aktivita diskusia Pamiatky Krajina ako kultúrny fenomén

Tagged: 

  • Krajina ako kultúrny fenomén

    Posted by eo-ipso on 24. januára 2007 at 14:34

    :arrow: názov témy zrejme nie celkom presne vystihuje môj zámer: diskutovať o zmysluplnosti ochrany charakteristických (panoramatických) pohľadov (obrazov) krajiny, hodnotných takpovediac z národného, alebo aj "nadnárodného" hľadiska (napr. Kriváň z važeckých lúk, Spišký hrad s okolím z Braniska alebo so Spiš. Kapitulou v popredí, Kalvária nad B.Štiavnicou, Devínsky hrad nad sútokom Moravy a Dunaja od Sandbergu atď. atď).Mnohí by mohli menovať mnohé ďalšie príklady… Dnes sú takéto priam "ikony" slovenskej krajiny známe už z fotografií K.Plicku a ďalších fotografov a maliarov (M.Benka, M. Bazovský, J.Alexy, etc.) "počmárané" nielen nevhodnou výstavbou rôzneho druhu (cestné stavby, železnice, poľnohosp.stavby atď.), ale aj veľkoplošnými pútačmi, reklamami a stožiarmi rôzneho druhu, čo som si ja osobne pomenoval "grafický smog". Tento nový nešvár (pliaga) v krajine je často nielen vizuálne, ale aj priamo (fyzicky) v ostrom kontraste s pôvodnými prírodnými a krajinnými hodnotami, ako aj s kultúrnymi a historickými zásahmi človeka (napr. reklamný pútač v tesnom susedstve kaplnky, božej muky a pod.). Rád by som poznal názory aj niektorých návštevníkov stránok obnova.sk na potrebu, alebo zbytočnosť ochrany aj takýchto historických podôb a hodnôt "kultúrnej" krajiny. Je isté, že množstvo hodnôt tohto druhu sme už dávno i nedávno "vyprevadili" do nenávratna, o mnohé panorámy ešte prídeme, niektoré zápasy snáď ešte nie sú prehrané. Trasy diaľnic, estakád, stavby oporných múrov, výstavba "veterných parkov" sú veľkou výzvou. Urobíme niečo? Alebo sa v nemom úžase ani nebudeme stíhať čudovať :?: :!:

    Anonymous odpovedal 16 years ago 6 Členovia · 15 odpovede/odpovedí
  • 15 odpovede/odpovedí
  • palo-ba

    Member
    24. januára 2007 at 16:03

    Fajn, ale v prípade “kultúrnej krajiny” je oveľa náročnejšia forma jej ochrany…. akým spôsobom sa dá dnes docieliť, aby boli napríklad esteticky pôsobiace úzke políčka známe napríklad z Benkových olejov alebo Plickových fotografií aj obrábané, členené medzami… Viete si predstaviť tie zložité vlastnícke vzťahy? Iný príklad: vinohradnícka kultúrna krajina okolia Svätého Jura, pri dnešných cenách potencionálnych stavebných pozemkov… Tu už nestačí len klasická pamiatková ochrana, je skôr potrebné podporiť “tradičný” spôsob života na vidieku. Či je to ešte v dnešnej dobe možné, neviem. Nepodarilo sa to ani v tak exkluzívnej lokalite ako je Vlkolinec, respektíve sa s takýmto programom ani nezačalo. Takže všetky reálne návrhy na riešenie tohto problému sú vítané..:)

  • eo-ipso

    Member
    25. januára 2007 at 7:39

    :arrow: noooooo…… až taký maximalista nie som , aby som orodoval za “agrodizajn”. To v mojom príspevku ani nebolo, ani “nechcelo” byť. Aby sa krajina nehumpľovala zbytočnými reklamami, nevhodným situovaním stavieb alebo ich zlým technickým a architektonickým riešením, kvôli tomu ešte by sa nemuseli územia vyhlasovať za chránené. Či už podľa zákona pamiatkového, alebo o ochrane prírody a krajiny. Nuž a tie fajnôstky typu úzkych tradične obrobených políčok (napr. aj spomínaný Vlkolínec), o to sa môžeme pokúšať legislatívnym vyhlásením za pamiatkové zóny alebo ochranné pásma, ale to je “iba” jeden z krokov. Návrat k tradičnému obrábaniu pôdy (kam až do minulosti by bolo treba ísť ? k drevenému pluhu?), k tomu treba zrejme vytvoriť špecifické podmienky, najmä motivovať ľudí a urobiť to hospodárenie zaujímavým aj ekonomicky. No možno to príde tak-či-tak. Nebude ropa, nebudú traktory … :!: :?:

  • shamman

    Member
    25. januára 2007 at 10:50

    Čo sa tyka Ochrana krajiny už davno take niečo nieje.
    Ministerstvo životneho prostredia dávaju zakoný proti poskodzovaniu a ochranu proti zberatelom povedzme mineralov alebo skamenelín ktorých by mali podporovať ako registrované klubys vipomocou ochrany a tvorby pamiatkových fondov.
    Ale nevitvorý organ na kontrolu dodržiavana ochrany. Kedy ste videli v lese pracovnika životneho prostredia ktorý mal na pracy ochranu lesa.
    Priklad: Nedavno som bol blisko Topoľčanov na skale ktoru v obci nazývajú dracie zuby patri medzy pamitkovú rezervaciu. Je to skalny utvar bridlicoveho kameňa ktorá vystupuje s lesného utvaru. Nič neni na tom zle než to že tento utvar je vuživaný ako motorkárska draha pre enduro motorky. Ochrana žiadna.
    Další priklad bol bocian ktory nestihol odletiet tento bocian bol aj nahlaseny ochrancov esťe dva tíždne po ohlasený sa pasol na poli pri dedine.
    Dohlad nad prirodov je terajsej minimalna až stratová teda stratena.
    Toto je nasa buducnost beton a asfalt.

  • harp

    Member
    25. januára 2007 at 11:52

    Tiez si myslim ze cetou (a dlhou) je najma dobra osveta od predskolskeho veku. Je nezmysel ludom nieco zakazovat, aj ked inak to nepojde (pam. zakon a zakon o och. prirody a krajiny…). Treba ludi motivovat aby sami chranili. Preco vsak maju chranit nieco co pre nich nie je zaujimave, dokonca odporne?

    Osveta a agitacia najhrubsieho zrna. To je podla mna cesta. Spravit zo starostlivosti o pamiatky a krajinu rovnako modnu zalezitost ako je starostlivost o prirodu a ekologicky sposob zivota. Prve lastovicky tu su: drevenice, hrady, kastiele. Nevadi ze pri poslednom spomenutom vlastnik v prvom rade prezentuje svoj status. Dolezite je ze sa zachova pamiatka.

    Co sa tyka obrazu krajiny. Ludia uz teraz sami zacinaju uvazovat o tom preco by mal byt ten supermarket prave za ich napr. hradom. (napr. Levice). Sme na zaciatku. Dovod takehoto uvazovania je vsak iny. Do supermarketu im chodia popod okna auta, alebo iny.

    Ked vsak ani dospely clovek, strednej a vyssej vrstvy nechape preco chranit krajinu a pamiatky. Je to na zaplakanie. Kde je chyba.

    Odpoved? Podla mna prerusena kontinuita rozvoja a zivota, niecim uplne inym.

    Mame tu vsak sneh ktory vsetko zkrasluje: :wink:


    Stiavnica po dvoch dnoch snezenia. Pohlad z mojho okna. Fotene prave teraz.

    Pridavam aj jednu z vcerajsej cesty z Oravskeho zamku:

  • shamman

    Member
    25. januára 2007 at 12:52

    Myslim že je to aj strete nacionalizmu. neni som sice zastancom nacionalizmu ale je pravda že tu na slovensku nacionalizmus chyba. Ked sa zastavime pri američanoch či inu zem vidime na každom dome Vlajku. Ale u nas nie. Je to skor preto že sa hambyme zato čo sme. A to neni moc dobre. Preto naše Kulturna či Prirodne krasi končia tak ako končia. Na smetisku

  • freya

    Member
    25. januára 2007 at 15:55

    Myslim ze debata nabera smer skor k mentalite naroda ktora je poznacena nedostatkom financii..
    Stat by mal tieto veci chranit.. napr. v Norsku nenajdete nikde ziadnu reklamu ci bilboard..iba 2 miestach v centre na vrchu jedej budovi, a to tiez musi byt schvalene
    Ludia sa jednoducho stazovali ze to je skarede a rusive.. denniky tym boli preplnene, lud posielal denne ziadosti o stiahnutie bilboardov do roznych organov a uradov.

    Priklad: zacalo to reklamami H&M v centre Osla, ktore boli oznacene za znecistenie mesta odpadom a udane na policiu. Odvtedy vlada zakazala akekolvek znecistenie krajiny odpadom vo forme reklamy. Dnes by vsetka takato cinnost bola ilegalna a dotycny by platil mastnu pokutu.

    zda sa vam ako rozpravka? mozno aj u nas raz bude platit “zakon” o tom kto ma viac rozumu a nie penazi. Tu ale maju vsetci rovnako.. :|

  • freya

    Member
    25. januára 2007 at 16:18

    a este jedna dolezita vec.. netreba sa bat aj konat! diskusia je ale prvy krocik spravnym smerom.

    fuj fuj fuj
    :spam1:

  • freya

    Member
    25. januára 2007 at 18:25

    Slovensko ratifikovalo tuto dohodu: European landscape convention v roku 2005

    http://conventions.coe.int/Treaty/Commun/ChercheSig.asp?NT=176&CM=8&DF=&CL=ENG

    viac o tejto dohode najdete tu:

    alebo tu:

    http://conventions.coe.int/Treaty/en/Treaties/Html/176.htm

  • shamman

    Member
    26. januára 2007 at 8:10

    Pokial viem je Prave mentalita Svedov a Norov. Je upne ina Cas svojho zivota som zil v Husqawrni A bal som dva mesiace i Osle ale pokial viem tak Mentali je taka ze ochranuju celkovu ochranu prirody. Unas to neni take sak len zoberme ich pokuty za poskodenie prirody. A berme ich ochranu prirady oni sami co sa týka ochrany maju bud len Parky ako ochrany sistem ,alebo Skanzem ktory sa bere ako parke pre princip osidlenia.
    Lilehamer.

  • eo-ipso

    Member
    26. januára 2007 at 13:28

    ad: shamman :arrow: radšaj by som o nacionalizme nehovoril, v prípade takejto témy, a osobitne v SR, už vôbec nie :!: hovorme o vlastenectve, o vzťahu k dedovizni a pod. :|

  • shamman

    Member
    29. januára 2007 at 3:27

    No Tak týmto máš asi pravdu skôr je lepšie to definovať ako vlastenectvo ako nacionalizmus.
    Horšie je to na Slovensku že naši potomkovia, alebo aby to nevypadalo že tu kecajú detkovia, mladšie ročníky su na učene skôr na deštrukciu ako na ochranu.
    Pr. Keď som pár mesiacov vypomáhal na Nitrianskom Hrade ako lektor stala sa tam škoda na opravovanom kamennom zábradlí ktoré jeden s naších študentov zhodil preto aby sa ukázal pred svojími rovesníkmi s rakuska.
    Pokuta žiadna prešlo mu to.
    Dopad? Ak poškoďíš 500 ročné kamenné zábradlie nič sa ti nestane.
    keď vytrhneš strom nič sa nestane. Ak zahodíš papier v lese nič sa nestane . Ak ho podpáliš nič sa nestane. Op prepáčte musíte mi to dokázať že som ho podpálil. A inak ten les je vinný lebo som si v ňom zadrel triesku do prsta.
    Uveznite ho.
    Súd uveznil les lebo si v ňom človek zadrel triesku do prsta.
    Toto je smýšlanie Slovákov sice a dúfam že nie vedšiny ale určite mladých ľudí.

  • eo-ipso

    Member
    29. januára 2007 at 13:13

    :arrow: pojmy sú pojmy, obsah nám je zrejme jasný… (falošné vlastenectvo to tiež nezachráni). Teraz ide o odbočky (z krajiny do spoločnosti) stále to však súvisí so vzťahom k hodnotám. Kultúrnym, prírodným , duchovným… Aj uvádzané “príklady” sú, žiaľ, časté, stávajú sa aj v “high” spoločnostiach, ide o to, či výchova, kultúnosť, etiketa sú v spoločnosti na výslní, alebo skôr “sa to nenosí”. Ak má hrubosť, nekultúrnosť, neokrôchanosť “navrch”, a to aj na “najvyšších” miestach, nemožno sa čudovať. Je to potom pôda aj pre agresívny nacionalizmus toho najnižšieho prúdu…. Ak sa to zlepší (počnúc rodinnou, predškolskou, školskou a “spoločenskou” výchovou), tak to vidím u nás ako úlohu ešte pre 2-3 generácie. No sú “ostrovy a ostrovčeky”, aj medzi mladými, ktoré sú nádejou, že stále má zmysel o niečo krásne usilovať….. :wink:

  • shamman

    Member
    30. januára 2007 at 7:02

    Ano máš pravdu treba bojovať o to aby sme mohli a mali čo zachrániť.
    No neviem ako mam na toto reagovať ale moja matka keď ešte bola na svete hovorila,” že Slováci potrebujú 40 rokov na púšti” ja si pomali uvedomujem že mala pravdu.
    Treba najisť ľudi ktorý výchovajú a poučia nie už starú generáciu ale tu novú k ochrane prirody.

  • palo

    Member
    30. januára 2007 at 15:59

    ICOMOS International Scientific Committee on Cultural Landscapes announces its new web site:

    Please, click http://www.icomos.org/landscape

    (Please note that some parts are still under development and translations under way.)

  • Anonymous

    Member
    1. novembra 2008 at 9:48

    :arrow: noooooo…… až taký maximalista nie som , aby som orodoval za “agrodizajn”. To v mojom príspevku ani nebolo, ani “nechcelo” byť. Aby sa krajina nehumpľovala zbytočnými reklamami, nevhodným situovaním stavieb alebo ich zlým technickým a architektonickým riešením, kvôli tomu ešte by sa nemuseli územia vyhlasovať za chránené. Či už podľa zákona pamiatkového, alebo o ochrane prírody a krajiny. Nuž a tie fajnôstky typu úzkych tradične obrobených políčok (napr. aj spomínaný Vlkolínec), o to sa môžeme pokúšať legislatívnym vyhlásením za pamiatkové zóny alebo ochranné pásma, ale to je “iba” jeden z krokov. Návrat k tradičnému obrábaniu pôdy (kam až do minulosti by bolo treba ísť ? k drevenému pluhu?), k tomu treba zrejme vytvoriť špecifické podmienky, najmä motivovať ľudí a urobiť to hospodárenie zaujímavým aj ekonomicky. No možno to príde tak-či-tak. Nebude ropa, nebudú traktory … :!: :?:

    Bohužiaľ, ste úplný cvok.
    Ak by ste totiž aspoň zbežne sa pohybovali po Liptove (ale niele tam), vedeli by ste, že súkromné obhospodarovanie Poľnohospodárskej pôdy sa opäť oživilo – a to obnovením “vlastníckych vzťahov” (reštitúcie), ako aj jednoducho ekonomickou nutnosťou (alebo prilepšením si) tamojších obyvateľov. Spomínanie drevených pluhov je čistým prejavom technokratizmu a vlastne výsmechu tomu, o čom sa snažíte otvoriť verejnú diskusiu. Predsatvte si: ľudkovia majú drobné malotraktory.
    Kde sú zákony o krajine, a kde je medzirezortná (medzilegislatívna) súčinnosť vo veciach krajinných? A zásadne zabudnite, že jestvuje len rezort MŽP SR, navyše s ich aktuálnym prístupom k “najprísnejšie” chráneným územiam (vrátane tých “ikonických” – TANAP, Tichá dolina, zjazdovky), tobôž teda k územiam s 1. či 2. stupňom “ochrany”

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť