• Reštaurovanie a konzervovanie

  Konzervovanie vs. Restaurovanie

  Posted by harp on 18. marca 2006 at 6:20

  Konzervovanie:
  Konzervovanie je ochrana – zachovanie. Patria tu jednak opatrneia ktore zachovaju pamiatku hmotovo celistvú, ale aj úkony ktoré majú preventívny charakter a zabranuju nasledovnému chátraniu. Čast krat je to jedine opatrenie.

  Reštaurovanie:
  Reštaurovanie sa chápe ako obnova, prezentácia a teda v istom zmysle znovuvytváranie. Jeho cieľom podľa Benátskej charty je “zachovať a odhaľovať estetickú a historickú hodnotu pamiatky” a “je založené na rešpektovaní pôvodného materiálu a autentických dokumentov”. Má za ciel vyzdvihnúť pôvodné, ale aj niektoré získané hodnoty pamiatky.

  freya odpovedal 18 years ago 11 Členovia · 36 odpovede/odpovedí

  • cat_konzervovanie
  • cat_restaurovanie
  • konzervovanie
  • reštaurovanie_2917
• 36 odpovede/odpovedí

• 

  freya

  Member

  7. mája 2006 at 4:45

  20th Century definitions of Conservation:

  Any action taken to the end of determining the nature or properties of materials in any kinds of cultural heritage or in their housing, handling, or treatment, any action taken to the end of understanding and controlling agencies of deterioration, and any action taken to the end of bettering the condition of such holdings.
  IIC 1947

  Conservation is recognised as an activity that will maintain a heritage asset on a permanent basis and that this can be facilitated in the case of monuments if a socially useful purpose can be found.
  Venice charter 1964

  All the processes of looking after a place so as to retain its cultural
  significance. It includes maintenance and may according to circumstances
  include preservation, restoration, reconstruction and adaptation and will be
  commonly of more that one of these.
  Burra Charter 1979

• 

  freya

  Member

  7. mája 2006 at 4:48

  The Burra Charter 1979 Definitions:

  Conservation is all the processes of looking after a place so as to retain its
  cultural significance. It includes maintenance and may according to circumstances include preservation, restoration, reconstruction and adaptation and will be commonly of more that one of these.

  Preservation means maintaining the fabric of a place in its existing state and retarding deterioration and

  Restoration is returning the existing fabric of a place to a known earlier state by removing accretions or by reassembling existing components without the introduction of new material.

• 

  hugo

  Member

  10. mája 2006 at 19:45

  Freya nešlo by to aj po slovensky? Táto téma je mi celkom blízka len zatiaľ akoby nikoho nezaujímala.

• 

  freya

  Member

  10. mája 2006 at 20:14

  No dufam, ze to tu niekto z tych co studuju na Slovensku, ma aj spracovane po slovensky. Verim aj tomu, ze etika a historia konzervatorstva sa vyucuje ako predmet na skolach aj strednych aj vysokych a vsetci ovladaju charty naspamat aj o pol noci. Alebo sa mylim? Ja sa na preklad necitim kompetentna.
  Burra charter aj Venice charter znenie existuje snad aj po slovensky niekde v skriptach u panov ucitelov, profesorov.. , ze Slovenski restauratori?

  Verim v pozitivnu odpoved, lebo ak nie, budem sa hambit za vas.

• 

  hugo

  Member

  11. mája 2006 at 19:44

  Tiež dobrý začiatok. Pre začiatočníkov a na pripomenutie:

  Aténska charta (Athens Charter), Atény 1931/1933.
  zameraná na konzerváciu a reštaurovanie stavebných pamiatok, prijatá na prvom medzinárodnom kongrese venovanom historickým stavebným pamiatkam-

  Benátska charta (International Charter for the Conservation and Restoration of Monuments and Sites / Medzinárodná charta o konzervovaní a reštaurovaní stavebných pamiatok a krajinných objektov), Benátky 1964. Dôležitá o.i. aj tým, že stavebnú pamiatku nechápe ako samojediný architektonický objekt –

  Burrská charta (The Burra Charter), Burra 1979 (Austrália)
  Poskytuje usmernenie pri konzervovaní a menežmente krajinných objektov kultúrneho významu; pod kultúrnym významom sa rozumie estetická, historická, vedecká alebo spoločenská hodnota pre minulé, súčasné a budúce generácie –

  Florentínska charta (The Florence Charter), Florencia 1981. Venovaná historickým záhradám a krajine.
  a ďalších 17 chárt, rezolúcií a deklarácií nájdete na stránkach ICOMOS –

  Novú Aténsku chartu, Atény 1998, zaoberajúcu sa problematikou plánovania miest s ohľadom na ich kultúrne a historické funkcie nájdete tu –

  Hm, ale toto mi je nanič. Nie som architekt, ani reštaurátor so zameraním na stavebné pamiatky, takže čo s tým (s výnimkou všeobecného prehľadu)? Konzervovanie zbierkového predmetu (in fondo), ktoré sa síce môže opierať a využiť niektoré premisy uvedených dokumentov, je diametrálne odlišné a neporovnateľné s metodikou, technológiou atď. konzervovania stavebnej pamiatky (in situ). Okrem Etického kódexu múzeí a nejakých typicky chemických slovníkov (Glossary of art conservation) je problematika konzervovania zbierkového predmetu (obzvlášť na Slovensku) oficiálne nerozpracovaná. Pozitívnym prínosom tohto príspevku je poznatok, že treba rozlišovať minimálne tri typy konzervovania – konzervovanie krajiny (krajinného objektu), stavebnej pamiatky (stavebného objektu) a zbierkového predmetu.

• 

  dorotka

  Member

  12. mája 2006 at 7:25

  Hugo – mnohokrát ďakujem, že sme v hanbe neostali.

• 

  freya

  Member

  12. mája 2006 at 16:10

  uz len tie slovenske preklady… :sleepy4:

• 

  hugo

  Member

  12. mája 2006 at 19:57

  Freya, hľadal som na nete a skutočne nič som nenašiel čo by nevyžadovalo znalosť cudzieho jazyka. Keď to máš také naštudované a zvládaš aj jazyk, nemohla by si postupne, niečo, pre nás dubákov slovenských? Myslím, že pokiaľ by boli terminologické problémy dá sa pripomienkovať, upraviť, opraviť, doplniť. Čo Ty na to :) ? Bol by to myslím prínos aj pre obnovu.

• 

  freya

  Member

  12. mája 2006 at 20:15

  Urcite ano, s vasou spolupracou to urcite zvladnem.. :P
  Len na to treba cas a cas… ked tu budu subory na stiahnutie, mozeme tam hodit najprv anglicku verziu a postupne na tom pracovat. Nechci vidiet kolko tych stran je.. odfotim vam, a ukazem. Mohla by som vsak vybrat tie najdolezitejsie casti.
  Len nechcem moc slubovat, lebo netusim kolko casu to moze zabrat.

  NA nete nic take nenajdes, to nehrozi. Ale ja viem na koho by sme sa mohli obratit mozno. Co tak komora konzervatorov http://www.restauro.sk

  Ti by mali toto mat… v niektorych tych clankoch od ECCO guidelines som citala, ze je to povinnostou konzervatora vzdelavat verejnost:

  Article 23: The Conservator-Restorer must contribute to the development of the profession by sharing experience and information.

  Article 24 : The Conservator-Restorer shall strive to promote a deeper understanding of the profession and a greater awareness of conservation-restoration among other professions and the public.

  Freya, hľadal som na nete a skutočne nič som nenašiel čo by nevyžadovalo znalosť cudzieho jazyka. Keď to máš také naštudované a zvládaš aj jazyk, nemohla by si postupne, niečo, pre nás dubákov slovenských? Myslím, že pokiaľ by boli terminologické problémy dá sa pripomienkovať, upraviť, opraviť, doplniť. Čo Ty na to :) ? Bol by to myslím prínos aj pre obnovu.

• 

  freya

  Member

  12. mája 2006 at 21:56

  Z toho modreho je to len polovica papierikov, ale su na potvoru vsetky obojstranne :?

  
  

• 

  harp

  Member

  12. mája 2006 at 22:34

  Ti by mali toto mat… v niektorych tych clankoch od ECCO guidelines som citala, ze je to povinnostou konzervatora vzdelavat verejnost:

  Article 23: The Conservator-Restorer must contribute to the development of the profession by sharing experience and information.

  Article 24 : The Conservator-Restorer shall strive to promote a deeper understanding of the profession and a greater awareness of conservation-restoration among other professions and the public.

  Bohuzial ale Komora restauratorov je uzavretou skupinkou ludi. Ktori na svoje seminare pozyvaju iba ludi, kt. by im eventualne mohli dohodit zakazky. Taktiez viem ze je interne vydane (samozrejme neoficioalne) prisne embargo na akekolvek informacie. Tento stav im vyhovuje. Bez zdraveho konkurencneho prostredia sa predsa podnika lahsie. Nie?

• 

  freya

  Member

  13. mája 2006 at 0:03

  TO CO MAAA BYT? dufam,ze som ta zle pochopila…. :smt103

  no ja im poslem mail…. ale nech si ma tam nezelaju!!

• 

  freya

  Member

  13. mája 2006 at 5:43

  Isla som nazriet do norskej komory. A aha: studenti si kludne ziadaju o rady:

  Dalej som tam nasla nieco zaujimave, o slovenskej komore AHA:

  dokonca tam maju aj forum…

  no a aj dokumenty pekne prelozene do skandinavskych jazykov. V norskej casti najdete aj nejake dokumenty ako Pavia, 1997.
  potom su tam aj fajne linky, ktore sa vzdy zijdu:

  Tiez maju vlastny casopis.. vydavany 2 krat do roka. najdete tam aj volne pracovne miesta
  a tiez linku na medzinarodne miesta: http://www.museumjobs.com

  Clenom komory sa moze stat kazdy kto ma vzdelanie konzervatora, dalej verejnost (assosiat) a tiez studenti. Stoji to od 200nok-375nok rocne

• 

  tanter

  Member

  21. júna 2006 at 9:14

  Najvacsim problemom Komory je svojim sposobom centralizmus na Blavu a pre vela zaujimavych ludi hermeticke uzavretie (pre niekedy zaujimave dovody). Podla mna je to dost nespravodlive. Nedavno sa objavili na webe Komory tematicke okruhy otazok, ktore sa uchadzac musi naucit pri vstupe do Komory. By ma zaujimalo kolko z veducich predstavitelov ich aj ovlada

• 

  freya

  Member

  21. júna 2006 at 16:35

  Nemas priklad na tie otazky? to by ma zaujimalo…. komora ma fakt rozculuje… ze clen ECCO, no na tom sa smejem..

Log In to Reply