-
Kvalita dreva na stavbu drevenice
Pred casom som mal rozpravu z jednym vlastnikom drevenice. Tvrdil ze drevo uz vobec nie je take ako bolo niekedy. Zdovodnoval to rozne. Pocasim, cistotou vzduchu, kedy sa rubalo, na aku stranu bolo otocene.
Velmi silno som mu oponoval co sa mi zdalo neskor az nemiestne. Nakolko sme sa prave vtedy zoznamili.
Vyvratil som mu tieto tezy: pocasie, cistotu vzducu/ciastocne
z tezou kedy sa rubalo som suhlasil v plnom rozsahu :)
a o teze na aku stranu bolo otocne drevo ma presvedsil on.Ake mate vy poznatky na tuto temu. Su v podstatnej miere rozhodujuce uz spominane faktory a aj ine dalsie… pre kvalitu dreva?
-
13 odpovede/odpovedí
-
Na ČRo2 Praze byl rozhovor v pořadu Duše K s tesařem Růžičkou. Nedaří se mi tu dát odkaz :-(
-
Bylo to dva dny před štědrým dnem, lze to najít na stránkách českého rozhlasu a tam v Rádiu na přání najít na Praze pořad J. Duška Duše K.
-
Je to adresa:
Český rozhlas – Rádio na přání – Duše “K”
Relácia bola odvysielaná 22.12.2006 o 21:05.
-
Vypocul som si obe relacie a kazdemu to doporucujem. Zaujalo ma hlavne konstruovanie stavieb na zaklade miery odvodenej povedzme od vysky cloveka.
Pan Stavitel tam hovori o aj o tom ze keby staval pribytok pre zvierata vychadzal by z miery kt. vychadza zo zvierata.
Proste si vypocujte…
-
nechcem zakladať novú tému, pridám to radšej sem:
Akým spôsobom je najlepšie napíliť drevo na drevostavbu-drevenicu? Stavebné firmy stavajú rôzne: videla som stavať z priziem (dvojstranne hranené), zo stredových hranolov, alebo všetko dokopy. Teoreticky z tých teórií o zoschýnaní a tvorení prasklín v hranole by bolo najlepšie rezať guľatinu na polovice, vynechať dušu a narezať to zo zbytku.
Popisujem to trošku kostrbato, lepšie by sa mi to kreslilo.
Ak niekto vie, o čom hovorím, neporadíte mi?
Ďakujem -
Ahoj, no ja by som rozhodne odporucal gulatinu, ale to chce trochu lepsieho majstra na vymeriavanie. To o com hovoris, teda, ze vynechat dusu, to by chcelo riadne hovada aby z toho boli zodpovedajuce hranoly. Neviem komu vadi zosychanie a praskliny, no drevenici rozhodne nie. Gulatina ma tu vyhodu, ze sa z nej da stavat, aj ked preschne, hranoly sa pokrutia a je po stavbe. Fakt je ten, ze gulace schnu dva roky, cize drevenica stale sada a preto nie je mozne osadzat dvere a okna. No na druhej strane su odolnejsie voci vlhku ako pileny hranol s narusenym povrchom. Len ich treba riadne odkorit – aj s bielom
Miro
-
:arrow: dať vyčerpávajúcu odpoveď k tejto téme nie je jednoduché, rozhodne sa sotva dá dosiahnuť touto diskusiou. Čaro kresaného dreva má svoje úskalia, literatúry je nedostatok. Snáď sa ozve niekto, kto pozná pramene. Na Orave možno ešte žijú majstri tesári, ktorí vedia vybrať kmene na trámy už v lese. Vedieť napr. ktorá strana stromu bola otočená na slnečnú (južnú) stranu, treba vedieť až do doby zabudovania trámu do drevenice. Lebo schnutím trám sa aj bortí, prehýva, a to viac na strane, kde je drevo “redšie”. Na severnej strane stromu sú letokruhy hustejšie, drevo tvrdšie, hranol (trám) má tendenciu ohnúť sa ako luk. Ak sa všetky trámy “neohýbajú” na rovnakej strane, v zrube vzniknú štrbiny, podľa kvality vysušenia dreva pred použitím. Tesári teda už v lese označkovali stromy krížikmi, ktoré tam zostávali aj počas tesania. Hranoly treba rozhodne opracúvať tesársky, nie rezať na “gátri”. Otesané hranoly by mali dostatočne vyschnúť na odborne vytvorenej skládke, aby ich ďalšie “zmrštenie” v zrube bolo už minimálne. Spomínam to len tak okrajovo, bez naštudovania problematiky alebo zainteresovania odborníkov by som sa do stavby drevenice nepúšťal. Viem napr. že na Orave (v D. Kubíne ?!) je vhodným odborníkom pán Krpeľan, no kontakt na neho nemám. Konzultoval by som tiež s Ing. Milošom Dudášom, riaditeľom KPÚ v Žiline, ktorý je odborník na drevené stavby. V každom prípade: žiadny poznatok a detail nemožno podceniť :!:
-
Ja by som to nebral az tak vedecky. Vsetci, co nieco vedia sa tvaria, ze ake je to zlozite a tazke, aby si dodali dolezitosti. A so starymi majstrami z Oravy mam tiez svoje skusenosti, kedze som dlhe roky byval na skok od Zuberca. Inak na Orave sa stavalo aj z obrovskych stromov, ktore rucne prepilili napoly a potom isla oblina von a rovna stena dnu. A isli tie polgulace nad seba. Styri take a cela vyska steny bola hotova..
-
:arrow: o vedu nejde, no o dlhodobé skúsenosti určite. Niektoré overené postupy starých majstrov by som nepodceňoval… :wink:
-
Ja uz len kratko. Drevo zacapovane v rohovych rybinach sa zoschne po celej dlzke, nie? zatial co vsak zoschnutie v cape sposobuje sadanie, cize posun nadol, zoschnutie mimo capu sposobuje posun smerom hore, cize tvorenie spary. Cim viac sa zoschne cap, tym viac klesne tram, cize ma tym viac miesta na to aby sa mohol zmrstit a nijaka dramaticka spara nevznikne.
Okrem toho, postup starych majstrov hovori aj o bruchu stromu, a to patri na stavbu smerom hore. Ale zo severnou a juznou stranou sa tato zasada zosuladit neda.
O ohnuti stromu v stavbe vplyvom schnutia ani nevravim. Ak sa nepoddimenzuje, nema sa co ohybat. Dohovoril som. Howgh -
:arrow: nehovoril som o svojich poznatkoch a skúsenostiach, no upozornil som na zvyklosti starých majstrov. Napísal som o slnečnej (južnej) strane rastu stromu, tada o vzťahu k hustote letokruhov. Viem o tom, že z toho dôvodu si tesári označili kmeň pred tým. ako strom vyrúbali. Ak to nie je tak, tak “sorry”, asi mám zlé informácie. Hlavné je, aby sa dielo vydarilo… Dixi :!:
-
Moje skusenosti s ihlicnatym drevom (smrek, verpan, jedla, borovica)mi hovoria, ze rozdiel medzi juznou stranou a severnou je uplne minimalny, max dva milimetre, skor je tendencia ze v strede su hrubsie letokruhy, ktore sa ku krajom stale viac zuzuju.
Drevenice sa najcastejsie stavaju zo smreka, ci jedle. o tom, ze drevo treba tazit v zime a treba vyberat z husteho lesa a severnej strane, asi hovorit nemusim. Drevenicu bez spar som este nevidel. Mach by sa mal medyi dreva napchat v momente dostavania, aby sa na jeho dotesnenie vyuzil sadaci efekt.
Tot vsjo -
Táto téma môže poslúžiť ako mimoriadne ilustratívny príklad ošemetnosti internetových diskusií…každý je odborník, alebo aspoň ochotne posúva ďalej, čo počul, alebo čítal, pričom dôveryhodnosť zdroja nie je možné spätne posúdiť. A to je v tejto oblasti zaznamenaných a publikovaných množstvo údajov, ktré sú cenné skôr ako prejav ľudovej ústnej slovesnosti, než ako technicky využiteľné informácie…
Pritom nastolená téma je zaujímavá a dosť široká…Naozaj: je víno…ehm, prepáčte…DREVO…také dobré ako kedysi? ;-) Zaujímavá…aj keď možno trošku zbytočná…drevenice stavali zväčša chudobní ľudia a najskôr z takého dreva, aké bolo. Ja mám napríklad jednu drevenicu postavenú sčasti z požiarového dreva a sčasti z dreva z inej stavby…vydržala sto rokov a je krásna. Veľa dreveníc je postavených z dreva, ktoré sa dá z drevárskeho hľadiska označiť za podradné, a neuberá im to ani na kráse, a ani na trvanlivosti keďže pre životnosť drevenice sú určujúce najmä iné faktory.
Ak by som sa mal k téme vyjadriť podľa možností odborne: je pravdepodobné, že kvalita dreva sa v niektorých regiónoch skutočne zmenila, jednak vplyvom zmeny skladby porastov, znečistenia, ale aj oteplenia…V Československu je drevárska veda na veľmi vysokej úrovni, sú k dispozícii historické dáta z päťdesiatych rokov, zmenu merateľných vlastností dreva by teda mohol nejaký snaživý študent v rámci ŠVK vyskúmať. Bude však pravdepodobne len nepatrná, určite bezvýznamná proti vplyvom napríklad moderných metód ťažby, ale pre stavbu drevenice to stále nemá kľúčový význam.
Pri špekulovaní o vlastnostiach dreva na stavbu zrubu by som sa obmedzil na požiadavky vychádzajúce zo spôsobu opracovania a z logiky konštrukčného využitia samotného dreva v stavbe. Estetika z toho vychádza potom akosi sama od seba. Otázka ale nebola, aké má byť drevo na stavbu drevenice…takže som ušetrený nutnosti reagovať na obskúrne tvrdenia o stavbe zrubu zo suchého dreva ;-)
Ak sa niečo podstatným spôsobom skutočne zmenilo k horšiemu, nebude to drevo ale tradične ľudia. “starí majstri” ktorých si ako zaklínadlo privolávajú mnohí kibici ako punc na svoje rozumy, prakticky úplne vymreli. Nechcime za ich pokračovateľov považovať borcov, čo motorovou pílou budú robiť aj drevenú lyžičku, nieto rybiny na zrube, a za dôkaz svojej odbornosti vydávajú miesto narodenia. Skôr by som sa priklonil k milému nicku Tiežtesár: “Vsetci, co nieco vedia sa tvaria, ze ake je to zlozite a tazke, aby si dodali dolezitosti.” . . . a ja by som pridal, že ešte viac tí, čo nevedia nič ;-) Kým v teréne sa úcta k tradícii zadupáva do zeme, v pohodlí kancelárií sa tradičné remeslo opriada legendami hodnými rytierov okrúhleho stola…jedni ani druhí k oživeniu obyčajného čistého remesla asi neprispejú.
Log in to reply.