-
Lászlo Ocskay – Rákócziho blesk
Na námestí v Nových Zámkoch je čiernymi dlaždicami označený malý kúsok zeme. Letopočet a iniciálky L.O. dodnes uchovávajú miesto, kde 3.januára 1709 sťali Lászlóa Ocskaya, očkovského zemana, jedného z najprechýrenejších kuruckých veliteľov, čo bojovali vo vojsku kniežaťa Fraňa Rákócziho II.
Životné príbehy tohto hrdinu, vojaka, dobrodruha, vsadené do obdobia, keď vrcholili kurucké vojny sú obsahom romantického románu Móra Jókaiho – Milovaný až na popravisko, ktorý použil ako prameň k svojmu románu historickú monografiu Kálmána Thalyho o Ocskayovi.
Lászlo Ocskay – Rákócziho blesk, hrdina,ľstivý pomstiteľ i chrabrý vojak, gavalier i nemilosrdný ničiteľ, najoddanejší z verných i najzradnejší zo zradných v jednej osobe… “Jedno hnutie mysle, jedna vášeň, jeden hnev, jedna urážka, jeden ohnivý pohľad a stáva sa opakom seba samého…” Taký je Ocskay, taká je však aj doba kurucko-labanských bojov v Uhorsku.
Nové zámky -
7 odpovede/odpovedí
-
Doba kurucko-labanských bojov má mocné ideály i všetku špinu politických intríg a vierolomností. Čitateľ knihy Milovaný až na popravisko od Móra Jókaiho je svedkom tých hnutí mysle, vášní, hnevu, i ohnivých pohľadov, ktoré spôsobujú prudké zvraty v konaní hrdinu románu. Jókai s neobyčajnou fantáziou dokresľuje Ocskayou rozpoltený charakter a okolnosti aj osoby, ktoré ho viedli k zrade.
V románe vystupujú viaceré historické osobnosti, ako Rákóczi, Bercsényi, legendárna Czinka Panna, maršál Heister, bán Pálffy a iný. Definujú v príťažlivých epizódach, medzi nimi aj v známej histórii Ocskayovho smelého vpádu do Viedne a pokusu zajať samého cisára.
Dej románu sa odohráva prevažne na Slovensku. Autor nás privádza na Bratislavský hrad, vtedy ešte sídlo bána grófa Pálffyho, na nedobytnú Lietavu, na Červený Kameň, Jablonicu, Beckov – v tom čase mohutné a významné pevnosti, dejiská urputných bojov medzi labancami a kurucmi.
Neobyčajne pútavo – ako je už pre Jókaiho rozprávačský talent charakteristické – rozvíja sa dej udalostí, plný dramatických zvratov, prekvapivých citových reakcií a vzruchu, spletitých zápletiek a neobyčajných rozuzlení. Odhaľuje charakter hrdinu i jeho rovesníkov, odhaľuje myslenie a cítenie, popudy i konanie v týchto pohnutých časoch nielen v maďarskej, ale aj v našej slovenskej histórií.
Hrad Beckov -
Ladislav Ocskai sa narodil okolo roku 1680 v Ockove, posobil v husarskom pluku Jana Palfiho {boje proti Turkom}, neskor odprisahal vernost francuzskemu kralovi. Z dezerterov vztvoril 400 clennu skupinu a ponukol svoje sluzby Frantiskovi II. Rakoczimu. Jeho jednotka rychlej jazdy mala povest smelych a uspesnych bojovnikov. Za kratke obdobie ju rozsiril na 4 tisic vojakov.Bojove odhodlanie Ocskai podnecoval prepadmi miest a dedin, ktore rabovali. Doposial v okoli Vsetina na Morave strasia deti :
Len pockaj, pride Ockaj
co prirodzene vzniklo na zaklade ukrutnosti, ktore pachalo jeho vojsko.
Ocskai svojou zradou mal znacny vplyv na porazku rakociovcov pri Trencine. Skupina rakociovcov ho 1.janura 1710 uniesla do Novych Zamkov, kde mu po vojenskom sude kat stal hlavu.
Tak dilema pokracuje – hrdina, ci zradca ? -
Ahoj Dorotka, som rád že niekto na túto podľa mňa veľmi zaujímavú tému zareagoval. Ja osobne poznám životné osudy Lászla Ocskayo len cez fantastickú knihu od fantastického autora Móra Jókaiho – Milovaný až na popravisko, ktorú považujem za jeden z najlepších historických románov, ktorý keby sa sfilmoval tak by mal určite veľký úspech. Čítal som už mnoho historickej beletrie z obdobia stredoveku, no táto ma zaujala najviac. Osobne sa zaujímam o oddychové čítanie a preferujem diela písané a odohrávané na Slovensku – vtedajšom Uhorsku. Keď sa však vrátim k osudu Lászla Ocskayo – zaujímala by ma monografia od Kálmana Thalyho o Ocskayovi, ktorú by som si rád prečítal no nebojím sa ani tak toho, že by som ju nezohnal, no skôr sa obávam toho že bude len v jazyku ktorému nerozumiem – myslím že to bude maďarčina. Ak by si vedela o zdroji kde sa môžem o osude Lászla Ocskayo dozvedieť viac, napríklad odkiaľ si Ty sama čerpala informácie budem Ti povďačný.
Tvoje informácie sa však v jednom so mnou rozchádzajú a to v dátume jeho zajatia – Ty píšeš 1.1.1710 no Jókai píše že ho popravili 3.1.1709.
Žeby ho zajali po smrti ? :-)Zatiaľ sa maj fajn, ja sa k téme Lászla Ocskayo určite vrátim pripravujem stručný dej knihy Milovaný až na popravisko v 48 kapitolách – v 48 príspevkoch kde sa chcem podeliť a poinformovať naších Obnovákov, alebo náhodných návštevníkov o podľa mňa cennej knihe a skvelom deji. Zobral som si na kríže možno ťažký oriešok, no aspoň sa zlepším v rýchlosti písania. S pozdravom chobi
-
Mór Jókai – Milovaný až na popravisko
Kapitola prvá – Zomotor
Zomotor to je slovo také staré, že ho poznajú už len jazykovedci a historici. No aj oni budú veľmi krútiť hlavou, keď sa dozvedia, že tu ide o veľkú svadobnú hostinu… to slovo znamená totiž dačo celkom iného.
A veru bola to pamätná svadobná hostina, čo sa na ňu v panskom dome veľkomožnej panej Tiszovej v týždni po Turiciach roku pána 1698 chystali. Urodzená pani vydávala jedinú dcéru Ilonku za vtedy najváženejšieho muža Vrábeľskej stolice podžupana Istvána Visontai Kovácha. Nebolo vari človeka, čo by nepoznal dom urodzenej panej vdovy po Istvánovi Tiszovi, ktorý taktiež býval podžupanom, ktorému tiež jednostaj prichodilo hostí vítať a hostiť ich. V dome dolo štyri-päť kuchýň – v jednej vypekali mäsá na ražni, v druhej zákusky, v slivkovom sade stáli zo tri pece na koláčiky… veru taká veľká veselica sa chystá.
Dnes má prísť mladý zať, svadba bude po ranných bohoslužbách. Oddialila sa trochu, lebo jediný mužský člen rodiny, mladý pán Gábor Tiszo sa vydal so šľachtickým bandériom nadol do Banátu proti Turkovi : všetci ho tu čakali, mladucha jeho sestra nástojila, aby bol na svadbe, no neprišiel. Nuž čo robiť – bez neho zjedia svadobnú kašu. Počas svadobných príprav v kuchynskej haravare vkĺzla však do kuchyne zaprášená postava v zelenom dolománe, ktorá veľkomožnej panej oznámila smutnú novinu, že jej syn Gábor padol v boji proti Turkom. Veľkomožná pani bola silná žena, rozhodla sa túto smutnú novinu, neoznámiť nikomu v tento svadobný deň. Nechcela raniť mladú nevestu sestru brata Gábora v jej svadobný deň. Mladý zať však taktiež nechodil a veľkomožnú paniu zmocňuje nepokoj, podchvíľou vysiela poslov za vartášom na západnej veži či dačo nevidí. Konečne sa ozval z veže dlho očakávaný hlas trúbky, ktorý hlásil príchod návštevníkov. Oblak prachu sa rýchle blížil ku kaštieľu… ibaže akosi čudné prichodí všetkým, že nepočuť žiadnu muziku.
Ďaleko pre radom vozov uháňa jazdec na koni, cvalom vpáli na dvor, prudko strhne koňa, priam zletí zo sedla, vsunie šabľu do pošvy a náhli sa rovno k domácej panej, ktorej oznámi že jej zaťa zabili labanci, čo majú v moci Levický hrad. Veľkomožnej pani vybuchla v srdci utajovaná trpkosť. Veď dnes sa dozvedela že jej syn a zaťa a jej mladej dcéry Ilonky brat a ženích sú mŕtvy. A tak bol zo svadobnej hostiny – kar. Ilonke, ktorá mala vtedy len šestnásť rokov sa zrútil svet. Jej milovaný brat je mŕtvy to ju bolelo najviac, ženícha by oplakala veď ho videla len párkrát, ale brat… to je veľká bolesť. Na kare všetci zúčastnený prisahajú smrť všetkým turkom i labancom. To bol ten zomotor.
Pokračovanie nabudúce
-
Kapitola druhá – Garda otrhancov
Bol horúci sparný deň. V taký čas splýva na dolnozemskej rovine, kde sa ťarbavo vinie veľká uhorská rieka Tisa, nebo so zemou. Veľmi ďaleko v mori fatamorgány čnie končistá strecha veže mestečka Berehovo. Jediný most, cez ktorý možno prejsť z Beregu do Szatmáru je pri Tiszabeczi. Je to jediné miesto kde môže človek prejsť suchou nohou a rieka sa tu skrúca a vytvára dokonalý polostrov. Šija polostrova je obrátená smerom k Szatmáru. Okolo nej sú močariská a jediný prechod stráži množstvo mušketierov ja jazdcov, dobre chránených vrbinou, kým blížiaci sa útočník sa nemôže schovať ani za kríček. Labanci strážiaci dôležitý vstup do Uhorska mali k ochrane tohto miesta : pešie vojsko srbských serežalov, moravských strelcov, jeden pluk modrých husárov a dragúňov s čiernymi šišiakmi, ktorí pri strieľaní zosadajú z koní.
Avšak cez toto náležito opevnené miesto musí dnes prejsť knieža Rákóczi II, lebo za Tisou v tyle nepriateľa vztýčili jeho prívrženci jeho zástavu a keď im nepríde na pomoc tak labanci rozprášia a potlačia celé povstanie a on sa môže pakovať späť do Poľska. Tvrdý oriešok pre knieža a ešte k tomu nemá jediné delo. Pokúsil sa už zaútočiť na predmostie s Bercsényiho gragúnmi, ale tí sa po prvých výstreloch z dela rozpŕchli ako ovce a neusporiadane sa vrátili späť. Keď už kuruci nevedeli čo ďalej napadla knieža posledná možnosť zavolať „gardu otrhancov“.
No tá si teda vyslúžila meno ! Zo päťsto-šesťsto jazdcov, na ktorých sa ani jeden mundúr na seba neponášal, iba ak v tom že boli rovnako dotrhané. Zbrane mali od výmyslu sveta – pištole, bambitky, ktoré by vystrelili tak možno každá piata, keby boli nabité a šable no to už boli len monštrá, ktoré by vystačili pre celý starinársky trh. Veliteľmi boli Balázs Borbély a druhým poručíkom bol Lászlo Ocskay. Obaja poručíci mohli byť asi dvadsaťpäťročný mládenci. Na pleciach takejto armády ležal osud kniežaťa.
„No, otrhaná garda,“ oslovil ich knieža, „tu sa vám núka hostina, len nože k nej treba. Keď ste sa ku mne pridali, prisahali ste, že sa za mňa ohňom i vodou prebijete. Tu je oheň, tu je voda – chlap sľúbi, chlapskejší je ten, kto sľub aj splní.“ Mladý poručíci zasalutovali kniežaťu a pustili sa do neľahkej úlohy. Stopäťdesiat chlapíkov, najlepších plavcov tichučko sa spustilo do vody, šabľami v zuboch poplávali nadol k náprotivnému brehu kde mala postavenie labanská batéria. Zvyšok „otrhanej gardy“ pod vedením Lászla Ocskaya dobiedzala do nepriateľa kuruckými jazdcami. Medzitým sa v rozbúrených vodách Tisy blížila k polostrovu plávajúca čata na čele s Balázsom Borbélym a sťa svorka morských levov, povyskakovali z vody, všetci v jednej rovnošate so šabľou v zuboch. Moravských granátnikov a strelcov-serežánov ohromil útok divého vojska čo proti nim vyvrhla voda. Od hlavy po päty nahí, ako praľudia, boli hroznejší ako v pancieri. Útočníci osviežený vodou, rýchly ako Indiáni, tvrdý ako oceľ, kým nepriateľ otvoril ústa, oni seknú dva razy, dorúbu ho, vzápetí víťazný rev zalieha na druhý breh rieky. V tú chvíľu Lászlo Ocskay ženie svoju jazdu do prúdu Tisy a do šarvátky sa zamiešal v pravý čas. Z labanského vojska ostali len zmätené húfy, čo sa navzájom sácali do vody. Ostatné cisárske vojská im na pomoc neprišli, nazdali sa, že majú na krku všetko kniežacie vojsko, nuž náhlili sa ustúpiť s húfnicami cez úžinu.
Pokojne plávajúca rieka Tisa planie purpurovou červeňou, len dlhý rad plávajúcich mŕtvol sa černie na nej. Ten smutný sprievod poslov zvestuje kniežaťu, že cesta je voľná : brána do Uhorska je mu otvorená – vďaka obdivuhodnému hrdinstvu jediného pluku otrhancov.
Pokračovanie nabudúce
-
sevas chobi,
značne neskoro reagujem, ale mala som dlho túlavé topánky a po návrate trošku nakopenej roboty.
Chobi, ďakujem za opravu – naozaj Očkaiovi sťali hlavu 3.januára, ale chytili ho na Nový rok vo Vrbovom . (kat bol vybratý z radu vojakov a poprava bola vykonaná po viacerých zásahoch)
Dobré informácie boli vždy vo Vlastivednom časopise (a Historický časopis,Historické štúdie),ten mi najviac chýba. V žiadnom prípade ho nenahradila Historická revue, ani História.
Inak, dlhujem ti ešte zopár obrázkov z 50-tych rokov, len stále bojujem s veternými mlynmi – alebo časom ?
Rada si ťa vždy prečítam ! -
Očkov má unikátnu mohylu aj krvavú krčmu
Očkov, malá obec v okrese Nové Mesto nad Váhom, má dve rarity. Historicky unikátnu mohylu a historicky hororovú krčmu. Obidve v jednom areáli, obidve v tesnom susedstve.
Krvavá krčmaPriestor Očkovskej mohyly svoju čiernu povesť potvrdil aj o niekoľko storočí neskôr. Expozícia archeologických nálezov je inštalovaná v zachovaných priestoroch tzv. Krvavej krčmy.
Príbeh sa začal v druhej polovici 17. storočia. V roku 1665 sa narodil Ladislav Ocskay, neskôr majiteľ dnešnej obce aj s jej okolím. Na svojich majetkoch sa zdržiaval veľmi málo. Jeho dobrodružná povaha ho doviedla do radov povstaleckých vojsk Františka Rákocziho II. Priamo v zemianskej kúrii svojho rodu urobil prícestnú krčmu. Keďže sa doma nezdržiaval, vedenie krčmy vzal do svojich rúk personál. Lenže po zaplatení sa máloktorý pocestný dostal z nej živý von. V areáli sú zjavné priestory krčmy a aj miesto, kde bola pokladňa. Z jedálne krčmy je výstavnou sieňou, ostatné priestory zanikli pri ťažbe hliny pre tunajšiu tehelňu.
Log in to reply.