-
Konštruktívna diskusia
-
Zuzana, na tvoju prvú otázku ti odpoviem otázkou. Akú knihu, film, obraz možno považovať za úspešný? Odpoveď je jednoznačná, ten alebo tú, ktoré idú na dračku. Pokiaľ robíš v múzeu (ktoromkoľvek) každý ťa pochváli, keď tvoje dielo “trhá štatistiky”. „Šťavnaté sústo“ zriaďovateľa-chlebodarcu nezaujíma, pretože ho nevieš vykázať. Základný rozpor dneška – ako navariť dobrú polievku zo sekery :| . Keď potrebuješ zeleninku, aby to nebola iba hrdzavá voda, musíš ju dorobiť a keď v nej má byť aj sliepočka, musíš ju dochovať.
Zdá sa to pritiahnuté za vlasy, ale mazoslav ti iste potvrdí, že na tomto princípe fungujú konzervačno-reštaurátorské pracoviská od nepamäti. Potrebuješ perleť, slonovinu, striebro – si zožeň.
Ale späť k autorovi výstavy. Založenie zeleninovej záhradky a slepačieho chovu tiež niečo stojí, ale je to lacnejšie ako nákup na trhu alebo v obchode a ešte dôležitejšie je, že vieš čo máš z hľadiska kvality. Samotná práca na výstave nie je tiež zadarmo, ale príprava výstavy na 50 m2 nemôže stáť viac ako 1700 €. Pri dodávateľskom spôsobe to isté stojí 19 200 €. Prvá úspora, a teda aj zisk, je 17 500 €!
Moja fiktívna výstava je “na mäso”, teda prilákať čo najviac návštevníkov a vytrieskať čo najviac na vstupnom. Pokiaľ sa mi v 50-tisícovom meste podarí na ňu nalákať, napr. za tri mesiace 15 000 návštevníkov, pri vstupnom 1 / 0,5 / 0 € a skladbe 30 / 40 / 20 %, výnos bude 4 500 + 3000 + 0 = 7 500 € je výstava úspešná, pretože nezisková organizácia na nej zarobí 5 800 €. A je aj na honorár :D či slušnú odmenu, ktorá by ani pri lakomom riaditeľovi nemala byť nižšia ako 580 € (17473,08 Sk).
Tomuto cieľu musím podriadiť celú prípravu, od názvu výstavy cez výber exponátov, obrazového materiálu, štylizáciu sprievodného textu až po výber farieb. Každým svojím “milimetrom” musí zaujať a udržať pozornosť návštevníka, ktorá podľa najmúdrejších u bežného človeka trvá 3 sekundy. Z muzeografického hľadiska to znamená, že na každého 1,8 m musí byť niečo, čo jeho záujem a teda aj pozornosť obnoví.
To je však jeden (i keď dôležitý) “level” výstavy. Druhým, stále “konzumným”, je detský level – aby tam rodičia tie deti doviedli. Posledným je “level” odbornej verejnosti. To znamená, že vo výstave musia byť zakonponované informácie a materiál, ktorý si síce bežný návštevník nevšimne ale potešia alebo rozhorčia odborníka, o ktorého pozornosti platí to čo pri bežnom človeku. I keď sa to nezdá ale každá múzejná výstava obsahuje návštevnícku a odbornú úroveň a je iba na šikovnosti scenaristu ako sa mu podarí kontextové prepojenie. Na deti sa zväčša nedostane.
Nepoznám autora, ktorý by bol bezvýhradne spokojný so svojim dielom, pretože vidí aj tie nedostatky, ktoré si nikto nevšimne. Pokiaľ ide o recenzie výstav, buď nie je čo recenzovať – bezduché výstavy obrazov v múzeu alebo “čo ho budeme kritizovať”, konečne niekto urobil výstavu. Nejestvujú prepracované hodnotiace kritériá a kto si na Slovensku bude hnevať kolegov. V ČR je to trochu iné a kritika je fundovaná, vtipná a nemilosrdná. Tož máme sa ešte čo učiť. -
Sasha, asi je potom lepšie rozmýšľať v kategórii kvalitná, ako úspešná, keď úspech výstavy sa meria len výškou zisku… . Viem, že je dôležité, aby múzeá mali ZAČO fungovať, ale aj tak si myslím, že sú produkty našej ľudskej činnosti, ktoré prirodzene na seba nezarobia tak, ako iné…Napríklad predaj vecí dennej potreby (však jesť, spať, umývať sa potrebuje každý). Preto je treba určité komodity dotovať (štát, iní donori), aby jediným kritériom na úspech nebol finančný zisk, ale najmä ponúkaná kvalita. To ale neznamená, že majú múzea rezignovať na finančný profit. Chcem len povedať, že ho netreba preceňovať a že úspech závisí ešte aj od iných parametrov (mimochodom, tak je to aj pri knihách). Asi som idealista, ale namiesto tisícovky bezduchých požieračov kuriozít si viac vážim desiatky, možno stovky návštevníkov, ktorých pohľad na kvalitne spravenú výstavu urobí na okamih štastnými… .
Mala som malú pauzu na Obnove..ale nemôžem len za netom vysedávať a teraz dosť času trávim burcovaním mojich spoluobčanov (a to aj cez net)… V našom meste som v takom záujmovom združení, ktoré sa snaží presvedčiť radných, že jedným z parametrov úspechu mesta je i existencia emocionálneho vzťahu jeho obyvateľov k nemu a tam okrem pekných chodníkov a budov je dôležité i poznávanie vlastných spoločných koreňov. A nato treba i pôdu, ktorá aspoň trochu dýcha históriou…No povedali by ste, že o takýchto veciach treba ľudí presviedčať?
-
zuzana, medzi výstavnou kategóriou “kvalitná” a “úspešná” je zásadný rozdiel. “Úspešná” sa dá doložiť, vydokladovať a dokonca vyčísliť. “Kvalitná” vychádza z individuálneho, hodnotenia každého návštevníka a je ovplyvnená jeho vekom, vzdelaním, pracovným zaradením, záľubami, náladami, zdravotným stavom… to čo sa bude páčiť mne – nápad, kompozícia, atmosféra… polezie na nervy návštevníkovi čo pôjde za mnou a ničím nenadchne odborníka z odboru, ktorého sa výstava týka. Spomínam si na interné oponovanie výstavy o fotoaparátoch. Ťažiskom námetu bolo vystaviť 240 fotoaparátov na ploche 100 m2 a šmitec. Namietal som, že je to málo a že takáto výstava je v prvom rade o svetle a nemôže byť bez výsledkov fotografického procesu, teda fotografií (najmä tých vzácnych s špeciálnych – makro, mikro, infra a ultra), fotoateliérov v regióne a stručných dejín fotografie. Ostal som nepohodlným debilom, výstava sa realizovala vo vitrínach na chodbe s jednou stránkou textu formátu A4 v úvode a popiskami “Flexaret” pri fotoaparáte s označením FLEXARET. Neviem nakoľko bola kvalitná ale úspešná bola, pretože bola fajka vo výkaze a návštevnosť mala ako expozícia, lebo návštevník okolo nej musel prejsť, teda ju navštíviť, na ceste k nášmu expozičnému počinu. Tak teda tak.
Otázkou ostáva, či sa dá vo výstave skĺbiť kvalita (to nudné) a úspešnosť (to zaujímavé). Myslím si, že je to, tak ako pri každej tvorbe, možné. Je to ako pri knihe. Ročne vychádza množstvo titulov, z ktorých snáď iba 10% možno označiť za knihy kvalitné – po stránke obsahu, grafickej úpravy, typografického spracovania atď., s ktorými úspešnosť ide úplne dobrovoľne. Mojimi TOP knihami je produkcia Vydavateľstva Rak, potešia človeka už keď ich otvorí. Lenže knihotvorba sa vyvíjala pol tisícročia a múzejná tvorba na to mala cca 250 rokov 8O . Napriek výraznému pokroku múzejníci stále nenašli svoj osobitý štýl, výraz a aj tie naj výstavy pripomínajú stránky knihy. Nezmocnili sa exponátu ako prezentačného prvku a využívajú snáď iba 10% jeho potenciálu. Jediná možná cesta je skúšať, nepostupovať podľa osvedčených, tradičných postupov a schém, snažiť sa porozumieť “tretiemu” rozmeru exponátu a zmocniť sa ho. Lééénže kto má na také ftákoviny čas keď musíme riešiť pálčivé otázka dneška. -
Nejako sa nemôžem stotožniť s tým, že jediným objektívnym kritériom hodnotenia výstavy je jej návštevnícka úspešnosť. Je pravda, že kvalitnú výstavu asi nemôžu preveriť roky, ako je to pri dobrej kvalitnej knihe, obraze či hudbe. Kvalitné umenie nepodlieha trendom, je nadčasové a má čo povedať čitateľovi aj o 50 či 100 rokov. Však keď si dnes prečítame Orwelov román 1984, musíme spadnúť na zadok z jeho excelentného vystihnutia atmosféry totalitného režimu. To je kniha, ktorú treba čítať vždy, keď máme pocit, že nám nič nehrozí, podobne ako Kunderov Žart, Hesseho Stepného vlka, či iné kvalitné a zároveň i komerčne úspešné knihy. Prečo o tom píšem? Proste kvalita je kategória, pri posudzovaní ktorej nemá miesto iba subjektívny názor hodnotiteľa. A určite nepovažujeme za hodnotné diela Balzaca, Huga či Remarquea len preto, že sa po celom svete predalo množstvo ich titulov, ale otázka stojí, prečo nám neustále majú čo povedať? Viem, točím sa v kruhu úvahy umenie kontra gýč, ale myslím, že pri hodnotení výstavy by mali byť jasne definované kritériá kvality, bez ohľadu na individuálny vkus konkrétneho hodnotiteľa/návštevníka. Áno, jedným môže byť návštevnícka úspešnosť, ale čo ďalej? Či, keďže výstava nie je dielo trvalé, je takéto „vážne“ hodnotenie bezpredmetné?:o
:wink: Radšej nechajme už tak akademické debaty a posuňme sa ďalej. Sasha, nože vyber ďalšiu tému…
-
Úplne s tebou súhlasím a konštatujem, že ti tam uý chýba ina Hellerova Hlava XXII… tiež nadčasová a stále aktuálna :| . Je faktom, že moje prirovnanie výstavy (akejkoľvek) ku knihe nie je práve najšťastnejšie. Snáď k divadelnému predstaveniu? To však zase vedie k literárnej predlohe a vo výstavnej praxi k scenáru, ktorý by múzeum malo archivovať trvalo, pre poučenie budúcich tvorcov. Nuž a sme zas v akademickom úvoze. Keď napíšem, že veď výstava pretrváva v katalógu, ktorý je jej edičným zrkadlením skončíme pri tom, že na katalóg nie sú peniaze. Úvoz… úvoz… a hlavne z toho pomaly začínam dostávať debku.
Prax ma naučila, že profesionálna púť múzejníka je osamelá. Vyhovovalo, vyhovuje a dúfam, že mi to aj bude vyhovovať. Celý život hľadám odpovede, ktoré v žiadnej knihe nenájdeš a druhého takého som (v reáli) zatiaľ nenašiel. Dokonca sa mi raz stalo, že kolegyňa pri jednom takomto extempore…. zaspala. Odvtedy som deťom pred spaním vysvetľoval úskalia diachrónnej a synchrónnej dokumentácie.
Nie že by som bol suchár bez štipky romantiky alebo fantázie ale niekedy sa mi zdá, že byť suchárom je ľahšie.
Hlavu mám vymetenú. Nevidím žiaden pevný bod vo všehomíre. Myslím, že, pokiaľ sa neurazíš, nechám tentoraz voľbu na teba. -
Nestudoval som ziadny z muzejnych odborov a som skor technicky zalozeny ale chodim sem s casu na cas. K vystavam mozem snad nieco povedat. Podla mna je vystava dobra ked na nu chodia ludia ale kto chodi dnes do muzea. Snad ked prsi. Mne sa zda ze sme sa my slovaci este s muzeami neskamaratili. Su dost cudne a uzavrete aj archiv je lepsi. Ked niekde zacujem, ze dobra vystava da mi aspon pol hodinu nez ju vyguglin. V tomto by sa aj toto forum mohlo vylepsit. Takze lepsi marketing nechcet mat z kazdej vystavy umelecke dielo a zaujimave temy. Dobra vystava je casto maskovana takym nezmyselnym nazvom, ze clovek strati chut.
-
Pomerne často chodím na výytavy ,či navštevujem múzeá.
Posledná pre mňa dobrá výstava bola výstava v Nitre z archeologických nálezovz pod R1.Užasné krásne originály,zväčša fragmenty ,črepy ,ale mal som ohromne dobrý pocit.Skostom pre mňa bola odrodilá Sara.
Absolutná spokojnosť,z exponátamy,maxmálny zážitok.
Kontrast hneď v ten deň v klenotnici.prachom zapadnutá stála expozícia,chýbajúce exponáty a smozrejme vrchol všetkého bolo to že to boli aj atrapy,ktoré mi boli odporné.(moravianska Venuša a pyxida),ľutujem že som tam vsúpil,(aj keď to bolo v cene asi 0.66€.) -
Áno, myslím, že máte pravdu obaja. Henry, naozaj by sa múzeá mali viac venovať marketingu. Ale na to treba odborníka, bohužiaľ, múzea (aspoň prevažná väčšina) si nemôže dovoliť zaplatiť žiadneho, nie to dobrého. Ešte pár rokov dozadu si múzeá začínali vytvárať marketingové oddelenia, aj my sme boli medzi nimi. Tento progres však vystriedala kríza.. Paušálne kresanie pozícií, ktoré už tretím rokom prichádza príkazom z ministerstiev, postihuje práve tieto nové moderné pozície. Myslím, že ani Orange, či iné komerčné firmy, by bez takýchto pracovníkov nevytvárali veľkolepé reklamné akcie, ktoré na nás lezú aj z chladničky. Múzejník je proste múzejník, spraví výstavu (dobrú či zlú) a potom jej spraví takú reklamu, akú vie. A keď nevie, spraví aj tak, lebo musí. Je to proste celé zle nastavené a je fakt škoda, že hospodárska kríza zhatila celkom dobre nastúpený trend.
Asomtam, veru, nič neobvyklé, že výstava predčí expozíciu. Aj keď by to malo byť presne opačne a výkladnými skriňami múzeí by mali byť ich expozície (ako sme tu už niekde písali..). Ale keďže na rekonštrukciu zastaralej expozície treba väčšie množstvo prostriedkov ako na prípravu výstavy, tak sa radšej (ak je čo) investuje tam, však takáto investícia sa múzeu aj rýchlejšie vráti.Odrazím sa od týchto Vašich príspevkov a navrhujem ako ďalšiu tému: financovanie múzeí (štát, dotácie, granty). Myslíte si, že financovanie našich múzeí je dostatočné? Dá sa podľa Vás robiť kvalita, aj za takého objemu finančných prostriedkov, aký majú k dispozícií múzeá v súčasnosti? Prípadne, ak má niekto prehľad, ako je to s financovaním múzeí v zahraničí? Nakoľko si na seba dokážu zarobiť a nakoľko treba ich činnosť dotovať?
-
Tož, nech je po tvojom, ááále dúfam, že to nebude taká diskusia ako o detektoristoch. Nebudeme tu nadávať na štát, samosprávu a iných zriaďovateľov (pokiaľ si nezaslúžia) a urobíme si analýzečku najmä toho ako múzeá s tým čo dostanú hospodária. Predpokladám, že sa nám to nebude páčiť. Lenže to chce aj trochu prípravy, pretože nie som ochotný vyťahovať z klobúka skapatých zajacov.
Pokiaľ ide o financovanie múzeí vo všeobecnosti, financie sú z viacerých zdrojov a okrem štátu sa na ňom podieľajú aj veľké spoločnosti. Krízové tlaky nedávno komentoval generálny riaditeľ Štátnych umeleckých zbierok Drážďany (Staatlichen Kunstsammlungen Dresden) Martin Roth: » Die Finanzierung der deutschen Museen sei «nie auf die Finanzierung durch Sponsoren gegründet gewesen» / “Financovanie nemeckých múzeí nebolo nikdy postavené na financovaní sponzormi”. Ako je to vlastne dnes u nás keď 4/5 múzeí spravuje majetok samospráv.
Žiadne múzeum nesmie vytvárať zisk, môže si iba prilepšiť výnosmi zo svojej činnosti. Pokiaľ by “krajské” múzeum chcelo tržbami zo vstupného pokryť mzdové náklady, muselo by predávať vstupenky po 7,60 €. Ten výpočet je síce tak trochu mystifikácia ale vychádza z reálnych čísel existujúceho múzea, ktorému však nechcem robiť reklamu 8O . -
Nemyslím,žeby raz ročne umyť sklá vitrín bolo až tak náročné,v Nitre boli strašne špinavé,a niesú v tom sami.Prach vo vitrínach asi mal dodať pocit staroby.
Vzbudiť pocit originality atráp má ich velkolepé umiesneniepyxida a Venuša),Ak prídem do múzea ,tak mám záujem vidieť originál,ak nieje nemám záujem o napodobeninu ani majstrovsky vytvorenú,tak ako aj v dome Mikulaša Galandu v Turčianskych Tepliciach kde majú reprodukcie a hádam len jeden originál(ak sa mýlim ,opravte ma).
Ako chcete dostať ľudí do múzea,keď sú tam náhrady originálov?ak je tam jedna napodobenina,tak v človeku skrzne myšlienka , a čo ak všetko je napodobenina? -
Ja by som sa proti kópiam nestaval tak negatívne a už vobec nie voci replikám. Rozdiel medzi rep. a originálom tažko rozozná oborník nie ešte návštevník. Okrem iného umožnujú intenzívnejší prežitok z predmetu lebo je ho možné obchitkávať alebo inak zpoznávať ( jedinečná možnosť pre nevidiacich). Umožnujú aj chrániť originál, (krádež, úložné podmienky atd.)
Netreba zabúdať na ochrannú funkciu múzeií, ved tu niesu len preto aby prezentovali zbierky verejnosti. Prvoradou má byť ochrana a až potom prezentácia. Je to aj logické, ak sa niečo nechráni a zničí nemože to byť prezentované. Z mojho pohladu konzervátora-reštaurátora by som predmet po konzervácii najradšej zamkol v klimatizovanom trezore a zjedol klúč :D -
Každý to cíti ináč.Niekomu doma vysia na stenách reprodukcie slávnych obrazov,inému ich kópie,dalším ich dokonalé falzifykáty a niekto má aj originály.
Chcem vidieť ten nával ludí ,čo by sa tlačili na výstavu reprodukcií hocjako slávneho maliara.
Kópie a repliky patria do múzea,ale nie do stálych expozícií,ale s jasným označením,že sa jedná o napodobeninu,a ne hranie pre deti prípadne ako suvenír. -
Úplne s vami súhlasím. S mazoslavom, že má úplnú pravdu s múzejnými prioritami i tým, že niektorí kurátori sa správajú k zbierkovým predmetom diplomaticky povedané… svinsky. Pravdu má aj asomtam! Vystavovanie kópií a makiet ako súčasť prezentačnej politiky múzea je nemiestne, odsúdeniahodné a svedčí o tom, že múzeá nemajú spracovanú bezpečnostnú politiku zariadenia alebo výšku rizík možno označiť stupňom 5 – katastrofálne. Lééénže pokiaľ tu mám katastrofálne ohrozenie, nevystavujem a snažím sa dobudovať alebo vybudovať bezpečnostný systém. Ak to neurobím podľa hesla “pre návštevníka stačí” ohrozujem dobré meno zariadenia. asomtam má právo na autentický exponát a keď sa bojím, že ho ukradnú, sprístupním ho v rámci bádateľských služieb 8O .
Zaprášené expozície vyzdobené skapatými muchami je tiež výraz vzťahu k návštevníkovi. Z hľadiska údržby nevyhovujúci mobiliár a personálne vybavenie prefeminizovaných múzeí, kde pomaly nemá kto poprenášať panely, pretože aj riaditeľ je žena. To však neospravedlňuje. -
Sashaaa, nejako si sa rozbehol :evil:…otázka znie, prečo sú múzeá prefeminizované (aj keď je to v protiklade s tým bordelom, keďže žena je okrem matky aj synonymom upratovačky, myslím :? ). A čo presne sa skrýva pod “svinským prístupom kurátorov”? Ináč u nás ešte jedna vlna prepúšťania a ozaj bude vitríny prenášať riaditeľ (ešteže ho máme, chlapa!). Okrem toho si bude robiť i scenáre, prekonzervovávať exponáty, inštalovať, propagovať, bude sám seba zvolávať na porady…no, ale to som sa i ja nejako rozbehla…
Asomtam, ja neviem zaujať relevantné stanovisko k umiestňovaniu replík. Pokiaľ viem, pristupuje sa k tomu pri zbierkových predmetoch výnimočnej hodnoty, aby sa zamedzilo ich poškodeniu, prípadne odcudzeniu. Ale je to skôr okrajové, minimálne u nás máme v expozíciách na 99,9% originály. Však aj výroba repliky niečo stojí, ja som mala záujem o vyrobenie niekoľkých replík pre detského návštevníka, ale rozpočet nepustil..
K tomu prachu: takúto námietku treba rovno chrstnúť do tváre samotnému múzeu, niekde to napísať, napríklad do knihy návštev. Znie to možno naivne, ale aspoň u nás to sledujú tí najvyšší a prevažne zjednajú i okamžitú nápravu…
A este raz Sasha, tentokrát reakcia na tvoj predchádzajúci príspevok: ale zase netreba ani príliš robiť ramená. Situáciu treba popísať a analyzovať takú aká je, netváriť sa, že to, že naše múzeá vyzerajú tak ako vyzerajú, je len a len vďaka neschopnosti múzejníkov. To nie je pravda. Podobne ako nie je pravda, že šikovný aj z ničoho postaví produktívnu firmu. Každý podnikateľ potrebuje najprv kapitál. V našich múzeách sa dalo o nejakom kapitále hovoriť niekedy v 60. rokoch 20. storočia. Odvtedy veľké nič a preto mnohé naše múzeá doposiaľ aj vyzerajú, akoby zo 60. rokov.
Netvrdím, že všetky múzeá do jedného má sanovať štát (prípadne samosprávy). To je nereálne. Ale kto INÝ u nás, keď nefunguje systém donorov, ktorí by si pokladali za česť mať vo svojom portfóliu podporovaných projektov i nejaké múzeum? U nás radšej dajú na koncerty, školy, detské ihriská a športoviská, sem tam na nejakú knihu, ale múzeum? A teraz hovorím o inej podpore ako z milosti podaných 100 euro, samozrejme.
Takisto je nereálne, aby si múzeá zarobili na seba. Keby zvýšili vstupné tak ako si napísal (čo ja by som nebola proti), tak by prišlo o polovicu menej návštevníkov a asi by úplne prestali chodiť školy. Čiže očakávaný efekt by sa nedostavil. Ďalším problémom je, že veľká časť z rozpočtu múzeí ide na prevádzku (mnohé vlastnia viacero historických objektov). A nedajbože, že príde nejaká havarijná situácia… -
Nechcel so sa miešať do vašej viacmenej odbornrj debaty,no ešte raz ma k tomu donútila pyxida z Čiernych Kľačian,lebo som sa jej už tu venoval.Neviem čí to čo vystavujú v Ponitrianskom múzeu je zlá ideove zbabraná rekonštrukcia,ktorú by sa patrilo konečne vymeniť za originál.(v horšom prípade za kópiu originálu).
To čo tam vystavujú nezodpovedá tomu ,čo sa zachovalo našlo ,
môj nazor
Chcem sa vás spýtať na váš názor,či sa má vystavovať takýto dorobok,alebo chýbajúce časti majú byť hladké?((keď teda treba vystavovať neoriginály).
Log in to reply.