-
Kaštieľ v Turčianskej Štiavničke a jeho anglický park
… Osudy révaiovského kaštieľa a parku na konci druhej svetovej vojny a v povojnových desaťročiach boli veľmi pohnuté a možno povedať aj tragické. Keď v polovici augusta 1944 ostatný majiteľ kaštieľa Ladislav Révai s rodinou ušiel z Turčianskej Štiavničky …, objekty kaštieľa a park ostali bez starostlivosti. … Po konfiškácii šľachtických majetkov na základe rozhodnutí československej vlády po druhej svetovej vojne kaštieľ patril Miestnemu národnému výboru v Turčianskej Štiavničke … Čo všetko sa v tom čase stalo s vnútorným zariadením kaštieľa, čo sa rozkradlo a stratilo, to by bolo treba presnejšie zistiť u miestnych obyvateľov, resp. od vtedajších zodpovedných pracovníkov. … V roku 1968 kaštieľ so skleníkom a parkom dostal bezplatným prevodom do starostlivosti Rektorát Univerzity Komenského v Bratislave … Univerzita Komenského hospodárskou zmluvou z 1. augusta 1985 previedla kaštieľ s areálom parku v Turčianskej Štiavničke do správy Závodov ťažkého strojárstva – Generálne riaditeľstvo v Martine … … V roku 1990 sa révaiovský kaštieľ s parkom dostal do vlastníctva akciovej spoločnosti G. T. U. (Gastro. Ubytovanie. Turistika), ktorej cieľom bolo zriadiť v týchto priestoroch luxusný hotel. … Od polovice 90. rokov štiavnický révaiovský kaštieľ je … v konkurze, pričom celý objekt nesmierne chátra a je natoľko devastovaný, že si ťažko možno predstaviť jeho ďalšiu záchranu. Jednotlivci i skupinoví rozkrádači ničia a rozoberajú hlavne medenú strechu … V roku 2008 sa majiteľom kaštieľa a parku v Turčianskej Štiavničke stala firma DOZORING + s. r. o. … … prvý rozsiahlejší parkový komplex vznikol na rozhraní 18. a 19. storočia. … Pôvodný park zaujímal rozsiahle údolie od Turčianskej Štiavničky až po Sklabinský Podzámok s rozlohou 80 – 100 ha, ktorý bol neskôr zredukovaný na cca 20 ha a jeho budovanie bolo výsledkom niekoľkých vývojových sadovníckych zámerov. … V rodovom archíve Révaiovcov sa nachádzajú … záznamy o postavení empírového skleníka, tzv. oranžéria v rokoch 1838 – 1841. … Podľa inventára, spísaného v januári 1946, park prevzali Štátne lesy v Oravskom Podzámku, v nasledujúcom roku dr. Štaff založil v doline líščiu farmu, čím sa veľmi zdevastovala jej biologická a výtvarná hodnota. Keď sa v kaštieli zriadilo výcvikové stredisko lesníkov, park sa postupne značne znehodnocoval. Rastliny vyniesli zo skleníka a zaviedli chov sliepok, v parku sa voľne pásol dobytok, boli zničené živé ploty, cestičky a zariadenia parku. Čítajte viac v štúdii Augustína Maťovčíka a Veroniky Maťovčíkovej Révaiovský kaštieľ v Turčianskej Štiavničke a jeho anglický park, publikovanej v roku 2010 v zborníku prác z interdisciplinárnej konferencie Rod Révai v slovenských dejinách, ktorá sa konala 16.-17. septembra 2008 v Martine.
…
Osudy révaiovského kaštieľa a parku na konci druhej svetovej vojny a v povojnových desaťročiach boli veľmi pohnuté a možno povedať aj tragické. Keď v polovici augusta 1944 ostatný majiteľ kaštieľa Ladislav Révai s rodinou ušiel z Turčianskej Štiavničky …, objekty kaštieľa a park ostali bez starostlivosti. … Po konfiškácii šľachtických majetkov na základe rozhodnutí československej vlády po druhej svetovej vojne kaštieľ patril Miestnemu národnému výboru v Turčianskej Štiavničke … Čo všetko sa v tom čase stalo s vnútorným zariadením kaštieľa, čo sa rozkradlo a stratilo, to by bolo treba presnejšie zistiť u miestnych obyvateľov, resp. od vtedajších zodpovedných pracovníkov.
…
V roku 1968 kaštieľ so skleníkom a parkom dostal bezplatným prevodom do starostlivosti Rektorát Univerzity Komenského v Bratislave … Univerzita Komenského hospodárskou zmluvou z 1. augusta 1985 previedla kaštieľ s areálom parku v Turčianskej Štiavničke do správy Závodov ťažkého strojárstva – Generálne riaditeľstvo v Martine …
…
V roku 1990 sa révaiovský kaštieľ s parkom dostal do vlastníctva akciovej spoločnosti G. T. U. (Gastro. Ubytovanie. Turistika), ktorej cieľom bolo zriadiť v týchto priestoroch luxusný hotel. … Od polovice 90. rokov štiavnický révaiovský kaštieľ je … v konkurze, pričom celý objekt nesmierne chátra a je natoľko devastovaný, že si ťažko možno predstaviť jeho ďalšiu záchranu. Jednotlivci i skupinoví rozkrádači ničia a rozoberajú hlavne medenú strechu … V roku 2008 sa majiteľom kaštieľa a parku v Turčianskej Štiavničke stala firma DOZORING + s. r. o.
…
… prvý rozsiahlejší parkový komplex vznikol na rozhraní 18. a 19. storočia. … Pôvodný park zaujímal rozsiahle údolie od Turčianskej Štiavničky až po Sklabinský Podzámok s rozlohou 80 – 100 ha, ktorý bol neskôr zredukovaný na cca 20 ha a jeho budovanie bolo výsledkom niekoľkých vývojových sadovníckych zámerov.
…
V rodovom archíve Révaiovcov sa nachádzajú … záznamy o postavení empírového skleníka, tzv. oranžéria v rokoch 1838 – 1841.
…
Podľa inventára, spísaného v januári 1946, park prevzali Štátne lesy v Oravskom Podzámku, v nasledujúcom roku dr. Štaff založil v doline líščiu farmu, čím sa veľmi zdevastovala jej biologická a výtvarná hodnota. Keď sa v kaštieli zriadilo výcvikové stredisko lesníkov, park sa postupne značne znehodnocoval. Rastliny vyniesli zo skleníka a zaviedli chov sliepok, v parku sa voľne pásol dobytok, boli zničené živé ploty, cestičky a zariadenia parku.
Čítajte viac v štúdii Augustína Maťovčíka a Veroniky Maťovčíkovej Révaiovský kaštieľ v Turčianskej Štiavničke a jeho anglický park, publikovanej v roku 2010 v zborníku prác z interdisciplinárnej konferencie Rod Révai v slovenských dejinách, ktorá sa konala 16.-17. septembra 2008 v Martine. -
6 odpovede/odpovedí
-
Veď koncom osemdesiatych rokov bol kaštieľ v Turčianskych Tepliciach stále kaštieľom, martinské strojárne doň chceli investovať, aby mali kde usporadúvať kongresy, o rozľahlú záhradu a arborétum sa starala prírodovedecká fakulta.
Dnes? Ruina. Terasa, z ktorej strieľal gróf, zmizla. Časť novej krytiny tiež. Ešte horšie dopadlo arborétum. Škola vraj nemala peniaze, aby ju ďalej vykurovala, a tak v zime jednoducho kúrenie vypli a odišli. Prežil jediný brečtan. Smutný pohľad.
Dedinčania iba mykajú plecami. Viacerí vravia, že kusy révayovského nábytku sa v niektorých domácnostiach nájdu dodnes. Pobrali ich, keď prišiel front. Všetci vedia, že kaštieľ ktosi kúpil, ale keď sa chcete dozvedieť od starostu kto a aké má plány, povie, že sa s novým majiteľom dohodol na informačnom embargu. Révayovci bez hláv sa môžu obracať vo svojej hrobke.
Zdroj: článok Petra Kubínyiho Kaštiele – história v troskách z 27. 9. 2007 na izurnal.sk.
-
Turčianska Štiavnička, časť článku zo Žurnálu + moje jemné upresnenie
Citácia:
“Kaštiele – história v troskách
Štvrtok, 27. september 2007
Kultúrne dedičstvo
Časy sa zmenili, ale všetko zostalo po starom. Kultúrne dedičstvo Slovenska získali v reštitúciách zlatokopi, ktorí sa zmocnili pamiatok len preto, aby ich mohli ďalej predať. A tak vyšla navnivoč ešte aj tá starostlivosť, ktorú venoval histórii socialistický štát.
Veď koncom osemdesiatych rokov bol kaštieľ v Turčianskych Tepliciach (myslí sa stále Turčianska Štiavnička) stále kaštieľom, martinské strojárne doň chceli investovať, aby mali kde usporadúvať kongresy, o rozľahlú záhradu a arborétum sa starala prírodovedecká fakulta.
Dnes? Ruina. Terasa, z ktorej strieľal gróf, zmizla. Časť novej krytiny tiež. Ešte horšie dopadlo arborétum. Škola vraj nemala peniaze, aby ju ďalej vykurovala, a tak v zime jednoducho kúrenie vypli a odišli. Prežil jediný brečtan. Smutný pohľad. ”
( pravdepodobne autor myslel túto oranžériu, arborétum by utrpelo len po vypnutí nebeského kúrenia :wink: :
-
Zemepisné súradnice kaštieľa: 49.081277, 19.020461
-
Zdroj: internet
-
[quote]Ruská majiteľka kaštieľ v Turčianskej Štiavničke najskôr obohnala ostnatým drôtom, teraz ide zastavať historický park.
Čo zamietli Žilinčania … to povolili Bratislavčania
Keď sa pozriete na mapu parku a miesta, kde by stavby mali vyrásť, môžete skonštatovať iba jedno – všade. A tak si predstavte aj nekonečné jarky vykopané krompáčmi, ktoré by sa tiahli ako lúče slnka po celom parku k jednotlivým objektom. Ako by sa vyhli koreňom starých stromov? A keby sa im to aj podarilo, ako by tento „penzionland“ vyzeral?
Dobrých pamiatkarov spomína málokto, väčšinou sa investori sťažujú, že im strpčujú život, že to predražuje ich výstavbu. To napokon konštatoval aj nový majiteľ révayovského panstva, keď sa bránil posudzovaniu vplyvu výstavby objektov na hydrologický režim vodných nádrží a pamiatkovým výskumom.
Dostal však kladné stanovisko na výstavbu altánkov, obnovu fontán, záhradných pavilónov, na obnovu oranžérie a jej premenu na informačné centrum a kaviarničku. Tak rozhodla Žilina 7. októbra 2014. Nový majiteľ panstva sa však odvolal a 10. februára tohto roka uzrelo svetlo sveta nové rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky v Bratislave.
Z toho žilinského nezostal kameň na kameni. „Zámer vybudovania drobných stavieb a funkčných plôch… je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom prípustný,“ píše Bratislava. Vymenujme – oranžéria, besiedky, pavilón jogy, parkovisko, tenisový kurt so zázemím, fontány, futbalové ihrisko, ruská sauna a bazénik, skleník, podzemné športovisko v pôvodnej pivnici, lukostrelecká strelnica a zázemie s WC, stavby pre zvieratá, výbeh, odkrytá manéž pre kone, plocha na barbecue.[/quote]
Celý článok Petra Kubínyiho Vzácne okolie Révayovského kaštieľa má narušiť štadión a parkovisko z 11. 4. 2015 si prečítajte na http://www.pluska.sk.
Log in to reply.