aktivita diskusia Architektúra a stavitelstvo Kachlové pece a sporáky

  • harp

    Member
    2. februára 2010 at 8:29

    Chlapi niesom odbornik na tuto temu, ale nemysloite ze ked prevediete dymovod v dymovodnej rure, lezato a este aj s kolenami, budu sa tam hromadit sadze, ktore len tazko odtial dostat?

  • doky

    Member
    2. februára 2010 at 9:00

    Steve, vsak som napisal, kde je foto pece. Ja som hovoril o klapke na Vlcikovom obrazku, nie o projekte. Harp samo ze tam musia byt cistiace otvory. nemyslim si ze by bol velky rozdiel v zanasani zvislych a lezatych kanalov. Aj ten zvisly sa musi niekde otocit a tam sa to prave zanasa. Viac na to vplyva, kvalita a druh paliva.

  • vrsan

    Member
    2. februára 2010 at 9:29

    Mne sa celkom paci ta ukazka krbovej vlozky s tahmi v plechovej rure pre akumulaciu tepla do akehosi pripecku. Take nieco by nemuselo byt az take narocne na realizaciu a vysledok by mohol byt celkom zaujimavy. Ja rekonstruujem stary kamenny barak, kde su izby radene za sebou v dlzke 30m. Bude tam kotolna na ustredne kurenie, ale opravil som aj stare kominy v izbach a na tie by som rad postupne napajal mensie izbove pece. Toto moze byt inspiraciou pre mna. Snad by stacilo zakupit nejaku malu krbovu vlozku s malym vykonom, obstavat ju tehlami, omietnut a dymovod nejako skomplikovat do tahov v pripecku. Moholo by sa to skutocne zvladnut aj svojpomocne, len treba vyspekulovat ako tie plechove tahy spravit, ake by mali byt dlhe, vzhladom na vykon vlozky a moznosti komina a kde spravit vymetacie otvory. To bude asi ten najvacsi problem. Vedeli by ste sa niekto k tomu vyjadrit? Moze dymovod zponad pece padat nadol a potom sa pomerene nizko vinut v telese pripecku? Padla tu poznamka, ze by to tak byt nemalo a dymovod by do pripecku mal ist vo vyske, v akej opusta teleso vlozky. Na taky pripecok by sa uz muselo ist po schodikoch:))) Ako ale tie tahy nadimenzovat….

  • steve

    Member
    2. februára 2010 at 11:44

    Ťahy sú skutočne komplikovaná vec, je výpočet ako uviedol Robo ( ), ale okrem veci ktoré je potrebne dosadiť do vzorca je aj ťah komína. Nie teoretický ale odmeraný. Ťahy okrem toho že spomaľujú odvod spalín aj odoberajú aj teplo. Uvádza sa okolo 70 stupňov na meter ťahov, samozrejme zákruty viac. Neviem či nikto meral teplotu spalín v bežnom sporáku alebo krbovej vložke, ale myslím že bude pri spaľovaní dreva do 400 stupňov. Pre bežnú prevádzku potrebujeme aby spaliny odchádzajúce do komína mali od 140-200. K zvýšeniu teploty v spaľovacej komore slúži takzvaný pád, je to vlastne ťah smerujúci kolmo dole z vrchola spaľovacej komory. Vhodnou konštrukciou je možné dosiahnuť teplotu v spaľovacej komore až na 900 stupňov. Pri takýchto konštrukciách by som ale doporučil použiť len šamot a nie liatinu či plech. Niekto uvádza, že aj sklenené dvierka nie sú dosť bezpečné.

  • jirko

    Member
    2. februára 2010 at 18:39

    K tomu čisteniu veď keď by bol v tej časti rúro-ťahov (tam kde sa tá rúra vracia späť) osadený t-kus s kapslou tak tade mám krásne prístupné obe vetvy rúro-ťahou na čistenie.

  • mimoto1

    Member
    6. februára 2010 at 8:07

    Ešte jedna otázka:Unesie to štrkové/makadamové/podložie takúto pec.Samozrejme že by sa stavala na betonovú platňu,len či to nebude sadať.Máte s týmto niekto nejaké skúsenosti?

  • pader

    Member
    2. marca 2010 at 10:22

  • pader

    Member
    2. marca 2010 at 10:24

    uz by som sa pomaly pustil do toho sporaka, len stale sa neviem rozhodnut, si to skombinovat aj s pecou na chlieb. da sa to vobec? ze by som dal ruru na pecenie a nad to este pec na chlieb napr. klenbovu, ktora by bola uzavreta takymi dvojdielnymi dvierkami ako je ten prvy obrazok. rady vas odbornikov privítam.

  • pader

    Member
    2. marca 2010 at 10:26

    mam sice v chodbe velku asi 2,5×2,5m pec na chlieb, ale neviem, ci ju na to budem vyuzivat. mozno len tak skusobne. v tom sporaku sa vsak bude kurit stale, a tak by sa tam popri tom mohol ten chlebik upiect.

  • steve

    Member
    2. marca 2010 at 11:08

    chlebová pec je vlastne ohnisko, musíš ho vyhriať tak na 220-250 a potom sálavé teplo upečie chlieb. V sporáku máš čo robiť aby rúra dosiahla 200 aj keď nie je to nemožné. Chlebovú pec je možné zakomponovať do sporáka, ale určite nie nad pečiacu trúbu.
    Dvierka sú pekné, myslím že je to výrobok KZP

  • pader

    Member
    2. marca 2010 at 11:28

    áno. je to z KZP – máš prehľad 8O . budem brat asi od nich. celkom sa mi pacia a tie cenove rozdiely oproti inym nie su take veľke. či?
    a ako je to teda možné spraviť? dať najskôr chlebovú pec a nad to sporák alebo nejaký uplne iný systém?

  • pader

    Member
    2. marca 2010 at 11:34

    našiel som na povale nejake kachlice zo sporaka co kedysi stal presne tam, kde chcem teraz ja stavat.

    su tam rozne tvary, len neviem, ci tych rohovych budem mat dost

    a potom este dvoje taketo dvierka – som myslel, ze by som ich mohol pouzit. su velmi pekne (z Trinca) a naviac by som usetril :-) trocha zreparovat budu potrebovat ale urcite. jedny by som dal ako prikladacie a druhe spodné na popolník

  • steve

    Member
    2. marca 2010 at 11:46

    Tie kachlice sú pravdepodobne zo stojatej pece, ktorá slúžila len ako vyhrievacie teleso. Na sporákoch sa ozdobné rímsy nepoužívali.
    Niekde na nete som podobnú kombináciu už videl, ak si spomeniem pošlem link.

  • pader

    Member
    2. marca 2010 at 11:56

    bolo to zo sporaka ale neviem ako presne vyzeral. mam tu informaciu od 86r. pána, ktorý z toho domu pochadza, takže celkom zodpovedny zdroj. stojatu pec na vykurovanie mali v druhej, tzv. prednej izbe. tie mam tiez na povale. su take cerveno-hnede.

  • steve

    Member
    2. marca 2010 at 12:02

    obrázok z knihy kozuby a kachlove pece

Page 6 of 11

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť