-
Kalvaria s Kalvariou (v B. Stiavnici)
-
harp to dufame vsetci hlavne teda Stiavnicania a ti, ktorym na tom zalezi a tesi ma ze inym.
-
Vsetci sme zvedavi ale jedno je iste – nema zmysel najprv obnovovat a na dalsi rok davat plot. Myslim si, ze sucasny vandalizmus je taky velky, ze obnovene veci by nevydrzali na takom pustom mieste ani rok. Preto sa mi zda byt krok najprv plot, potom obnova celkom rozumny – ak k tomu plotu pribudne straznik so zurivymi psami. Samozrejme, ak neostane pri tom, ze z celeho projektu ostanu peniaze len na plot… :) Ako Stiavnicanovi je mi az luto ist sa na Kalvariu prejst, preto tam radsej ani nechodim. Je to blby pocit hanbit sa za to, aki sme my Slovaci – spravcovia, ale najma vandali bez ucty k comukolvek. Drzim paste kazdemu, kto sa posnazi nieco pre Kalvariu urobit. Kedysi v zaciatkoch isteho stiavnickeho periodika som pisal clanok s nazvom Kalvaria s Kalvariou (ktory sa medzitym udomacnil na viacerych urovniach :) ). Vtedy som len predostrel myslienku oplotenia a najma toho, aby sa pokusilo mesto a cirkev najst pre kazdu kaplnku jedneho patrona – ved tak vlastne bola Kalvaria aj postavena. Myslim si, ze by sa mozno naslo na Slovensku 20 firiem, ktore by do toho vrazili peniaze a zaroven by si svoje kaplnky aj udrziavali a za to by mali na kazdej kaplnke dakovnu plaketu. To by riesilo aj problem, ktory sa tu iste objavi po skonceni oprav – fajn, miliony sme investovali a co dalej? Mozno by stalo za to tuto myslienku obnovit (ved sme na obnove.sk :) ) a po rekonstruckcii vypracovat stategiu, ktore firmy / institucie sa oslovia. Tentoraz nebudu musiet vrazat ani korunu do oprav, staci len si svoju kaplnku udrzivat. Mozno by to stalo za to…
-
je mi smutno ked citam ako vsetko sa u nas vykrada a demoluje… Ucta ku kulturnemu dedicstvu asi zapadla do nepoznania… Nedokazem si vysvetlit preco niekdo zhodi z podstavca niekolko sto rokov staru sochu a este po nej poskace aby dielo dokonal…
Obostavanie kalvarie plotom je ako odviezt uzasne pamiatky do rezervacie odkial na na ne mozme len z daleka pozerat… Je pravdou, ze v sucasnej dobe je to mozno len jedina moznost ako zbytky kalvarie a inych podobnych pamiatok uchranit…
Treba len pripomenut, ze plot sa da preliezt, snimaci system sa da vypnut, nocny strazca sa da omracit… chcem tym len povedat ze kto chce nicit cestu si najde a to je smutne……
Myslienka sponzoringu a naslednej reklamnej tabule v okoli kalvarie neni zlym napadom, len treba poznamenat, ze ak si z tohto miesta spravime reklamny bilboard, automaticky straca caro krasnej vezicky na kompci a zostane len historia s bilboardom…
Napad oslovit firmy, ktore si svoj sponzoring mozu dat do nakladovych poloziek sa mi javi ako dobry ale tabulky ak nejake musia byt by mali byt pri vchode na cestu niekde bokom na decentnej tabulke, ktora hovori o historii kalvarie a dakuje za pomoc tymto subjektom….
Hovorim uz v buducnosti ako keby sa nasiel niekto kto sa s tym bude trapit a nejake peniaze su….
smutno mi je… -
Na zničenej kalvárii sa začalo pracovať
BANSKÁ ŠTIAVNICA – Baroková kalvária v Banskej Štiavnici patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky svojho druhu v Európe. V posledných rokoch chátrala a keďže je vzdialená od mesta, opakovane ju navštevovali vandali. Prvá etapa záchranných prác sa rozbehla v týchto dňoch, hoci s jej začatím sa počítalo už pred rokom.
Na kalváriu sa vtedy napriek sľubom bývalého ministra kultúry Rudolfa Chmela nenašli peniaze a správca pamiatky – rímskokatolícky farský úrad musel predložiť doplnený projekt. S ním nakoniec uspel v grantovej schéme Obnov si svoj dom a na prvú časť prác dostali Štiavničania 3,6 milióna korún.
Ako povedal poslanec mestského zastupiteľstva Juraj Čabák, pri obnove sa v prvej etape zamerajú na tri kaplnky a dolný kostol. Práve tieto časti sú najbližšie k obývanej časti mesta a nie sú také zničené ako horná časť kalvárie.
“V prvej fáze počítame s elektrickými prípojkami pre celý areál, osvetlením dolnej časti, bleskozvodmi, opravou troch kaplniek a kostola vrátane bytu správcu,” hovorí Juraj Čabák.
Bývalý správcovský byt má v budúcnosti opäť slúžiť svojmu účelu, čím by sa zabránilo poškodzovaniu kalvárie. Rozsah a spôsob reštaurovania vnútorných nástenných malieb určí pamiatkový prieskum. Plánuje sa dokončenie omietok na dolnom kostole, zabezpečenie oporného múru a vybudovanie sociálnych zariadení pre návštevníkov.
“Keďže kalvária je ojedinelá nielen sakrálnymi stavbami, ale aj zeleňou a stromami, počítame s vypracovaním projektu obnovy zelene. V rámci nej sa má zistiť zdravotný stav drevín a zabezpečiť ich ošetrenie,” dodáva Čabák.
Keďže na komplexnú obnovu kalvárie mimo zabezpečovacieho systému treba približne 40 miliónov korún, vlastník pamiatky sa chce uchádzať o ďalšie granty. Na obnovu pamiatky popri grantových schémach a fondoch chce využiť aj pomoc samospráv, kresťanských spoločenstiev, občianskych združení a podnikateľov.
KVETA FAJČÍKOVÁ
-
Na rok 2005 žiadal vlastník z grantového systému MK SR Obnovme si svoj dom 224437 Sk, ktoré aj dostal.
Nie je mi jasné prečo sa žiadala taká nízka suma – vzhladom na stav kalvárie a napriek tomu že v minuloročného grantu sa podarilo získať 3,6 milióna (aj keď fyzicky až tento rok).
Alebo je to tak, že najprv sa horekuje že nie sú peniaze a záuje a potom keď sú tak sa zrazu nevie rýchlo čo s nimi?
Kalvária určite zhltne podstatne viac ako 3.6 milióna plus 224000 Sk. Chce to však už schopný tím a manažéra, to je to čo pamiatkam na Slovensku tiež chýba. -
Na jednej lodi s Katkou Voškovou
Video-rozprávanie z roku 2007, dnes už takmer “film pre pamätníkov”… -
Kalvária sa dočkala
17. 07. 2009
Banskoštiavnická Kalvária je jednou z vôbec najvýznamnejších barokových pamiatok Slovenska. Jej zúfalý stav už roky trápi nielen obyvateľov Banskej Štiavnice, ale aj domácu a svetovú odbornú verejnosť. Potom, ako bola Kalvária v roku 2007 zaradená medzi 100 najviac ohrozených pamiatok sveta, vzniklo po 57 ročnej prestávke združenie Kalvársky fond.
Kalvársky fond – pod týmto názvom pôsobila v Banskej Štiavnici v období rokov 1751 – 1951, teda presne 200 rokov, organizácia, ktorá zabezpečovala údržbu Kalvárie. Jej členovia sa pravidelne starali o finančné príspevky, o terénne práce priamo na objektoch Banskoštiavnickej kalvárie. Pokúšali sa získať donorov, ktorí finančne prispievali na stavbu objektov a starali sa o udržiavanie kaplniek v dobrom stave. Každá jednotlivá kaplnka mala svojho donora. Erby neznámych, ale aj známych rodín a organizácií doteraz zdobia priečelia kaplniek. Spolok baníkov, baróni, senátori, mestskí radcovia, štiavnickí kupci, ale aj rímsky cisár František I, tí všetci v minulosti prispeli k budovaniu najimpozantnejšej barokovej kalvárie v strednej Európe a jednej z najstarších kalvárií na Slovensku.
Po prestávke 57 rokov banskoštiavnickí aktivisti nadviazali na tradíciu fondu z histórie a zaregistrovali na Slovensku Občianske združenie Kalvársky fond. Úlohou fondu je zabezpečiť obnovu Kalvárie, rekonštrukčné práce, archivovanie všetkých získaných dokumentov, informácií a údajov o Kalvárii. Príprava projektov na získanie finančných príspevkov z rôznych poskytovaných grantov. Spravovanie všetkých doteraz poukázaných finančných príspevkov určených na rekonštrukčné a terénne práce na Kalvárii a jej objektoch.
Na základe predloženého projektu Občianske združenie Kalvársky fond v roku 2008 získalo generálneho partnera. Nadácia VÚB poskytla 66.388 € (20 miliónov Sk) s čerpaním počas 10-tich rokov na záchranu Banskoštiavnickej kalvárie. Podarilo sa presvedčiť ďalšie organizácie, ktoré nasledovali jej kroky – americká nadácia World Monuments Found, britská nadácia The Headly Trust, Ministerstvo kultúry SR v spolupráci s nadáciou SPP – grant Obnov si svoj dom, Mesto Banská Štiavnica a jeho partnerské mesto Hunnenberg vo Švajčiarsku.
Po dvoch rokoch intenzívnej práce dobrovoľníkov i profesionálov sa v roku 265. výročia začiatku stavby Kalvárie v Banskej Štiavnici podarilo zrekonštruovať a sprístupniť Dolný kostol unikátneho komplexu. 18. júla 2009 Dolný kostol vysvätí biskup banskobystrickej diecézy Mons. Rudolf Baláž.
Článok bol publikovaný na obnova.sk.
-
Log in to reply.