-
Konštruktívna diskusia
-
Pekný, zasnežený deň vospolok. Prepáčte, že vstupujem do vašej konštruktívnej diskusie ale nedá mi, pretože nedostatok konzervátorov na Slovensku je alarmujúci. Iba 75% múzeí má konzervátora (?), ktorý ale už z objektívnych príčin nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Tak ako napísal sasha – konzervátor sa vyskytuje v rámci kumulovanej funkcie a plní aj úlohy údržbára, šofára alebo fotografa. Konzervátorské pracoviská sú na úrovni garážových dielní domácich majstrov. Chémia je (v najlepšom prípade) kyselina fosforečná, octová, citrónová, hydroxidy, čpavok, peroxid, sóda bikarbóna, prášok do pečiva, lieh, benzín. O nástrojoch radšej pomlčím. Preto ma rozčuľovali mazoslavove príspevky o moderných trendoch v konzervovaní.
Papier – podľa mojej skromnej mienky a skúsenosti, papierové zbierkové predmety predstavujú vo väčšine múzeí cca 10% zbierkových predmetov, teda okolo 1500 ks na priemerné regionálne múzeum. Je nereálne očakávať budovanie pracovísk na konzervovanie papiera! Okrem toho pre jeho zachovanie je kĺúčovou otázkou odstránenie kyslosti papiera a udržanie dosiahnutého stavu. Konzervátorské pracovisko zamerané na papier by mohli vybudovať múzeá určené VÚC ako metodické centrá. Samotné reštaurovanie papiera, tak ako u iných materiálov – u výnimočne hodnotných. Pritom by stačilo reštaurovať digitalizovaný obraz a vyhotoviť faksimile, ktoré by zaistilo aj bezpečnosť autentického dokumentu pri vystavení.
Ku kurátorom len toľko – je to bieda. Vzdelaní introvertní individualisti, žijúci v neustálom strachu, že výsledky ich práce niekto ukradne, ktorých zaujíma iba ich veda a skupiny predmetov, ktoré poznajú (česť výnimkám – zuzana). Za tymito hranicami sú už levy. Tímová práca sa vyskytuje iba v knižkách a pretože chýba TO, čo by kurátorov spájalo, asi sa v našich múzeách tak skoro ani vyskytovať nebude. -
Samozrejme že to bol kompliment bez kuska ironie, tvoje nazory su mi blizke a nemilosrdne sa v nich odraza realita. ( celkom mi je nepríjemné tikať človeku s takými skúsenostami, dúfam že to nevadí :)
Kurz som bral ako prvu lastovicku, samozrejme ze sme mali silné výhrady k plánu, celá problematika konzervovania kovov sa odohrala za jeden den, co je samozrejme biedne malo. Kazdopadne kurz bude este pokracovat na jar, hádam :) “Konzervátorom za 5 dní” to je trocha zavádzajúce pretože kurz bol zameraný na konzervátorov s dlhoročnou praxou, žiadny nováčikovia. Mal som možnosť porovnať úroven našich konzervátorv z celého slovenska a čakal som horšie :) Aj ked vačšina čerpá ešte z rokov 70-tych stále prístupom a materiálovými znalostami sú natom omnoho lepšie ako mladší kolegovia.
Rozdelovanie materiálov nieje iba náš výmysel. Osobne verím že má zmysel, uplatnuje sa skorko všade. V ČR sa napr. reštaurátorská licencia udelujue len na jeden materiál. Ja som bol jedným z prvých pokusov vzdelat univerzálneho konzervátora-reštaurátora chemika ale realita je taká ,že odborníkom može byt človek len v jednej oblasti. Aj samotný konzervátory sa viac či menej špecializujú, nepoznám nikoho kto by konzervoval-reštauroval všetko.
S výukov konzervovania paiera súhlasím, určite vačšina metód týkajúceho sa tohoto materiálu je vo finančných možnostiach aj regionálnych múzeí. Okrem toho, ak máme u nás skutočných odborníkov na konzervovanie tak to je určite papier a fotogrsfia s garanciou doc. Bukovského z NK.
O čisto reštaurátorských zásahov, ako to bolo zrejme pojaté týmom z NM je neštastné a vyplýva z neznalosti tejto problematiky týmom pani Gabčovej. Možno by nebol na škodu keby sa v budúcnosti kurz organizoval s konzultáciou a garanciou konzervátorov-reštaurátorov a nie muzeológov. -
Odteraz si to po sebe budem kontrolovat, ospravdedlnte prosim moje ospate hrube gram. chyby. :oops:
-
mazoslav, ďakujem za triezve hodnotenie kurzu i ospravedlnenie, ktoré na Obnove nie je bežné :cry: . Prácu (publikovanú) Ing. Bukovského a jeho tímu poznám a sledujem, pretože si myslím, že nič lepšieho na Slovensku nemáme, hlavne pokiaľ ide o invenciu a inšpiratívnosť. Škoda, že papier a textil nie sú mojou najobľúbenejšou parketou, najmä preto, že k týmto materiálom mám podvedomý rešpekt. Len v jednom som na rozpakoch, pracuješ na Slovensku alebo Morave? Je to síce porušenie netikety ale som… zvedavý :oops: .
Lenže teraz k zuzane, pretože sme ju vytesnili. Zuzana, k Múzeám tretej generácie máš aj niečo viac ako to čo je na stránke SNM? Pozeral som kurátorské štúdiá a v podstate s tebou súhlasím. Jediné čo ma mätie je “poskytnúť účastníkom základné vedomosti a zručnosti potrebné pre kvalitný výskum” – veď sú to absolventi histórie, etnológie a pod. Zvedavý by som bol aj na to čo sa prednáša v súvislosti so zhodnotením (či hodnotením) zbierkových predmetov a úplnou záhadou je pre mňa “základný štandard kvality práce kurátora/kustóda múzea”.
“Certifikovať” sa nechcem, keby bol záujem, už lektorujem. Mne to tu celkom vyhovuje, pretože je to dynamickejšie ako v učebni a ľudia môžu slobodne vyjadriť svoj názor, ktorý by sa prednášajúcemu nemusel páčiť už len preto, že vyžaduje okamžitú reakciu. -
Sasha dik, si spravny moderator :) , mne ale tento konzervatorsko – restauratorsky predel neprekaza, ale sa nevyjadrujem, kedze oproti Vam trom som v tejto problematike uplny diletant. Celkom ma ale zaujima, ake vlastne vzdelanie by mal mat konzervator v muzeu, u nas mame tri konzervatorky, vsetky ukoncili SUV- ku v Kremnici. Je to dostacujuce? A este keby ste mi vysvetlili, preco je nespravne delenie podla materialovych skupin. Mne to pride ako najjednoduchsia cesta z hladiska prehlbovania odbornosti.
Ku kuratorskym studiam: nemam ziadne ine informacie, vsak som teraz doma, aj po cely cas, co SNM tento projekt pripravovalo. Ale aj z toho co som si precitala na webe SNM, mam pocit, ze im ide najma o komplexnost. Takto rozumiem aj tomu, preco zaradili do obsahu i zrucnosti a vedomosti o vyskume…
Obsah kurzu: (citacia): múzejná legislatíva, copyright – pravidlá uplatňovania autorských práv, ochrana a bezpečnosť zbierkových predmetov – odborné uloženie, preventívna konzervácia, mobilita zbierok, múzejná prezentácia – sprístupňovanie zbierok, metódy akvizičnej činnosti, cieľavedomá tvorba zbierok…
– no nevidim na tom nic, co by mi vazne prekazalo…a paci sa mi, ze maju snahu vytvorit platformu pre diskusiu a vymienanie skusenosti… . Garantom je Mgr. Dušan Buran PhD., vedúci kurátor Zbierok starého umenia SNG Bratislava (nepoznam). Lektori tiez aj z Ceska.
Vo februari to ma byt vo Zvolene, tak fakt uvazujem, ze sa prihlasim. :):arrow: Inac skoda, ze ziadny kurator sem zatial nezabrdol… zeby naozaj nik z nasej kuratorskej obce nesledoval tento portal?
-
Proti členeniu podľa materiálu nemám nič, len sa pozri ešte raz na citáciu a zistíš čo ma znervózňuje.
Rovnako by som mal poznámky k členeniu špecializácií reštaurovania na, napr. eštaurovanie kníh, historických hodín alebo historického nábytku. Ten kto zvládne reštaurovanie hodín, zvládne aj reštaurovanie nábyku. Aspoň si myslím.
Donútila si ma hľadať podrobnejší obsah kurátorského kurzu, z ktorého si citovala :roll: . Nakoniec som to našiel ale komentovať budem až neskôr, pretože som mal na návšteve nášho najvyššieho šéfa a ešte musím porobiť veci na zajtra. -
Aha, tak som to nepochopil. Vobec som si toho nevšimol :) Tvrdenie že hodiny a výtvarné umenie sú materiály je celkom zábavné :)
-
Vraciam sa ku kurátorskej problematike, pretože je v mnohom zaujímavá.
…pre odborných pracovníkov múzeí, ktorí pracujú so zbierkovými predmetmi na pozícii kurátor/kustód/dokumentátor…
…stručný obsah:
múzejná legislatíva, copyright – pravidlá uplatňovania autorských práv, ochrana a bezpečnosť zbierkových predmetov – odborné uloženie, preventívna konzervácia, mobilita zbierok, múzejná prezentácia – sprístupňovanie zbierok, metódy akvizičnej činnosti, cieľavedomá tvorba zbierokAby som sa priznal, používanie “moderného” označovania pozícií v múzeu ma dosť irituje a nielen pre mätúcu synonymitu. Nestačí, že si ľud pospolitý myslí, že reštaurátori sú majitelia reštaurácií a konzervátori majú niečo s konzervatóriom. Svojho času som sa snažil dopátrať významu nových termínov “kurátor”, “kustód” a staronového “dokumentátor”.
Kurátor – v minulosti odborný referent, samostatný historik alebo odborný pracovník
je správca konkrétnej zbierky dokumentujúcej istú oblasť. Je znalcom, ktorého povinnosťou je zhodnocovanie, katalogizácia zbierok a sprístupňovanie zbierok.Kustód – v minulosti správca depozitára
je správca zbierky v zmysle jej fyzického uloženia. Zabezpečuje pasívnu ochranu zbierkových predmetov, systém ich uloženia, zodpovedá za depozitárny režim.Dokumentátor
vedie evidenciu nadobúdania zbierkových predmetov múzeom (chronologickú), spravuje dokumentáciu týkajúcu sa nadobúdania, deponovania a vyraďovania, konzervačno-reštaurátorských zásahov, dokumentáciu o pohybe zbierok, všetky dokumenty, ktoré vznikli využívaním zbierok a vykonáva revízie.Dokumentátor je úradník, ktorý vedie úradné záznamy a nie je “odborným” pracovníkom. Jeho funkciu môže zastávať aj inteligentná osoba so základným vzdelaním, ktorá má zmysel pre poriadok. Nepracuje so zbierkovými predmetmi a nikdy nedostane príležitosť na “kvalitný výskum, odborné spracovanie, zhodnocovanie a sprístupňovanie zbierkových predmetov”. Je pochopiteľné, že aj problemtika činnosti dokumentátora je rozsiahla a je nevyhnutné aby sa postupy prehodnotili a zjednotili, lenže načo ich školiť v niečom čo nikdy nevyužijú. Pre dokumentátorov by boli vhodnejšie “dokumentátorské štúdiá”.
p.s. Nabudúce si zavŕtam do “preventívnej konzervácie”, čo určite poteší mazoslava, od ktorého som tu na túto tému už čosi čítal (aspoň si myslím).
-
Ked ludu pospolitemu povies, ze robis v muzeu, necakaj otazku: Konkretne co? Kazdy to automaticky berie, ze si lektor.:evil: Dokonca aj vysokoskolski vzdelani spoluziaci na stretavke to tak brali – robis v muzeu – a teda sprevadzas. Ja jasam, ked sa ma niekto spyta, co presne v muzeu robim. Toto je moja skusenost na 99, 9%, takze o nejakych nepochopeniach oznaceni pozicii nemoze byt ani reci.
K pojmom kurator/kustod/dokumentator: su skor archaicke, ako moderne, ale chapem, ako si to myslel. Pravdupovediac, naozaj v slovenskych muzeach nemaju nejaku tradiciu. V nasom teda urcite nie, my pojem kurator (z lat. curator = porucnik, opatrovnik) vyuzivame cisto v oficialnej korespondencii, v muzeu sme, bohuzial, proste „odborni pracovnici“.
Kustód (lat. spravca) sa u nas v muzeu nevyuziva vobec, zauzivany je pojem „ujo“ depozitar. Mne vsak ta „pasivna“ charakteristika tejto pozicie az tak nevonia. Myslim, ze veci by celkom prospelo, keby na tejto pozicii pracoval odbornik s hlbsim vhladom do problematiky (proste i teoretik), ako len clovek so silnymi ramenami a pouceniami od konzervatorov. Vedel by pracovat s fondami nielen v zmysle klima, bezpecnost, lahsie zb. predmety hore, tazsie dole, drevo, textil, atd. Spracoval by komplexny ulozny system, ktory by pracu s fondami ujednotil a tym i sprehladnil. Udaje by vedel nahadzovat priamo do pocitaca (aj do ESEZ u– pohyb zbierok) , nielen „ceruzka za uchom“ a hladaj. Prave on by mohol riesit i vypozicky, nie kurator. Mne osobne by vyhovoval skor takyto clovek na pozicii spravcu, nie taky, ako je dnes u nas zauzivana prax.
Nuz a dokumentatori su presne ako vravis, sikovnejsi (teda by mali byt) uradnici, v podstate bez akehokolvek hlbsieho vhladu do muzejnej problematiky. U nas sa neradia medzi odbornych pracovnikov, ale medzi administrativu.Inac, ak mam povedat svoj nazor, mne osobne taketo oznacenia vyhovovuju. Zda sa mi to presnejsie vystihujuce pracovnu poziciu, ako len vseobjimajuce „odborny pracovnik“. Tebe sa na tom co presne nezda? Ty by si ako oznacil odborne pozicie v muzeu?
-
Vystihla si to presne a niekedy si myslia, že tam robíš vartáša :| . Označenie funkcií mi tiež nerobí vážnejšie problémy s výnimkou kurátora. Tak sa totiž aj v minulosti označoval človek zodpovedný za formálnu aj obsahovú stránku autorskej výstavy, teda výstavy obázkov alebo “pandrlákov”. Termín kurátor sa v tomto význame používa aj dnes a spôsobuje problémy.
Pokiaľ ide o kustóda a jeho poslanie v múzeu, úplne s tebou súhlasím. Jeho doménou je depozitárny a prezentačný režim, pohyb zbierkových predmetov a profilaktické prehliadky zbierkových predmetov uložených v depozitároch a vystavených v expozíciách.
Je čarovné, keď sa táto činnosť stane predmetom zvláštnej muzeologickej disciplíny – preventívnej konzervácie. Vymyslel ju pred desiatimi rokmi pán Holman a zaradil ju k základom múzejnej konzervácie. Neviem či sa dal inšpirovať nemeckým “Präventive Konservierung” alebo inšpiroval Nemcov. Dokonca v ČR vznikla funkcia preventivní konzervátor a Národní muzeum v Praze má oddělení preventivní konzervace. Tož a práca je to náročná. Napríklad v Regionálním muzeu v Chrudimi za rok 2008 bol v rámci preventívnej konzervácie “přerovnán a ošetřen … sbírkový fond textilu v 6 skříních depozitáře” (VÝROČNÍ ZPRÁVA REGIONÁLNÍHO MUZEA V CHRUDIMI ZA ROK 2008). Podľa môjho skromného názoru preventívna konzervácia nemá nič s múzejným konzervovaním ale patrí do správy.Máme dva dni do Vianoc a kopec roboty okolo bytu, detí, manžela, manželky, takže pre dnešok končím a všetkým, ktorí sem zablúdia, prajem
pokojné Vianoce a úspešný rok 2011
-
Vianoce prebehli v pokoji, ci bude uspesny novy kalendarny rok sa este uvidi…ale dakujem za prianie a zaroven zelam vsetkym diskutujucim, aby bol pre nich rok 2011 plny zmysluplnych cinov 8O . A osobitne muzejnikom, aby sa konecne nieco posunulo vpred.
V tomto roku sa blizi moj nastup do prace, tak sa mi zacina snivat s mojou alma mater :roll: .
Snad teda budeme pokracovat v nasej diskusii a aby tento moj prispevok nebol uplne jalovy, ako dalsiu temicku navrhujem rozpitvat VYSTAVY a EXPOZICIE.
Na uvod nad cim sa zamyslam ja:
Ake atributy musi obsahovat vystava, ktora zaujme?
Naozaj jedinou cestou ako spravit dobru vystavu je riesit ju v mega “vypravnom” style?
Klasickym “vitrinovym” vystavam z hladiska atraktivnosti pre divaka uz odzvonilo?
A potom take prakticke veci: kolko vystav do roka sa ma vobec realizovat, aby bola sanca na aky taky uspech (myslim min a max), ake namety su hodnotne a ake atraktivne? Ake sprievodne podujatia mozu podporit navstevnost, ake materialy, by urcite mali byt vydane pri kazdej vystave? A potom, su vystavy dielom jedneho cloveka, ci organizacneho timu?Je toho este vela, vsak v ramci diskusie mozeme rozvinut…ak nezabudneme :D
-
zuzana, vidím, že si už riadne profesne vyhladnutá keď ťa robota aj v snoch máta. Áááále nie som iný a mňa mátala už po týždni OČR.
Nuž teda výstavy si si vybrala? Si ale nemysli, že to budeš mať také ľahké a pôjdeme hneď do finále s vínečkom a pagáčikmi. Najprv budeme rozmýšľať a rekonštruovať vžité predstavy. V prvom rade len drobná terminologická poznámka. Výstavy sa tvoria všelijaké, my sme mali poslednú doma pod vianočným stromčekom :tongue1: a preto sa mi zdá, ze výstava pripravená múzejníkom a realizovaná ako súčasť činnosti múzea by sa mala označovať múzejná výstava. Nemala by sa označovať “muzeálna” výstava, lebo slovo muzeálny reprezentuje všetko čo patrí do múzea, teda nepotrebné, staré a zapadnuté prachom. Ako muzeálne možno označovať iba predmety ale pre ne máme celý kopec termínov – múzejný zbierkový predmet, muzeália a pod.
Muzeálna expozícia
Všetko čo sa týka múzea je múzejné – múzejné myslenie, múzejná práca, múzejná ročenka, múzejný fotograf….
Muzejná expozíciaExpozíciu netreba označovať ako múzejnú, pretože nik okrem múzejníkov niečo také nesplodí.
Na začiatok kvíz k múzejnej výstave:
1. Čo to múzejná výstava vlastne je a na čo z činnosti múzejníka sa viaže?
2. Aká je najdôležitejšia podmienka alebo predpoklad aby sme výstavu
….mohli označiť ako múzejnú?3. V čom spočíva rozdiel alebo rozdiely medzi výstavou a expozíciou?
Bola by snáď aj štvrtá otázka ale asi by som potom nedostal odpoveď na žiadnu. Uvidíš sama, keď sa nad tým zamyslíš, že pustiť sa priamo do problematiky účinnosti múzejnej výstavy na návštevníka by nebolo to pravé orechove.
Áááále jednu odpoveď, priam z oblasti nejestvujúcich múzejných štandardov, ti dám. Jeden kurátor nesmie urobiť za jeden kalendárny rok viac ako 3 (slovom: tri) múzejné výstavy. Keď ich bude robiť, neurobí už nič iné – žiadna akvizícia, katalogizácia, lektorovnaie, prenášanie krabíc, zametanie dvora… -
Pri tvojich otázkach Saša ma vždy tak trochu zamrazí :-D, ale samozrejme pokúsim sa odpovedať:
1.
Výstava zabezpečuje priamy kontakt návštevníka so zbierkou múzea, teda ho konfrontuje s hodnotnými skutočnosťami, sprostredkováva poznanie a teda – a to je podľa mňa jej najväčší zmysel, skultúrňuje spoločnosť. Preto si myslím, že múzejné výstavy by nemali podliezať ľudského vkusu, či nevkusu, lebo tým sa môžu spreneveriť svojej primárnej úlohe. Práve preto je, ale ťažké nájsť tú správnu cestu – ako lákať a zároveň kultivovať spoločnosť.
2.
Múzejná výstava podľa mňa musí byť vytvorená zo zbierkových predmetov. Exponáty ilustrujúce ideu autora sú prezentované vo vzájomných vzťahoch. Poznanie súvislostí je podľa mňa cennejšie ako samotný zbierkový predmet. Múzejná výstava má hodnototvorný rozmer a sprostredkováva niečo, s čím sa už v „reále“ síce nedá stretnúť, ale „to“ tvorí našu minulosť (myslím spoločnosti ako takej) a teda ukazuje niečo, s čím sa môžeme v globále i stotožniť – náš spoločný „backround“.
3.
Základný rozdiel je asi v časovom horizonte inštalácie s čím súvisí i úroveň celkového spracovania. Expozícia sa inštaluje na 5 a viac rokov, kým výstava od pár mesiacov po (možno) jeden rok. Nemyslím si však, že expozície sú na „doživotie“, ako to poniektorí chápu. Expozícia má byť živým organizmom, má sa meniť, dopĺňať podľa nových poznatkov. Má byť „výstavnou skriňou“ múzeí, nie vyplnením priestoru. Má ukazovať to najlepšie, čo ktoré múzeum má k dispozícii. Musí mať vysokú odbornú i umeleckú úroveň. To čo sa dá prepáčiť výstave, sa neodpúšťa expozícii. Aj keď v múzeách je to často opačne. Výstavy sú oproti expozíciám omnoho lepšie. Expozície sú prevažne neatraktívne, dvadsať – tridsať rokov staré múzejné počiny, ktorých sa bojíme dotknúť, aby sme neznehodnotili akési múzejné „sacrum“.Toť moje odpovede, aj keď som si viac menej istá, že tvoje budú iné. Tak sem s nimi Sasha… :wink:
-
Zuzana, musím sa pýtať aby som zistil tvoj múzejný kmitočet (pretože tematika je riadne rôznorodá) a hlavne aby som opakovane zažíval ten krásny pocit súzvučnosti :P .
Vyhodnotenie odpovedí:
1. A – výborne, výstava je skutočne najvlastnejšou formou, ktorou múzeum komunikuje so svojim
………okolím, na ktorej buduje svoju prestíž a vážnosť.2. A – výborne, pokiaľ výstava nevychádza zo zbierok múzea, nemožno ju označiť ako múzejnú.
3. A – výborne, i keď si odpovedala štandardným spôsobom. Aj klasici by boli s touto odpoveďou
………spokojní.Problematika si zaslúži ešte niekoľko téz, ktoré sú snáď hodné pozornosti.
Výstava je jednou z foriem individuálnej múzejnej tvorby a zároveň dynamickým prvkom múzejnej prezentačnej komunikácie. Ľudsky povedané, výstavu tvorí jedinec, na svoje dielo má “©” a má nárok na autorský honorár 8O , ktorého výška by mala závisieť od úspešnosti diela. Keď napíšeš knižku a nikto si ju nekúpi, zarobíš tiež figu drevenú. Zodpovednosť za to, že výstava nesplnila očakávanie nesie ten, kto ju schválil.
Výstava by mala byť dynamická z pohľadu dokumentácie zvolenej oblasti, budovania zbierky i jej interpretácie. Zbierka nevzniká vo vzduchoprázdne a prieskum aj výskum by mal byť úzko spätý so základnými dokumentačnými cieľmi konkrétneho múzea. Rok po založení múzea expozícia určite ešte nebude, ale výstavou – “Z našich prírastkov” – sa múzeum už môže prezentovať. Dynamická je aj z pohľadu existujúcej expozície, pretože by mala riešiť otázky, ktoré sú v expozícii prezentované nedostatočne, poprípade nie sú riešené vôbec. Múzejná výstava je ako odborná štúdia, ktorú kurátor predkladá na posúdenie širokej laickej i odbornej verejnosti, ktorá sa vyjadrí ku kvalite diela. Pokiaľ je všetko v poriadku môže dôjsť k čiastkovej modifikácii obsahu expozície.
Samozrejme, že na pôde múzea nevzniká iba tento typ výstavy ale to je už iná otázka. -
Sasha, toľko jednotiek som naposledy dostala na prvom stupni ZŠ :-D :-D :-D
Zaujala ma tvoja poznámka o zodpovednosti za úspešnosť výstavy. Akú múzejnú výstavu môžeme považovať za úspešnú? Tú, na ktorú sa príde pozrieť veľké množstvo ľudí (na pomery múzea) alebo takú, ktorá možno netrhá štatistiky, ale zato je „šťavnatým sústom“ pre fundovaného diváka? Alebo každá úspešná výstava musí spĺňať obidva parametre?
Ad: autorský honorár – to existuje niekde? Lebo u nás teda určite nie, spracovanie scenára i inštalácia výstav patrí medzi štandardné pracovné úkony honorované mesačnou mzdou…. :lol: Vtipná, i keď logická, je poznámka „o závislosti honoráru od úspešnosti diela“. U nás výstavu nik oficiálne neposudzuje, možno konštatačne z hľadiska návštevnosti, ale kto by vôbec mal posudzovať jej odbornú či umeleckú úroveň?
A vieš čo, v súčasných podmienkach práce som rada, že sa výstavy takto neposudzujú, lebo žiadny môj výplod nikdy nemal takú úroveň ako by som si predstavovala.:cry: Vždy bol len kompromisom s rozpočtom. V septembri ma čaká ďalší výstavný počin a už teraz ma bolí brucho, keď si predstavím, že VAČŠINU z toho, čo by som tam chcela mať, tam mať nebudem….Posledná poznámka: ak som niekde čítala recenziu výstavy, vždy len pozitívnu a vždy som mala pocit, že to hodnotí autorovi blízky človek – kamarát, či známy. Ani nepamätám, či som čítala niečo napísané objektívne.
Na záver, myslím, že je správne, keď múzeum v rámci svojej stratégie sprístupňuje rôzne výstavy podľa typológie konzumenta. Je úplne v poriadku, keď spraví, dajme tomu, jednu veľkú výstavu určenú pre širokú verejnosť (rodiny s deťmi), kde možno nad odbornosťou zvíťazí výtvarné spracovanie, ale verejnosti „naservíruje“ i výstavy pre náročnejšieho návštevníka.
Log in to reply.