-
Konštruktívna diskusia
-
zuzana, ja nie som proti tomu aby v múzeách pracovali ženy. Aspoň sa je tam na čo, semo-tamo, pozrieť :wink: . Uchovávací moment je však vlastnejší mužom, z ktorých aj 99% vytvára zbierky. Neber to ako útok na nežné pohlavie, ale koľko zberateliek poznáš?
“Svinský prístup” kurátora je taký, že po náročnom reštaurovaní zbierkového predmetu ho ukazuje všetkým kolegom aj plánovaným a neplánovaným návštevníkom svojej kancelárie. Potom ho odnesie do depozitára a o tri mesiace zistí, že predmet musí ísť na ošetrenie znovu, pretože sa podobá na líšku.
Pokiaľ ide o analýzu, ktorú som spomínal, nemyslím si, že situácia je taká aká je iba vinou múzejníkov. Lenže zamýšľa sa niekto nad štruktúrou pracovnej náplne múzejníka, nad jeho potrebami a motiváciou. Ktorá z vízií súčasného múzejníctva sa zaoberá podmienkami radostnej a spokojnej práce zamestnancov múzeí. Heslom dňa je získavať, elektronicky katalogizovať, vystavovovať, znižovať stavy a múzejník je ťažko loajálny, pretože by za kvákanie mohol ľahko prísť aj o miesto a čo potom. Myslím si ale, že tak ako všade existujú rezervy a svoj osud by mali zobrať do rúk sami múzejníci a nie úradníci.
Všetky múzeá, zo zákona, musí sanovať zriaďovateľ. Lenže múzeá nie sú jedinými kultúrnymi zariadeniami v regióne. Keď len trošku privrieš oči a predstavíš si situáciu u vás, vyjavia sa ti tie zbytočne vynakladané peniaze okamžite. Jestvujúci status quo je nevyhovujúci a treba ho zmeniť, lééénže treba aj vedieť čo budeme robiť potom.
asomtam, tvoje postrehy považujem za pozitívne miešanie sa do našej “viacmenej odbornej debaty” a tvoje príspevky k pyxide považujem za to lepšie čo na Obnove máme. Lenže k veci. Nevidel som čo vykopali a neviem čo fotografoval Jakub Dvořák. V jednom sa určite zhodneme, že to čo je na obrázkoch, ktoré si priložil, nie je jeden a ten istý artefakt.
Ponitrianske múzeum Nitra vystavuje toto
aspoň podľa stránky
http://www.muzeum.sk/default.php?obj=muzeum&ix=nm.Faktom však ostáva, že autentický artefakt alebo (v najhoršom prípade) jeho vernú kópiu by malo, bez ohľadu na vlastníka, vystavovať príslušné regionálne múzeum. Na tému pyxidy by mohla byť parádna výstava a jej kópia by mohla putovať so sprievodnou putovnou výstavou po celom Slovensku. Tož, kto chce vidieť Giocondu, musí do Paríža a kto pyxidu do Nitry.
-
…ešte jeden postreh,verím že to sklo na pyramíde na ochranu pyxidy je nepristrelné a pyramída zabezpečená alarmom.Viem lompetentní povedia “je to pripravené keď príde na hosťovanie originál”.
Ja do múzea idem len pre pocit,pocit vidieť autentické veci,nie ich nahrážky.Ak sa chcem pokochať veciam zrovnateľným s touto vystaveným paškvilom idem do MadalBalu.Je to tam zadarmo ,a to isté ako takáto nedávno vyrobená pyxida.
Druhá vec je že mi zakážu v múzeu fotiť,asi sa boja že ich idem vylúpiť.Naprríklad niekde chcú za to primo peniaze(hrad v Trenčíne),ale osem megapixelovým fotoaparátom so xenónovým bleskom sa mohlo zadarmo.lebo to bol mobil,poplatok bol len za fotoaparát,tak mi to pani zdôvodnila,(hoci fotoparát dol stary 3MP Olympus). -
asomtam, nič zmysluplnejšie ako autentický doklad a reprezentanta dôb viac či menej zašlých ti múzeum ani nemôže ponúknuť. Pokiaľ nevie, nechce alebo nemôže načo by tam kto chodil? Je to jediný “kapitál”, ktorým sa múzeum líši od iných kultúrnych inštitúcií poverených záchranou a ochranou kultúrneho dedičstva. Je to jediný kapitál, ktorý v akejkoľvek forme, môže múzeum premeniť na peniaze. Preto som bol vždy proti fotografovaniu a filmovaniu vo výstavných priestoroch. V prvom rade z bezpečnostných dôvodov a potom preto, že pokiaľ na uspokojenie tvojich potrieb stačí kvalitná fotografia, múzeum by malo byť schopné ti ju poskytnúť v primeranej kvalite za primeraný poplatok v cene pár centov. Keby si si mal vybrať z obrázkov pyxidy zavesených v tejto diskusii určite by vyhral Jakub Dvořák.
Samozrejme, že takáto služba nemôže sanovať plat fotografa ale ročný výnos vždy poteší. -
Sasha,
len v čom je daný stav nevyhovujúci, nože rozmeň na drobné. Lebo ak je podľa Teba peňazí dosť, len s nimi múzeá nevedia hospodáriť, tak to je potom pre mňa novinka. My sme skôr väčšie múzeum a preto, ani keď privriem oči dvakrát za sebou, neviem, kde sa míňa toľko peňazí, ktoré by stáli za reč. Jedinou podľa mňa vecou, okrem omrviniek, ktorá ma napadne, je fakt, že “údržbové” problémy riešime na x krát, lebo sa raz nespravia poriadne… a prečo? Lebo to stojí naraz veľa peňazí.Ďalším požieračom rozpočtu, ktorý ma napadá, sú mzdy strážnikov, ktorí u nás robia sviatky, piatky, noci…ALE, je tomu tak preto, že chýbajú prostriedky na efektívny zabezpečovací systém, na prevádzku ktorého by možno stačilo striedanie troch, namiesto 12 strážnikov.
Neviem, kde inde sú rezervy, na výstavy, expozície sú mini rozpočty, podobne na semináre, publikácie samostatne nevydávame, v podstate nevydávame takmer žiadne tlačoviny, na služobky už pomaly chodí iba riaditeľ, nezúčastňujeme sa takmer žiadnych seminárov, konferencií s vyšším účastníckym poplatkom ako 0, nekúrime v expozíciách, na chodbách, máme jednu kopírku na sekretariáte riaditeľa, o každý bal papiera či toner zvádzame ľúty boj, telefóny máme v rámci múzea zadara, na mobil môžeme volať len z jedného telefónu u sekretárky riaditeľa (čo pre mňa znamená ísť do inej budovy a tak to pre múzeum veľmi efektívne riešim volaním zo svojho) a kontrolujú sa i pevné linky, či niekto neprekročil limit. Na WC nemáme ani hajzlopapier, ten si kupuje každý sám, keď chcem bádateľovi uvariť kávu, tak samozrejme zo svojho, na rýchlovarnej kanvici na kúpu ktorej sme sa poskladali s kolegyňami. Nemám pocit, že sa nakupuje množstvo konzervačných prostriedkov, skôr naopak, o každú “piksľu” sa musí tvrdo bojovať – a to len na základné ošetrenie zbierkových predmetov.
Možno je prezamestnanosť na úsekoch ako ekonomicko – investično – prevádzkový, či oddelenie údržby. Ale to neviem posúdiť, že či by bolo lacnejšie dať si robiť tieto veci dodávateľsky.
Tak kde, Sasha, kde sú tie rezervy?
Asomtam, fotenie, fotenie..u nás sa poplatok vyberá tiež, aj keď možno trochu sporne, keďže nemáme dostatočný sortiment vlastných záberov, ktorý by sme mohli ponúknuť. Zbierkový fond je náš jediný majetok, s ktorým môžeme “obchodovať”, každý peniaz sa zíde. V budúcnosti plánujeme i prezentačné CD/DVD zaradiť do ponuky a tým rozšíriť možnosti pre návštevníkov. Postupne však bude každé múzeum zverejňovať svoje fondy online, potom bude mať každý prístup ku kvalitným detailným záberom. Len to je hudba budúcnosti..
-
Povedzte mi zákon ktorý mi zakazuje fotiť v múzeu,a zákon ktorý Vám to umožňuje umožniť mi to za poplatok?
Návštevník múzea nefotí len exponáty,ale aj seba,deti…
Poskytnete aj fotografické služby?
myslím,že keď budete mať súkromné múzeum zakážte čo chcete,ale ak sú múzeá financované z verejných zdrojov nevidím dôvod prečo by som si nemohol odfotiť pre svoju potrebu to čo je financované aj z mojích peňazí.Kvalitné fotky aj tak z ruky v polotme nikto nenarobí.A keď zverejníte tie fotky budú mať “vodoznak”,tak ako na europeana
kde v strede zavadzia a obrázok znehodnocuje – Pamiatkový úrad a nesprávne použité znaky SR ? -
asomtam, žiaden zákon to nezakazuje ale interná smernica môže fotografovanie upraviť alebo zakázať. Zaplatením vstupného súhlasíš s obmedzeniami správcu a pokiaľ ich nebudeš akceptovať vyvedú ťa bez nároku na vrátenie vstupného. Niektoré múzeá majú obmedzenia vypísané, niektoré informujú návštevníkov ústne.
Dobré múzeum ti poskytne čo ti srdce ráči, teda aj fotografické služby (dodávateľsky) ale celkom určite sa nebudeš môcť fotografovať všade, pretože aj ten fotograf bude mať príkaz kde môže fotografovať a kde nie. Bežne sa v múzejných objektoch fotografujú svadby.
Pokiaľ ide o fotografie bez vodoznaku celý problém sa dá vyriešiť veľmi seriózne podpisom prehlásenia “pre vlastnú potrebu” alebo jednoduchou licenčnou zmluvou na publikačné využitie. Potom už treba len záväzok neporušiť.
Už to v tejto diskusii odznelo – múzeá tu nie sú nato a obyvateľstvo neprispieva na ich existenciu aby vytvárali priestor pre rodinné fotografovanie alebo akékoľvek aktivity, ktoré nie sú uvedené v jeho zriaďovacej listine. Predstav si obdobnú požiadavku pri návšteve archívu.x X O X x
23. 1.
Vraciam sa k problematike peňazí, ktoré nám tak chýbajú. zuzana, k tvojmu príspevku iba toľko, že rovnaká situácia je všade. Napriek tomu si myslím, že peniaze v kultúre sú, len je jednoduchšie šetriť na hajzlopapieri, znížiť osobné ohodnotenie alebo prepustiť zamestnanca ako analyzovať, odhaliť “čierne diery”, stanoviť stratégiu a preorať systém. Neviem v ktorom múzeu sedíš a preto budem dôraz klásť na múzeá v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov. Nie je to analýza taká aká má byť, skôr ilustračná a inšpiratívna 8) , pretože dostať sa k rozpočtovým údajom sa ani v dnešnej informatickej dobe nedá. Preto som údaje cucal z palca a kombinoval z rôznych krajov aby som dostal kompletný obraz
Kapitola 1 – Systém
Kultúrna výbava vyššieho územného celku sa skladá z
3 divadiel, 5 múzeí, 1 galérie, 6 knižníc, 6 osvetových stredík, 1 hvezdárne a planetáiaspolu 22 príspevkových organizácií s rozpočtom 2.896.916 €, teda 131.678,- € na jednu. Náklady na zamestnanca 599 €.
Krajské múzeum, Prešov (Výročné správy 2009)
rozpočet – 241 626,00 €
zamestnanci – 20
mzdové náklady bez OON – 143 848,88 €
Náklady na zamestnancov predstavujú 59,5 % rozpočtu a treba myslieť ešte na energie a bežné výdavky.
Podla mojej vízie sa pri tejto štruktúre dá ušetrit kopec peňazí. Ako? Takto:
Galériu zlúčim s “krajským” múzeom, do ktorého presuniem aj kustódov a reštaurátorov
úspora 53.329,59 €
Hvezdáreň a planetárium zlúčim s “krajským” múzeom, do ktorého presuniem zamestnancov zabezpečujúcich chod zariadenia.
úspora 53.329,59 €
Nebolo by to nič proti muzeologickým zásadám, pretože galéria je múzeom umenia a niečo také tu už máme – Novohradské múzeum a galéria v Lučenci.
Zrušil by som všetky osvetové strediská a ich úlohy rozdelil. Tieto zariadenia sú skutočnými dinosaurami dôb jednotnej línie strany a vlády, ktoré iba vymenili svoje ideologické a propagandistické zameranie na agentúrnu činnosť v oblasti “nehmotnej” kultúry. Múzeá, knižnice a divadlá sú schopné ich činnosť zastúpiť.Osvetári už zacítili hroziace nebezpečenstvo, ktoré predstavuje, napríklad Múzeum ľudového tanca pri Stredoslovenskom múzeu a zmenili označenie, napr. Krajské kultúrne stredisko Žilina.
Zamestnancov by som presunul do múzeí, knižníc a divadla
Výsledok 6 x 53.329,59 € = 319.977,54 €
Suma-sumárum – úspora 426.636,72€ = 12.852.857,82 Sk.
To je rozpočet troch kultúrnych inštitúcií. Pokiaľ takto ušetrené peniaze ostanú v kultúre, vo všetkých inštitúciách budú mať oddelenie propagácie a marketingu a bude aj na telefóny.
Pokiaľ ide o štátne (MKSR) a rezortné múzeá je to ťažšie riešiť. V mnohých prípadoch rezortné múzeá trpia podvýživou ááále kto navštívi Múzeum mincí a medajlí v Kremnici (Národná banka Slovenska) zistí, že to nemusí byť vždy tak. Žeby schopná riaditeľka? -
Presne pre toto nechodia do múzeí obyvatelia Slovenska ,aj keď z ich daní múzea fungujú a pre ktorých by mali(mohlo) fungovať ZADARMO.a presne preto že INTERNÉ PREDPISY slúžia pre VAŠICH zamestnancov a ja ako zákazník sa riadim svojím rozhodnutím či službu chcem.
Múzeum ,ako poskytovateľ služby,ktorý nemá právo udeľovať zákaz fotografovania mi fotografovanie nemôžete zakázať.
Malý Napoleónovia vo funkciách riaditeĺov múzeí rozhodujú a riadia ako chcú,či uznajú za vhodné,čo bolo obvyklé…
Fotografovanie sa zákonne zakázať dá:Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností totiž v § 63 stanovuje, že v záujme zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať budovy, priestory alebo zariadenia označené zákazom fotografovania. Nemôže však ísť o akékoľvek budovy, ale len o také, o ktorých tak rozhodne ústredný orgán štátnej správy.
To znamená,že ak je múzeá budovami o ktorých tak rozhodne ústredný orgán štátnej správy,a je teda v nich nemožno fotografovať musia sa označiť symbolom Zákaz fotografovať.
Tento zákaz ,jeho dodržovanie zabezpečuje v našom prípade múzeum.NEMÁ ŽIADNE PRÁVO MI FOTOGRAFOVANIE UMOŽNIŤ,ani za poplatok,môže ho povoliť len ústredný orgán štátnej správy,ktorý ho vydal.
Porušenie tohto zákazu nemôže byť ani dôvodom na vykázanie človeka alebo dôvodom na príkaz vymazať fotografie. “Múzeum” má jediné právo – požiadať návštevníka, aby prestal fotografovať, prípadne ho požiadať, aby priestor opustil.
Keby slovenské múzeá boli pre Slovákov zadarmo,a pri návšteve múzea by obdržali zdarma kávu ,alebo čaj na návštevnosť by to malo vplyv plus 10%,a to len preto,že by satam nahrnuli asaociali.Naše múzeá nenapĺňajú potreby alebo záujmi majoritnej väčšiny a k svojmu životu ich nepotrebuje.
múzeum by sa malo tešiť z každého návštevníka,a nie persekuovať ho zákazom.Fotografie návštevníka niesú exponát,a ich použitie návštevníkom prebars aj na internete,ZVÝŠI V KONEČNOM DôSLEDKU návštevnosť múzea,pretože po ich vzhliadnutí budú chcieť vidieť aj exponát z fotky.
Tento druh reklamy má svoje aj pomenovanie,ale to by vedenie múzea nemohlo mať nemenežérske vzdelanie.
Lekár má liečiť-menežér menežovať -to je môj odkaz na nedostatok financií,ktoré riadia zaslúžilí odborníci-neodborníci. -
asomtam, nechcem s tebou bojovať ani znevažovať tvoju pravdu. Ako si si všimol v diskusii síce vychádzame z reálneho stavu ale náš názor platí iba v tejto diskusii. To, či fotografovať v múzeu alebo nie je najmenší problém. Bezplatný vstup takisto. Máme tu vážnejší problém, aby sa brány múzeí jedného krásneho dňa pre verejnosť nezatvorili úplne. Celospoločenským poslaním múzea je ochrana kultúrneho dedičstva a jeho katalogizácia ako dobrého správcu. Vystavovanie je finančne neskutočne náročné a neefektívne. Tu samozrejme nemyslím na finančný výnos ale spoločenský prínos. To je jadro problému a nie to, či si niekto spraví pár mizerných obrázkov expozície. Keby nebol digitálny záznam obrazu, koho by napadlo niečo v múzeu fotografovať? A pokiaľ je toto určujúci motív návštevy múzejnej výstavy, nehnevaj sa, taký návštevník ma nezaujíma. Znovu si predstav paralelu s archívom a sám budeš musieť uznať, že niečo na tom je.
-
Sasha,dúfam že nie si riaditeľ múzea(ale tebe by som to doprial ).
Keby múzea naozaj zverejnili fotografie exponátov na svojích stránkach v rozlíšení pre web,nie pre tlač komu by to ublížilo?
Žiaľ moja nekvalitná fotka je spravidla lepšia ako to čo múzeum na webe má.A tak si fotím,a bojujem s moletnejšími staršími vykonávateľkami Napoleónových zákazov.Občas musí Napoléon sám dojsť,vyhrážať sa mi dokonca aj násilím požadujúc zmazanie nafoteného.
Niekedy mám pocit,že všetky štátom platené inštitúcie ,či školy alebo aj múzea sú zakonzervované socialistické vzory správania,spôsob myslenia i metódy práce ,mnohé nepochopili,že vonku zúri kapitalizmus.
Kedže mi problematika múzei nieje až tak blízka už sa nebudem miešať do vašho v podstate úplne profesionálneho odborne zameraného dialógu.
Prajem múzeám veľa peňazí a spokojných návštevníkov . -
Heh, tak ja len dodám opat konzervátorský postreh :)
Fotit v múzeách sa nemá hlavne preto že mnohé zbierkové predmety ako obrazy znesú len istú dávku svetla aby nedošlo k fotodegradácii ( a aj tak je tento efekt kumulatívny, čiže zabrániť sa mu nedá). Preto sú obrazy vystavované v prítmí, kde sa automaticky používajú blesky.
taký jeden záblesk vydá za niekolko dní až týždňov normálneho osvetlenia.
Čiže keby sa mohlo bez omedzenia fotit, je to ako by si každý mohol kúsok exponátu odtrhnút a zobrať domov, veď koniec koncov majetok múzea je aj ich majetkom… :) -
Súhlasím s mazoslavom ale kvalita múzejných výstavných priestorov je ďalšia téma tém a nechcel som odbočiť od nášho finančného smerovania. To samozrejme súvisí aj s propagáciou múzeí, ktorá tiež niečo stojí. Ani múzeá, ktoré majú svoju webstránku na nej nezverejňujú obrázky exponátov. Obvyklá je pozvánka a k výstave by mal byť katalóg. Nie je, pretože je finančne náročný. Múzeá X rokov spracúvajú elektronicky svoje zbierky a od roku 2001 by mali vykonávať revíziu zbierok, ktorá zahŕňa aj obrazovú dokumentáciu. Teda vytvárajú základ múzejných informačných služieb, ktorý znamená, že ktorýkoľvek občan by si mohol prezrieť to čo ho zaujíma zo zbierok múzea. Základ možno je len chýbajú peniaze na techniku, vhodný priestor, ľudia a… vôľa.
Nie som riaditeľ, ale keby bola taká možnosť, rád by som asomtama do tejto funkcie menoval. Na druhú stranu jeho “hlas z ľudu” si vážim, pretože pomenúva záujmy návštevníka, ktoré múzejník, spútaný svojou odbornosťou, inak nemusí vôbec objaviť. -
Asomtam, to, ze si platime my obcania verejne institucie, este neznamena, ze mame pravo o nich rozhodovat, platime si i odbornikov v nich zamestnanych prave preto, aby za nas riesili veci, ktorym nerozumieme, pripadne kazdy mame iny nazor. A na tom sa snad zhodneme, ze ako vsetci nie sme odbornici na skolstvo, armadu, zdravotnictvo atd., tak nevieme, co je najlepsie pre ochranu zbierkových predmetov, ktore su sucastou kulturneho dedicstva. Rozmenene na drobne, keby sme vyhoveli Asomtamovi v jeho pachteni po fotografiach, jeho by sme potesili, ale keby bolo Asomtamov vela, na tych poslednych by zostali len znicene zbierky. A to je cele, my aby sme degradacne vplyvy obmedzili, selektujeme, obmedzujeme.
Sasha, setrenie co si predostrel, nazvem politickym riesenim, na ktore my, muzejnici nemame ziadny vplyv. To, co s cim zlucovat, co zakladat a co rusit, vychadza vzdy z planov zupanov, pripadne im naklonenych zastupitelstiev (a zvycajne platnost kopiruje ich volebne obdobie)…Co ma vsak osobitne zaujalo, je zlucenie muzea a planetaria…to mi pride ako dost odvaz 8O Ale najma, neviem, v com presne by spocivala ta uspora, ked vsetkych pracovnikov chces presuvat…Alebo myslis prevadzkove naklady na budovy (tak ale to sa v pripade planetaria z pochopitelych dovodov neda), ale kde potom nacpes vsetkych zamestnancov a vybavenie, zbierky?
-
Je to haluz, čo :| ? Lenže ja som ťa varoval :roll: a to som sem ešte nezavesil časť druhú – múzeum 8O . Pozrime sa na to inak.
…Alexandrijský „Múzeion“ obsahoval takmer polmiliónovú zbierku rukopisov, zbierky prírodných, kultúrnych a umeleckých predmetov a nesmierne vzácnu knižnicu… (MRUŠKOVIČ 2005)
…Označenie mouseion … inštitúcie, ktorá spájala vedeckú a umeleckú činnosť, bola vybavená knižnicou, zbierkami, ale aj botanickou a zoologickou záhradou… (STRÁNSKÁ 2000)
Toto určite poznáš. Tiež riadna haluz, nie? Pritom to alexandrijské zariadenie bola knižnica. Na potvoru bola označovaná ako museion, ááále našťastie zhromažďovala na štúdijné účely aj artefakty, naturfakty… niektoré dokonca živé.
Pokiaľ si myslíš, že vystavovanie živých organizmov, napr. ovcí, ľanu a čo ja viem čoho ešte, je v slovenskej múzejnej praxi neznáme, stačí navštíviť naše skanzeny.
Tak prečo ťa tak irituje hvezdáreň a planetárium. S investíciou do technického vybavenia (z tých ušetrených peňazí) a máš z toho zlatú baňu. Okrem toho, vesmír nie je súčasťou prírody?
Nechcem tvrdiť, že niektorá “kultúra” nie je poplatná aj politike. Len mi vysvetli prečo múzejníci v lobingu ťahajú vždy za kratší koniec.
K tým zamestnancom, budovám a zbierkam, ktoré sa vyskytujú iba v galérii, viem vymyslieť tiež riešenie, ale to by si mi obila o hlavu ako bohapustú fikciu. Jedno ale viem, osveta spravidla budovy nemá a personál je na dožitie. Každý grafik, najmä mladý, má milión iných možností a pokiaľ tam sedí taký, čo by inak umrel od nudy… Tááákže by sme asi slušne ušetrili aj na mzdových nákladoch. -
Rozmenene na drobne, keby sme vyhoveli Asomtamovi v jeho pachteni po fotografiach, jeho by sme potesili, ale keby bolo Asomtamov vela, na tych poslednych by zostali len znicene zbierky. A to je cele, my aby sme degradacne vplyvy obmedzili, selektujeme, obmedzujeme.
Vaše argumenty sú proti fotografovaniu smiešne,jedine Mázoslav má z časti pravdu,ale on hovorí
“mnohé zbierkové predmety ako obrazy znesú len istú dávku svetla”
tak tieto mnohé predmety chráňte Zákaz (prosba-vysvetlenie) používať blesk .
Ak existuje zakonný dôvod na zákaz (existencia takejto zákonnej normy),tak ju vstupe do múzea uvedte.Ak sa v múzeu neplatí zákon zákazu fotografovania,žiadajte iniciujte tento zákaz!!!Toto ja považujem za ochranu zbierkováho fondu -ZÁKON.Ja zákony rešpektujem,nerešpektujem svojvôľu (aj keby z dobrým úmyslom) ***** vo funkcii.
Rozmenené na celé:Najlepšia ochrana je predmety nevystavovať vôbec.
Vy svoj pocit že jediný kapitál,ktorý máte máte výhradné právo predávať fotografickú reprodukciu,mysliac si že na zbierkové predmety máte cečko v krúžku,čo korešponduje aj s vašími názormi.Koĺko múzeí v kapitalistickej cudzine nedovolí fotiť?Aj tam sa niekedy nájdu,ale …
Keby boli nafotené zbierkové fondy a ja ako idiot by som nemusel strácať čas zdlhavým spôsobom ako z bleskom odfotiť v sklenej vitríne exponáty bez odlesku,tak kto by si na tom prilepšil?Keby len múzeum,ale aj fotograf ktorý bude najpravdepodobnejšie zamestnanec múzea.Alebo sa mýlim? -
Ja by som otázku práv fotografovať neoznačil ako bezcený argument, stačí si uvedomiť bežný fakt zapožičiavania predmetov do hosťovských expozícií.
Vtedy predmet nevlastní vystavované múzeum, teda ani by nemalo rozhodovať či sa smie daný predmet fotografovať. Ono sa to možno zdá malicherné ale fotodokumentácia je v tetjo oblasti alfa-omega, preto sú múzejníci na toto citliví. V praxi sa stáva že kto predmet skor zdokumentuje, tomu prischne aj sláva a je už celkom jedno komu vlastne patrí. Aj v tejto rovine treba uvažovať, obmedzenie návštevníkov určite nieje naschválom. Ide len o ochranu. Poskytovať fotky navštevníkom je určite kompromisom a zároveň aj ochranou morálneho vlastníctva múzea, pričom dochádza ešte k jeho pozitívnej prezentácii. Určite to však nieje novinka, osobne však pochybujem že by to fungovalo elektronicky a na všetky vystavované predmety.
Log in to reply.