-
Konštruktívna diskusia
-
Ano Sasha, ja som navrhla rozpravu o zbierkotvornom plane, ale zatial sme sa nepohli z miesta. Stale postradam strukturu tvojho zbierkotvorneho, ci zbierkospravneho planu – programu. Strukturu v zmysle formalneho clenenia dokumentu. Potom takto pripravenu formu mozeme zacat vyplnat obsahom (pod obsahom myslim vytvorit vzorovy model, ktory naznaci, teda neprejde celu cestu, to by bolo i na kona vela). Ak trvas na “budovani” muzea Obnovy, ponukam ti prve susto. A potom sa uvidi.
Ten holandsky model zlucuje tvorbu a spravu zbierky, preto v nom ma miesto i registracia, ci konzervovanie. Ale kludne mozeme abstrahovat od kapitol tykajucich sa spravy a pridrzat sa len tvorby.
-
Múzeum obnovy.sk
Zbierkotvorný program
(Návrh.)
My, návštevníci Obnovy, uvedomujúc si kultúrotvorný význam tradície i nemožnosť jej uchovania bez primeraného doloženia a pravdivej interpretácie sme sa rozhodli budovať zbierky Múzea obnovy.sk, jediného fóra venovaného problematike ochrany kultúrneho dedičstva v EU i Európe, na týchto princípoch.Územná pôsobnosť: Slovenská republika
Chronologické vymedzenie: po roku 1999
Charakteristika dokumentačnej sféry: nevýrobná, nezisková organizácia; ochrana kultúrneho dedičstva
Členenie dokumentačnej sféry:
A. nevýrobná organizácia
….1 správa
…….1.1 vedenie – administrácia
…….1.2 organizačné jednotky
…….1.3 múzeum obnovy.sk
…….1.4 vzťahy vo vnútri organizácie….2 prieskum, výskum a vývoj
….3 činnosť
…….3.1 hlavná činnosť
…….3.2 vedľajšia činnost….4 vzdelávanie a výchovné pôsobenie
….5 záujmová činnosť a spoločenská zábava
B. ochrana kultúrneho dedčstva vo vzťahu k dokumentovanej organizácii
….a ochrana pamiatkového fondu….b ochrana predmetov kultúrnej hodnoty
….c ochrana historických knižných dokumentov
….d ochrana prírody a krajiny
Druhy a typy dokumentácie:
Prevažujúcou bude priamo sprostredkovaná dokumentácia (obraz, film, zvuková nahrávka) a nepriamo sprostredkovaná dokumentácia (prameň, dokument). Relatívne malý podiel na dokladaní bude mať autentická dokumentácia (artefakt, naturfakt). Doplnkovú dokumentáciu budú reprezentovať štatistické výstupy mapujúce činnosti organizácie.Akvizícia
Zbierkové predmety sa budú do múzea nadobúdať výlučne darom.Evidnecia a dokumentácia
Evidencia prírastkov bude vedená v knihe prírastkov a dokumentácia formou katalógových záznamov. Ďalšie spôsoby evidencie budú riešené priebežne s budovaním zbierky.Ostatné predmety v správe múzea
Všetky predmety nezbierkovej povahy a knižnica múzea budú spravované podľa platnej legislatívy.Koordinácia činnosti
Múzeum koordinuje svoju činnosť s archívom a knižnicou dokumentovanej nevýrobnej organizácie, resp. s inými múzeami podobného zamerania.Tento zbierkotvorný program nadobúda platnosť dňom zverejnenia jeho definitívnej verzie.
Zodpovedný za jeho plnenie: riaditeľ múzea
Poverený kontrolou plnenia: konateľ nevýrobnej organizácie -
Dakujem Sasha za tvoj navrh, aj ked neviem, neviem, ci po jeho prestudovani som ziskala plasticky obraz o zbierkotvornej cinnosti Muzea Obnovy. Skor nie.
Najprv par detailov:
– nerozumiem pojmu nevýrobna, myslim, ze by stacilo oznacenie neziskova
– podla mna hierarchia spravy muzea by mala vyzerat nasledovne:
1 vedenie Muzea Obnovy
1.1.2 riaditelstvo, ekonomika
1.2 organizačné jednotky
1.2.1 usek zbierkotvorby (fondy)
1.2.2 usek ochrany a údržby
1.2.3 usek popularizačný
….– chce to blizsie specifikovat i bod 2., moj navrh:
2.1 pamiatky
2.2 zbierky
2.3 vývoj inovačných techník (konzervátorskych, reštaurátorských)– blizsie specifikovat i bod 3, moj navrh:
3.1.1 nadobúdanie, výskum, správa a sprístupňovanie zbierky– body 2. a 3. by som spojila
– nerozumiem tiez, ci kapitoly nasledujuce po ochrane pamiatok su samostatne, ci hierarchicky pod bodom B, lebo ak nie, tak by ich bolo treba tiez opatrit nejakym oznacenim, najlepsie od C – az po H
– v bode E. (Evidencia a dokumentácia), by som uviedla ESEZ
– a doplnila by som:
F.Ochrana a údržba
1. Konzervovanie a reštaurovanie (prípadných trojrozmerných predmetov)
2. Depozitný systém (úschova nosičov i dvoj i trojrozmerných predmetov)Vytvoril si sablonu pouzitelnu v kazdej muzejnej institucii. Chyba jej vsak (podla mna – aj ked sa stale menej a menej citim povolana na tvorbu takychto dokumentov) jadro. To by mali tvorit podrobne rozpracovane kapitoly D, E, F, lebo sa tykaju najma planovanej zbierkotvornej cinnosti. Dam total uleteny priklad z oblasti, v ktorej sa az tak dobre neorientujem, ale je asi najsilnejsia na Obnove):
D Akvizícia
1. Hrady
1.1 Galéria pamiatkovej obnovy hradov (stav pred a po rekonštrukcii)
1.2 Galéria odborníkov i dobrovoľníkov zúčastňujúcich sa obnovy
1.3 Remeselné postupy (foto, video)
1.4 Tlačové výstupy
1.5 …A takto by sa podla mna v zbierkotvornom plane mali rozpisat vsetky potencialne oblasti tvorby zbierky. Az potom dostaneme plastickejsi obraz o buducej zbierke a teda aj o jedinecnosti obsahu Muzea Obnovy.
-
Hou, hou, zuzana, môj návrh nerieši organizačnú štruktúru múzea a nie je ani štatútom. Nevýrobná organizácia je opakom výrobnej, pri ktorej prívlastok zisková je dosť neobvyklý. Okrem toho nevýrobná organizácia produkuje iba minimum toho, čo je z hľadiska múzejnej dokumentácie zaujímavé. Ale to je úmysel, keby sme riešili múzeum kováčstva rozptyľovala by nás mnohorakosť a pestrosť výrobných prostriedkov i produkcie a to si zatiaľ nemôžeme dovoliť.
To celé je iba o tom čo budeme dokumentovať (obnovu.sk < > ochranu kultúrneho dedičstva) a čím budeme dokumentovanú oblasť dokladať – artefaktami, fotografiami atď.
Jedna malá, ale zásadná poznámka na okraj – termín “pamiatka” nemá miesto v múzejnej terminológii. Tolerovať ho možno iba pri ochrane pamiatky, teda objektu in situ, ktorý nie je a ani nemôže byť zbierkovým predmetom. Rovnako nie sú vhodné termíny “údržba” = ošetrenie zbierkového predmetu, “sklad” = depozitár a “dvojrozmerný / trojrozmerný” predmet, resp. osvetárske “nehmotné kultúrne dedičstvo”. To sme už snáď prekonali :? .
Neviem si dosť dobre predstaviť ako by som mal v tomto štádiu konštituovania múzea riešiť sprístupňovanie zbierky, ktorej vznik sa dá iba očakávať. V tomto okamihu nemáme nič a zbierkotvorný program ovplyvní tvorbu všetkých základných dokumentov budúceho múzea. Keby som to mal k niečomu prirovnať, tak to pripomína námet, v ktorom sa snažíš presvedčiť investora, že dokumentácia vybranej oblasti má zmysel, budúcnosť a že nevyhodí peniaze z okna.
Predpokladám, že si silne ovplyvnená zbierkotvorným plánom holandských kolegov a stále k problému pristupuješ z pozície fungujúceho múzea s budovou, personálom, zbierkami atď. Pokús sa vžiť do postavenia nezamestnaného absolventa, ktorému sa núka životná šanca stať sa zakladajúcim členom múzea. Pokiaľ sa ti to podarí, zmení sa aj tvoj uhol pohľadu a posunieme sa ďalej. -
No vidis a na mna to tak zaposobilo – ako naznakovy pokus o statut muzea s preambulou… . Uz je nad slnko jasnejsie :wink: , ze sa rozchadzame prave v ponimani zbierkotvorneho planu (zisiel by sa arbiter). Podla mna ide o jeden z dolezitych dokumentov, ktory ale nestoji na zaciatku…kedze vacsina muzei, ktore takyto dokument nemaju spracovany uz existuje. Ale keby aj nie, myslim, ze na zaciatku formovania muzea ma stat namet, len ten ja nestotoznujem so zbierkotvornym planom, ale skor s projektom o zalozeni muzea. V nom sa riesia zakladne otazky od formalnych az po obsahove. Potom nasleduje statut a potom ostatne dokumenty vyplyvajuce zo zakona. Prave jednym z nich, by mal byt aj zbierkotvorny plan, ktory vysostne riesi tvorbu a spravu zbierky. Je pravda, ze sa nemozem odputat od toho holandskeho modelu, lebo stale mi pride (aj na chyby) ako lepsia pomocka pre muzea, konkretne pre vytycenie mantinelov ich zbierkotvornej cinnosti.
Inac je to haluz, ale mala som tu (svetodejinnu) cest 8O , stat pri zakladani (nie muzea), ale expozicie, v jednom slovenskom meste. Prave taky projekt som spracovala (a aj navrh statutu), ale bolo to uz davno, bola som cerstvy absolvent bez skusenosti a teda nebudem zviditelnovat tento produkt. Dnes by vyzeral inaksie. K prijatiu statutu muzea nedoslo, lebo v meste nebola politicka vola (predsa len, podmienky existencie by sa sprisnili a buduci statutari nechceli na seba prevziat taku zodpovednost). Aj som napokon odisla odtial…robit „karieru“ inde. Expozicia stale existuje, aj ked zivori bohuzial…
Takze Sasha, zase zavoz… :?: :lol:
-
Hosanna, konečne začíname veslovať jedným smerom. Napriek tomu si myslím, že treba túto šalenú tému opustiť a venovať sa niečomu jedlejšiemu. Len dúfam, že sa mazoslav nezľakol a ešte sa sem vráti.
Mám iba jednu otázku, má vaše múzeum nejaký dokument, ktorým by definovalo svoju víziu ďalšieho smerovania budovania zbierky? U nás také nič nejestvuje. Máme štatút a pracovný poriadok, ktoré síce ukazujú globálny cieľ a určujú rámcovo pracovnú náplň, ale všetko ostatné sa vyvíja dosť živelne a nahodilo. Dosť sme dumali nad zmenou = zbierkotvorný program, ktorý by dosť presne definovať čo v zbierke chýba a smer ďalších aktivít, napr. ďalšieho výskumu, ale nikto s kompetentných tomu nevenoval pozornosť. Tak si s tým experimentujeme vo vlastnej réžii a na tom čo máme v správe. Nemôžeš sa teda čudovať nasadeniu s akým som sa na túto tému “vrhol”. -
Suhlasim, ale vyber ty nieco, lebo mojim vyberom sme sa skoro priotravili…:-D
Pre uzavretie strastiplneho dialogu o zbierkotvornom plane si este dovolim vyzvat Mazoslava, aby ukoristil (ak je co) takyto plan z ich muzea (u nas nic zverejnenia hodne nie je)…
A tiez by mozno nebolo od veci, keby Pipo (sledujuvsi tuto diskusiu) prispel troskou teorie, vsak pri studiu muzeologie sa pravdepodobne dostal k inej literature pojednavajucej o zbierkotvornom plane…ako my dvaja…:oA Sasha, ja sa nicomu necudujem, ja “uznavam” tvoje nasadenie i vedomosti, samozrejme…A mozno nejaky ten zbierkotvorny program aj spracujes pre muzeum, v ktorom pracujes a zavesis sem dodatocne..aby som ta potom mohla riadne skritizovat :lol:
-
Zadna teoria nebude, pretoze s tou v muzeach je to asi tak ze ked sa clovek pochvali, ze nejaku tu teoriu absolvoval je len na smiech a otazku, ze co chce v muzeu robit. Takze ako nezamestnany absik VS budem asi rozvazat Fantu do automatov. Na zivobytie bude. Ten vas boj som si celkom uzival aj ked som najprv nevedel ze co sa deje. Potom mi to doslo a asi by ste boli dobri keby ste boli v Holandsku. Asi nebudete sefovat lebo podla mojich skusenosti by vase zohavene tela uz lezali na stole u dr. Brennanovej. Tak ma napadlo, ze nazov tohto serialu vela vypoveda o dnesnej dobe. Kratky citat
“Prvá, základná otázka – prečo dostal seriál Bones v slovenskom znení názov Kosti?…
Vyzerá to ako najľahšie riešenie, no názvov sme zvažovali naozaj veľa. Od prebratia českého, cez „V znamení kosti“ až po „Svedectvo minulosti“. Mimochodom v našich pracovných materiáloch figuroval ako definitívny práve posledný názov. Práve nie príliš šťastne zvolený názov, ktorý evokoval namiesto modernej atraktívnej detektívky dokument nás prinútil k tomu, aby sme sa názvom zaoberali na poradách manažmentu. Zvolený názov „Kosti“ sa nám zdá byť na konci dňa najúdernejší aj najvýstižnejší…” Teda tak.Čítajte viac: http://tuchscher.blog.sme.sk/c/92306/Rozhovor-Serial-Kosti-sa-mal-u-nas-volat-Svedectvo-minulosti.html#ixzz15fU6RifH
-
Smutná skutočnosť a prekvapivá asociácia. Má to len jednu chybyčku krásy – zuzane by skôr sadla úloha neohrozeného špeciálneho agenta Bootha a mne úloha dr. Brennanovej 8O . Nechcem sa predbiehať, pretože ďalšiu tému by mala vybrať zuzana, ale čo by som za to dal keby mi niekto vysvetlil prečo “svedectvo minulosti” musí byť považované za neatraktívny, nepríťažlivý, nudný dokument.
-
Sasha….:-D, kedze ten serial az tak nepoznam, tak len dufam, ze specialny agent nie je jeden z tych silnych, peknych a hlupych…
Pipo, smutna realita pre Teba osobne, ale to, ze kvalitni absolventi muzeologie (podotykam – kvalitni) nemaju uplatnenie v sucasnej strukture pracovnych pozicii v muzeach je smutne aj pre nas muzejny svet…:-(
K tvojej otazke Sasha: problem asi treba sledovat v dvoch liniach (mozno aj vo viacerych, ale mna teraz napadli tieto dve). Ta zakladna sa podla mna tiahne uz niekde na urovni skolstva a vyuky predmetov, ktore maju kultivovat osobnost ziakov, napriklad aj ich vztah ku kulturnemu dedicstvu…Pytam sa, ci osnovy (a casovotematicky plan) pre dejepis davaju na to priestor. A odpovedam (rok som ucila dejepis), ze NIE. A preto je ucenie skor o drile ako o zazitkoch, napriklad z navstev ustanovizni mapujucich nasu minulost, o badani vo vlastnom regione a podobne. ALE. A tu prechadzam do linie druhej. Ked sa uz ten cas najde, ake atraktivne, pritazlive programy mame v ponuke v nasich muzeach? Kto ich koncipuje? Kto ich sprostredkuje ziakom roznych vekovych kategorii? Ake mame didakticke pomocky?
Priklad zo zivota: U nas si kazdy odborny pracovnik robi sam ponuku (pripadne nou reaguje na poziadavky zo strany skoly), niektori sme zdatnejsi retori, ini sme na tom horsie. Nie kazdy z nas ma dar ponorit sa do detskej duse… . A tiez nam chybaju pomocky, ktore by si deti mohli vziat i so sebou, co mame, su len take, co sme si narychlo sami vyrobili na kolene (pracovne listy – malo vytvarne posobive a tak podobne). A potom, pytam sa, je toto poslanie kuratora? Robit prednasky ziakom? Nemal by byt nato specialista? Muzejny pedagog? A stacil by jeden v muzeu? My napriklad jedneho mame, ale ten uci len ludove remeselne techniky (a ked pestrost tejto nasej ponuky porovnam s inymi muzeami na SVK – okrem SNM, funguje na naozaj dobrej urovni a “dokonca” vdaka uspesnemu projektu mame uz i dielnicku na tieto aktivity, ale je to o osobnej angazovanosti, neunavnosti kolegyne) A potom, mame takto koncipovane vystavy? Nemyslim uplne kazdu jednu, ale aspon niektore v priebehu roka. Expozicie? Mame v nich vytvoreny priestor na pracu so ziakmi/detmi? Nie. U nas naplname projekt “Blizsie k muzeu” tak ciernobielymi pracovnymi listami, ktore si mozu ziaci vyplnit v priebehu prehliadky vystavy s lektorom (ktory to ma, ale vacsinou na haku, a tiez je problem s casom – castokrat za hodinu (najviac dve vyucovacie hodiny: presun zo skoly, prehliadka, listy a este aj navrat). To nema nic s pritazlivostou, to ma charakter “ukolovosti”, ucitelia si daju ciarku, ze naplnili aspekt vychovy k zvysovaniu regionalneho povedomia, muzeum si da ciarku do knihy navstev. A ziaci su radi, ze zdrhli zo skoly. U kolkych z nich zaznamename otvorenie “cakry” lasky k odkryvaniu tajnych zakuti minulosti?
Ako to pisem, uz mne samej sa to zda nudne :roll: . a este aj sive, staticke, kamenne, sterilne, bez vone a chuti. Len sialenec by pomenoval serial Svedectvo minulosti a cakal by na komercny uspech.
Zhrnutie: Skoly maju super moznost prebudit v ziakoch chut odhalovat stare tajomstva a muzea, by im mali byt napomocne kosatou ponukou kvalitnych programov, ktorymi budu sprevadzat kvalifikovani odbornici.
-
Ku kantorstvu mám dosť blízko, a pretože som presvedčený, že s tým aby deti chodili do múzea ako do kiny musíme začať 25 rokov pred ich narodením som dosť času minul na nadviazeanie kontaktov zo školami. Vzniklo aj viacero projektov, z ktorých boli niektoré dokonca celkom úspešné. Áááále čo som si neurobil sám učiteľov ani nenapadlo a nenapadlo ani nadriadených, ktorí v tom vidia akurát ulieváreň mimo pracoviska.
Problém nespočíva ani tak vo výbere témy ako na spôsobe spracovania. Ja a zabudol som, musí to byť zadarmo, zadarmo, teda nie že za to nikto nič nechce dať (máme krízu a predtým neboli na to peniaze), ale neprejaví sa to ani na odmene.
Samotných tém je neúrekom ale pokiaľ téma nevzbudí záujem a neudrží pozornosť, ktorá sa ráta na sekundy, výraznejší úspech sa nedostaví. Príprava takéhoto programu sa nedá zadať príkazom, pretože je to tvorba, na ktorú niekto má a niekto nemá. Tiež nemožno zamestnancovi prikázať aby napísal báseň alebo vysochal bustu riaditeľa. Vychadza mi, že asi 10% múzejníkov má prirodzený dar zhostiť sa prípravy takejto úlohy na štandardnej európskej úrovni. Ako je to potom z realizáciou je zas iná otázka, pretože sa ľahko môže stať, že tomu velí architekt alebo aranžér, ktorý s prehľadom kašle, napr. na všetky sväté grály múzejnej prezentácie.
Zdanlivo začarovaný kruh kde fajka vo výkaze má často väčší význam ako úspech podujatia, ktoré aj tak nikto nikdy nevyhodnotí a pracovné nasadenie pracovníka je hodnotené na úrovni výkonu upratovačky.
Tož som si pekne zanadával, ale musí to tak byť?
Ak nie, kadiaľ vedie ten chodníček v temnom lese múzejnej komunikácie? -
Podpisujem vsetko co si napisal… .
Mozno este predtym, ako rozdebatujeme unikove cesty zo sucasnej situacie, rozved prosim podrobnejsie niektore z tvojich uspesnych projektov. Teda aspon jeden, ktory mal najvacsiu odozvu…:wink: .U nas mame tiez niekolko programov pre skoly. Takmer na 100 % vychadzaju z odbornej cinnosti kuratorov a nie su previazane na vystavne aktivity. Ucast na nich je spoplatnena. Uspesny je program nasej muzejnej pedagogicky – spoznavanie tajnych zakuti muzea (historickych objektov) a muzejnej prace – vo forme denneho tabora pocas letnych prazdnin (deti si zan platia). To je asi jediny ucelenejsi program, ktory mal uz aj reprizy. Deti si bud prinesu predmety, ktore pokladaju za hodnotne (alebo sa vyberie nieco nase) a potom sleduju cestu zb. predmetu muzeom. Mozu si sami zasadnut ako komisia pre tvorbu zbierok, spisat vlastnu prirastkovu knihu, predmet odfotografovat, vytvorit katalogizacny zaznam, ocistit a umiestnit ho do depozitaru. Mali sme v umysle spravit i minivystavku a vernisaz, ale to sa kvoli chybajucim financiam neuskutocnilo.
Takto mame spracovane i ine temy, ale viackrat sa nam podarilo zrealizovat iba par. Vacsinou je zaujem iba o klasiku: kalendarny obycajovy cyklus (vo forme diskusie spojenej s nejakou powerpointovou prezentaciou a ukazkami z etnofondu. Robila som takto i typologiu ludoveho odevu (uvod prednaska a potom skupinova praca: identifikacia jednotlivych kuskov odevu a potom ich navliekanie na dobrovolnikov, na zaver kontrola nadobudnutych poznatkov formou pracovnych listov). Ini kolegovci robia celkom uspesne ryzovanie zlata, v galerii omalovanky (po stopach maliara XY) atd. Napadov je aj celkom dost, ale casto mam z toho zmiesane pocity. Chyba ucelenejsi a najma systematickejsi pristup (okrem spominanej dielnicky, ta v tomto postupuje systematicky, kedze tato praca je i hlavnou naplnou cinnosti muzejnej pedagogicky).
Uprimne priznavam, ze i ja sama som trochu otravena :oops: , ked je uz toho vela. Na hodinu napriklad ESEZ, potom dve hodiny so ziakmi, potom zase hodina pauza a potom zase nejaka trieda. Ak chceme pestovat navyk a vstepovat „preco“ (pre ake informacie, zazitky) sa da prist do muzea, tak sa to da iba prierezovou pracou pocas celeho roka. To potom chce i casovu dotaciu, vsak priprava, manazovanie i realizacia zoberie kopec casu. Nie je to uloha kuratora. Ten moze prispiet pri tvorbe scenara, ale tomu ostatnemu by sa mal venovat naozaj clovek na to urceny – muzejny pedagog.
-
Na naše školské pomery bol pomerne úspešný projekt multimediálneho pásma pre školy k 65. výročiu SNP. Šlo o remake pôvodne audio pásma do obrázkovo-filmovej podoby. Projekt vznikol mimo múzea na základe “konštruktívnej diskusie” o súčasných prezentačných možnostiach i skutočnosti, že nikto nedonúti žiakov druhého stupňa takmer pol hodiny počúvať rádio, resp. prednášajúceho. Kontakt na školy i účasť učiteľov organizovala mestská knižnica a odozva bola pre viacerých veľkým prekvapením. Pri prvej prezentácii pre školákov si ju odnieslo 6 učiteľov a ďalších 9 záujemcov si ju stiahlo z internetu. Mal som možnosť zúčastniť sa na jednej predvádzačke pre žiakov 8. a 9. ročníka a dopadla skutočne dobre.
Nikoho to nič nestálo iba pár zanietencov 30 dní práce. Dá sa predpokladať, že prezentáciu videlo okolo 500 žiakov.
Neviem ako by to celé skončilo pod záštitou múzea, kde je všetko v prvom rade problém. Tak skončil aj projekt interaktívnej výstavy pre žiakov prvého stupňa zameraný na poznanie prírody a histórie vyššieho územného celku, pri ktorom bola ukončená celá predprojektová príprava (okrem iného aj výkresová dokumentácia mobiliáru) vrátane analýzy obsahových požiadaviek učiteľov. Zaplatil by to VÚC ale nebola vôľa.
Tááákže, ak chceš stvoriť projekt ako zuzana som ti k dispozícii, ale niak, ďakujem. -
Ok, len aky? ty si ocividne originalnejsi 8O ako ja, tak nahod nieco. Mne chodia po rozume len take moje okukane etnologicke… :|
-
zuzana, si ma potešila ale ja sa nevzdám. Skús si urobiť inventúru v tvojich “okukaných etnologických” a keď sa ti to ani potom nebude pozdávať, porozmýšľaj čo by ťa v múzejnej praxi najviac potešilo. Je úplne jedno čo to bude a uvidíme.
Log in to reply.