-
Kniežacia hrobka pod Tatrami
Koncom októbra minulého roku našli robotníci pri prácach na stavbe priemyselného parku v Matejovciach nezvyčajný starodávny nález. Na obhliadku nájdenej drevenej zrubovej stavby prišla komisia zložená z odborníkov – archeológov, ktorí sa vtedy zhodli na názore, že stavba nepochádza z minulého storočia. Kolovali totiž fámy, že by mohlo ísť o bunker z druhej svetovej vojny, čo však experti na archeológiu vyvrátili. Odborná komisia vydala stanovisko, že ide o významný starý objekt, ktorý musí byť podľa zákona č. 49/2002 pamiatkovo chránený a zodpovedne zdokumentovaný a preskúmaný.
http://www.obnova.sk/modules.php?name=clanky&file=clanok&sid=2090
-
35 odpovede/odpovedí
-
Veľký článok k tejto téme, ktorý vyšiel prednedávnom:
http://www.sme.sk/c/2994753/Germansky-Tutanchamon-pod-Tatrami.html
-
…
“Stavba s takými zachovanými konštrukčnými detailmi a bohatou výbavou nebola doteraz v Európe objavená. Drevené časti nábytku, textílie pretkávané zlatom, železné a bronzové nástroje, keramika a ďalšie vybavenie – to všetko má obrovskú výpovednú hodnotu, ktorá sa nedá žiadnym zlatom vyvážiť,” hovorí nadšene (archeológ) Peter Roth (z Podtatranského múzea v Poprade).
…
Archeológovia v týchto dňoch ešte doťahujú jedinečný výskum v detailoch. Rozoberajú drevený skelet oboch komôr, trámy a dosky balia do vlhkého molitanu a igelitov, pretože sušením by sa mohli nenávratne poškodiť, spevňujú ich, aby vydržali transport do Nemecka, kde drevené časti ošetria a zakonzervujú.
…
“Konzervovanie nálezov vrátane drevených prvkov môže trvať dva až tri roky. Potom by sa mali vrátiť do Popradu. Hrobku by sme radi nainštalovali v našom múzeu. Viem si predstaviť, že by bola umiestnená v osobitnom, klimatizovanom pavilóne ako stála expozícia,” (hovorí Roth).
Toľko vyberám z článku “Germánsky Tutanchamón pod Tatrami” od Mikuláša Jesenského v prílohe Víkend denníka SME z 11. 11. 2006.Pridávam citát z Benátskej charty, prijatej roku 1964, ktorej princípy sú dodnes vo svete rešpektované ako filozofické východiská ochrany pamiatok:
Zvažovala sa vôbec možnosť ponechať, zakonzervovať a prezentovať hrobku na mieste nálezu?
-
Ten transport byva najcastejsie kamenom urazu pri dalsom poskodeni.. chapem ze peniaze na in-situ konzervovanie asi nie su, ale preco to Nemecko? akosi som to nezachytila.. je tu aj vysvetlenie?
-
Nehodlám mudrovať, ani demonštrovať informovanosť. Pokiaľ viem, nález je v budovanom priemyselnom parku, možno sa zachovanie “in situ” prieči zámerom investora (?!). Neviem však ani o podnete alebo návrhu, aby sa nález chránil ako nehnuteľná pamiatka na pôvodnom mieste (žeby hrobka už charakterom bola mobilnou pamiatkou ? sic!). Radšej však uvedediem príklad: Svojho času (cca v 60-tych (?) rokoch min. stor.) našli a vytiahli v Štokholme historickú bojovú loď Wasa. Najprv kvôli nej, približne v mieste odkiaľ pôvodne vyplávala, urobili dok a okamžie vedľa začali stavať klimatizovanú halu, v ktorej je konzervovaná a reštaurovaná drevená krásavica Wasa dodnes. Hala je už desaťročia vyhľadávaným múzeom. Zážitok je úžasný. Dívať sa od vstupu ku konzervovanej (zreštaurovanej) kniežacej hrobke na poliach pri Poprade zároveň aj na majestátne V.Tatry by bolo zrejme zážitkom ešte úžasnejším. No možno som len rojko. A laik. Chcem veriť, že profíci rozhodli dobre… :?: :!:
-
:? Zrejme nikdy by som nebol dobrým podnikateľom, resp. nerozumiem investorovi priemyselnej zóny pri Poprade. Ak je hrobka takým unikátom, ako tvrdia odborníci, okamžite prerábam projekty, vytváram okolo nálezu priestor veľkosti pútneho miesta, zháňam odborníkov na záchranu “in situ”, rozbieham prípravu cestovných sprievodcov, ktorí azimut cesty do a z V. Tatier “vychýlia” k hrobke……atď. Ale zrejme, eo ipso, som blbec, navyše naivný….. :)
-
Priemyselnym investorom sice ani ja nerozumiem, zato velmi dobre rozumiem nacionalistom. Taka hrobka z davnych cias im neustupne pripomina, ze Slovaci na toto miesto tiez iba prisli, rovnako ako Madari, Cigani, Zidia…To je skody, to je nareku…Este dobre ze sa k tomu nalezu nedostal prvy Jano Slota spolu s tymi pseudohistorikmi, co prave zamoruju tunajsie archivy a muzea. Ani cervenohnedi novinari sa nepretrhnu s pisanim. Tak, a mozete zacat skriekat
-
Keď som v lete našiel na internete fotky podtatranského nálezu a náleziska, okamžite mi naskočila spomienka na návštevu dedinky Vergina v gréckej Macedónii.
Dedinka by hádam ani nestála za pozornosť, keby tam roku 1977 archeológovia neodkryli staromacedónske kráľovské hrobky, medzi nimi hrobku Filipa, otca slávnejšieho syna Alexandra. A keby potom nad hrobkami nepostavili jedno z najpôsobivejších múzeí, aké som videl ->
Žiadna fotografia však nedokáže sprostredkovať ten zážitok.
(Od roku 1996 je archeologické nálezisko vo Vergine zaradené do Zoznamu svetového dedičstva.) -
Tomu červenohnedému skysnutému POMARANČOVI som nerozumela.
-
Agentúrna správa z 21. 11. 2006:
Minister kultúry Marek Maďarič rozhodol o poskytnutí mimoriadnej dotácie vo výške 580-tisíc korún na konzerváciu a záchranu kniežacej hrobky v Poprade-Matejovciach. O dotáciu požiadalo Podtatranské múzeum v Poprade. -
Agentúrna správa z 30. 10. 2006:
Práce na hrobke by mali ešte pokračovať dva až tri týždne. Archeológovia musia zo zeme vybrať vonkajšiu a vnútornú hrobovú komoru, ktoré poputujú na konzerváciu do Nemecka. Archeológov okrem počasia tlačí aj čas, pretože nález sa nachádza v novej výrobnej hale, ktorá vyrastá priamo nad náleziskom. -
Ako to ja vidim, tak skor bude na marse ozon, ako nieco pre turistov z takejto hrobky.
-
Ministerstvo kultúry pomáha zachrániť Kniežaciu hrobku v Poprade-Matejovciach
BRATISLAVA 20.11.2006 – Minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič rozhodol v týchto dňoch o poskytnutí mimoriadnej dotácie vo výške 580.000 Sk na konzerváciu a záchranu Kniežacej hrobky v Poprade-Matejovciach. Ide o výnimočný archeologický nález európskeho významu, ktorého pôvod siaha až do rímskej doby.
O dotáciu požiadalo Podtatranské múzeum v Poprade. Dotáciu ministerstvo kultúry poskytlo v rámci Grantového systému Ministerstva kultúry SR – program Kultúrne aktivity v oblasti pamäťových inštitúcií (múzeá, galérie a knižnice) 2006.
Tlačový referát Ministerstva kultúry SR
-
Nemate nieco o nemecku viac otho
-
palo, cocovicka a ja sme spravili nejake kroky na zachranu tejto unikatnej pamiatky.
O vysledku a efektivite krokov vas budeme informovat.
-
VSETKA CEST, zeby predsa… :wink:
Log in to reply.