-
Komplexná pamiatková obnova
“Komplexná pamiatková obnova” – tento pojem zo slovníka štátnej pamiatkovej starostlivosti u nás spred roku 1989, a hlavne praktické činy, ktoré sa za ním skrývajú, akoby aj po dvadsiatich rokoch stále akosi unikali sumarizácii a vyhodnoteniu. V dejinách pamiatkovej starostlivosti na Slovensku, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke Pamiatkového úradu, sa tento pojem vôbec nevyskytuje (ani neviem, či mám za túto vetu dať výkričník, alebo tri bodky). Priami aktéri o tom asi nechcú hovoriť či písať, svedkovia tiež mlčia alebo sem-tam len niečo naznačia, mladší si nepamätajú… Priamym podnetom na otvorenie tejto diskusnej témy je pre mňa citát, vzťahujúci sa ku kaštieľu v Stropkove. Metodikom v príprave a investorom bol Slovenský pamiatkový úrad v Prešove, ktorému však bolo v roku 1992 investorstvo zrušené. Mesto Stropkov prebralo stavbu so zhodenou strechou a zbúranou východnou časťou. „Po ukončení investorstva zo strany SPÚ ostala mestu povinnosť zachrániť takmer ruinu. Odkrytý objekt prestál celú jednu zimu a pokiaľ by v tomto stave ostal ešte rok, rozmoknutá klenba na prízemí by sa pravdepodobne zrútila. To spôsobilo, že štuková výzdoba sa natoľko poškodila, že si potom pri reštavrovaní vyžiadala kompletnú obnovu a veľké finančné náklady. Do roka sa podarilo objekt zastrešiť, dokončiť východný trakt s novými klenbami, obvodovým murivom a schodiskom. Zrealizovaná bola aj celá infraštruktúra v objekte (okrem prípojok), interiérové omietky, zateplenie podkrovia, exteriérová úprava stien a zasklenie okien,“ vysvetľoval Ing. arch. Marko Vateha, ktorý je aj jedným z autorov projektu a záchrancom pamiatky. Treba uviesť na pravú mieru, že nešlo o Slovenský pamiatkový úrad v Prešove, ale Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove. Iste, stropkovský kaštieľ asi nie je ani na slovenské pomery prvotriednou pamiatkou. O to viac by bolo užitočné zozbierať svedectvá o “komplexnej pamiatkovej obnove” tých významnejších.”Komplexná pamiatková obnova” – tento pojem zo slovníka štátnej pamiatkovej starostlivosti u nás spred roku 1989, a hlavne praktické činy, ktoré sa za ním skrývajú, akoby aj po dvadsiatich rokoch stále akosi unikali sumarizácii a vyhodnoteniu. V dejinách pamiatkovej starostlivosti na Slovensku, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke Pamiatkového úradu, sa tento pojem vôbec nevyskytuje (ani neviem, či mám za túto vetu dať výkričník, alebo tri bodky). Priami aktéri o tom asi nechcú hovoriť či písať, svedkovia tiež mlčia alebo sem-tam len niečo naznačia, mladší si nepamätajú…
Priamym podnetom na otvorenie tejto diskusnej témy je pre mňa citát, vzťahujúci sa ku kaštieľu v Stropkove.
Metodikom v príprave a investorom bol Slovenský pamiatkový úrad v Prešove, ktorému však bolo v roku 1992 investorstvo zrušené. Mesto Stropkov prebralo stavbu so zhodenou strechou a zbúranou východnou časťou.
„Po ukončení investorstva zo strany SPÚ ostala mestu povinnosť zachrániť takmer ruinu. Odkrytý objekt prestál celú jednu zimu a pokiaľ by v tomto stave ostal ešte rok, rozmoknutá klenba na prízemí by sa pravdepodobne zrútila. To spôsobilo, že štuková výzdoba sa natoľko poškodila, že si potom pri reštavrovaní vyžiadala kompletnú obnovu a veľké finančné náklady.
Do roka sa podarilo objekt zastrešiť, dokončiť východný trakt s novými klenbami, obvodovým murivom a schodiskom. Zrealizovaná bola aj celá infraštruktúra v objekte (okrem prípojok), interiérové omietky, zateplenie podkrovia, exteriérová úprava stien a zasklenie okien,“ vysvetľoval Ing. arch. Marko Vateha, ktorý je aj jedným z autorov projektu a záchrancom pamiatky. Treba uviesť na pravú mieru, že nešlo o Slovenský pamiatkový úrad v Prešove, ale Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove.Iste, stropkovský kaštieľ asi nie je ani na slovenské pomery prvotriednou pamiatkou. O to viac by bolo užitočné zozbierať svedectvá o “komplexnej pamiatkovej obnove” tých významnejších.
Log in to reply.