-
kamenne zaklady
Ako sai kedysi robilii kamenne zaklady? Potrebujem pristavit kusok d domu s kamennymi zakladmi a kamena a chcem zachovat povodny postup. Majstri ma presviedcaju, ze radsej beton, alebo tvarnice, ked uz to nie, tak aspon cement.Ze bez cementu to nebude pevne a stabilne. Zaklady sme mali odkryte a v nich podla mna cement nie je. Dakujem za rady.Ako sai kedysi robilii kamenne zaklady? Potrebujem pristavit kusok d domu s kamennymi zakladmi a kamena a chcem zachovat povodny postup. Majstri ma presviedcaju, ze radsej beton, alebo tvarnice, ked uz to nie, tak aspon cement.Ze bez cementu to nebude pevne a stabilne.
Zaklady sme mali odkryte a v nich podla mna cement nie je.
Dakujem za rady. -
22 odpovede/odpovedí
-
Ahoj. no pokial viem tak kamene lepili bud hlinou a ti bohatsi vapennou maltou teda aspon co ja viem :)) alebo co si pamatam :wink:
-
Najdem nejake know how na stavbu kamennych zakladov? Zda sa. ze ti moji murari este takto nestavali, aj ked bezpecne viem, ze i dnes sa stavaju chaty z kamennych zakladov.
Co som dosial zistila, tak v minulosti vraj stavali zaklady z kamena tak, ze ich spevnovali hasenym vapnom s pieskom. Hasene vapno malo byt zakopane v zemi a zrelo 3 roky. Cim bolo starsie, tym lepsiu spevnovaciu schopnost malo. To moje bude zreiet asi 12 dni, co sa mi zda malo. Co vy na to odbornici pamiatkari? Mozem sa do toho pustit, alebo to musim dat s tym cementom?
Ide o kusok cca max 1,5×1 m mur ale bude vysoky. -
Ak sa rozhodnes ist s cementom, tak doporucujem ist radsej s kleberom. Robil som obklad 3 m vysokej steny so skalou a nepomerne kvalitnejsia praca, ako 04 strk s cementom, co sa tu na okoli standartne pouziva. To uz pri miernom pohybe skaly /napr pri kladeni dalsej skaly/ v cerstvom bet lozku sposobi “utrhnutie” skaly. Kleber naopak: je elasticky a potiahne sa ako med za skalou. S kleberom je to muierne drahsie, ale kvalita je nepomerne vyssia.
Inac tie povodne receptury – tiez mam take informacie, takze potvrdzujem. Ale mozem povedat, ze moc to nedrzalo /stare zaklady/…. -
Niečo pre Tvojich murárov, niečo o čom hovorí aj Doky, ale treba povedať , že sa jedná iba o akúsi betónovú “čiapku” na múroch murovaných z vápennocementovej malty, obsah cementu trochu väčší, čiapka čistý betón, do neho uložené kamene. (Hrad Füzér, HU)
Priznám sa, že nie úplne Ti rozumiem, ak teda ide o rozmer 1×1.5 m nazväm to pätkou.
Nerozumiem, že ak to bude v zemi, prečo by to nemohlo byť z čistého betónu, prípadne do neho nahádzať pár šutrov, aby si ho nemusela robiť toľko, potom nejak zakamuflovať pätku okolo kamennou drvou tak, aby ho nebolo vidieť, kúsok nad horizontálnu izoláciu, (základ treba zaizolovať, naň môžeš murovať vápenná malta, kameň.
Ale ak by si silou mocou chcela základ z kameňa a malty, (podľa mňa zbytočne) použil by som nasledovnú technológiu, pretože som ju ešte nikdy neskúšaj, tu sa mi to práve celkom hodí. Zmiešať nasucho piesok so vzdušným vápnom v pomere 7 : 1, nasucho vymurovať v základe do výšky cca 30 cm (iba kvôli tomu, že neviem presne ako sa to bude chovať, totižto tá suchá zmes keď na ňu naleješ vodu zvňčší objem), a podĺa toho, ako sa to bude chovať, by som postupoval vyššie, na vrchole zarovnal maltu, na ňu hydroizoláciu.Ešte poznámka k zreniu zahaseného vápna, už v antike zo zákona muselo zrieť tuším štyri roky, (dokonca aj komunisti v niektorých prípadoch takéto vápno používali), novšie myslím podĺa brnianskej tety maltologičky zahasené vápno po troch týždňoch už nejako dramaticky nemení svoje vlastnosti.
Kezét csókolom. (autor príspevku nie je pamiatkár)
A ešte poznámka, vody ako češi vravia přiměŕeně. -
Apple, Doky: Neviem, či nedochádza k nedorozumeniu, keď jeden myslí kamenné základové (alebo soklové?) murivo a druhý myslí kamenný obklad sokla… Ako je to?
-
Palo, ide mi o zaklady, :arrow: kamene polozene v zemi. (Nad nich pridu murovane mury nad zemou.) ( Nie obklad sokla.)
-
O.K., tak sa teda vráťme k meritu veci:
Co som dosial zistila, tak v minulosti vraj stavali zaklady z kamena tak, ze ich spevnovali hasenym vapnom s pieskom. Hasene vapno malo byt zakopane v zemi a zrelo 3 roky. Cim bolo starsie, tym lepsiu spevnovaciu schopnost malo. To moje bude zreiet asi 12 dni, co sa mi zda malo. Co vy na to odbornici pamiatkari? Mozem sa do toho pustit, alebo to musim dat s tym cementom?Ide o kusok cca max 1,5×1 m mur ale bude vysoky. Základy z kameňa sa stavali tak isto ako nadzemné murivo z kameňa, akurát že sa murovalo vo výkope, na celú jeho šírku a murivo nebolo precízne lícované. (Ak sa základové, resp. podzemné murivo dodatočne obnaží odkopaním zeminy, “prezradí” ho práve to, že jeho povrch je “strapatý”.) Na murovanie sa používala vápenná malta (však aká iná pred vynájdením cementu?). Keďže pod zemou malta ťažko – ak vôbec niekedy – vyschla a ťažko sa k nej dostával vzduch, otázna je jej karbonatizácia – “skamenenie”. Preto do malty na podzemné murivo možno pridávali hydraulické prímesi (u nás by prichádzali do úvahy najskôr rozdrvené tehly alebo iná keramika), alebo možno o tom vôbec neuvažovali. Nakoniec pevnosť / nosnosť kamenného muriva nezabezpečuje malta, ale dosadnutie kameňov na seba navzájom. Pod zemou nehrozilo ani vytlačenie kameňov do boku, von z muriva.
Pokiaľ ide o vápno, pochybujem, že by si dovolili taký prepych a do základov dávali odležané hasené vápno. Podľa mňa používali tzv. horúcu maltu – už sa tu niekde o nej písalo, konkrétne môj post z Pi Júl 31, 2009 5:38 am a ešte zo So Aug 01, 2009 1:33 am. -
Medzicasom som hladala a hladala , tak si tu do svojej temy s dovolenim prispejem
-
O.K., tak sa teda vráťme k meritu veci:
…
Pokiaľ ide o vápno, pochybujem, že by si dovolili taký prepych a do základov dávali odležané hasené vápno. Podľa mňa používali tzv. horúcu maltu – už sa tu niekde o nej písalo, konkrétne môj post z Pi Júl 31, 2009 5:38 am a ešte zo So Aug 01, 2009 1:33 am.Palo, neviem ci vtedy bolo odlezane vapno luxus alebo skor standard, na zaklade coho usudzujes ze lezane vapno bol prepych?
Ak sa hasievalo vo velkom, nebol to vobec luxus ako je dnes…este ja si pamatam, ze na dedinach bola jama s hasenym vapnom uplnym standardom takmer pri kazdom dome, a to bolo nejakych 30 rokov dozadu…Skoda ze nemame viac zmienok, celkom zaujimava by bola studia a analyza, kolko sa skutocne murovalo zo spominanej “horucej”malty a kolko z klasickej malty z haseneho l.ezaneho vapna…
-
Do výkopu zákoladov možno nasypať makadam. Osobne by som tam nalial betón, a vysral sa na tradičné postupy. Aj betón sú kamene, len menšie a spájané cementom. Čo máš proti cementu?
-
Ešte … ten makadam treba ubiť nejakým drúkom alebo žabou, aby sadol. Pozri sem: http://www.flickr.com/photos/smallape/sets/72157622481434893/show/
-
Bol som v Českom pohraničí a tam som videl základy z kameňa a aj celé murivu bez jediného zrnka vápna hliny a cementu a piesku.Bola to stodola alebo iný hosp. stavba. Medzi veľké kamene nabíjali malé kamienky a takto spevňovali kamenné murivo. Murivo sa neomietalo a bolo pohľadove. Nebolo vôbec vlhké lebo vlhkosť asi nemala ako isť hore. Neviem ako to bolo z vnútornej strany.
-
Palo, neviem ci vtedy bolo odlezane vapno luxus alebo skor standard, na zaklade coho usudzujes ze lezane vapno bol prepych?
Ak sa hasievalo vo velkom, nebol to vobec luxus ako je dnes…este ja si pamatam, ze na dedinach bola jama s hasenym vapnom uplnym standardom takmer pri kazdom dome, a to bolo nejakych 30 rokov dozadu…Skoda ze nemame viac zmienok, celkom zaujimava by bola studia a analyza, kolko sa skutocne murovalo zo spominanej “horucej”malty a kolko z klasickej malty z haseneho l.ezaneho vapna…
Chcem som v odpovedi zacitovať z odborne fundovaného textu, ale akokoľvek som listoval v zborníku Vápno & vápenné technológie pri obnove pamiatok (2005), nenašiel som čo som hľadal. Preto si dovolím len tak spamäti voľne prerozprávať, čo na seminári hovoril rakúsky reštaurátor Hannes Weissenbach, špecialista na vápno:Na veľké stavby sa spotrebovalo veľké množstvo vápna, ale nikde archeologický výskum nepreukázal existenciu tomu zodpovedajúcich vápenných jám pre zásoby vápna na roky dopredu. Našli sa však tzv. maltové fľaky po príprave malty priamo na zemi. Vápno sa na stavbe neskladovalo, ale krátko po dovezení spotrebovalo. Vzhľadom na vtedajšie možnosti dopravy sa nedá predpokladať, že by sa potrebné veľké množstvo haseného vápna dovážalo, keďže pálené vápno má podstatne nižšiu objemovú hmotnosť. Z toho všetkého usudzuje, že na murovanie aj na hrubé omietky sa používala horúca malta. Laboratórny dôkaz analýzou vytvrdnutej malty je nemožný (? – to si presne nepamätám).
-
Bol som v Českom pohraničí a tam som videl základy z kameňa a aj celé murivu bez jediného zrnka vápna hliny a cementu a piesku.
Nasucho = bez malty stavanému kamennému murivu sa venoval kurz a seminár v Banskej Štiavnici na konci marca 2010. V krátkom čase vyjde tlačou zborník. -
Veru tak. :-) Ja som za nasucho kladeny kamen ako zaklady. Mam jednu vynikajucu referenciu pre tuto techniku. Kosicke statne divadlo stoji uz 120rokov na pave nasucho kladenych kamenoch/zakladoch podla info archeologov, ktori tam vteedy kopali koli rekonstrukcii hlavnej, suokolo 6m hlboke a aj tak isto siroke (teda obrovske na obrovsku budovu). Cela hlavna ulicav KE je vlastne v povodnom riecisku hornadu, neskor Kosickeho potoka (keedsa hornad predpar tisicrociami posunul) teda na zavodnenom strkovom dne. Nasucho kladeny kamen ma dve podtstatne vlastnosti, nevzlina po nom voda a je pruzny, teda odpruzuje okolite vibracie posobiace na budovu. Okolo budovy divadla totiz jazdili desiatky rokov elektricky a az po asi 70tichrokoch satito vibracieprejavili nabudove. ak bybolo divadlo postavene na pevnejsom podklade ako na naplavenych strkoch, vydrzalo by tuto premavku dodnes bez akychkolvek poskodeni.
Pre svoj domcek z nepalenej hliny planujem prave taketo zaklady. asi 1.5 pod urovnou zeme, nad uroven okolo 70cm. Od podstavy po vrchby samali zuzovat od sirky 120 cm po 80 cm takze akysi lichobeznik ci ako sa to vola.
Ale moj domcek je este hudbou dalekej buducnosti :-) Len si tak surfujem, citam ucim sa a planujem :-)
Log in to reply.