-
Katarínka – bývalý kláštor sv. Kataríny
Dobrovoľníci cez leto zachraňujú ruiny kláštora sv. Kataríny Mladí ľudia sa počas letných táborov vrátia do 17. storočia a konzervujú zničené pamiatky 11. júna 2008 (SITA) – Ruiny kláštora sv. Kataríny v Malých Karpatoch a kostolík sv. Kozmu a Damiána na Orave zachraňujú mladí dobrovoľníci počas letných táborov. Na niekoľko dní sa ocitnú odrezaní od civilizácie, bez elektriny, mobilu, televízie alebo teplej sprchy. Čaká ich práca a hry, či spievanie s gitarou pri táboráku. Záujemcovia o tohtoročné tábory majú ešte stále možnosť prihlásiť sa: na Katarínke sú voľné miesta v troch turnusoch, v Dubovej si možno vybrať ešte z dvoch termínov. Projekty organizujú občianske združenie Katarínka a obec Sedliacka Dubová v spolupráci so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže. Autorom nápadu zorganizovať tábory na Katarínke je Peter Herceg. Prvé sa konali v lete 1995. Vtedy si rozpadnutý zarastený kláštor turisti ani nemohli všimnúť, podľa Hercega však už dobrovoľníci pamiatke značne pomohli. “Katarínka je z najhoršieho vonku. Dnes je z troch štvrtín zakonzervovaná. Podarilo sa nám napríklad zachrániť staticky narušenú vežu po zásahoch bleskom, ktorej hrozilo zrútenie.” Spomína aj na zážitok, keď dobrovoľníci objavili kamenný barokový oltár a pieskovcové sochy sv. Kataríny a sv. Tekly pod sutinou v kostole. Reštauračné práce konzultujú so statikmi, pamiatkarmi či archeológmi. Účastníci táborov vybudovali pre turistov informačné tabule, lavičky, turistický chodník z Dechtíc a označili prístupovú cestu a neďaleké parkovisko pod lesom. V roku 1998 sa ku Katarínke pridal aj kostolík sv. Kozmu a Damiána, ktorý sa nachádza nad obcou Sedliacka Dubová. Názov Dubova Colonorum vychádza z pomenovania miesta v prvej písomnej zmienke. Počet účastníkov sa od začiatku oboch projektov zvyšuje. Prvé leto sa na Katarínke vystriedalo napríklad 60 dobrovoľníkov a minulý rok ich bolo už asi 180. “Účastníci si za tábor platia v duchu hesla odložím korunu denne a mám na to,” hovorí Herceg. Poplatok je teda 366 Sk a slúži na zaplatenie poistenia a stravy. Projekt organizátori financujú grantmi ministerstiev školstva a kultúry, z konta Orange či VÚB. Adresy na zasielanie prihlášok a podrobnejšie informácie nájdu záujemcovia na internetových adresách http://www.katarinka.sk a http://www.dubovakostolik.sk.Dobrovoľníci cez leto zachraňujú ruiny kláštora sv. Kataríny
Mladí ľudia sa počas letných táborov vrátia do 17. storočia a konzervujú zničené pamiatky11. júna 2008 (SITA) – Ruiny kláštora sv. Kataríny v Malých Karpatoch a kostolík sv. Kozmu a Damiána na Orave zachraňujú mladí dobrovoľníci počas letných táborov. Na niekoľko dní sa ocitnú odrezaní od civilizácie, bez elektriny, mobilu, televízie alebo teplej sprchy. Čaká ich práca a hry, či spievanie s gitarou pri táboráku. Záujemcovia o tohtoročné tábory majú ešte stále možnosť prihlásiť sa: na Katarínke sú voľné miesta v troch turnusoch, v Dubovej si možno vybrať ešte z dvoch termínov. Projekty organizujú občianske združenie Katarínka a obec Sedliacka Dubová v spolupráci so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže.
Autorom nápadu zorganizovať tábory na Katarínke je Peter Herceg. Prvé sa konali v lete 1995. Vtedy si rozpadnutý zarastený kláštor turisti ani nemohli všimnúť, podľa Hercega však už dobrovoľníci pamiatke značne pomohli. “Katarínka je z najhoršieho vonku. Dnes je z troch štvrtín zakonzervovaná. Podarilo sa nám napríklad zachrániť staticky narušenú vežu po zásahoch bleskom, ktorej hrozilo zrútenie.” Spomína aj na zážitok, keď dobrovoľníci objavili kamenný barokový oltár a pieskovcové sochy sv. Kataríny a sv. Tekly pod sutinou v kostole. Reštauračné práce konzultujú so statikmi, pamiatkarmi či archeológmi. Účastníci táborov vybudovali pre turistov informačné tabule, lavičky, turistický chodník z Dechtíc a označili prístupovú cestu a neďaleké parkovisko pod lesom.
V roku 1998 sa ku Katarínke pridal aj kostolík sv. Kozmu a Damiána, ktorý sa nachádza nad obcou Sedliacka Dubová. Názov Dubova Colonorum vychádza z pomenovania miesta v prvej písomnej zmienke. Počet účastníkov sa od začiatku oboch projektov zvyšuje. Prvé leto sa na Katarínke vystriedalo napríklad 60 dobrovoľníkov a minulý rok ich bolo už asi 180. “Účastníci si za tábor platia v duchu hesla odložím korunu denne a mám na to,” hovorí Herceg. Poplatok je teda 366 Sk a slúži na zaplatenie poistenia a stravy. Projekt organizátori financujú grantmi ministerstiev školstva a kultúry, z konta Orange či VÚB.
Adresy na zasielanie prihlášok a podrobnejšie informácie nájdu záujemcovia na internetových adresách http://www.katarinka.sk a http://www.dubovakostolik.sk.
-
21 odpovede/odpovedí
-
Na Katarínke pokračuje záchrana zvyškov stredovekého kostola
3. júla 2008 (SITA) – Projekt letného tábora pre dobrovoľníkov na záchranu ruín kostola a kláštora sv. Kataríny v Malých Karpatoch pri obci Dechtice privíta od piatka 4. júla na dvojtýždňový turnus prvých mladých záchrancov – študentov vysokých a stredných škôl. Vyše tri desiatky mladých nadšencov z celého Slovenska čaká aj v tomto roku práca súvisiaca s konzerváciou objektov a archeologickým prieskumom takmer zabudnutej kultúrnej pamiatky zo 17. storočia.
Ako pre agentúru SITA potvrdil tajomník občianskeho združenia Katarínka Vladimír Balaj, projekt letných táborov dobrovoľníkov na záchranu ruín kostola a kláštora sv. Kataríny sa začal zásluhou Petra Hercega ešte v roku 1995 a minulom roku sa na ňom v štyroch dvojtýždňových turnusoch v mesiacoch júl a august zúčastnilo okolo 150 mladých ľudí. “Ani v tomto roku nie je núdza o dobrovoľníkov napriek tomu, že mladí záchrancovia robia bez nároku na finančnú odmenu. Dokonca prvý augustový termín je už kompletne obsadený,” dodal Balaj.
Tradícia letných táborov v malokarpatskej prírode v stredovekom duchu pri zvyškoch kostola a kláštora sv. Kataríny si získala desiatky sympatizantov a už niekoľko rokov sa viacerí z nich stretávajú aj pred oficiálnym začiatkom, aby spoločne pripravili táborisko, zabezpečili stavebný materiál a ďalšie podmienky, ktoré súvisia s prácami na záchranu stredovekého objektu. V rámci pobytu prvej družiny sa uskutoční v sobotu 5. júla od 10:30 tiež Deň otvorených dverí, kde sa návštevníci z okolia aj rodinní príslušníci dobrovoľníkov môžu oboznámiť s históriou objektov v prírodnej rezervácii Katarínka a s táborovým životom. Aj v tomto roku čaká mladých dobrovoľníkov neobvyklý pobyt v prírode v štýle 17. storočia bez hodiniek a mobilu. “Sobotňajší program pre návštevníkov Katarínky začne sv. omša celebrovaná františkánskym pátrom Gabrielom, pre deti bude lákadlom vystúpenie šermiarov, divadlo a tvorivé dielne. Pre viacerých môže byť zážitkom aj prehliadka časti obnovenej malokarpatskej lesnej železničky,” dodal Balaj.
V tomto roku organizátori letného tábora zo združenia Katarínka pripravili pre záujemcov o návštevu z okolitých obcí tiež lepší prístup ku zrúcanine kostola aj táboru brigádnikov. Motorizovaných návštevníkov usmernia nové informačné tabule na ceste medzi obcami Naháč a Dechtice a v sobotu budú mať k dispozícii aj strážené parkovisko asi kilometer od táboriska. Pre starších návštevníkov bude v sobotu zabezpečená z parkoviska až priamo na Katarínku kyvadlová doprava.
Netradičný projekt na záchranu ruín kultúrnej pamiatky kostola a kláštora v Malých Karpatoch organizuje občianske združenie Katarínka so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže a v spolupráci s Pamiatkovým úradom Trnava, Obecným úradom Dechtice, podnikom Lesy SR – o.z. Smolenice, Vlastivedným múzeom v Hlohovci, Západoslovenským múzeom v Trnave a Rehoľou menších bratov františkánov. V tomto roku by ho malo v priebehu leta v dvojtýždňových turnusoch znova absolvovať okolo 150 mladých dobrovoľníkov.
-
28.7.2009 prebehli na Katarinke rozsiahle geofyzikalne merania v ramci medzinarodnej letnej skoly archeogeofyziky. Vysledky merani su velmi zaujimave – podarilo sa objavit 2 nove kaplnky pred klastorom, velku budovu na sever od kostolnej veze, ukoncenia bocnych kaplniek v kostole, priebeh zaniknutych murov klastora, pravdepodobnu lokalizaciu dalsich krypt a niektore dalsie vysledky, ktore bude este potrebne overit. Viac informacii vratane vizualizacii a posterov najdete na .
-
Paráda, práve Katarínka bola priam predurčená na takýto výskum, kde sa dalo s istotou
predpovedať, že sa niečo nájde (dostatočný kontrast skúmaného objektu voči okoliu, napr. kamenný múr v pôde).
Výborný nápad, osoh pre obidve strany, hlavne zaujímavá prax pre mladých ľuí. -
vlcik-tlcik: to je pravda, katarinka je idealne “skolske” pracovisko. Najma s georadarmi ktore priviezli z univerzity v Kieli (Nem) vychadzali velmi slusne vysledky aj v sutine, nebol potrebny az taky markantny kontrast ako rovnoroda hlina – murivo.
Vystupom boli 3D mapy, cize nielen podorys ale aj hlbka nalezov (napr. murivo v hlbke 1,4-2,7m), sledovatelne boli dokonca aj zmeny hrubok murov v roznej hlbke. Zostava len dufat ze taketo technologie budu coskoro standardnou vybavou pri vyskumoch aj tu u nas… -
Isteže, ten kontrast tam ani nemohol byť taký ideálny, je jasné, že zvetrané murivo popadalo hneď vedľa múrov, chcel som len povedať že geomorfologická stavba Katarínky je priaznivejšia voči napr. hradom, kde by sa múr len veľmi ťažko dal rozlíšiť od skalnej sute. Viem si živo predstaviť, ako sa dá odporovou metódou, rôznymi rozostupmi elektród zistiť výška, resp. hĺbka múrov. Určite zaujímavé výsledky by sa dali dosiahnuť napr. pri archeol. výskumoch veľkých líniových stavieb. U nás je to však otázka peňazí, ale najmä chute, dúfam, že docent Paštéka a jeho výskum bude inšpiráciou aj pre iných.
-
Sumarizácia prác z letnej sezóny 2010 – na pokračovanie – 1.časť
Priorita 1 pre sezónu 2010 bola v kostole –
záchrana vzácnej štukovej výzdoby na východnej bočnej stene lode kostola – podmurovaním záklenkom (oblúkom) nad znovuvymurovanými špaletami.
Ide o prechod do bočnej kaplnky kostola, kde murivo so štukovou výzdobou hrozilo zrútením a ohrozovalo aj turistov.Stav pred zásahom a stav po zásahu v lete 2010:
Takto bol zásah plánovaný a navrhnutý (priemet do ortofoto zamerania kostola):
Po konzultáciách a dohode so statikmi ako aj s metodikom pamiatkovej obnovy (Jarka Žuffová) a s KPU Trnava bolo zvolené riešenie kompletným znovuvymurovním špaliet prechodu a zaklenutím plným oblúkom (na základe analógií z daného obdobia prelomu 17.a 18. storočia).Celkový výsledok:
Viac o postupe murovania takmer 3 m veľkého záklenku je vo fotogalériách tu:
Katarínka2010 Murovanie záklenku – Východný múr kostola
http://picasaweb.google.com/Katarinka2010/Katarinka2010ZaklenokVychodnyMurKostolaKatarínka2010 Odšalovanie záklenku
http://picasaweb.google.com/Katarinka2010/Katarinka2010OdsalovanieZaklenkuZaklenutie záklenku tehlami
http://picasaweb.google.com/malfinfoto/Zaklenok2010 -
Konečne niečo, čo sa dá nazvať slušná práca. Sledoval som a nekradol, iba raz a iba trošku, ako príklad.
Som rád, že tie tehly sú tam, kde sú. Srdečne zdraví v.t.v.l. -
Sumarizácia prác z letnej sezóny 2010 – na pokračovanie – 1.časť
VÝROBA A POUŽÍVANIE RUMPÁLU na Katarínke v lete 2010 – videá
Počas letnej sezóny 2010 sme ručne “vytvorili” drevený rumpál (vrátok, zdvihák) na ručný pohon, ktorý slúži na zdvíhanie ťažkých bremien. V našom prípade dubových trámov do veže kostola, kde rekonštruujeme pôvodné podlažia.
Tu môžete vidieť, ako rumpál vznikal a rástol pod rukami dobrovoľníkov: http://www.youtube.com/v/UWmvgb-HUHU
http://www.youtube.com/v/UWmvgb-HUHU?fs=1&hl=sk_SK
Tu je celá fotogaléria z výroby a skadania rumpálu: http://picasaweb.google.com/Katarinka2010/Katarinka2010SkladanieRumpalu
Rumpál bol ručne kresaný pod vedením tesárskeho majstra Mira Čárskeho počas júla a augusta. Kovové časti zhotovil Tulius (Tomáš Vlček).
Rumpál je kresaný z čerstvého jaseňového dreva, hlavný hriadeľ je z dubového dreva, pomocný hriadeľ na posun opäť z jaseňa. Rukoväte sú zo suchého jaseňa.
Autorom konštrukcie je Miro Čársky, inšpirovaný ideovým nákresom Malfina a historickými inšpiráciami majtrov Ružičkovcov z Čiech podľa renesančného staviteľa Bruneleschiho a realizačného výkresu statika Vlada Kohúta. Samotné statické výpočty realizoval náš ďalší statik Ivan Holub.Ďalšie video ukazuje použitie rumpálu pri zdvíhaní dubových trámov (hmotnosť 120-300 kg) do útrob 30 metrov vysokej kostolnej veže. Sprevodovanie bolo cez jednoduchý kladkostroj zavesený na nosných I-profiloch (“koľajniciach”) na korune veže a cez pomocné kladkové kolesá bolo lano ťahané do lode kostola na nový rumpál.
V budúcnosti bude osadený na vrchné nosné koľajnice aj pojazd (podvozok z vozňa lesnej železničky), ktorý bude cez druhý rumpálový hriadeľ umožňovať aj pozdĺžny posun zaveseného bremena.
Video: Katarínka – koncert pre rumpál a orchester (2010): http://www.youtube.com/v/wHZHh9SbeTk
http://www.youtube.com/v/wHZHh9SbeTk?fs=1&hl=sk_SK
Tu je celá fotogaléria z použitia rumpálu a ťahania trámov do veže: http://picasaweb.google.com/Katarinka2010/Katarinka2010KoncertPreSolovyRumpalTramyAOrchesterTDurOpusC1
-
Krása. Ale strašne rýchlo pracujete :wink: , ledva som to stačil vnímať.
-
Sumarizácia prác z letnej sezóny 2010 – na pokračovanie – 3.časť
KRESANIE DUBOVÝCH TRÁMOV na Katarínke v lete 2010
Počas letnej sezóny 2010 (a čiastočne už v lete 2009 na skúšku) sme pod vedením Mira Čárskeho (občas sa aj na tomto fóre vyskytujúceho) kresali dubové trámy, ktoré budú použité na rekonštrukciu pôvodných podlaží veže kostola sv. Kataríny.
Trámy už boli aj osadené na prvé podlažie veže do pôvodných káps.Ako nám kresanie išlo (čerstvý malokarpatský dub) môžete vidieť v tomto krátkom videu:
-
vau paráda do akej podoby sa plánuje zrekonštruavať tento kláštor?
-
Cieľom obnovy Katarínky nie je zásadná rekonštrukcia, ale snaha zachovať aktuálnu pôvodnú hmotu kostola a kláštora ktorá sa zachovala do 20. storočia. Tento prístup bol nastavený už na začiatku pred 17 rokmi a zatiaľ sa ho darí napĺňať.
Čiže ide o konzerváciu a dopĺňanie muriva len v nevyhnutnej miere (napr. doplnenie kavern a záklenkov, kde to pomôže stabilizácii murív), pričom pamiatka zostáva v torzálnom stave, bez zastrešovania a znovuvystavovania neexistujúcich zaniknutých murív.
====================
V súhrne teda cieľom je:
– statické zaistenie, konzervácia, premurovanie korún múrov a ich komplexné zatrávňovanie
– rekonštrukcia veže kostola aj jej pôvodných podlaží za účelom zriadenia vyhliadky, ale bez prestrešenia. Strechou veže bude jej zapustené vyhliadkové podlažie, v interiéri vzniknú priestory na príležitostné expozície.
– archeologický výskum zaniknutých architektúr areálu (napr. objavená veľká gotická kaplnka, barokový kamenný oltár, krypta a pod.)
-ďalšie interdisciplinárne výskumy (geofyzika, antropológia, geológia, archívny, prírodovedecký,či umeleckohistorický výskum) vrátane technologických experimentov
– maximálne využitie tradičných technológií (napr. dobrovoľníkmi ručne kresaných cca 50 trámov na rekonštrukciu veže, ich manuálne zdvíhanie použitím tradičného rumpálu na spôsob “Bruneleschiho žeriavu” a pod.).
– zapojenie stoviek dobrovoľníkov do realizácie (doposiaľ cez 1200)
– ide o čisto dobrovoľnícky projekt bez stálych platených zamestnancov, kde sú manažment, školenia i vzdelávacie aktivity realizované dobrovoľníkmi v spolupráci s profesionálmi
-
Sumarizácia prác z letnej sezóny 2010 – na pokračovanie – 4.časť
(aj keď viem že onedlho už budeme sumarizovať sezónu 2011, ale predsa)
– máme nové video o rekonštrukcii záklenka na východnej bočnej stene lode kostola – prechod do dnes zaniknutej reprezentatívnej bočnej barokovej kaplnky (bližšie info viď príspevok #8 vyššie):
-
Sumarizácia prác z letnej sezóny 2011 – na pokračovanie – 1.časť:
VEŽA – rekonštrukcia trámových podlaží
Viac ako zbytočne dlhé texty povie toto video o rekonštrukcií podlaží 30 m vysokej veže Katarínky – zdvíhanie dobrovoľníkmi vykresaných dubových trámov vlastnoručne vyrobeným/vykresaným rumpálom a ich osádzanie na pôvodné podlažia do zachovaných káps…
http://www.youtube.com/watch?v=UFZiAumqpPk
Video má len minútu a pol ale určite stojí za zhliadnutie!
Log in to reply.