-
Konštruktívna diskusia
-
Asi tu budete jedini z muzea co neco napisu ale sa mi vidi, ze vam vyhaslo pod kotlom. Ten programovacoplanovaci zaciatok bol sice na mna zo zaciatku trochu vysoky ale sa z neho mohlo neco vyglubat. zuzana co je to kvalitny absolvent muzeologie? Jak sa pozna ked sa nevyskusa? Som ten najkvalitnejsi, ktory je volny na trhu prace a moja kvalita je v tom ze ma muzeum fascinuje. To ale casto nie je pripad tych co v nom pracuju. Suhlasim so sashom a tiez delim zamestnacov a muzejnikov. Aspon nemusim pouzivat nespisovne slova a je jasne o com hovorim. Moj tato volakedy delil ludi na komunistov a stranikov. Tych co boli myslienke oddani a tych co sa z nej snazili co najviac vytazit pre seba.
-
No Pipo, tak mozeme teda rozvinut debatu tymto smerom. Kvalitneho absolventa muzeologie spoznas tak isto ako kvalitneho etnologa, historika…a teda, ked nema ziadnu prax, aspon podla studijnych vysledkov, diplomovej prace, absolvovanej odbornej praxe pocas studia a inych aktivit korespondujucich s pracovnou poziciou, o ktoru sa uchadza. Tiez podla skoly, ktoru absolvoval (aj ked u nas sa podla tohto hladiska este neselektuje). Muzeologia sa v nasej krajine, kde “vcera znamena uz zajtra”, studuje, myslim v Nitre na UKF a v BB na UMB. Neviem, ako je na tom s urovnou Nitra (v casoch mojho studia sa tam tento experiment este len zacinal moznostou zvolit si treti odbor muzeologiu – ale nevzbudzovalo to vtedy moju doveru, myslim, ze to gestorovala Prelovska a to mi prislo ako dost hruza… ). Ale opakujem, preslo odvtedy par rockov. S absolventami, respektive so studentami piateho rocnika ekomuzelogie som prisla do kontaktu aj osobne, ked som s nimi spolupracovala na priprave absolventskej vystavky a poviem Ti – hruza. Absolutny nezaujem. Spociatku som ocakavala, ze super, aj mne pridu nejake nove impulzy (uprimne, este aj trema ma chytila – ze ma zvalcuju, nabiti vedomostami). Ale bolo to cele skor do placu. Z nich by som ani jedneho u nas v muzeu nezamestnala, nebol medzi nimi nik ani fanatik a ani “remeselnik”. A to som spoznala pomerne rychlo, hned v ramci prveho orientacneho rozhovoru k teme.
Ale odhliadnuc od mojej neblahej skusenosti, vedela by som si absolventa muzeologie predstavit na pozicii:
1. dokumentatora (u nas “post” obsadzovany najklasickejsim tipom uradnika). Myslim, ze pre tento tip “prierezoveho” pracovnika by bol vseobecny rozhlad absolventa muzeologie idealny.
2. clena realizacneho timu vystav, expozicii, muzejnych programov: Moja predstava: kurator spracuje odborne podklady a nasledne prave takyto kolega ciastkove materialy upravi podla cielovej skupiny, doplni o pomocny material, proste spravi vystavu/expoziciu jedlou. Prave takyto pracovnik by mal v agende i cele PR-ar okolo. Na toto u nas nie su ludia, robi sa to neprofesionalne, proste kurator robi vsetko, graficky navrh plagatu, pozvanok, rozposiela ich, este aj obalky si sam tlaci. Potom casto vysledny produkt kriva na obe nohy.Pochybujem ale o schopnosti absolventa muzeologie vedecky zhodnocovat zbierky muzei (aj ked som to nasla v profile absolventa UMB) na pozicii kuratora. A to si polievocku neprihrievam. Cisto “matematicky” suma vedomosti nadobudnuta studiom muzeologie, muzeografie…historie, etnologie, archeologie za 5 rokov sa nemoze blizit k sume poznatkov absolventa len etnologie, historie, archeologie. Je otazka teda, ci by muzea mali aj vedecky zhodnocovat svoje zbierky, alebo ich len spristupnovat. Podla mna (i zakona o muzeach a galeriach) aj vedecky skumat a nato treba vacsie pemzum vedomosti ako moze dat studium muzeologie.
Problemy s umiestnovanim sa absolventov muzeologie na trhu prace by mohlo vyriesit prekopanie jednotlivych pozicii v muzeach a najma zadefinovanie kriterii pre ich obsadzovanie so zretelom na nove specializovane studia. Ale velka uloha stoji pred VS a urovnou samotneho studia. Znesu nase odbory porovnanie so studiom muzeologie v zahranici, napriklad tu najblizsie s Masarykovou univerzitou v Brne?
-
Znesu nase odbory porovnanie so studiom muzeologie v zahranici, napriklad tu najblizsie s Masarykovou univerzitou v Brne?
Na toto by som vedel zareagovať ja :) Študenti muzeologie na MU v Brně nevykazujú nejaké vadšie nadčenie, takže ta realita možno nebude až tak vzdialená od napr. Nitry. V číslach z 9 študentov jeden javí skutočný záujem. Externí študenti sú natom lepšie, z 18 cca 5 :) Príde mi štúdium nemotivujúce. Možno je dobré spomenúť fakt že, dostať sa a vyštudovať muzeologiu je podstatne jednoduchšie ako iné spomínané odbory, čo napovedá o kvalite absolventov. Otázka je ako nalákať šikovných lúdí na neatraktívny odbor ( chabo platený ) ? A tým zlepšiť povedomie o profesionálnych muzejníkoch a snáď aj priblížiť do finančného záujmu spoločnosti.
-
No Mazoslav, tak potom mi ostava len skonstatovat, ze muzeologov v muzeach je treba, len nie absolventov nasich studijnych odborov… . A este by ma zaujimalo, ake je ich uplatnenie v Cesku – o ktore pozicie (a ci vobec) maju zaujem a ci aj pracuju v tom, co vystudovali. Ja totiz poznam aj muzeologa – hasica a policajta… .
Urcite je pes zakopany aj vo financnej neatraktivite buduceho zamestnania (ale to plati pre vacsinu humanitnych odborov). Ale to tu neporiesime. Kym nebude vacsi dopyt po produkte, ktory ponukame, asi nikto nebude riesit nase platove podmienky. Bola som na zasadnuti Unie muzei v prirode minuly tyzden a tam mi jedna kolegyna – dlhorocna etnologicka povedala, ze ako zacala kriza, oficialne pracuju na skrateny uvazok 4 dni v tyzdni a mzdu ma 300 euro netto. Samozrejme, ze su v praci kazdy den, lebo inac by nedokazali spravit vsetko ako treba. Nevedela som, ci ju mam obdivovat, alebo nenavidiet (nehovoriac, ze aj ja tak casto postupujem, plat mam o 100 euro viac) . Nase muzea asi fakt drzi na akej takej urovni par fanatikov, len neviem, ci by nebolo viac veci prospesne nechat ich padnut na hubu (tie muzea, nie fanatikov, ti uz tam su).
A len na okraj: My nie sme schopni ani naformulovat vystizny otvoreny list (je na webe ZMS) pre MK SR. Ma reflektovat biedu nasich muzei, ale odraza skor biedu nas pracovnikov, nieco zmysluplne dat na papier, alebo – zeby problemy vobec pomenovat?
-
Myslím si, že múzejníkov je treba v múzeách rovnako ako knihovníkov v knižniciach alebo učiteľov na školách. “Nepoškvrnený” absolvent spoločensko-vedného zamerania je vo všetkých týchto inštitúciách toľko platný ako hadovi nohy.
Ale o tom som nechcel.
Každé spoločenstvo si v priebehu svojej existencie stanovuje priority a ako vieme, tie múzejné sa do pozornosti dostávajú pred nejakými 250 rokmi. Ten kto si myslí, že pri zriaďovaní, napr. Ermitáže bolo cieľom zachovanie nejakého kultúrneho dedičstva je dosť veľká naivka. Efekt priority totiž musí prinášať, najmä pri budovaní finančne náročných zbierok, aj niečo čo nemožno za peniaze kúpiť. Napríklad zdanie kultivovanosti.
Keď si národ myslí, že je dostatočne kultivovaný, priorita budovania zbierok bledne, ale kultivovaný úradník podvedome cíti, že zlikvidovať odkaz predkov je predsa len, ako to napísať – neetické. Nuž sa začne meniť terminológia vlády i samosprávy aby to neznelo až tak strašne a úradník sám seba presvedčí, že sa vlastne nič nedeje. A tí, čo sa ich to týka vystavujú na odiv svoju “loajálnosť” trasúc sa aj o tých 300 eurášov.
Citát:
PROGRAMOVÉ VYHLÁSENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA OBDOBIE ROKOV 2010 – 2014“Kultúrne odvetvia dosiahli v roku 2003 v rámci EÚ väčší obrat ako výroba automobilov a prispeli k HDP EÚ viac ako potravinársky, odevný či chemický priemysel.”
“Ochrana kultúrneho dedičstva
Vláda SR vylepší legislatívne prostredie v oblasti kultúrneho dedičstva a pripraví strednodobé strategické materiály, ktoré stanovia priority a ciele v oblasti rozvoja múzeí, galérií a knižníc, ako aj pamiatkového fondu.
Vláda SR bude realizovať projekty digitalizácie kultúrneho dedičstva a implementovať príslušné programy. Posilní postavenie knižníc ako centier vedomostí a poznania, využívajúc súčasné informačno-technologické možnosti. Zároveň podporí využívanie kultúrnych služieb pamäťových inštitúcií, múzeí a galérií na rozvoj cestovného ruchu.
Vláda SR zachová a obnoví pamiatky kultúrneho dedičstva aj s pomocou efektívneho využitia štrukturálnych fondov v novom programovacom období.”Nebudem to komentovať ale som presvedčený, že bez zachovania Tradície nie je Kultúry, no zároveň vidíme, že zatiaľ sa žiadnemu diktátorovi ani byrokratovi nepodarilo Tradíciu potlačiť, nie to zničiť. Kultúra totiž nie je inštitucionálny fenomén.
Ochrana kultúrneho dedičstva je nezisková a nákladná. Môžu si ju dovoliť iba tí, čo na niečo také majú a pristupujú k nej s vážnosťou, ktorú si kultúrne dedičstvo zasluhuje. -
Aj ten ucitel nestuduje za “ucitela”, ale studuje historiu, fyziku, matematiku a podobne. Moznost stat sa “ucitelom” mu dava zlozenie statnej skusky z pedagogiky. Mozno to by bola cesta aj pre buducich muzejnikov – studium vedneho odboru, plus statnica z muzeologie.
Neviem, co myslis pod tym “neposkvrneny”, ci to je ekvivalent k “bez praxe” alebo k “bez muzeologickeho vzdelania”. Lebo ak k tomu bez praxe, tak to sme vsetci tak nejako zacinali – ucitelia, knihovnici, i muzejnici. Vsak sme pocas studia mali od tretieho rocnika moznost zvolit si prax v nejakej pamatovej institucii, ta nas mala trosku “poskvrnit”. Aj ked pravdupovediac, aby prax bola naozaj kvalitna, to by musel existovat system “cvicnych” muzei (podobne ako existuju cvicne skoly pre ucitelov, fakultne nemocnice pre lekarov…).
Zberatelske a vystavovatelske tendencie zaznamenavame uz od staroveku (a aj urcity dokumentacny pristup), toto usilie sa vinie cez vsetky epochy vyvoja ludstva. A myslim – nie som presvedcena – ze i u nas na zveladovanie kultury peniaze mame, len zatial sa este asi nik vazne nezamyslel PRECO, KDE a AKO ich zacat investovat tak, aby sme z toho mali uzitok my ludia. -
A akú históriu študuje knihovník, ktorý pracuje v “pamäťovej inštitúcii”, ktorá spravuje zbierky dokumentov odboru história a v súčasnosti má vyššiu prioritu ako múzeum? Ale áno, tak som to myslel, historik do múzea – skúška z muzeológie.
Mimochodom, zabudla si na výuku muzeológie na katedre etnológie UK Bratislava a muzeológiu v rámci etnológie na UCM v Trnave. Holt v Brne archeológia, na Slovensku etnológia sú kolískou modernej muzeológie.
Zberateľské tendencie existovali len o tom tí chudáci nevedeli a netušili ako (najmä súbory hóch artefaktov) využijú klasici, ktorí o zberateľstve nenapísali ani čiarku.
Jedna otázka na mazoslava. Čítal som niekoľko tvojich príspevkov k problenatike reštaurovania a konzervovania. Je skutočne Brno na takej úrovni, že môžeš prehlásiť – hovorím z vlastnej skúsenosti? -
OK, Sasha,
celkom by ma zaujimal tvoj nazor na ulohu historika, etnologa, proste kuratora v muzeu. Z tvojich prispevkov je zrejme, ze nemas o kuratoroch vysoku mienku (vsak i ja mam vyhrady, najma sama k sebe 8O ). Poznas vobec nejakeho dobreho kuratora? Kludne i pomenuj, vsak na chvalu sa nikto nenahneva. Ake kvality (poznatky, zrucnosti) by mal sikovny kurator urcite mat, a najma, ako sa ma na taku uroven vypracovat mlade ucho, ktore zacina svoju “karieru” v niektorom z nasich muzei? Ako sa vyvija/vyvijala obsahova napln jeho prace v priebehu 20. storočia? Ake postavenie v hierarchickej strukture pozicii v muzeu ma, ci by, podla teba, mal mat? -
zuzana, to si mi zase naložila :| . Asi nezodpovedám všetky tvoje otázky naraz, ale aspoň bude konštruktívna diskusia :lol: .
Moje intímne hodnotenie kurátora nemá nič spoločného s tým či vyštudoval históriu. Hodnotenie sa týka toho čo a ako v múzeu robí, pričom mám na mysli napriklad všeobecne milovanú katalogizáciu. Týka sa toho či ostane historikom alebo “rekvalifikuje” na múzejníka (a tu je tá paralela na učiteľa a knihovníka).
Keď som nastúpil do múzea ako mladé ucho, prvé po čom som sa zháňal bola literatúra týkajúca sa múzejnej práce (všeobecné začudovanie) a ani som sa nenazdal a bol som po uši v múzejnej teórii (všeobecné opovrhnutie). Priznám sa, že som nerozumel z tých múdrých rečí ani desatinu, ale vydržal som a objavil som múzejné divadlo sveta. Jediný problém – bol som samučičký sám.
Historik, ktorému je materiálna kultúra poväčšine ukradnutá, funguje aj v múzeu ako historik a vôbec ho nezaujíma cieľ jeho povolania (všimni si, že nepíšem zamestnania), degraduje ho na kolaterálnu zbytočnosť, hlúposť a nepotrebnosť. Pritom to dáva nahlas a pri každej príležitosti najavo a vynáša súdy o veciach, ktoré ani nechce pochopiť.
O tejto skupine zamestnancov našich múzeí skutočne nemám mienku.
Poznám ale aj kopec mladých, ktorí napriek tomu, že vyštudovali kadečo sú prínosom a určite raz, pokiaľ neodídu za lepším platom, sa z nich môžu stať dobrí kurátori.
Ich kvality – úcta k tradícii a jej dedičstvu, správne zoradené hodnoty, nepoľavujúca zvedavosť, odvaha pýtať sa a diskutovať, ochota nechať si poradiť, dobrý zrak a tenké uši.
Ich devíza – viem, že nič neviem. -
Nemyslim, ze vztah historik – muzejnik je zavisly na rekvalifikacii niektoreho z nich. Muzejnik bez adekvatnych odbornych znalosti o zbierkovom fonde nemoze pochopit, ocenit a ani vyuzit (v zmysle sprostredkovania verejnosti) jeho vyznam. Vedator „tabula rasa“ z muzeologie sice vie, ake bohatstvo ma pod prstami, ale zase nevie, ako s nim pracovat tak, aby nedochadzalo len k jeho vlastnemu uspokojeniu z nadobudanych poznatkov. Dost sa trapi s hladanim komunikacnych kanalov, ktore by tieto poznatky v putavej forme posunuli verejnosti. A najma, potom casto objavuje Ameriku. Muzejnicke zrucnosti, ktore su uz davno odpublikovane, hlada stale znovu a znovu na mnohych internych poradach.
Otazka je, ako sa da pomoct cerstvemu absolventovi VŠ po nastupe do muzea. Vsak mame SNM, ktore ma plnit i ulohu metodika. Ked som zacala pracovat v muzeu, existoval seminar/kurz pre zacinajucich muzejnikov. Uz si nepamatam, ako sa volal (nezucastnila som sa), ale si pamatam, ze nemal dobru povest. Myslim, ze aj v sucasnosti ma SNM v ponuke nieco obdobne. Len ci na vyssej urovni, to neviem.
Najhorsie vsak je, ked je takyto „homo novus“ osamoteny.:cry: Ma mozno svoje teoreticke poznatky o tom, ako by ktora cinnost mala spravne prebiehat, ale je obklopeny starsimi kolegami, ktori uz maju svoje vychodene chodnicky. Tie nielenze nechcu menit, ale na kazdu „stopu“ vedla, su alergicki. :roll: V lepsom pripade sa usmievaju nad mladym nadsencom a v duchu si hovoria, vsak ho to prejde. Dlhodoby vplyv takehoto prostredia je nielen demotivujuci, ale priam nicivy. Vysledkom byva odchod, pripadne predcasne vyhorenie.
Asi by to chcelo pravidelne stretnutia mladych muzejnikov, na ktorych by sa dali dobijat baterky.
Pytam sa teda, ktorych prehreskov voci „muzejnickemu remeslu“ sa vo svojej praxi dopustame najviac? Ktore nam najviac lezu na nervy?
-
Teraz neviem kam skočiť… O jednom som ale presvedčený – ani upratovačka by nemala začať pracovať v múzeu bez rekvalifikačného kurzu.
Ten kurz v osemdesiatych rokoch bol pre konzervátorov (mal nahradiť kurz, ktorý poriadalo Brno) a skončilo to typicky slovensky – záverečné práce pod psa a potom pekne do stratena. Podobne ako Zelená mladým kde sa prednášala legislatíva priamo zo zákona a vyhlášky. Takéto “nalievárne” sa nemôžu robiť od stola v kancli. Prednášajúci musia byť praktici s bohatou skúsenosťou a stretnutia musia byť síce organizované ale zdanlivo neformálne. Zažil som jedno takéto trojdňové sústredenie na konci sveta kam nás doviezli autobusom a keď chcel niekto skôr domov musel odšľapať sedem kilometrov. Nikto nezdúchol a správca tvrdil, že sme mu urobili ročnú tržbu. Okrem toho bola celá akcia perfektne zorganizovaná, vystúpenia pripravené, technika fungujúca a nálada pri večerných priateľských posedeniach fantastická.
Toto je jediná cesta pomôcť nováčikovi. Kopu sa dozvie, na otázky dostane kvalifikované odpovede, spozná kolegov a oni spoznajú jeho. Lééénže máme krízu alebo sme to nenaplánovali alebo nikto sa nenájde aby urobil aj nejakú robotu, najmúdrejší si myslia, že je to zbytočné a keď prídeš s takým návrhom kolegovia sa iba blahosklonne usmejú.
Toto považujem za základ múzejnej komunikácie, ktorá neznamená len odborné štúdie a bombastické expozície. -
Ano, myslela som ten kurz Zelena mladym, fakt krasny nazov to malo. No Sasha, a sme pri tom, co som sa ta pytala na zaciatku debaty o kuratoroch. Poznas nejakeho fakt skuseneho kuratora, ktoreho uznavas? Ktory by bol hodny prednasat mladym a viest ich na ich prvej ceste muzeom? Spomenul si len mladych, sikovnych, z ktorych, ak sa budu veeeelmi snazit :P , raz budu dobri kuratori. Tak kto? Kto by mohol odovzdavat svoje skusenosti na urovni, ktoru ocakavas? U nas v muzeu taky kurator nie je. Z toho mi je casto smutno, ze tam nie je nik, od koho by som sa nieco mohla naucit. Ale je niekto taky vobec na SVK? Ja nemam dobry prehlad o kolegoch sa priznam, kedze my fungujeme dost odrezane, a na nejake “stavovske” podujatie sa dostanem tak raz za dva roky – a to tam nikoho nepoznam, ani mna nik nepozna. A za dalsie dva roky sa zoznamujeme v druhom kole. Ale ty vyzera, ze mas globalnejsi pohlad, asi si co to pochodil, tak ukaz prstom na sikovnych a ich diela. DOTOHO :wink:
A este mi odtajni, co a kde to bolo za sustredenie, ktoreho si bol ucastny a bolo zorganizovane k tvojej spokojnosti.
-
Sasha skladám poklonu pred tvojím rozhladom. Tiež si myslím, že aj upratovačky by mali byť poučené a informované. Dobrý príklad by mohol byť používanie Sava v depozitároch atď. Určite aj ostatní pracovníci muzea, čo možno ani netušia, ako sú pre chod doležitý.
Čo sa týka vzdelávania konzervátorov, mal som možnosť byť pri tohtoročnom kurze konzervovania (osobne som bol iba pri časti kurzu ) čiže dobrá správa je, že niečo sa predsa len robí. Ohlas je asi dobrý, tak dúfam že sa tento smer ujme a za pár rokov budeme mať kvalitný revalifikačný kurz na Slovensku :)
http://old.snm.sk/?lang=svk&org=1§ion=aktu&id=239
Trocha horší pohlad na vec je, že vačšina odborníkov prednášajúcich pri kurze boli češi. Ako slováka ma mrzí, že sa ešte stále pri ochrane nášej kultúry musíme spoliehať na čechov a nemcov. ( proti spolupráci by som samozrejem nič nemal, ale očividne ťaháme za kratší koniec )
Signalizuje to kultúrnosť našeho mladého a asi až moc pyšného národa. -
zuzana, na tvoju otázku naj-kurátor je ťažko odpovedať. Nemám normu ani “štandard” aby som mohol súdiť. Okrem toho, ako si si už všimla, za prioritu pokladám muzeologické vzdelanie, ktorého neprítomnosť vyradí hneď kopu skúsených odborníkov. Poznal som jedného výnimočného kurátora, archeológa, ktorý spĺňal aj moje nároky, leeenže už je z neho riaditeľ :| .
Ďalšou výnimočnou osobnosťou je dr. Rybecký, tiež riaditeľ a bola dr. Hornychová (neviem či ešte pracuje). Medzi bližšími kolegami nič hodné zmienky nevidím a okrem toho by sa ani neangažovali, pretože je to veľa roboty a žiadne uznanie.
Stavovské podujatia nie sú závislé len od Zväzu a kvality programu ale aj od jednotlivých múzeí a ich riaditeľov, ktorí sú takýmto aktivitám naklonení alebo nie. Často sú vysielaní ľudia, ktorí s problematikou nič nemajú (ale sú postrádateľný) a ani ich nezaujíma. Nuž ale čo?
mazoslav, predpokladám, že s tým “rozhľadom” to bol kompliment 8O . K projektu “Múzeá tretej generácie”. Neviem síce prečo tretej ale znie to zaujímavo. K obsahovej stránke “ochrany” iba niekoľko poznámok.
Konzervovanie zbierkových predmetov – tomuto tu hovorím konzervátorom za 5 dní.
Reštaurovanie v múzeách I a II – 10,5 dňa – legislatívny nonsens v zmysle zákona Zákon č. 200/1994 z.Z o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov. Pikoškou je typické slovenské členenie materiálových skupín – drevo, textil, papier a koža, keramika a sklo, kov, výtvarné umenie.
Ďalšia otázka, ktorá asi vyvolá nevôľu – na kieho andela sa má v múzeách (!) reštaurovať papier?
Veronika Gabčová, garant modulov, vedúca ateliéru závesného obrazu a tabuľovej maľby na katedre reštaurovania VŠVU, odborný asistent na katedre reštaurovania. Venuje sa výtvarnej tvorbe v oblasti maľby sochy, grafiky, v technikách olejomaľba, acryl, akvarel . Vo výtvarnej tvorbe trojrozmerných objektov preferuje kombináciu materiálov ako kameň, sklo, keramika, drevo, antikoro. Navrhuje a realizuje v oblasti designu interiérových riešení /imagu verejno – spoločenských, pracovných, firemných, privátnych/ exteriérových riešení záhrad, parkov, fontán, kúpacích jazier – biotopov.
Pôsobí ako reštaurátor závesných obrazov, ikon a stredovekých tabuľových malieb, nástenných malieb.
Preparovanie a konzervovanie zbierok prírodného charakteru – a koľkože tých preparátorov máme na Slovensku a ako sa líši konzervovanie od preparovania a o čom je preparovanie zbierok spoločenskovedného charakteru? Tak ako to múzejníci radi prezentujú – odborne formulované.
Predpokladám, že si sa zúčastnil ako prednášajúci a napriek jedovatým pripomienkam, tiež myslím, že ak projekt nezakape a bude možné jeho obsahovú štruktúru modifikovať, mohol by to byť nielen rekvalifikačný ale aj kvalifikačný kurz, pretože tí údržbari, šoféri a čo ja viem čo žiadnu kvalifikáciu nemajú. -
No nerozumiem, aku kvalifikaciu maju mat soferi, udrzbari a upratovacky. Ak pod tym myslis nieco v zmysle preskolenia vzhladom na to, ze prichadzaju do styku so zbierkami, to by malo byt podmienkou nastupu do zamestnania (akurat, ze nie je a potom sa casto rehocu a prevracaju oci na nasom uzkostlivom pristupe, to dobre poznam). Na taketo preskolenie staci poda vlastneho pracoviska, na to netreba kurz v BA. Ak myslis nieco ine, tak potom som dobre neporozumela.
K ZMS: z tejto organizacie mam zmiesane pocity. Deklaruju velke ciele a realne sa v muzeach meni minimum. Ze nemaju podporu samotnych muzei a ich vedenia? No to podla mna preto, lebo ZMS chyba realny vplyv na druhu stranu – na MK SR. Je skor diskusnym klubom ako lobistickou skupinou za zlepsovanie postavenia muzei. Teraz chcu profesionalizaciu vedenia…tak potom uvidime. Moj osobny pocit je, ze predsednictvo je v podruci SNM a tak vnima celu muzejnu problematiku – cez SNM. Ale ktore muzeum ma tolko muzejnych pedagogov, financii na vystavy, expozicie, tak tvori vystavy – timovo s architektom, vytvarnikom a neviem s kym vsetkym este? ZIADNE.
K papieru: vsak, pre tie stare tlace, prospekty, fotky, atd., ktore su sucastou zbierky. Aj ked mozno by bol rentabilnejsi zvoz do centralnej restauratorskej dielne, co ja viem. Neviem. My mame sice take pracovisko, ale nemame na zaplatenie restauratora. A tak zatial lezi ladom a caka na lepsie casy.
Mazoslav, precitala som si projekt „Muzea tretej generacie“, najma modul pre kuratorov. Celkom sa mi to pozdava. Absolvovanie takehoto niecoho (ak su za tym kvalitni ludia, garanta som nasla iba ku kurzu o katalogizacii, pri ostatnych nie su uvedeni) by prave mohlo ciastocne pokryt medzery v muzeologickom vzdelani (potom by mozno i na Slovensku bolo viac kuratorskych HVIEZD). Len zistit, kto maju byt ti lektori (Sasha, nechces sa certifikovat?). By som sa potom zapisala :-D.
Log in to reply.