-
Kachlové pece a sporáky
-
takže tu by to malo stáť. ak to teda bude stáť.
vľavo ten uzky pás je vybetónované pod kuchynskú linku. už som nejaké priečky aj postavil.
-
tak toto som si dal postavit. z toho su prieduchy do 3 izieb až do zadnej casti chalupy. najvzdiaelenejsi prieduch je od zdroja asi 15m. na povale je ale motorcek na tlacenie tepleho vzduchu tusim 300vka.
vedla, kde je ten neporiadok bude drevena fosna na lezanie.
z druhej strany steny by som chcel postavit práve ten kachlovy sporák
-
Nooo základ pekný.
Takže ten začiatok vyzeral takto nejako. Dali sme pod to ešte lepenku, lebo to bolo v staršom dome a ktovie či, a aká je lepenka v základoch. Tento prvý rad, ak som dával pozor, sa nedrôtoval, len sa vymazal. Tie tehly ho prevyšujú a keď že sa vymazala hlinou aj špára medzi tehlami a kachlicami má to dostatočnú pevnosť. Ďalší rad sa ÁNO drôtoval ale až ďalší deň keď to ako tak držalo – prvý deň sa vymazali len špáry medzi kachlicami. (len z vnútornej strany) – ahjaj, to som zabudol, na tej fotke to ešte nevidno.
Hlinu? áno – peciarsku, alebo kachliarsku – malo by to byť to isté. Neviem či ju dostať v stavebninách, ale v špecializovaných predajniach určite. Pán ktorý staval tento sporák si miešal vlastnú hlinu. Pokračovanie tejto stavby bohužiaľ nemám, už som sa nezúčastnil.
(p.s. na stene vidno obrys pôvodného sporáka)S tým vynechaním tehly – noo asi áno , myslím že tam chceš urobiť takú klenbu ponad to spomínané drevo, čo?
-
Pader pozor, ci mas dosatocne dimenzovany komin na obe pece. Tiez vyskovy rozdiel zausteni. Ta pec vypada pekne, neplac na dsuchym vzduchom, chalupy na Myjavskych kopaniciach vzdy vonali /okrem slivky/ bylinkovymi cajmi. Postavis tam hrniec s cajom a mas vlhkosti kolko chces.
Prievan nemas aspon foto uz hotovej pece? Inac ja som na chalupe postavil pece zo samotiek a omietol som to. Domaci kachliar mi rozpraval, ze kedysi ked neboli samotky, tak sa stavali pece a sporaky z poriadnej ciganskej tehly /huste a dobre vypalene/ Idu vyborne /moje pece/ a som zvlast poteseny po lanskom lete. Totiz ten kachliar ma kedysi nahovoril postavit 5 tahovu pec. Ja som prijal vyzvu a potom som sa roky trapil s rozkurovanim a prikladanim a zanasanim a dechtovanim. Vlani v lete som konecne nastupil, rozobral vrch pece a prerobil tahy na tri. Pec ide SUPER, nedymi, nie je problem rozkurit, prilozit, nemam pocit, ze by mala slabsiu ucinnost a pretoze som vymenil aj dvierka /stare- nestare, pekne, nepekne/ za poriadne s tesniacou snurou, tak sa da konecne skutocne kontrolovat aj proces horenia a predlzili sa doby prikladania. -
sucheho vzduchu sa nebojim. skor toho, ci to dostatočne vykuri aj tie vzdialenejsie izby. ale ked nie, tak tam na noc zapnem el. ohrievač. tá pec v izbe ma samostatný komín – novo postavený Schiedel lebo som nehcel riskovat.
tak ja sa do toho pustim, este nieco nastudujem, pokreslim navrhy a potom sa s otazkami pocas stavby zasa na vas obrátim. -
Bohužiaľ, hotovú pec má odfotenú len majsterko, ale ked s ním budem spýtam sa ho či ju má ešte v mobile, lebo sa to stavalo pred rokom.
Pôvodný sporák bol z normálnej pálenej tehly, a veru dlho slúžil. -
Pader, z coho je postavena ta piecka? To je jediny otvor na vydych tepleho vzduchu? Vidi sa mi to trochu zoskrtene, aj ked je pravda, ze ked to ma tahat potrubim teplo do vzdialenych miestnosti, musi si udrzat teplo vnutri. Ja by som to vsak asi riesil vacsim vydychom a v pripade posielania tepla do vzdialenych miestnosti by som ho priskrtil. Ako stary Śkot, by som asi pridal do toho krasneho vlniteho “kochu” nejaky sikovny vymennik tepla. Kdesi som tu pisal o peci co mi vykuri bez problemu 220m2. Tam som navrhol vymennik, kt pri normalnom ohni /tzn ziadna diva vatra/ ma na povrchu este 130 C. A nemam problem s dechtovanim komina, ani s nadmernym zanasanim.
Najhorsia smrt je vydesenim, takze smelo studuj, kresli a gumuj a uvidis, ake to bude vzrusujuce hladat riesenia, kt budu vzapati realizovane. -
Doky, v tej izbe, kde je tá piecka nie je až tak potrebný väčší prieduch lebo tam sala aj cez sklo a tam to vykúri.
nakreslit si to zvonku viem, ale to vnutro bude horsie. ja nemám také technické vedomosti a skúsenosti, aby som si mohol este navrhovat výmenníky, vypočítať tepelnú rozťažnosť a neviem čo všetko :( -
tak ešte jedna téma pre odborníkov: čo je lepšie – roštové alebo bezroštové ohnisko? výhody, nevýhody…
a posielam par zaujimavych linkov. sú to dosť dobrí maníci. a to čo stavajú,tak klobú dolu. teda aspoň ja ako amatér mám z toho sánku spadnutú 8O
http://www.pyromasse.ca/articlee.html
http://mha-net.org/docs/v8n2/v8n2.htm -
Spôsobov ako spaliť drevo je tolko kolko je ludí.
Takže aj roštové ohnisko môže byť spravené ako bezroštové v zmysle otázky ako sa bežne chápe bezroštové ohnisko (teplo akumulačná masa šamotu podporujúca rozklad dreva na drevoplyn a zjednodušené samorozkúrenie do 1ďna po vyhasnutí). Rošt totiž môže byť tvorený iba škárou a spodok može byť zo šamotu. Možno by sa mohla dané členenie rozšíriť o nasledovné:Roštové ohnisko = prívod primárneho vzduchu zo spodu
Bezroštové ohnisko = prívod primárneho vzduchu z boku alebo bez primarneho vzduchu a teda väčšina primárneho vzduchu je nahradená sekundárnym vo vrchu krbového telesaJe tendencia približovať spaľovanie dreva v krboch formou vyvíjania drevoplynu, ako v drevoplynových kotloch. Nemecké krby majú mikroprocesor ktorý sníma sondami množstvo splodín a teplotu v miestnosti. Takýmto spôsobom automaticky regulujú množstvo primarneho a sekundárneho vzduchu ktorý kolíše podľa stavu rozhorenia dreva od naloženia po dohorenie a zároveň potrebu tepla čiže výkon krbu.
A potom ešte okrem účinnosti horenia je vylepšovaná účinnosť resp. množstvo odobraného tepla zo spalín do miestnosti či akumulačnej hmoty.Tie kvalitné krby či pece na drevoplynovom princípe robia iba to že znížia množstvo primárneho vzduchu (alebo primárny vzduch sa úplne odstaví) iba do takej miery aby sa udržiavalo žeravé jadro drevenného popola aby sa mohol uvolnovať drevoplyn z dreva prihodeného na vrchu. Potom sa púšťa predohriaty sekundarny vzduch v podstate hocikde nad drevoplyn kde už drevo pekne horí. Tento spôsob drevoplynového horenia ma takú nevýhodu že uvolnený drevoplyn resp. dechty sa nerozkladajú prechodom cez žeravé jadro tak ako to je v bežných drevoplynových kotloch, kde je smer drevoplynu opačný tj. dole pod ohnisko. Ale ono to až tak nevadí, resp. čmudí to iba trochu ked sa to drevo suší ak je vlhké, a ked sa začína rozkladať. Akonáhle sa rozhorí tak sa to stabilizuje a treba davať duché drevo.
Tiež zaujímavé odkazy
http://www.stove.ru/
http://www.ekodum.cz/energy/wood/Peters_house_1/popelnik.php
http://heatkit.com/html/assy-hk.htm -
Som tam prehodil dve slová aby som niekoho nepoplietol, tak opravujem.
Potom sa púšťa predohriaty sekundarny vzduch v podstate hocikde nad drevo kde už drevoplyn pekne horí.
Spôsobov ako spaliť drevo je tolko kolko je ludí.
Takže aj roštové ohnisko môže byť spravené ako bezroštové v zmysle otázky ako sa bežne chápe bezroštové ohnisko (teplo akumulačná masa šamotu podporujúca rozklad dreva na drevoplyn a zjednodušené samorozkúrenie do 1ďna po vyhasnutí). Rošt totiž môže byť tvorený iba škárou a spodok može byť zo šamotu. Možno by sa mohla dané členenie rozšíriť o nasledovné:Roštové ohnisko = prívod primárneho vzduchu zo spodu
Bezroštové ohnisko = prívod primárneho vzduchu z boku alebo bez primarneho vzduchu a teda väčšina primárneho vzduchu je nahradená sekundárnym vo vrchu krbového telesaJe tendencia približovať spaľovanie dreva v krboch formou vyvíjania drevoplynu, ako v drevoplynových kotloch. Nemecké krby majú mikroprocesor ktorý sníma sondami množstvo splodín a teplotu v miestnosti. Takýmto spôsobom automaticky regulujú množstvo primarneho a sekundárneho vzduchu ktorý kolíše podľa stavu rozhorenia dreva od naloženia po dohorenie a zároveň potrebu tepla čiže výkon krbu.
A potom ešte okrem účinnosti horenia je vylepšovaná účinnosť resp. množstvo odobraného tepla zo spalín do miestnosti či akumulačnej hmoty.Tie kvalitné krby či pece na drevoplynovom princípe robia iba to že znížia množstvo primárneho vzduchu (alebo primárny vzduch sa úplne odstaví) iba do takej miery aby sa udržiavalo žeravé jadro drevenného popola aby sa mohol uvolnovať drevoplyn z dreva prihodeného na vrchu. Potom sa púšťa predohriaty sekundarny vzduch v podstate hocikde nad drevoplyn kde už drevo pekne horí. Tento spôsob drevoplynového horenia ma takú nevýhodu že uvolnený drevoplyn resp. dechty sa nerozkladajú prechodom cez žeravé jadro tak ako to je v bežných drevoplynových kotloch, kde je smer drevoplynu opačný tj. dole pod ohnisko. Ale ono to až tak nevadí, resp. čmudí to iba trochu ked sa to drevo suší ak je vlhké, a ked sa začína rozkladať. Akonáhle sa rozhorí tak sa to stabilizuje a treba davať duché drevo.
Tiež zaujímavé odkazy
http://www.stove.ru/
http://www.ekodum.cz/energy/wood/Peters_house_1/popelnik.php
http://heatkit.com/html/assy-hk.htm -
www. pyromas je velmi zaujimavy link, ale ….ale v Cnd som nevidel jediny krb, pec, kachle /vlastne okrem jednej liatinovej/ na kt by som mohol povedat, ze to je skutocne nieco. Vsetko vychadzalo z anglikanskej tradicie otvorenych krbov, na kt mi jeden Anglican povedal velmi trefne, ze maju ucinnost -10%. Ano vsetky vypadaju super, robustne remeselne precizne postavene, ale nefunkcne.
Ten sporak je technicky vynikajuco popisany, ale: nepriviedol ma do extazy, lebo:
1, nema ziaden priamy prepoj na komin pre rozkurovanie /a este so spodnym tahom?!/ Pader riesime kondiciu pre prilezitostne chaluparcenie.
2, Dve vrstvy tehiel na lezato vedla seba – kedy to zacne konecne salat teplo? Dolu je zabetonovany odvod spalin, zalozeny tenuckou izolaciou, ci vlastne koli tepelnej roztaznosti – nepovazujem za dostatocny krok. My hovorime o vymennikoch tepla, liatine, kove atd, aby sme skratili cas na rozkurenie a zvysili ucinnost,ale oni idu na objem a vahu, cize na zotrvacnost po vyhasnuti. Tiez znie to asi divne, ale za morom boli super lacne zdroje vykurovania a toto je stale zakodovane v ludoch.Takze tam sa plytva a mnohe veci, kt u nas su funkcne, tam su len koli nalade a dekoracii.
3, Europa je stisnuta s priestorom – nevidim z nasho pohladu ziadnu niku na drevo
4, podla nasich noriem musi byt medzi kachlami a drev stenou min 5cm superizolu. Oni kludne postavili sporak 10cm od drevennej steny? V zivote by som si to nedovolil ani pre seba, ani pre zakaznika.
Ako technologicky navod to beriem a uznavam, je z toho citit ich poriadna robota – ked idu do niecoho, tak to robia poriadne /remeselne/ a neklamu.
Inac mas pravdu, tvoja piecka kuri aj dvierkami a vlozkou, takze mriezka je dostatocna.Janko velmi dobry vyklad.
-
ako som už napísal. som v tomto uplny laik, takže to tak neviem posudit. Janko velmi pekný výklad, len si ho budem musieť prečítať ešte asi 5x aby som to pochopil. ale to je tou mojou neodbornosťou.
určite netreba obkukávať od američanov. tu máme veľa dobrých majstrov, ktorý stavajú pece na naše podmienky a fungujú už niekoľko generácií.
ja som oslovil jedného 86r. pána, ktorý občas nejaké pece postavil v minulosti chalupárom (aj so spacím priestorom, aj chlebové aj sporáky) a je ochotný mi poradiť a robiť mi odborný dozor. tak sa teším. len ho posadím na stoličku vedľa mňa a bude inštruovať. naviac mi aj poradil ako na hlinené omietky a pod…
-
http://www.krbove-kachle.sk/
Sú aj kanadské velmi kvalitné krb vložky a kachle s učinnosťou nad 80% s dobou prikladania 6-16hod. -
Pader mas vyborny kontakt, myslim ze to bude pekny zazitok pre oboch. Nikdy si nehovoril o konkretnom tipe, aky chces stavat. Ak by si chcel aj chleb pec, mam formu na klenbu asi meter dlhu a asi 30cm vysoku. Mozem ti ju pozicat.
Janko ja som neutocil na kanadskych vyrobcov. len som skonstatoval vseobecnu situaciu. Este by som doplnil, ze obcas sa vyskytli falosne krby a vela krbov bolo zapchatych madracmi a handrami. Nikdy s anepouzivali a odsavali teplo. Europa spravila velky vyvoj a je v predu, i ked musim povedat, ze som zazil piecku podobnu Regency, principom asi rovnaka a bolo to vyborne. ohen sa tocil ako saty v pracke a ucinnost bola vyborna.
Log in to reply.