-
Kostol sv. Mikuláša v Domaniži
Domaniža patrí medzi veľmi staré farnosti niekdajšieho rozsiahleho trenčianskeho archidiakonátu. Prvá písomná zmienka sa nám zachovala z, roku 1268 vo verejnoprávnej listine (Wencel VIII.218), v ktorej sa uvádza meno kňaza Godislava z Domaniže Druhá listina (Harai okmanytár VI. 187) pochádza z roku 1272 Z listín je isté, že už tu stál kostol, fara a poznáme i meno správcu fary, kňaza Godislava. Druhá správa je z rokov 1332 – 1337. V tejto dobe navštívil farnosť v rámci vizitácie trenčianskeho archidiakonátu legát Raymundus de Bonofato. Z jeho stručného súpisu fár trenčianskeho archidiakonátu vysvitá, že do Domaniže prišiel zo Žiliny, kde v tom čase sídlil vicearchidiakon Klement. Raymundus de Bonofato zaznačil do súpisu meno vtedajšieho domanižského farára Mikuláša. V krátkom časovom odstupe je tu druhá správa, ktorá potvrdzuje pravdivosť prvej, a to, že v Domaniži už skutočne jestvovala farnosť, ktorá sa v súpise farností trenčianskeho archidiakonátu spomína ako ôsma. Ďalšia správa je z roku 1376 a už hovorí aj o kostole. Tou správou je kanonická vizitácia. Z týchto vizitácií sa teda dozvedáme o všetkom čo súvisí s našou farnosťou o jej vývoji, prestavbách a úpravách nášho domanižského chrámu.
Kostol
Rímsko-katolícky kostol, zasvätený sv. Mikulášovi, stojí na úpätí vŕšku Leska, uprostred starého cintorína. Je obostavaný murovanou kamennou ohradou s východnou a západnou bránou. Táto ohrada plnila funkciu ochrany obyvateľov. Zo severnej strany vedie ku kostolu široké mramorové schodište. V písomných materiáloch sa nedočítame, aký mal pôvodný románsky kostol tvar a rozmery. Kostol mal drevený strop a za stáročia prešiel mnohými prestavbami a úpravami. Či bol Godislavov chrám iba rotunda, alebo mal i malé presbytérium, to presne nevieme. To treba ešte preskúmať.
Dôkazy, ktoré nasvedčujú, že pôvodný kostol bol iba rotundou:
a/ Z histórie poznáme, že prvé chrámy postavené v malých farnostiach boli iba rotundy, ktoré úplne postačovali potrebám farnosti. Veď prečo by sa mali stavať na dedinách veľké chrámy?
b/ Našu domnienku potvrdzuje i jednoduchý pohľad na stavbu nášho kostola z východnej strany. Tam vidno jasné stopy po zamurovaných pôvodných kruhových oknách. Tu jasne vidieť čiaru následnej nadstavby svätyne.
c/ V správach sa dočítame, že pôvodný kostol mal iba drevený strop Nasvedčujú tomu i hlavice stĺpov medzi svätyňou a loďou chrámu,
d/ Že pôvodný chrám bol iba rotundou by potvrdzovalo i spojenie svätyne a presbytéria, ktoré je akoby “zaškrtené”. Keby totiž hneď od začiatku bola postavená svätyňa i chrámová loď, tento priestor by bol viac otvorený, ako to vidíme u iných chrámov.
e/ Tento názor by potvrdzovala i správa z vizitácie z 27. novembra 1728 kde sa píše, že presbytérium bolo postavené z vôle vznešeného Wolfganga Ezsterházyho. A to bolo v roku 1643.Je tu však aj iná správa, ktorá hovorí: “Staré základy niekdajšieho západného priečelia chrámu románskeho kostola čiastočne odkryli v druhej polovici 18. storočia pri výkope základových jám pre murované piliere terajšieho organového chorá…”
Čo to znamená? Že môžeme vysloviť domnienku, že Godislavov chrám bol pôvodne iba ROTUNDA, ku ktorej bola neskoršie pristavaná chrámová loď, ktorá siahala iba po terajšie stĺpy organového chorá. Tam sa totiž našli základy západnej časti pôvodnej chrámovej lode. Túto domnienku potvrdzuje i epitaf na stene chrámovej lode, Ktorý je z roku 1606, čiže z doby pred veľkou prestavbou chrámu roku 1643. A že takýto chrám mal iba drevenú povalu, o tom svedčia nálezy v chráme.Môžeme vysloviť tiež domnienku, že Godislavov chrám nebola iba rotunda, ale že mal i malé presbytérium, ktoré siahalo až po piliere terajšieho organového chorá. Správu z roku 1728 môžeme potom posudzovať tak, že v roku 1643 bolo malé presbytérium prestavané do dnešnej podoby. Ak však svätyňa i presbytérium mali drevenú povalu, ľahko pochopíme údaje, ktoré si navzájom odporujú. V roku 1643 dal zemský pán Wolfgang Esterházy kostol rozšíriť prístavbou presbytéria, zväčšením centrálnej svätyne a postavením krypty pod svätyňou. O tomto chráme hovorí i vizitácia z 28. novembra 1728 takto: Je celý murovaný, uzavretý zadnou bránou, veľmi mocný, ale čistý a upravený. Presbytérium bolo postavené z vôle vznešeného Wolfganga Esterházyho, ktorý zabezpečil všetko potrebné aj značné zaopatrenie. Tu viac netreba patróna na nijakú prácu a opravu.
Pôdorys z roku 1268 – 1643: Rotunda – plná čiara, presbytérium – prerušovaná čiara.Veľká renovácia kostola sa uskutočnila v r. 1784. V čase pôsobenia farára Andreja Fedora bola pristavená priestranná zákrístia, masívna veža bola ukončená lahodnou cibuľovitou strechou a krytinou celého chrámu sa stal drevený šindeľ.
Zásluhou miestneho farára Jozefa Turčeka sa v roku 1899 uskutočnila generálna oprava a maľovanie celého chrámu.
K ďalšej zmene pôdorysu došlo v roku 1940, keď farár Šebastián Slugeň rozšíril chrám o bočnú loď z jeho južnej strany. Od tejto doby sa pôdorys chrámu nezmenil. Vykonali sa však mnohé opravy a vylepšenia v chráme i v jeho okolí. Je to zásluha terajšieho vdp. dekana Eduarda Vendrinského, ktorý pôsobí v nasej obci od roku 1954.
Vnútorné vybavenie a výzdoba
Vnútorné zariadenie a nástenné maľby prešli za stáročia tiež rôznymi zmenami a inováciou. Z pôvodného zariadenia sa nám však nič nezachovalo. Vnútorná strana severnej steny kostola je vyzdobená nástennými gotickými maľbami a freskami, ktoré sú však toho času zakryté vápennou omietkou. Objavili ich v roku 1784 pri oprave kostola.
Hlavný oltár
V roku 1643 postavili v novej svätyni skvostný dvojetážový ranobarokový hlavný oltár. Je to polychrómovaná drevorezba, stĺpová oltárna architektúra. V strede oltára bol pôvodne obraz Klaňanie sa Troch kráľov. Dnes je tu obraz Nanebovzatia Panny Márie. Medzi stĺpmi po bokoch sú sochy svätých kráľov: sv. Štefana a sv. Ladislava. Stred prvej etáže pôvodne vyplňoval obraz Nanebovzatia Panny Márie a dnes je tu obraz patróna kostola sv. Mikuláša. Po bokoch sú utešené ranobarokové sochy sv. Barbory a sv. Kataríny. Na druhej etáži uprostred nadstavca je obraz Korunovania Panny Márie najsvätejšou Trojicou. Na samotnom vrchole oltára je soška Panny Márie Kráľovnej. Postava sedí na tróne a na hlave má kráľovskú korunu. V pravej ruke drží kráľovské žezlo a na ľavej ruke má malého Ježiška. Nohy má položené na polmesiaci. Obe postavy hľadia do neba. Táto neskorobaroková plastika Madony je z druhej polovice 18. storočia. Je to taktiež polychrómovaná drevorezba. Zvláštnosťou tohto oltára je skutočnosť, že oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie sa odsúva a tak vzniká priestor, ktorý slúži ako hrob Pána Ježiša cez Veľký piatok a Bielu sobotu. Cez Vianoce sa tu dekoruje vianočná výzdoba – betlehem. Pri tomto oltári si nemožno nevšimnúť aj krásnu ozdobu pod obetným stolom, v ktorej dominuje v strede nápis Mária.
Bočný oltár
Kanonická vizitácia z roku 1766 spomína v kostole tri bočné oltáre. Dnes má kostol iba jeden bočný oltár v novopostavenej bočnej lodi. Je to jednoetážový ranobarokový oltár, stĺpová oltárna architektúra a polychrómovaná drevorezba. O tomto oltári vieme, že bol postavený v bočnej lodi v roku 1940. Je zasvätený Panne Márii Karmelskej, ktorej socha stojí uprostred oltára. Pôvodne tu bol iba obraz. Po bokoch sú pekné barokové sochy biskupov sv. Mikuláša a sv. Martina. Sochy pochádzajú z bočného oltára, ktorý bol v kostole postavený v roku 1701. Na etáži uprostred sa nachádza obraz sv. Jozefa a po stranách sú sochy štyroch evanjelistov: sv. Matúša sv. Marka, sv. Lukáša a sv. Jána.
Bohato zdobená je kupola svätyne
Pred poslednou rekonštrukciou kupola bola namaľovaná ako modré hviezdnaté nebo. Pod touto maľbou však boli objavené veľmi krásne a hodnotné fresky, ktoré priamo naväzujú na obraz Korunovania Panny Márie a sošku Panny Márie Kráľovnej, ktorá je na vrchole oltára. Fresky znázorňujú anjelov, ktorí na rozvinutých stuhách predkladajú invokácie – vzývania k Panne Márii Kráľovnej. … priamo nad stredom oltára je bohato zdobený erb – na kopčeku stoji okrídlené zviera, v hornej časti podobné grifu a v spodnej levovi. V pravej ruke drží vytasený meč. Medzi nohami má položenú zlatú prilbu alebo kráľovskú korunu.
Na strope v hlavnej lodi je bohatá štuková výzdoba – ornamenty, ktoré sú zvýraznené bielou farbou na okrovom podklade. Po stranách sú okrídlené hlavičky anjelikov.
Epitaf
Nad dverami do zákristie sa nachádza epitaf pochádzajúci z roku 1606.
Zdroj: http://www.domaniza.sk -
1 Odpoveď
-
Oltár je vysoký asi 10 metrov. Pochádza z roku 1643 a dali ho postaviť príslušníci šľachtického rodu Esterháziovcov, ktorí tu žili. Na tieto práce si pozvali umelcov zo zahraničia, pravdepodobne z Talianska. Súčasťou oltára je niekoľko obrazov, na štyroch hlavných stĺpoch sú tváre anjelov. Naľavo vidno tváre dvoch bacuľatých detí, napravo zase podobizne muža a ženy. Umelec v nich možno zvečnil portréty Esterháziovcov. Neskôr sa obrazy zdali vrchnosti asi príliš svetské, preto ich nariadila zatrieť čiernou olejovou farbou. Po rokoch pribudol tretí náter, tiež olejový. Tieto nátery museli reštaurátori opatrne odstrániť, aby sa po stáročiach dostali na svetlo pôvodné maľby.
“Veľmi cenné sú stĺpy s obrazmi anjelov. To je na Slovensku veľmi zriedkavé, vyskytujú sa síce drevené stĺpy, ale anjelici sú vyrezávaní, nie namaľovaní, a ešte takto kvalitne. To je typické skôr pre Taliansko. Aj technikou sú obrazy vzácne. Umelec použil vajíčkovú temperu, ktorá veľmi dobre drží. Bola to krásna robota, mal som pri nej pocit, že sú stále Vianoce,” hovorí reštaurátor Jozef Klech, akademický sochár.
Reštaurovanie trvalo s prestávkami 4 roky. Teraz sa Klech pustil do reštaurovania bočného oltára, ktorý pochádza z roku 1700. Za veľmi významný označil objav náhrobnej dosky Františka Turzu. Nie je tu pochovaný, tak je zatiaľ záhadou, ako sa vlastne do Domaniže dostala.
Milan Kráľ | 2. augusta 2010 12:41
Čítajte viac: TU
Log in to reply.