „Demel’s Sachertorte“. Prajem dobru chut.
-
vlcik-tlcik máš pravdu, “VISAN” bol skutočne margarím, vlastný brat masla. Jeho vnučka sa dnes volá “VISA” a po jej boku stoja RAMA, HERA, PALMARÍN, HELIA, CERA a čo ja viem ešte aké komponenty “zdravej” výživy. Lééénže pravá sacherka je maslová
Rakúšania si vedia akosi viacej vážiť svoje kultúrne dedičstvo, do ktorého radia aj “Kochkunst-Erbe”, teda kulinárske dedičstvo. My sem ťaháme turistov na Tatry a akosi nám uniká, že niekto by si rád prišli zamaškrtiť, napríklad na takých pajgloch.
-
vlcik, to bolo veľmi milé čo si napísal a pohotový preklad z ma´darčiny, ktorú naozaj neovládam. Ďakujem !
Snímka /a recept pod ňou/ bol z reklamného zväzku Schicht,s Kochbuch. Firma Schicht sa nepreslávila “maslovými náhražkami”, ale výrobou mydla.ˇ”Šichtovo mydlo” bolo natoľko populárne, že sa dostalo i do slovenskej frazeológie.
Šikovník Pipo, Sasha iste niečo k tomu nájdu.
-
A kutyafáját, dorotka a ja som si myslel, že sa ti len kýchlo….. vitaj doma. Dúfam, že nadlho.
-
sasha drahý, nuž takýto je dôvod : už som ťa nemohla nechať takto bezkonkurenčne najlepšie vytvárať články, diskusie, postrehy, drobné štúdie a krásne obrázky.
Je mi jasné, že ísť aspoň v tvojom závese ma bude stáť poriadne úsilie. Ale musím TU zotrvať tak dlho, kým ťa aspon za nohy nedolapím…
Škoda preškoda tej živej, hravej, brilantnej OBNOV-y ale veľká poklona všetkým, ktorí zotrvali a vytvárajú zaujímavé a múdre články.
-
Pochvala poteší, ale farbí mi uši do červena. Okrem toho si myslím, že preháňaš. Ja a môj vedúci, spolu s desiatimi pomocníkmi sa snažime iba využiť zmysluplne tú trochu voľného času a myslím, že Obnova za tú námahu stojí. Keby nie, dokončoval by som šuflíkové veci. Som rád, že si tu a urobím všetko pre to aby si sa k mojim nohám ani nepriblížila. xi xi
-
Aj vas zas rad citam. A tymto pozyvam kazdeho kto je clenom komunity Obnova.sk a ukaze sa v Banskej Stiavnici, do nasej redakcnej kancelarie/kaviarne, kde mame novy kafe-mat a kavu z praziarne z Kosic.
A pozrite sa na tie male okienka hore napravo. Tam to je.
-
[quote=Sasha] My sem ťaháme turistov na Tatry a akosi nám uniká, že niekto by si rád prišli zamaškrtiť, napríklad na takých pajgloch.
[/quote]
Saša vďaka za obrázky.
Pajgel, tak tento názov sa mohol „upiecť“ iba v nemeckomaďarskožidovskoslovenskom Prešporku, ak teda pajglami myslíš bratislavské rožky.
To máš ťažké, všeličo bolo aj sa pominulo, takže dúfam, že sa zasa vrátia, tak, ako sa znovu vrátili do Budapešti žerbó rezy.A ako bonus úsmev a ochota.
Inak, ja som pajgle v Bratislave ešte zažil, aj doma, ale akosi sa vytratili.
-
Pod heslom schicht szappan sa dá nájsť aj toto :
http://www.das-mcp.cz/muzeum/inc1/ve1109.pdf
Dúfam, že som nič nepokazil, ak áno, umývam si ruky.
-
Tiez mam kovovu tabulku: “Kupujte Schichtovo mydlo s jelenom”. Nafotim doposlem.
-
K pozoruhodným stavbám na počátku 20. století patřila také továrna na látky výživné CERES
Wilhelma Schichta z roku 1903. Zakladatelem firmy byl řezník, sedlák a uzenář Georg Schicht,
který v roce 1848 poţádal o ţivnostenské oprávnění na výrobu mýdla. Mýdlo začal vyrábět
společně s rodinou ve sklepě svého domu čp. 102. Jeho heslem bylo „nakupuj levné suroviny a prodávej levně dobré zboží.“ Firma se úspěšně rozrůstala a původní prostory brzy nestačily, a proto bylo nutné postavit budovy nové. Georg tedy začal s adaptací svého rodinného domu za dnešní hlavní silnicí.Subor PDF, kt. je prilozeny si mozu stiahnut iba prihlaseni.
-
Vlcik-tlcik, to sa ti podarilo, tie informácie z linku sú famózne ! Štúdia absolútne vyčerpávajúco približuje celkový vklad rodiny Schicht do vývoja a produkcie potravinárskeho (margaríny) a kozmetického (mydlá, saponáty, prášky na pranie, parfumy) priemyslu v Európe ! Netusšila som, že už v 70-tych rokoch 19. storočia bol vyvinutý margarín !
Veľa zaujímavostí o Schichtovj továrni v Ústí n.Labem, ale úplne bombové je to, že tzv.mydlo s jeleňom(nazývané aj Šichtovo mydlo) je na trhu nepretržite od roku 1891, prežilo vysídlovanie Nemcov – Schichtovci boli sudetskí Nemci, národnú správu, poštátnenie i privatizáciu pio 1990 a stále je na trhu.
Predstavte si, že Schichtovci už začiatkom 20. storočia mali sociálny program pre zamestnancov : domy, škôlka, stravovací program, teda obedy aj pre 2000 zamestnancov, plaváreň, parky, atď. Teda Baťa nemusel ísť ďaleko po rozumy z toho Zlína.
Inak aj na Slovensku boli takéto fabriky so sociálnym programom. Určite fa Scholtz v Matejovciach a Palehner, Dynamit, Stolwerck v Bratislave.
Určite niečo k tomu pripravím, pretože viaceré vyrábali zaujímavé produkty.
Log in to reply.