-
Levický hrad
-
velmi by ma zaujimalo odovodnenie veduceho archeologa smahom “bagra” dat znicit takyto nalez a samozrejme stanovisko predsedu Archeologickej rady MK SR, o stanovisku vedenia PU SR nepochybujem.
-
archeobager pozrite si toto tu-alebo na http://archeo.tk
-
-
Zákon o ochrane pamiatkového fondu:
§ 37 – Záchranný výskum – kde je ustanovený spôsob, ako riešiť ochranu a záchranu „výnimočného“, (nielen archeologického) nálezu – keďže ho v prípravných prácach, projekčných prácach a pri povolenkách podľa „stavebného zákona“, samozrejme, nikto nepredpokladal?
§ 39 – Podmienky vykonávania výskumu – načo zákon ustanovuje mrte „podmienok vykonávania výskumu“, keď tým končí jeho pôsobnosť? Hlavne, že zákon chráni viac záujmy „vlastníkov nehnuteľností a iného majetku“, než nálezov samotných…§ 40 ods. (4): O nálezoch, ktoré sa nájdu počas stavby, platia osobitné predpisy.37)
Stavebný zákon:
§127
(1) Ak pri konaní alebo postupe podľa tohto zákona dôjde k nepredvídaným nálezom kultúrne cenných predmetov, detailov stavby alebo chránených častí prírody, ako aj k archeologickým nálezom, určí stavebný úrad po dohode s príslušným orgánom hájacim osobitné záujmy podmienky zabezpečenia záujmov štátnej pamiatkovej starostlivosti, štátnej ochrany prírody a archeologických nálezov.
– uvažujme, prečo sa v konaní (rozhodovanie) a postupe podľa „stavebného zákona“ (vykonávanie stavby), nepredpokladali možné nálezy – keďže nejde o územie na mieste „obyčajnej“ stodoly? Prečo územie s teraz potvrdenými nálezmi milosrdne vynechala ešte aj socialistická zástavba KBV?(2) Stavebník a organizácia uskutočňujúca stavbu alebo zabezpečujúca jej prípravu alebo vykonávajúca iné práce podľa tohto zákona, nález ihneď ohlási stavebnému úradu a orgánu štátnej pamiatkovej starostlivosti, prípadne archeologickému ústavu alebo orgánu štátnej ochrany prírody a urobí nevyhnutné opatrenia, aby sa nález nepoškodil alebo nezničil, pokiaľ o ňom nerozhodne stavebný úrad po dohode s orgánom štátnej pamiatkovej starostlivosti, prípadne archeologickým ústavom alebo orgánom štátnej ochrany prírody.
– kde sú odborné kapacity „archeologického ústavu“ – príznačne, s centrálou práve v Nitrianskom kraji, ak už orgány štátu sú ničomné: Prečo nie je NIKTO na zjednanie dohody predpokladanej biblickým „stavebným zákonom“? (V Leviciach nemajú „mestskú pamiatkovú komisiu“ a štátnych archivárov „nadšených“ do iných súčastí kultúrneho dedičstva?)(3) Stavebný úrad môže vydané stavebné povolenie zmeniť alebo zrušiť, ak počas stavby dôjde k nálezu mimoriadne významnej kultúrnej pamiatky, ktorej význam potvrdí Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, a určí ako sa stavebníkovi uhradia náklady na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo stavebné povolenie zrušené.
– načo MK SR v (už iks-tom) návrhu „nového stavebného zákona“ zásadne žiadalo a v rozporovom konaní aj presadilo ponechanie tohto (resp. vecne obdobného) ustanovenia odseku 3, keď za celý čas účinnosti odseku „stavebného zákona“, od 1. októbra 1976, sa neuplatnil ani jediný krát (vyššie uvedená novelizácia zákonom č. 229/1997 Z. z. len vypustila český štátny orgán „MK ČSR“ a slovo „socialistickej“ z názvu SR)? (Nevraviac o tom, že ustanovenie je terminologický zmätok, pretože nepredvídaný nález „mimoriadne významnej kultúrnej pamiatky“ nastať nikdy nemohol a ani nemôže…)Zákon o ochrane pamiatkového fondu:
§ 41 ods. (5) Krajský pamiatkový úrad v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy zabezpečuje odbornú konzerváciu, vhodné využitie a prezentáciu nehnuteľných archeologických nálezov a archeologických nálezísk podľa možností v pôvodných nálezových súvislostiach. Sprístupnenie nálezísk verejnosti nesmie mať za následok ich poškodenie alebo nadmerné opotrebovanie.
Ako sa zabezpečilo dané ustanovenie? Bude zase niekto ochotne tvrdiť, že politici, vláda SR, parlament, nemali vôľu ustanoviť jednoznačnú úpravu a kompetenčnú pôsobnosť?Nebola to náhodou Národná rada SR, ktorá už 30. septembra 1993 vyslovila súhlas s pristúpením SR k Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva (oznámenie č. 344/2001 Z. z.)?
-
velmi by ma zaujimalo odovodnenie veduceho archeologa smahom “bagra” dat znicit takyto nalez a samozrejme stanovisko predsedu Archeologickej rady MK SR, o stanovisku vedenia PU SR nepochybujem.
Predpokladám, že uvedené orgány a v nich nasadené osoby (dr. Hoššo; predseda rady dr. Pieta, DrSc. a tajomníčka rady Mgr. Medvecká; dr. Kosová) oslovíte priamou otázkou…
-
velmi by ma zaujimalo odovodnenie veduceho archeologa smahom “bagra” dat znicit takyto nalez a samozrejme stanovisko predsedu Archeologickej rady MK SR, o stanovisku vedenia PU SR nepochybujem.
Predpokladám, že uvedené orgány a v nich nasadené osoby (dr. Hoššo; predseda rady dr. Pieta, DrSc. a tajomníčka rady Mgr. Medvecká; dr. Kosová) oslovíte priamou otázkou…
Nič sa nedalo robiť….Veľmi sme sa snažili,ale….TO BUDE ODPOVEĎ. -
Pamiatková inšpekcia MK SR, 1. polrok 2005 – archeológia: všetci sú zlí…
Úloha: Kontrola na základe podnetu Archeologickej rady MK SR pri výkone štátnej správy vo vybraných lokalitách pri rozhodnutiach o archeologických výskumoch a záchranných archeologických výskumoch.
Predmetom kontroly boli Krajské pamiatkové úrady v Banskej Bystrici, Trnave, Nitre a Bratislave a výkon štátnej správy na úseku archeológie s dôrazom na rok 2004. Kontrola bola zameraná na súlad postupu jednotlivých krajských pamiatkových úradov so zákonom č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „zákon“) a Metodickou pomocnou inštrukciou k výkonu špecializovanej štátnej správy na ochranu archeologických nálezov a archeologických nálezísk vydanou PÚ SR. Preverovali sme 3 stavby v Banskej Bystrici, 8 správnych konaní v lokalite Janíky, 15 správnych konaní v katastri obce Jelšovce, 27 správnych konaní v katastri obce Lužianky, stavbu na Farskej ul. v Nitre, rozšírenie golfového ihriska v Bernolákove, 5 správnych konaní pre rozhodovanie spoločného stavebného úradu v Dunajskej Lužnej (pre lokality Most pri Bratislave, Studené a Dunajská Lužná).
Kontrolné zistenia o nesprávnom postupe krajských pamiatkových úradov sa týkali nepredpísania záchranného pamiatkového výskumu v územnom konaní pre rozšírenie golfového ihriska v Bernolákove. Po podnete AÚ SAV o narušení archeologického náleziska zemnými prácami KPÚ Bratislava v ďalšom konaní postupoval v súčinnosti so stavebným úradom a pre ďalšie etapy výstavby je záchranný archeologický výskum predpisovaný. Stavbu trvale monitoruje správny orgán.
Pri zničení archeologických nálezov pri výstavbe objektu na Farskej ul. v Nitre sa priestupku dopustil vlastník tým, že nerešpektoval vydané rozhodnutie o povinnosti vykonať archeologický výskum, porušenie zákona rieši ako priestupok stavebný úrad. V tomto prípade však konštatujeme, že nekoordinovaným postupom KPÚ Nitra a AÚ SAV vo veci bolo zmarené vykonanie archeologického výskumu v čase, keď stavebník s prácami začínal a bolo možné ich realizáciu usmerniť. V ostatných prípadoch neboli zistené zásadné nedostatky pri výkone štátnej správy.Z kontroly vyplynuli nasledovné závery:
1. Zamestnanci AÚ SAV a AM SNM vykonávajúci terénne obhliadky svoje zistenia resp. pochybnosti o legálnosti konania stavebníkov nekonzultujú na príslušnom orgáne ochrany pamiatkového fondu, ktorý je oprávnený vykonať pamiatkový dohľad. Kontrola preukázala niekoľko prípadov nesprávneho posúdenia situácie (Banská Bystrica, Nitra).2. Vyjadrenia AÚ SAV obstarané KPÚ pre rozhodovanie orgánu štátnej správy podľa § 39 ods. 3 zákona pre lokalitu Janíky a pre lokalitu Most pri Bratislave sú všeobecné, bez väzby na konkrétnu parcelu(??) resp. stavebný zámer investora (??). Preto napríklad KPÚ Trnava v správnom konaní pre viaceré stavby využíva ako podklad rozhodnutia vyjadrenie spracované pre inú stavbu v totožnom katastrálnom území. Vo všeobecnosti kontrola preukázala, že vyjadrenia AÚ SAV sa viažu prevažne na katastrálne územie obce, úplne absentujú bližšie topografické údaje o predchádzajúcich nálezoch a náleziskách napriek tomu, že vyjadrenie je určené pre potreby rozhodovania správneho orgánu.
3. Krajské pamiatkové úrady (zistenia sa týkajú najmä KPÚ Nitra a KPÚ Bratislava) nesledujú dostatočne plnenie vydaných rozhodnutí o povinnosti vykonať archeologický výskum, stavebníci si povinnosť nahlásiť uzatvorenie zmluvy s oprávnenou organizáciou na vykonávanie výskumov plnia len zriedkavo. Napriek zavedenej evidencii vydaných rozhodnutí a termínov z nich vyplývajúcich, správny orgán nemá dôsledne zaznačené údaje o plnení rozhodnutia. Terénne obhliadky sa vykonávajú len sporadicky z dôvodu nedostatku pracovníkov(??) zabezpečujúcich túto činnosť.
4. Nedostatočnú súčinnosť stavebného úradu s orgánmi ochrany pamiatkového fondu je potrebné riešiť osobným prerokovaním a zaviazaním stavebného úradu na získavanie vyjadrení krajských pamiatkových úradov podľa § 41 ods. 4 zákona pre rozhodovanie v územnom a stavebnom konaní. (bohužiaľ, tu je na “ochranu” už neskoro…) Do času sprístupnenia evidencie archeologických nálezísk podľa § 41 zákona je to preventívne opatrenie pre predchádzanie ich poškodenia.
5. Za vážny nedostatok považujeme nedostatok odborných podkladov pre rozhodovanie orgánov ochrany pamiatkového fondu (koho je to problém??), najmä nesprístupnenie Centrálnej evidencie archeologických nálezísk Slovenskej republiky, ktorú podľa § 41 ods. 1 zákona vedie AÚ SAV. Aktuálna evidencia prístupná v mieste prvostupňového orgánu ochrany pamiatkového fondu umožní správne konania zrýchliť a zjednodušiť, môže tiež odstrániť pochybnosti odbornej verejnosti o vhodnosti spôsobu, akým je zabezpečená ochrana možných archeologických nálezov.
Z kontroly boli prijaté opatrenia na odstránenie konkrétnych nedostatkov v činnosti preverovaných krajských pamiatkových úradov a po získaní podkladov o aktuálnom stave Centrálnej evidencie archeologických nálezísk SR, ktoré podľa zákona vedie AÚ SAV pripravíme samostatný materiál pre rokovanie SKD.
-
Zákon o ochrane pamiatkového fondu:
§ 40
Nálezy
(1) Nález na účely tohto zákona je vec pamiatkovej hodnoty, ktorá sa nájde výskumom, pri stavebnej alebo inej činnosti v zemi, pod vodou alebo v hmote historickej stavby.(3) Nález sa musí ponechať bez zmeny až do obhliadky krajským pamiatkovým úradom alebo ním poverenou odborne spôsobilou osobou, najmenej však tri pracovné dni odo dňa oznámenia nálezu. Do obhliadky krajským pamiatkovým úradom je nálezca povinný vykonať všetky nevyhnutné opatrenia na záchranu nálezu, najmä zabezpečiť ho proti poškodeniu, znehodnoteniu, zničeniu a odcudzeniu. Archeologický nález môže vyzdvihnúť a premiestniť z pôvodného miesta a z nálezových súvislostí iba oprávnená osoba metódami archeologického výskumu.
(4) O nálezoch, ktoré sa nájdu počas stavby, platia osobitné predpisy.37)
(5) Archeologické nálezy sú vlastníctvom Slovenskej republiky.
Konaním v prípade Levíc došlo nielen k porušeniu “odborných” ustanovení zákona (nálezy) ako verejných záujmov chránených zákonom (a teda k nihilizácii osobitného zákona a záujmu ako takých), ale aj k poškodeniu majetkových (vlastníckych) práv Slovenskej republiky. Ak nie je určený správca nehnuteľného majetku (vlastníctva) štátu, je ním obvodný úrad v sídle kraja (zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu). Ak sa “rozhodlo” o zničení nálezu, rozhodnutie vykonala úplne nepríslušná osoba…
-
Ak sa “rozhodlo” o zničení nálezu (nehnuteľného majetku /štátu/) ako o jednej z foriem nakladania s majetkom /štátu/, rozhodnutie vykonala úplne nepríslušná (neoprávnená) osoba…
-
Musím aj niečo napísať,aby ma Mišo nezrušil…
V LV som nebol 10 dní a tak neviem čo je nové s baštou.Ak ktosi viete napíšte.
Už neexistuje?PS:Páčilo sa mi ….nálezy nám vrátia…
-
Po baste potopa. Vcera som dostala plne cd fotiek, ktore zachytavaju chronologicku “cinorodost” (najma stavebnych strojov) na lokalite. Z ich analyzy som nadobudla presvedcenie, ze zainteresovani mali jednoznacny ne-zaujem zachovat akukolvek historicku architekturu.
-
Po baste potopa. Vcera som dostala plne cd fotiek, ktore zachytavaju chronologicku “cinorodost” (najma stavebnych strojov) na lokalite. Z ich analyzy som nadobudla presvedcenie, ze zainteresovani mali jednoznacny ne-zaujem zachovat akukolvek historicku architekturu.
Je skutočne potom “humorné”, ak reálny archeologický nález historickej architektúry sa napriek možnostiam podľa zákonov vybagruje, ale – pre stavbu “Frama výkrmu brojlerov a odchov nosníc, Levice” ten istý orgán uplatní v integrovanom povolení a stavebnom povolení SIŽP-Inšpektorátu Nizra bezkonkurenčne najviac podmienok a požiadaviek spomedzi “dotknutých orgánov” (16. až 16.8.h.). Pritom sa stavia jednoduchá halová stavba, bez pivničenia, úplne pravdepodobne v areáli JRD, a ako dočasná do roku 2019… Zdá sa, že celý systém “ochrany pamiatkového fondu” je založený na byrokratizácií vo vzťahu k iným správnym orgánom, a ako nemiestna archeologicko-výskumná buzerácia vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám…
-
Priprava stavby bola zo strany kompetentne nekompetentnych podcenena, nedostatocna (vratane Mesta, KPU, investora a projektanta). Neviem, ci prebiehalo zodpovedne posudzovanie vplyvov umiestnovanej stavby hotela do historickeho jadra, mam viac otvorenych otazok, ale predpokladam, ze formalne bude vsetko “osetrene”, ale az prilis “formalne”. Po vydani uzemneho rozhodnutia a majetkovopravnom vysporiadani pozemkov, mal prebehnut archeologicky vyskum – ako samostatna predstihova zachranna cinnost a az tento vysledok mal byt podkladom pre spracovanie realizacneho projektu. Nestalo sa. V uzemnom rozhodnuti sú zahrnute aj podmienky o nevyhnutnosti vykonat zachranny archeologicky vyskum (PU SR, KPU SR), avsak formulacie sú prilis vseobecne. Chyba sa stala ihned na zaciatku pri vytipovani lokalizacie prierezovych prieskumnych sond – jestvuje dostatocne mnozstvo historickych map a medirytin, ktore sa dali pretransformovat do sucasneho katastralneho podkladu a mozno, keby sa vyuzili rozne programy (o tom, ze projektant pomocou nich spracoval „lubivu“ dokumentaciu nepochybujem), boli by zistili, ze je vysoky predpoklad lokalizovania „zaniknuteho“ hradboveho systemu prave v dotknutom uzemi. Mozno je vsetko ale inak…
Tvrdit vsak, ze nie je (resp. nebolo) mozne ponechat nalez architektur in situ, je absolutne zavadzanie. V pripade nalezu architektur – palisady, hradba, basta – nastali nove skutocnosti a k vyrieseniu tejto situacie dava legislativa dostatocny priestor – nove konanie a v ramci neho ochrana a najma zachranu nalezu in situ, zmena projektu. Pri posudzovani parcialnych situacii pravdepodobne absentovala pritomnost skuseneho architekta, ktory by kompetentne zhodnotil a rozhodol v sposobe “nakladania” s nalezom. Platna legislativa predsa uvazuje s moznostou nalezu nehnutelnosti a urcuje dalsi postup. Velmi povrchny projekt-ant, spravajuci sa staby sa jednalo o zelenu luku, nevenoval pozornost skutocnosti ze navrhuje do historickeho jadra resp. potom si nevie poradit variantne operativne „tvorit“ pri zmenenych nalezovych skutocnostiach na pozemku. Podla fotografickeho chronologickeho dokumentovania obcanmi mesta, je pre mna dovodne podozrivou stavebna cinnost tazkymi strojmi bez jasneho vyhodnotenia ci ukoncenia archeologickeho vyskumu. Neviem, mame na nasom uzemi tolko zachovanych palisad, ze si mozeme dovolit hazardovat s nimi? Pamatam sa, ked na jednom seminari ci stretnuti archeologickej spolocnosti jeden z najviac medialne znamych archeologov rozpraval o problematike pri prezentovani palisad, tu boli priam ucebnicove, ale … dedrochronologia a konzervacia mimo je sice fajn, taktiez zdokumentovanie, ale predsa … Hradbovy mur a bastion a palisady – vrstvenie historie nastacilo, bude len jedna skatula, meritkovo absurdna. Niekde sa uvadza, ze pre hotel nie je potrebne take velke podorysne vymedzenie, preto v casti budu obchodne priestory. Ja si myslim, ze ani podzemie nebude natolko vyuzite, aby sa napr. 1/3 z neho nemohla vymedzit pre prezentaciu nalezu. -
Viete – variabilný projekt (projektant). Problém je v tom, že stavba má (musí mať) právoplatné stavebné povolenie (nie iba územné rozhodnutie) – ktoré (napokon obe) určuje stavbu konkrétnu do posledného detailu. Pravda, je to základ očakávaného zisku stavebníka, a “garantuje” právny stav, ktorého sa nádejá.
Takže uvažovanie o “dobrovoľnej” zmene projektu je totálne naivné, a preto vec upravuje “aj” stavebný zákon – lenže, ktosi zmaril vôbec uplatnenie príslušných ustanovení…
Očakávať pôsobnosť (záujem, kroky) mesta (ako územnej samosprávy, nie SÚ) – je ešte naivnejšie; samospráva ako taká nemá žiadnu pôsobnosť v územnom konaní ani stavebnom konaní. Napokon, bola to určite samospráva, ktorá predala plochy z verejného parkového územia… (Isteže, dostavba prieluky pozostalej po výstavbe KBV, orientovaná aj do námestia, je možná – prečo sa však predala tak veľká výmera pozemku, a nie menšia, plus-mínus v rozsahu “hĺbky” susednej bytovky – ktorá milosrdne rešpektuje historickú stopu v území?) -
Pri posudzovani parcialnych situacii pravdepodobne absentovala pritomnost skuseneho architekta, ktory by kompetentne zhodnotil a rozhodol v sposobe “nakladania” s nalezom.
Prosím vás, diskutujte vecne a so zreteľom na reálne pomery praxe v SR a dupľom v gubernii (odpusťte).
Myslíte, že v prípade “nápadov” by o “skúseného architekta” bol ešte investorský záujem?? Nemyslíte, že v situácii bol oprávnený rozhodovať vo veci akurát a jedine
a) investor (= stavebník),
b) orgán ŠPS,
pričom spôsob a obsah ste opísali dostatočným spôsobom?
Log in to reply.