-
Kaštieľ v Chtelnici
Chtelnica, Witelnice, Vitencia, Wythenche s prvou pisomnou zmienkou z rokov 1208-1209. V sestnastom storoci (lebo to predtym nie je pre nas az take zaujimave) v majetku panovnioka Rudolfa II. od ktoreho ju ako sucast dobrovodskeho panstva kupil v roku 1583 chorvatsky ban Christopher Baron Ungnad de Sonneg (!!) za 70 tisic uhorskych zlatych a ako spravny zemepan dal v Chtelnici postavit opevnene zemepanske sidlo “castrum”. V literature je popisana taka kopa somarin, ze sa historici mozu cervenat: “Pôvodné sídlo, dobrovodský hrad stratil funkciu a nahradil ho sprvu dočasne, neskôr natrvalo chtelnický kaštiel’, hlavne pod správou panstva Erdödyovcov a Pálfiovcov. Správa dobrovodského panstva sem presídlila začiatkom 17. storočia. Vyššia spoločná správa sídlila na smolenickom hrade.” “Na mieste kaštiel’a postavili na konci 16. storočia renesančný objekt s opevnením nazývaný castrum alebo kúria. Vyplýva to z písomných správ roku 1603 i 1618. Avšak už v rokoch 1583-1584 tu stál nový objekt zemepána, chorvátskeho bána Krištofa Ungnada.” Iste je, ze Ungnad pozyva panstvo zo sirokeho okolia “in nostra nova Curia Witenze” (do novej kúrie v Chtelnici) na svatbu svojej dcéry Anny Marie s grofom Thomasom Erdodym de Monyorokerek (1558-1624). V roku 1603 dochádza pravdepodobne k prvej prestavbe. Dalsia nasledovala v roku 1679 a posledna v roku 1769, odkedy sa zachovala jeho podoba do sucasnosti. Povodne renesancny objekt sa tymito prestavbami zmenil na barokovy (?). Podla dostupnej literatury v tej dobe v parku okolo kastiela postavili styri jednoposchodove rokokove (?) pavilony. Okrem tychto objektov boli sucastou sidla zahrady s alejami, sady pomarancovnika, bazantnica a zverinec. Tieto vznikli hlavne ako dosledok priprav terezianskych oslav roku 1775, ked grof Johann Erdody privital v Chtelnici samotnu panovnicku Mariu Tereziu so sprievodom. Na jej pocest usporiadal polovacky, ples, ohnostroj i dalsie slavnosti. V polovici 19. storocia kastiel prevzali do vlastnictva Palfiovci, ktori dali obnovit vnutorne zariadenie, umiestnili empirovy nabytok, len v 13 miestnostiach ponechali povodne starsie zariadenie. Palfiovci sa zdrziavali v Chtelnici zriedkavo. Roku 1912 Jozef Palfi dal sidlo do prenajmu majitelovi bratislavskeho pivovaru Viktorovi Steinovi, pricom vacsinu nabytku odviezli. Vnutorne zariadenie za prevratu roku 1918 pri rabovke znicili. Do konca druhej svetovej vojny zostal prakticky neobyvany. V novembri roku 1941 otvorili v kastieli slavnostne tzv. Vyssiu vodcovsku skolu HM za ucasti prezidenta J. Tisu. Po prechode frontu domaci vyrabovali aspon kaplnku pretoze inde v podstate takmer nic nebolo. Po roku 1945 kastiel prevzal do vlastnictva stat. Roku 1963 zapisany do zoznamu pamiatok.Chtelnica, Witelnice, Vitencia, Wythenche s prvou pisomnou zmienkou z rokov 1208-1209. V sestnastom storoci (lebo to predtym nie je pre nas az take zaujimave) v majetku panovnioka Rudolfa II. od ktoreho ju ako sucast dobrovodskeho panstva kupil v roku 1583 chorvatsky ban Christopher Baron Ungnad de Sonneg (!!) za 70 tisic uhorskych zlatych a ako spravny zemepan dal v Chtelnici postavit opevnene zemepanske sidlo “castrum”.
V literature je popisana taka kopa somarin, ze sa historici mozu cervenat:
“Pôvodné sídlo, dobrovodský hrad stratil funkciu a nahradil ho sprvu dočasne, neskôr natrvalo chtelnický kaštiel’, hlavne pod správou panstva Erdödyovcov a Pálfiovcov. Správa dobrovodského panstva sem presídlila začiatkom 17. storočia. Vyššia spoločná správa sídlila na smolenickom hrade.”
“Na mieste kaštiel’a postavili na konci 16. storočia renesančný objekt s opevnením nazývaný castrum alebo kúria. Vyplýva to z písomných správ roku 1603 i 1618. Avšak už v rokoch 1583-1584 tu stál nový objekt zemepána, chorvátskeho bána Krištofa Ungnada.”Iste je, ze Ungnad pozyva panstvo zo sirokeho okolia “in nostra nova Curia Witenze” (do novej kúrie v Chtelnici) na svatbu svojej dcéry Anny Marie s grofom Thomasom Erdodym de Monyorokerek (1558-1624). V roku 1603 dochádza pravdepodobne k prvej prestavbe. Dalsia nasledovala v roku 1679 a posledna v roku 1769, odkedy sa zachovala jeho podoba do sucasnosti. Povodne renesancny objekt sa tymito prestavbami zmenil na barokovy (?). Podla dostupnej literatury v tej dobe v parku okolo kastiela postavili styri jednoposchodove rokokove (?) pavilony. Okrem tychto objektov boli sucastou sidla zahrady s alejami, sady pomarancovnika, bazantnica a zverinec. Tieto vznikli hlavne ako dosledok priprav terezianskych oslav roku 1775, ked grof Johann Erdody privital v Chtelnici samotnu panovnicku Mariu Tereziu so sprievodom. Na jej pocest usporiadal polovacky, ples, ohnostroj i dalsie slavnosti.
V polovici 19. storocia kastiel prevzali do vlastnictva Palfiovci, ktori dali obnovit vnutorne zariadenie, umiestnili empirovy nabytok, len v 13 miestnostiach ponechali povodne starsie zariadenie. Palfiovci sa zdrziavali v Chtelnici zriedkavo. Roku 1912 Jozef Palfi dal sidlo do prenajmu majitelovi bratislavskeho pivovaru Viktorovi Steinovi, pricom vacsinu nabytku odviezli. Vnutorne zariadenie za prevratu roku 1918 pri rabovke znicili.
Do konca druhej svetovej vojny zostal prakticky neobyvany. V novembri roku 1941 otvorili v kastieli slavnostne tzv. Vyssiu vodcovsku skolu HM za ucasti prezidenta J. Tisu. Po prechode frontu domaci vyrabovali aspon kaplnku pretoze inde v podstate takmer nic nebolo.
Po roku 1945 kastiel prevzal do vlastnictva stat. Roku 1963 zapisany do zoznamu pamiatok.
Log in to reply.