-
Košice
-
Kult Svätej krvi v Košiciach je unikátnym dielom
KOŠICE 28. decembra (SITA) – Zabudnuté a takmer neznáme fakty z histórie Košíc a Dómu sv. Alžbety prináša nová publikácia cirkevného historika a dlhoročného archivára Arcibiskupského archívu v Košiciach profesora Petra Zubka. „Jeho rozprávanie o stratených stredovekých relikviách, nazvané Kult Svätej krvi v Košiciach, je unikátnym dielom. Ponúka doteraz nespracované, zachované pramene i ikonografické pamiatky a približuje pôvod a dejiny kultu kedysi slávnych relikvií a pútí k nim,“ hovorí projektová manažérka neziskovej organizácie Perly gotickej cesty Mária Bartková.
Podľa profesora Zubka sa Košice stali jedným z najvýznamnejších pútnických miest stredovekého Uhorska, ktoré spájalo kresťanský západ a kresťanský východ. Dnes už zabudnutý eucharistický zázrak sa stal za panovania Ľudovíta I. Veľkého (1342 – 1382) v starom, pôvodnom kostole sv. Alžbety. Kňaz pri svätej omši rozlial na korporál (biele plátno, ktoré sa používa pri slávení sv. omše) konsekrované víno, čiže Svätú krv, kde sa nevysvetliteľne, bez ľudského pričinenia, vytvoril obraz Kristovej tváre. Miesto aj zázrak potvrdzuje odpustková bula pre Košice z roku 1402, vydaná rímskym pápežom Bonifácom IX. (1389-1404).
Udelenie odpustkov bolo na svoju dobu mimoriadne štedré a Košice boli postavené na úroveň frekventovaných a významných pútnických lokalít ako Benátky a Assisi. K relikviám Svätej krvi prichádzali do Košíc tisícky pútnikov a často aj uhorskí panovníci, medzi nimi Žigmund Luxemburský a Matej Korvín. „Pápež Bonifác IX. vo svojej bule potvrdil, že v Košiciach sa prechováva Kristova krv, a preto udeľuje odpustky tým, ktorí sem doputujú. Tak sa mesto zvýraznilo na duchovnej mape Európy už od konca 14. storočia. Davy pútnikov, medzi ktorými boli aj králi, povznášali mesto nielen duchovne,“ doplnil známy košický sprievodca Milan Kolcun.
Rozvoj kultu Svätej krvi významne ovplyvnil aj sakrálnu architektúru v Košiciach. Podľa profesora Zubka a kunsthistorika Tim Juckesa pre relikvie, ktoré sa naposledy spomínajú v roku 1604, bola postavená Kaplnka sv. Michala a zmenil sa stavebný projekt južnej časti Dómu sv. Alžbety.
Zánik kultu relikvií súvisel so šírením reformačných myšlienok. Počas náboženských vojen v 17. storočí boli pravdepodobne zničené, stratil sa aj vzácny relikviár a z nástennej niky v južnej veži bola vybratá drevená skrinka, v ktorej boli relikvie pietne uschované. Postupne sa na funkciu relikviárovej miestnosti zabudlo a zabudlo sa aj na pôvodné poslanie južnej empory Dómu ako miesta, kde boli relikvie vystavované a verejne uctievané. Vznik kultu mal v historickej pamäti zachovať barokový obraz s eucharistickým zázrakom, ktorý však ležal až do roku 1999 zapadnutý prachom v sklade košickej mestskej fary. V roku 2000 ho zverejnil až profesor Zubko. Miesto v južnej veži, kde boli uložené relikvie, objavil a v roku 2009 publikoval Tim Juckes.
„Aj keď púte do Košíc zanikli v ranom novoveku pre náboženské nepokoje, ich význam, sláva a dobrý chýr dodnes neboli prekonané. Preto možno povedať, že Dóm sv. Alžbety je viac než kamenný chrám, viac ako katedrála – bola to matka duchovného života prinajmenšom severovýchodnej časti stredovekého Uhorska,“ uvádza vo svojej knihe profesor Zubko. Zároveň predpokladá, že ďalší archívny výskum môže dejiny kultu Svätej krvi v Košiciach obohatiť a prehĺbiť.
-
Dóm sv. Alžbety ukáže čerstvo zrekonštruovaný interiér
KOŠICE 27. decembra (SITA) – Košický Dóm sv. Alžbety sa veriacim i návštevníkom predstaví v celej svojej kráse. Reštaurátori v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 dokončili v interiéri väčšinu prác, zložili lešenie a košická gotická katedrála tak môže ukázať svoj čerstvo zrekonštruovaný vzhľad. Nezisková organizácia Perly Gotickej cesty zároveň v týchto dňoch dokončuje aj ďalší z celkovo štyroch projektov, ktoré implementuje v interiéri chrámu v rámci Programu cezhraničnej spolupráce s Maďarskou republikou na roky 2007 – 2013. Projekt má názov „Infraštrukturálny rozvoj začiatočnej a konečnej stanice cesty sv. Alžbety v Košiciach a Sárospataku” a jeho celková hodnota predstavuje 535 306 eur. Do projektu investovali z vlastných zdrojov 26 765,34 eur.
„Cieľom projektu, ktorý bude oficiálne ukončený 31. decembra, bola rekonštrukcia severovýchodnej časti bočnej lode nad Rákócziho hrobkou a zreštaurovanie secesnej fresky Apoteóza života Františka II. Rákócziho,“ informoval riaditeľ neziskovej organizácie Perly Gotickej cesty František Šándor. Ako uviedol, Dóm sv. Alžbety je vnímaný ako najvzácnejšia gotická pamiatka v metropole Košického kraja, ktorú navštívi ročne približne 20-tisíc domácich aj zahraničných turistov. „Je jedinečným dôkazom staviteľských schopností našich predkov, ale aj potvrdením hodnôt, ktoré obyvatelia mesta vždy uznávali a presadzovali. Na výstavbe Dómu sa v minulosti podieľala vtedajšia samospráva, príspevkami pomáhali majetní občania mesta, ale aj tí najchudobnejší. Ako najvýchodnejšie postavená európska gotická katedrála sa stala symbolom historických, kultúrnych i spoločenských hodnôt západnej kresťanskej civilizácie,“ dodal Šándor.
František II. Rákóczi (1676-1735) bol vodcom posledného protihabsburgského povstania (1704-1711). Stal sa najvýznamnejšou historickou osobnosťou, ktorá sa v Košiciach dlhodobo zdržiavala. Po porážke povstania žil aj v Paríži, poznal sa s francúzskym kráľom Ľudovítom XIV., ruským cárom Petrom I. či tureckým sultánom Ahmedom III. Zomrel v Turecku, no pochovaný je v Dóme sv. Alžbety.
„Zreštaurovaná freska ukazuje celý jeho život, od kolísky až po smrť a slávnostný pohreb jeho pozostatkov v Košiciach. Takisto zobrazuje francúzskeho kráľa, tureckého sultána i chrám Hagia Sofia v Istanbule. Maliar Andor Dudits ňou obohatil Dóm sv. Alžbety o krásnu výtvarnú secesiu. Návštevníkov z Francúzska, Turecka a Maďarska takto oslovuje aj prepojením s ich krajinami,“ priblížil známy sprievodca mestom a popularizátor košickej histórie Milan Kolcun.Nezisková organizácia Perly Gotickej cesty sa snaží o využitie všetkých dostupných zdrojov na financovanie obnovy tohto skvostu. Prvým bol projekt Obnovy Rákócziho hrobky, financovaný Európskym fondom pre regionálny rozvoj. Rekonštrukcia hrobky sa začala 1. marca 2007 a bola ukončená k 9. aprílu 2008. V roku 2011 prebehla implementácia ďalšieho projektu s názvom Cesta svätej Alžbety na území Rákócziovcov. Projekt sa začal 15. júna 2009, ukončený bol 14. júna 2011. Jeho cieľom bola komplexná obnova a reštaurovanie severovýchodnej časti Dómu Sv. Alžbety nad hrobkou Františka II. Rákocziho a muriva severnej bočnej lode s jeho pamätnou tabuľou. Veľkú pomoc a podporu tomuto projektu venoval Košický samosprávny kraj. Celkovo n. o. Perly Gotickej cesty doteraz implementovala v Dóme sv. Alžbety šesť projektov zameraných na jeho obnovu.
-
Pocta poslednému povstalcovi…
-
Vznikol ostrov, ktorý využijú múzejníci, kultúrnici, verejnosť
KOŠICE 13. júna (SITA) – Miklušova väznica, Katov byt a Katova bašta, Dom remesiel a Rodošto spolu s uličkou remesiel vytvorili v historickej časti Košíc unikátny priestor, aký nemá na Slovensku obdobu. Dnes ho slávnostne otvorili. Slúžiť bude nielen múzejníkom, ale možno ho využiť na rôzne kultúrne a spoločenské podujatia. O vznik tohto ostrova kultúry sa zaslúžil Košický samosprávny kraj a Východoslovenské múzeum, ktoré na realizáciu tohto projektu využili viaceré zahraničné zdroje – peniaze z EHMK, nórskych fondov a programu cezhraničnej spolupráce.
Východoslovenské múzeum má v priestore na Hrnčiarskej ulici, známej aj ako Ulička remesiel, v správe viacero objektov – Miklušovu väznicu a Katov byt, Katovu baštu, Rodošto – expozíciu Pamätný dom Františka II. Rákocziho. „Múzeum využíva aj celý vonkajší areál Katovej bašty, ktorý má novovytvorený priestor s javiskom a hľadiskom, vhodný na multifunkčné využitie. V roku 2013 k nemu pribúda nový susedný areál na Hrnčiarskej 11 s Domom remesiel, zrekonštruovaný priestor kazemát v bašte a nová expozícia v Rodošte – pamätnom dome Františka II. Rákocziho,“ informovala hovorkyňa kraja Zuzana Bobríková.
Rozsiahlu postupnú rekonštrukciu uskutočnili v niekoľkých etapách z niekoľkých zdrojov. Koncom septembra 2009 po rozsiahlej rekonštrukcii a revitalizácii otvorili areál Katovej bašty, nádvorie Miklušovej väznice a Katovho bytu s expozíciou. Projekt bol financovaný z nenávratného príspevku z tzv. nórskych fondov. KSK získal prostriedky na rekonštrukciu historického stredovekého areálu Katovej bašty a Katovho bytu, ktoré pochádzajú z 13. storočia a sú súčasťou Miklušovej väznice. Celkový rozpočet projektu bol 427 139 eur, z toho podstatnú časť 85 % hradili tzv. nórske fondy a 15 % bolo spolufinancovaných zo štátneho rozpočtu SR. KSK zo svojho rozpočtu vyčlenilo ďalších 222 429 eur.
Zámerom múzea i jeho zriaďovateľa bolo pokračovať v tomto úspešnom projekte a dotvoriť tak unikátny areál ako ostrov kultúry – otvorenú zónu pre všetkých návštevníkov. Podarilo sa to vďaka zaradeniu medzi sedem investičných akcií implementovaných v rámci programu Košice – EHMK 2013. Nenávratný finančný príspevok bol 1 480 440 eur. Doterajší areál výrazne obohacuje novopostavený Dom remesiel a multifunkčný areál Dvora remesiel na doteraz nevyužívanej parcele. Vytvára tak skutočný ostrov prístupný z Hrnčiarskej i Starej baštovej ulice.
Tretí zdroj finančných prostriedkov pribudol vďaka medzinárodnému projektu Miesta Rákocziho slávy – po stopách Rákocziho (The Places of Rakoczi´s glory“ – the Cross-Border Touristic Route). „Cieľom projektu z Programu cezhraničnej spolupráce ENPI Maďarsko – Slovensko – Rumunsko – Ukrajina 2007-2013 je vytvorenie turistickej poznávacej cesty, na ktorej budú môcť návštevníci vidieť miesta a pamiatky, ktoré spája osobnosť Františka II. Rákocziho z Mukačeva cez Košice do Sárospataku,“ uviedla Bobríková. Celkový rozpočet je 490 000 eur, z toho pre VSM vyše 137-tisíc eur. Z týchto prostriedkov bola v Rákocziho dome – Rodošte zriadená nová expozícia. Má niekoľko tematických častí, v ktorých ponúka pohľad na životné osudy významnej historickej osobnosti niekdajšieho Rakúsko-Uhorska v úplne novom dizajne. Obsahuje doteraz nevystavené zbierky a ponúka možnosť interaktívneho vstupu do prehliadky. -
[quote]Na prvý pohľad je na košickej Hlavnej ulici všetko v poriadku. Prázdnych výkladov však pribúda. Kedysi sa to hmýrilo nakupujúcimi a obchodmi aj vo dvoroch či na poschodiach. Sú už takmer ľudoprázdne. Ak sa nestane zázrak, postihne to aj obchody s priamym vchodom z ulice.
Pred 10 – 15 rokmi bolo veľmi problematické nájsť nebytový priestor s výkladom na Hlavnú za rozumnú cenu. S pribúdajúcimi obchodnými centrami sa ceny zreálnili. S otvorením Auparku však už začala Hlavná ulica ‘vymierať’.[/quote]
Prečítajte si viac v článku Petra Jabrika Obchody na košickej Hlavnej vymierajú, prenájom klesol aj o polovicu z 21. 3. 2014 na kosice.korzar.sme.sk.
Log in to reply.