aktivita diskusia Remeslá Kominári alebo chyť si gombík pre šťastie

  • benjo

    Member
    12. januára 2013 at 21:03

    ta muchotravka cervena rozhodne patri medzi najkrajsie hriby ake sa daju v prirode objavit a najst nieco take pekne sa povazovalo za stastie. pravdepodobne na zaklade toho vznikol tento symbol stastia.

    je to ale skor symbol novorocny ci vianocneho casu ( v tom nemecku atd ) http://www.historictrinity.org/christmastraditions.html

  • rotor

    Member
    12. januára 2013 at 22:50

    Muchotrávka červená nie je hríb.

  • sasha

    Member
    13. januára 2013 at 11:27

    Pánbožková kravička – Lienka sedembodková

    nebeský posol Matky Božej je poverený ochranou detí a uzdravovaním chorých. Sedem bodiek symbolizuje sedem cností Panny Márie

    Keď na človeka sadne, prináša šťastie. Nemá sa striasať alebo zabiť, pretože to priťahuje nešťastie. Poľnohospodár ju považuje pre jej užitočnosť za dar boži.

    p.s. Rok 2006 pripomeňte si.

  • benjo

    Member
    14. januára 2013 at 11:13

    pár kúskov na dnes:

    O tradíciách a zvyklostiach slovákov žijúcich v maďarskom Eleku http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_kisebbsegek/szlovakok/a_magyarorszagi_szlovakok_neprajza_1979/pages/007_intraetnicke_a_interetnicke.htm
    „Dôležitejšie zvyky a povery súvisiace s novým rokom (Noví rok) v Eleku poznajú všetky národnosti rovnako: prvého hosťa v dome očakávajú muža, lebo ten prináša šťastie na celý rok, pokiaľ žena prináša len zlo a nešťastie. Ráno na Nový rok chodievali kedysi po domoch vinšovníci. Rumunskí a nemeckí informátori zvlášť zdôraznili, že očakávali chlapcov. Slováci to nezdôraznili, ale text najznámejších slovenských veršovaných vinšov jednoznačne potvrdzuje, že ho odriekali muži. Aj vinš kominára očakávali na Nový rok preto, lebo bol mužom. Príslušníci všetkých národností veria, že kominár prináša šťastie. Slovenské dievčatá pri dome vytiahli kúsok z kominárovej metly a dali si ho do peňaženky, aby ich šťastie neopustilo. Kominára, na znak vďaky, všade ponúkali vínom a pálenkou. V Eleku chodí vinšovať aj v súčasnosti.“

    Ak pri vyváraní bielizne prišiel do domu kominár alebo cigánka, verili, že sa ju nepodarí dobre vybieliť http://sacra.cz/Scany/2007_2.pdf

    Kominár bol aj obľúbená fašiangová maska. Napr. v Gbeľanoch kominár počas sprievodu kontroloval komíny a rozdával kalendáre s pranostikou počasia podľa jednotlivých mesiacov
    http://www.zilinskyvecernik.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=12294&Itemid=54

  • antik

    Member
    14. januára 2013 at 11:40

    Kominári “rôznonárodní”…

  • harp

    Member
    24. januára 2013 at 8:40

    Ku kominarom a kominom. Neviem ci som to uz niekde nespominal. Ale kominari v Banskej Stiavnici maju koli pamiatkarom viac roboty. V nezmyslenje averzii voci starej garniture sa rozchyrilo ze prave ochrancovia pamiatok , teraz uz s peciatkou, nutia vlastnikov novo rekonstruovanych kominov patinovat tieto zvnutra nacierno farbami :)

  • antik

    Member
    10. marca 2013 at 9:46

    Piešřanská vináreň U Kominára

    , alebo spomienky na “kominára”

  • vlcik-tlcik

    Member
    29. marca 2013 at 16:36

    Na území Maďarska (Uhorska) na zrúcanine Vyšegrádskej Šalamúnovej veže sa zachovali stopy po komíne z XIII-XIV storočia.  Napriek tomu až po búrlivých storočiach vývojom mestského života, prispôsobením životných podmienok zmenám klímy počas ročných období poskytuje architektúra pohodlie pre život
    V XV. storočí sa nielen na hradoch,ale aj na panských domoch objavuje komín.

    Do výdavkov mesta Šoproň z roku 1432 bola zahrnutá aj čiastka zaplatená za čistenie komínov. Zápis sa nezmieňuje o osobách ktorí prácu odviedli, ale určite to neboli osoby vykonávajúce kominárske remeslo, totiž okolo roku 1500 v tomto meste je to práca, ktorú vykonávajú osoby z fachu hrnčiarskeho a tesárskeho.

    Za panovania kráľa Mateja (1458-1490) došlo k výrazným zmenám v maďarských mestách, ale ani z jeho čias nie zachovaná zmienka, ktorá by spomínala kominárstvo ako remeslo, alebo živnosť. Tá sa objavuje až v XVI. Storočí.

    V jednom zázname z roku 1508 sa píše, že na hrade Eger zaplatili 5 denárov dvom talianskym kominárom za vyčistenie komínov a 60 denárov za koč, ktorý ich odviezol do Budína. Nič bližšie sa o nich nevie, možno, že patrili k údržbárom komínov na kráľovskom hrade, alebo potulní vykonávači svojho remesla.

    Zmienka o prvom uhorskom kominárovi je zo 17. septembra 1590. Christopher Keraus zložil občiansku prísahu v meste Šoproň.

    Vyhláška  kráľa Vladislava II. z roku 1514 obsahuje aj článok, ktorý ako prvý  obsahuje protipožiarne nariadenie. Toto nariadenie je pozoruhodné aj tým, že je tu prvýkrát zmienka o kominároch. Pravdepodobne už v tejto dobe našu krajinu vyhľadali v západných krajinách už dlho známi, talianski kominári, a keďže boli žiadaní, tak sa tu usadili.  Ak tomu neboli naklonení, tak iba putovali od mesta k mestu, od domu k domu a hľadali pre seba pracovnú príležitosť.

    Poznámka z roku 1550: ” Čističovi komínov som zaplatil za vyčistenie 3 komínov.“
    V roku 1567 sa spomína firma na stavbu komínov Marthinus. Zdá sa teda, že už pred dobytím Uhorska osmanmi bol komín známy aj na nižších úrovniach spoločnosti.

    Mesto Košice v roku 1643 nariadilo prehliadku komínov v každom dome, a kto do 15 dní zistené problémy neopraví, toho potrestajú. V mestskej zápisnici z roku 1650 sa spomína majster Kominár Adam čím sa poukazuje na  priezviská dávané na základe prevádzaného remesla napr: Krajčír Jeremiáš, Čižmár Ján, Sklenár Michal.

    Mestská rada v Pešti v roku 1697 nariadila demoláciu slamených a trstinových striech a ak do týždňa nepostavia riadne komíny domy im skonfiškujú.

    Dom kominára Devecis-a (švajč-talianskeho pôvodu) z roku 1855

    http://ludbriko.hu/2012/01/03/a-kemenysepro-haz/http://ludbriko.hu/2012/01/03/a-kemenysepro-haz/

    Opera Benjamina Brittena Malý kominár, podľa poviedky Charlesa Dickensa
    http://www.youtube.com/watch?v=A_gQcHYcBJQ

                                  Šťastie.

    Ľudia s hrdlami zovretými hrôzou mlčky hľadeli na čiernu postavu s komicky rozhodenými končatinami. Dieťa, ktoré neočakávane vykuklo spomedzi ich nôh hodilo do kruhu otázku : – “Mamička prináša šťastie aj takýto kominár”?
                                                                                                                             Kornel Földváry (Príbehy z naftalínu)

    Pekné sviatky.

  • dorotka

    Member
    30. marca 2013 at 17:15

    antik, až dnes vidím tú famóznu fotografiu z Piešťan, som z nej v bezvedomí!

    vlčik krásny dom, je to v historickej Šoproni ?

    Naftalín neznášam, Foldvari je čitateľný

  • vlcik-tlcik

    Member
    30. marca 2013 at 19:27

    Nem, nem, Dorotka néni, Budapesten, vagy inkább Pesten, Bródy Sándor utca 15smiley

  • benjo

    Member
    30. marca 2013 at 20:52

    nepovedal by som ze kominarstvo v tej dobe az tak vynasalo..riadny domcisko

  • dorotka

    Member
    30. marca 2013 at 22:18

    vlčik, okrem vlastneho krstneho mena som z tvojej odpovede rozumela ešte Bródy Šandor. Tak som si ho pozrela vo vikip či bol fešák. A bol.

  • vlcik-tlcik

    Member
    31. marca 2013 at 10:19

    Nešlo mi ani tak o samotnú maďarčinu, pointa bola v oslovení “néni”, teta. V maďarčine to je síce familiárnejšie oslovenie ženy, ale zároveň je aj dosť úctivé. Celkovo v maďarčine je oslovenie ženy komplikovanejšie, ako trebárs u nás, alebo v okolí.

  • antik

    Member
    2. apríla 2013 at 11:28

    Smutné komíny Mariacsaládske…

Page 2 of 2

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť