-
Kriza v kulture
-
Lodomeria: Prave k tomu, aby nedoslo k sirsiemu chapaniu pojmu kultura som si dovolil napisat hned v uvode prispevku “Kultúra v ponímaní umenia, múzeí…”… Samozrejme, nehovorim o kulture stravovania a pod. :) A pojem “predaj” som dovysvetlil vyssie… Aj ked neda mi spomenut skusenost jedneho mladeho producenta, ktory mi povedal o undergroundovych hudobnych skupinach asi toto: “Oni su undergroundovi preto, lebo nemaju na to, aby sa dostali vyssie. A tak sa tvaria ako underground.”
A este jedna poznamka: Myslis si, ze vystava Gotika nebola prezentaciou kvalitneho umenia? Podla mna bola. A myslis si, ze sa tato vystava dokazala predat? Podla mna ano – informacie o nej na nas hucali zo vsetkych stran a nemyslim si, ze to bolo na skodu veci, alebo ze by ju to nejak znehodnotilo. Prave naopak – cez kvalitnu propagaciu ju navstivili tisicky diakov z celeho Slovenska, ktori potom mohli preniest to co citili do bezneho zivota… A teraz si predstav, ze by vystava nemala ziadnu propagaciu. Ona by bola taka ista, ale nebola by nikde o nej ani zmienka. Ake by to bolo? Jej hodnota by ostala, ale dostalo by sa k nej omnoho menej ludi a menej ludi by tak zvysilo uroven svojho poznania a mozno aj “kulturnosti”… Nepise vari spisovatel knihu preto, aby si ju ludia precitali? Nehraju divadelnici divadlo pre navstevnikov? Nerobia sa vystavy pre ludi? Tak preco sa tak branis tomu, ze by o kvalitnej kulture mali ludia mat co najviac co najputavejsich informacii? :)) -
Zrejme treba dôslednejšie dbať na presnosť vo vyjadrovaní, v používaní terminológie, v tomto prípade napr.rozlišovať medzi pojmami: kultúra, produkt kultúry, propagácia produktu, predaj produktu, propagácia predaja a pod. Počas desaťročí je najmä pojem “kultúra” u nás tak zdevastovaný, amputovaný…, že každý chápe kultúru zväčša zúžene na produkt, ktorý ho bezprostredne zaujíma. Že kultúra je vlastne spôsob života, na to viac-menej zabúdame a málo dbáme.
-
Pre Jerryho a nielen..dakujem, tak to chapem aj ja..treba obozretnejsie narabat s pojmami a terminologiou.. kultura nie je skutocne len produktom na predaj, i ked sa nim moze stat…nevylucujem, ale existuje aj minoritna kultura, undeground :-))) a aj ta je sucastou obrazu kultury ludskeho spolocenstva…
Pre Rasta
Prepac, ale nemozno s tebou suhlasit jednoznacne, velmi rada by som…napriklad tvoje uvedenie jedneho v slovenskych malych pomeroch exluzivneho a niekolko milionoveho projektu /myslim, ze to boli 2 miliony, z toho zije nasa institucia dva roky, juch!/ sa mi nezda standartne a hlavne ferove ..k tomu sa nemozno ani vyjadrit…ano bola to super vystava, k jej “predaju” mam svoje vyhrady, ale to je na inu polemiku, skor marketingoveho typu…
nazor tvojho kamarata producenta je nezaujimavy, lebo tak sa producent vyjadrovat ma :-))) nic vynimocne…
..ale tych par ludi na koncert malej kapely v hornej dolnej aj pride…a dobre si ho uzije..na gotiku to nema …mysliet len v schemach a pouckach je velmi nebezpecne…koncepcia rozvoja kultury, pripadne jej analyza z pody MK SR je neobjektivna, ako kazdeho z nas…hadam to preveri cas…
pekny vecer -
Gotika bol skor monumentalnym kolosom, jej efekt bol – podla mna – “opit rohlikom” a naladovat veci do muzea z kvantitativneho hladiska. Vsimol si napr. niekto popisky a v dosledku to, co sa “robilo” s tymi dielami? (Na druhej strane uznavam zasluznost faktu poisania diel, lebo v niektorych muzeach sa neobtazuju…) Nebol to v dôsledku iba giganticky blockbuster, tak casty v dnesnom presytenom kulturnom svete (tj. na zapad od hranic Slovenska)? Nie je aj tato bombastickost iba prejavom krizy kultury? (Kedy bola posledna analyticka / komorna vystava slovenskej gotiky – ak vobec niekedy bola? (1975)…) V istom zmysle to bola – masova reality show…
-
Zorro, súhlasím a pridávam: kríza v umení a kultúre u nás je. A nie je to otázka predajnosti, ale otázka bohatšej stratifikácie (tak ako to je na západ od Slovenska – akákoľvek tam je komercionalizácia, vždy je možnosť výberu – aspoň v európskych i amerických kultúrnych centrách – ako je to v Bratislave???).
Zatiaľ čo u nás sa kultúra stáva vo svojich PONUKÁCH PLOCHOU. Darmo rastú megapodujatia hypermarketového charakteru, ktorých hlavným cieľom je len a len zarobiť (samozrejme, že aj to treba, ale nie len to), keď chýbajú akcie venované rôznym aj tzv. okrajovým žánrom. Bohužiaľ ísť na Slovensku na kvalitný koncert jazzového či artrockového charakteru viac ako raz – dvakrát do roka je sci fi. A podobne je to i s výstavami v múzeách, galériách, atď. Takže vyliečená naša kultúrna kríza bude až vtedy, keď tu bude PLASTICKEJŠIA PONUKA, keď bude nie občasná, ale neustála možnosť výberu podujatí mimo masívnych a masírujúcich kampaní! -
Zoro a Zuzana,
suhlasim a priklanam sa k Vasim nazorom k problematike stavu kutlury v nasej malej krajinke, ano je tu a dakujem za podnetne odpovede na problematiku vnimania kultury v nasich pohladoch, mam kolegu – muzejnika, ktory si kupi noviny Sme a automaticky odhadzuje kulturnu prilohu s tym, ze su to hluposti, tak vnima nie prilohu novin, ale kulturu samotnu. Hadajte ako pracuje a ake su jeho nazory na existenciu jedinecnosti kultury a jej rozmanitosti. Je to len priklad, jeden nahlad, nesudim nikoho, je to priklad fungovania. Nasa otupelost je zarazajuca. Stacia plne zaludky…kedy nam budu chybat tie podstatne veci, na ktore si nevieme odpovedat?
Ako sa na ne budeme pytat?
Lod
P-S. sorry, obcas patetizujem -
Kultúra, to SME my! Ak je kríza, tak v nás! Kto vytvára tlak na ponuku, há ???!
-
Zuzana: No, moj pohlad na kulturnu krizu je asi dokrkvany, pretoze v BS sa da ist na jazz pomerne casto. :) Zeby ta kriza kultury vychadzala z BA?
-
Nuž Rasťo, nie je jazz ako jazz.:-)
-
Poznam Stiavnicu, “home” som v Bratislave, pre kontext mojho nazoru.
Ano, ponuka je v BS pomerne – vzhladom na situaciu v porovnatelnych mestach (velkost, socialna situacia, aj zachovane prostredie/historicita) – nadstandardna; treba to len kvitovat, byt na ten fakt hrdy, podujatia propagovat a navstevovat, – ale nezaspat na ruziach. Treba ale povedat aj to, ze situacia sa priblizuje k idealu len v letnom obdobi (pokial viem, prosim opravit); nie su aj v Stiavnici niekedy “hluche obdobia”? Je tiez pravdou, ze skolstvo v meste “prinucuje” k ponuke a akcii – teda mali by mat permanentnejsi charakter. -
Lodomeria: To je tak (a netýka sa to len tvojho kolegu múzejníka), ale i ja poznám príklady kultúrnych pracovníkov, ktorí sa síce zúčastňujú podujatí, ale len tých vlastných. Podobne ako múzejníci málo reagujú na ponuky výstav v iných múzeách Slovenska a takmer vôbec (mýlim sa?) výstav či iných zaujímavých inštalácií – projektov v zahraničí (oni na to nemajú rozpočet, ani múzeá nato nemajú rozpočty a keď tak len obmedzené, nikdy nie založené na pravidelnosti). Neviem nakoľko potom existuje participácia slovenských múzejníkov na nadnárodných projektoch, výskumoch (zveličený príklad: ako českí astrofyzici spolupracujú so svetovou astronomickou špičkou pri rôznych výskumoch…. ). Potom je ťažko hodnotiť slovenských konzumentov, keď so zorientovaním sa na kultúrnej scéne majú problém aj samotní tvorcovia.
Rasto: Naozaj Štiavnica najmä v letnom období (a jej ponuka) je vcelku dobrá a asi nenájdeme veľa podobných miest na Slovensku (?). Ja som však myslela na koncerty takých osobností ako sú v ponuke napr. jedného klubu v Bratislave – napr. J. Scofield, B. Cobham, R. Bona, a pod. , jedného v Nitre – bol tam koncert The Flower Kings, v B. Bystrici – tvrdšie žánre) – to sú prvé lastovičky na Slovensku. To som myslela.
-
Zuzana: A zase sme pri tom, ako je kultura previazana s ekonomikou… Robit jazzove vecery s kvalitnymi zahranicnymi interpretami je uctyhodna snaha, ale ani tie nebude nikto robit s tym, ze mu je jedno, kolko na tom prerobi. Ja sam mam uctu voci jazzu, aj ked ho nepocuvam. Mam rad ine zanre a tiez ma mrzi, ze moji oblubeni interpreti tak skoro asi na SVk nezavitaju. Ale znamena to, ze je tu kriza kultury? Podla mna to len znamena, ze tu na taketo veci neexistuje “trh”. Ano, vsetci ma tu budu nenavidiet, lebo vyzeram ako hrozny clovek stavajuci vsetko len na peniazoch (v skutocnosti to ale tak uplne nie je) – ale to je realita. Tvrdenia tipu muzea by boli, aj kedy do nich nechodili ziadni ludia (pretoze by archivovali a uchovavali dedicstvo buducim generaciam v depozitoch) su sice teoreticky pravdive, ale zaroven sa pytam: Pre koho su potom? A tak je to aj s hudbou… Ked niekto nedokaze zaplnit klub, nech sedi doma a nahrava svoje albumy – ak mu ich niekto kupi. A mimochodom – co je to vlastne kvalita kultury? Nie je to subjektivny pocit, ktory si kazdy clovek stanovuje individualne? Nemeni sa teda vnimanie kultury podla toho, ako ju vnima vacsina?
Berte to prosim ako provokaciu, ktora nemusi byt uplnym a pravdivym vyjadrenim mojich postojov… :) -
Niečo je kultúra, iné je vkus. Kultúra sú majáky, mílniky pri ceste, vkus je rozbúrená hladina, rozkopaná cesta. Kultúra je Michelangello, Bramante, Da Vinci, Shakespeare, Picasso, impresionisti, Hviezdoslav, Štefánik, Rúfus atď.atď. Vkus (a nevkus) to sú seriály, telenovely, parametre miss-iek, Mojsejovci… Kultúra nie je väčšina, ani menšina, ale buď je, alebo nie je. Aj preto kultúra nemôže byť nikdy v kríze. V kríze je náš prístup ku kultúre….(aby som pokračoval v provokáciách.)
P.S. Vďaka, Rasťo, za narážačku na smeč. (Postaví niekto bloky ?!…..) -
Pkracujem: Ako vieme, ze Michelangelo je kultura a nie komercia? Nerobil to pre prachy? :)))
-
Rasto: Kvalita (podľa mňa) by mala presahovať vkus každého jednotlivca. Myslím, že nejaké tie kritéria posudzovania – kvalita kontra gýč už sú stanovené aj v hudbe, vo výtvarnom umení atď. (keď sa mnohým ľuďom páčia maľovaní sadroví trpazlíci – môžeme ich pokladať za kvalitne prevedené výtvarné dielo?)
Jerry: Kultúra v užšom slova zmysle je vtedy v kríze, keď sa degraduje náš vkus. Nie je dopyt po kvalite a tým sa kvalita aj menej vyskytuje a keď sa menej vyskytuje nie sme ňou atakovaní a teda náš vkus nemá ani čo meniť, ovplyvňovať, keď chýbajú impulzy. A keď by som už chcela byť totálne pesimistická (čo v skutočnosti nie som) mohlo by to spieť k úplnej marginalizácii už aj tak okrajových foriem umenia.
Log in to reply.