-
Levický hrad
-
Pri posudzovani parcialnych situacii pravdepodobne absentovala pritomnost skuseneho architekta, ktory by kompetentne zhodnotil a rozhodol v sposobe “nakladania” s nalezom.
Prosím vás, diskutujte vecne a so zreteľom na reálne pomery praxe v SR a dupľom v gubernii (odpusťte).
Myslíte, že v prípade “nápadov” by o “skúseného architekta” bol ešte investorský záujem?? Nemyslíte, že v situácii bol oprávnený rozhodovať vo veci akurát a jedine
a) investor (= stavebník),
b) orgán ŠPS,
pričom spôsob a obsah ste opísali dostatočným spôsobom?Pan-e/i, predstavte si, ze som nemala na mysli architekta-projektanta, ale architekta-pamiatkara spoluposudzujuceho historicky nalez.
-
červene je zobrazené umiestnenie podla mapa-hrad
žlto je označené bastion-mapa
AK má pamiatkár 3 miesta hradieb a starú mapu asi by ho nález bastionu nemal prekvapiť.Neviete niekto kde presne dakedy okolo roku 1960 v miestach výstavby stál dom s krajčírskou dielňou?Prípadne holičstvom.
-
a mapy z 1.vojenskeho mapovania, 2. ……. etc. a vobec, je to o priprave, nie len “pridem, kopnem a uvidim”
-
a mapy z 1.vojenskeho mapovania, 2. ……. etc. a vobec, je to o priprave, nie len “pridem, kopnem a uvidim”
Problémom je, že dané mapové podklady sú síce spracované na celé územie SR, ale územie (lokalita) nie je osobitne chránená, a nikto nedonúti územnú samosprávu riadiť sa týmito podkladmi v pôsobnostiacvh, kde by sa mohla uplatniť (tzv. územné plánovanie); a tým menej ich uplatní stavebný úrad, ktorý posudzuje len podklady zo stavebného návrhu.
Pravda, stavebný úrad môže v územnom rozhodovaní obstarať ďalšie podklady (§ 37 ods. 1 stav. zák.) – ale keďže je v susedstve, pomery lokality/staveniska sú veľmi dobre známymi… Pravda, v daných konaniach mala zrejme pôsobnosť “dotknutého orgánu” aj obec ako územná samospráva (primátor mesta, alebo odbor hl. architekta, územného plánovania a pod. – lebo mesto Levice sa nečlení na mestské časti) – vami spomenutej požiadavky by sme však dočkali na svätého Dindy… Ale navyše – orgán špecializovanej št. správy na úseku ochrany zložiek kultúrneho dedičstva mimo zbierok múzeí a galérií bol predsa oslovený a vyjadroval sa: takťže posudzovanie bolo vyhradené štátu, a preto končí samosprávna pôsobnosť. -
…orgán špecializovanej št. správy na úseku ochrany zložiek kultúrneho dedičstva mimo zbierok múzeí a galérií bol predsa oslovený a vyjadroval sa: takže posudzovanie bolo vyhradené štátu, a preto končí samosprávna pôsobnosť, a najmä prípadná (reálne však zrejme nikdy neuplatnená) pôsobnosť stavebného úradu, pripúšťaná stavebným zákonom, v procese úradného povoľovania výstavby. Pravda, problémom je aj postupnosť krokov a povoľovania – a v tomto je zákonný chaos – vo vzťahu, kedy sa mal vykonať archeologický výskum: určite by pred jeho záverom nemalo byť vydávané stavebné povolenie (vivat MK SR). (Hoci už aj územné rozhodnutie s podmienkami výskumu umiestňuje fakticky konkrétnu stavbu, a to aj do konkrétneho
1. územného rozsahu,
2. hmotovopriestorového rozsahu – pričom to prvé môže byť skresané archeologickým nálezom, a zo zmenšenia územia na zastavanie vyplýva aj zmena toho druhého…) -
Tak som sa posnažil a myslím že v rámci mojích poznatkov je to asi dosť presné,chcelo by to aj inú starú mapu.
Na zvätšenie klikni do mapy.
-
Viete, osobitný zákon vlastne nijako reálne nechráni akékoľvek nálezy, nájdené v rámci záchranného výskumu.
Darmo je výskum realizovaný ako predstihový a pri príprave činností (§ 37 ods. (2): Záchranný výskum je predstihovým opatrením vykonávaným na záchranu archeologických a iných historických nálezov predpokladaných v zemi, pod vodou alebo v hmote stavby.), ak 1. § 39 ods. (8) Výskumom získané odborné poznatky sa spracujú vo výskumnej a prípravnej dokumentácii, ktorá je podkladom na spracovanie projektovej dokumentácie obnovy kultúrnej pamiatky alebo podkladom na vyhotovenie územného priemetu ochrany pamiatkového územia. Podrobnosti o výskumnej a prípravnej dokumentácii ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo; a najmä
2. ak podmienky ochrany archeologických nálezísk zabezpečuje krajský pamiatkový úrad v spolupráci s príslušným stavebným úradom v územnom a stavebnom konaní (§ 41 ods. 4), čo už je
a) kriticky neskoro,
b) povolenia podľa stavebného zákona sú povydávané,
c) ak by sa aj konal výskum postupom len podľa zákona (ako čisto predstihová činnosť) – nikto prakticky nedonúti stavebníka a najmä stavebný úrad nekonať podľa stavebného zákona (projektovanie, súbežné konanie, územné rozhodovanie/umiestňovanie a stavebné povoľovanie), a teda vyčkať až do zmašličkovania “výskumnej dokumentácie” – a až na jej základe maľovať stavebné projekty…
Pravda, osobitná možnosť podľa stavebného zákona, “záchranná brzda”, zostala nevyužitá – čím sa stal ďalší z početných, mimoriadne závažných precedensov a pošliapaní verejného kultúrneho záujmu…
Hlavne však, že podmienky “pamiatkárov” sa preniesli do stavebného povolenia v celom rozsahu (ešte nedávne privilégium z ústredného orgánu)… -
Leviciam pribudnú podzemné garáže a hotel ‘Na zbúranom múre’
Je to už isté na 100%, každý sa môže o tom presvedčiť. V obrovskej jame staveniska nového Fizz hotela Astrum na Hviezdoslavovej ulici už nezostala ani pamiatka na 400-ročné mestské múry a bastión.
Ešte cez Levický jarmok ho mohli zvedavci obdivovať spoza drôtenej ohrady staveniska. Tí čo ho cez cca 2 októbrové týždne na vlastné oči nevideli, už ho nikdy, opakujem nikdy neuvidia. S požehnaním Krajského pamiatkového úradu v Nitre a so súhlasom niekoľkých archeológov bol zbúraný až po základy v priebehu 4 dní – od štvrtku 23. do pondelka 27. októbra 2008. V tú nedeľu sa na stavenisku nepracovalo – po dlhých mesiacoch 7-dňových pracovných týždňov, fungujúcich na tejto stavbe “na radosť” obyvateľov susediaceho bytového domu, v ktorom bývam 34 rokov. -
Priprava stavby bola zo strany kompetentne nekompetentnych podcenena, nedostatocna (vratane Mesta, KPU, investora a projektanta). Neviem, ci prebiehalo zodpovedne posudzovanie vplyvov umiestnovanej stavby hotela do historickeho jadra, mam viac otvorenych otazok, ale predpokladam, ze formalne bude vsetko “osetrene”, ale az prilis “formalne”. Po vydani uzemneho rozhodnutia a majetkovopravnom vysporiadani pozemkov, mal prebehnut archeologicky vyskum – ako samostatna predstihova zachranna cinnost a az tento vysledok mal byt podkladom pre spracovanie realizacneho projektu. Nestalo sa. V uzemnom rozhodnuti sú zahrnute aj podmienky o nevyhnutnosti vykonat zachranny archeologicky vyskum (PU SR, KPU SR), avsak formulacie sú prilis vseobecne. Chyba sa stala ihned na zaciatku pri vytipovani lokalizacie prierezovych prieskumnych sond – jestvuje dostatocne mnozstvo historickych map a medirytin, ktore sa dali pretransformovat do sucasneho katastralneho podkladu a mozno, keby sa vyuzili rozne programy (o tom, ze projektant pomocou nich spracoval „lubivu“ dokumentaciu nepochybujem), boli by zistili, ze je vysoky predpoklad lokalizovania „zaniknuteho“ hradboveho systemu prave v dotknutom uzemi. Mozno je vsetko ale inak…
Tvrdit vsak, ze nie je (resp. nebolo) mozne ponechat nalez architektur in situ, je absolutne zavadzanie. V pripade nalezu architektur – palisady, hradba, basta – nastali nove skutocnosti a k vyrieseniu tejto situacie dava legislativa dostatocny priestor – nove konanie a v ramci neho ochrana a najma zachranu nalezu in situ, zmena projektu.Dosť drsná situácia. Ak sa skutočne rozhodlo, ako sa tvrdí aj vyššie, “z hodony na hodinu”, tak je otázna aj správnosť, záväznosť a najmä vierohodnosť rozhodnutí Krajského pamiatkového úradu v Nitre – veď podľa § ods. (3) Druh, rozsah, spôsob vykonávania, predpokladaný termín skončenia výskumu a nakladanie s nálezmi určí vo svojom rozhodnutí krajský pamiatkový úrad. A ide o archeologický výskum, krajský pamiatkový úrad vydá rozhodnutie po predchádzajúcom vyjadrení archeologického ústavu. Teda, bez ohľadu na akýkoľvek vzťah ku konaniam podľa stavebného zákona, muselo byť určenie spôsobu nakladania s nálezmi – a medzi tie patria aj nehnuteľné, preto zmena názoru poškodila nielen verejný záujem, ale aj štát a jeho (akú-takú) dôveryhodnosť, keďže krajský pamiatkový úrad je jeho zložkou a výkonnou súčasťou…
-
je otázna aj správnosť, záväznosť a najmä vierohodnosť rozhodnutí Krajského pamiatkového úradu v Nitre – veď podľa § ods. (3) Druh, rozsah, spôsob vykonávania, predpokladaný termín skončenia výskumu a nakladanie s nálezmi určí vo svojom rozhodnutí krajský pamiatkový úrad. A ide o archeologický výskum, krajský pamiatkový úrad vydá rozhodnutie po predchádzajúcom vyjadrení archeologického ústavu. Teda, bez ohľadu na akýkoľvek vzťah ku konaniam podľa stavebného zákona, muselo byť určenie spôsobu nakladania s nálezmi – a medzi tie patria aj nehnuteľné, preto zmena názoru poškodila nielen verejný záujem, ale aj štát a jeho (akú-takú) dôveryhodnosť, keďže krajský pamiatkový úrad je jeho zložkou a výkonnou súčasťou…
ano, urcili sposob – nehnutelne konzultovat…. tak prisli (kto??? a za kym!!!) a konzultovali a…. rozhodli… no a co? mate problemy? ti co rozhodli nie, vyspovedaju sa a bude im odpustene.
-
ano, urcili sposob – nehnutelne konzultovat…. tak prisli (kto??? a za kym!!!) a konzultovali a…. rozhodli… no a co? mate problemy? ti co rozhodli nie, vyspovedaju sa a bude im odpustene.
Výborne. Bianko-spôsoby rozhodovania a určovania správnych vecí v štátnej/verejnej správe sú mimoriadne vítané…
Verejná správa v správnych veciach je od toho, aby meritórne určila to, čo pravdepodobne môže byť a aj je sporné, keď principiálne existuje situácia “áno – nie”, “buď bude /pamiatka/ – alebo /fakticky/ nebude”… -
ano, urcili sposob – nehnutelne konzultovat…. tak prisli (kto??? a za kym!!!) a konzultovali a…. rozhodli… no a co? mate problemy? ti co rozhodli nie, vyspovedaju sa a bude im odpustene.
Áno, máme problémy, pretože ochrana kultúrneho dedičstva je síce verejným záujmom ba až povinnosťou (Ústava SR), ale ochrana tohto záujmu sa zabezpečuje a vykonáva (podľa tej istej Ústavy) spôsobom a postupmi, ktoré ustanovuje zákon. Ľudsky povedané, celý kultúrny záujem verejnosti a spoločnosti, jeho ochrana a zabezpoečovanie, sú transformované do pôsobnosti orgánov na to určených zákonom, a teda s tým, že všeobecnej verejnosti ostáva im len dôverovať. Všeobecnú verejnosť zastupujú orgány. Teda, ako píšem, spôsob a najmä výsledok konania nepoškodil len “nejakú” pamiatku, ale aj ústavou chránený záujem, pričom cez palubu ho hodili práve tí, ktorí sú v zmysle ústavy určení zákonom chrániť ho…
-
Zbúrali bastion,čo bude ďaľšie?
Pokrok nezastavíš,staré ustupuje novému.Zdalo by sa ,že sa vlastne nič neudialo,stará hŕbka kamenia bola rozobratá pomocou bágra.No pravda je trochu iná.
Katastrófa by to bola aj vtedy,keby to bol investor zbúral svojvoľne,síce by mu hrozila pokuta,ale arogancia vzťahu k pamiatke by sa preniesla na jeho hlavu.
Čo sa dá povedať,keď mu to požehnajú kompetentní?Asi nič,len sa natíska otázka:ZADARMO?Nie všetko je o peniazoch,máš syna dcéru,manželku a brata a oni tiež potrebujú prácu.A je predpoklad ,že ten kto má peniaze má na to možnosti,aby ich uplatnil,nepriamou korupciou.
Nerozumiem tomu,ako je možné dať povolenie zbúrať DO ZNAČNEJ ČASTI ZACHOVALÚ PAMIATKU.ak niekto predpokladá.že výška mestkého opevnenia bola omnoho väčšia ,ako tá zachovalá -mýli sa.Asi tri metre výšky zo štyroch bastiónu,stálo za záchranu.
Bol som v jame videl som to,čo už nikto neuvidí,lebo to zničil KPÚ,nikto iný.
Ak to berie KPÚ ako eutanázia o pre zomierajúceho,ja to vidím ako vraždu nachladnutého.Klasický prípad ako sa to nedá,lebo sa nechce.Hotel nechcel prísť o polovicu parkovacích miest.Tuctový hotel,ktorý prišiel o možnosť svetovej slávy,zakomponovaním histórie do súčastnosti.
Bol som pri tom,keď začali búrať,prechádzal som sa po stavenisku.Videl som nedokončený archeologický výskum.Možno ho ani nezačali naozaj.Pro formo ano.Nazvať výskumom vykydanie starého zásypu bágrom by sa dalo pochopiť,ale aj vnútra bastionu ťaššie,kultúrnej vrstvy vôbec a to že skončili na úrovni vrstvý z 14-15 storočia ? Aj to len na miestach pri hradbách.Bola tu aj priekopa…Všade naokolo zúri pravek,tu asi nie,keď ho nenašli,alebo ani nehľadali?Ani len sondička do hlbších čias.Brzdiť stavbu?NIE!!!
Ak začali búrať niekto musel dať súhlas.Ten potreboval papier o ukončení terennej časti archeologického výskumu.Zodpovedný sú aj archeológovia.Nie malou čiastkou.
Z mestkého územneho plánu je roky známe ,že sa tam bude stavať.Stačilo sa dohodnúť o normálnom archeologickom výskume nie nahradiť to fraškou exotického exota.
Mestké opevnenie je symbolom mesta.Levice mali jedinú i jedinečnú možnosť popýšiť sa ním.Asi ich nič s ním nespája.No z hotelom tak tam by sa už spojitosti našli.
Je neskoro plakať nad rozbitým múrom,je dôležité ,aby sa to neopakovalo.Je dôležité,aby sa niekto zamyslel a vyvodil dôsledky.
NAJdôležitejšie je aby tí čo majú ochranovať pamiatky ich chránili,a ne ich predávali na zničenie. -
Novinarka zo Zurnal-u mi k tejto “smutnej akcii” zaslala 4 otazky, tu su aj s mojimi odpovedami:
1. Ako sa pozeráte na tento problém z pohľadu bývalej pracovníčky KPÚ – odborníčky na pamiatky?
Problém je výsledkom neprofesionálnosti či nekompetentnosti na viacero úrovniach, najmä podcenením lokality, zanedbaním prípravných prác a absolútnym zlyhaním pri realizácii. Odhliadnuc od povedaného či publikovaného, som presvedčená, že plošný odkryv vymedzeného priestoru pri archeologickom výskume mal byť predstihový, určite nie bagrom, či súbežnej stavebnej činnosti mokrým procesom. Myslím, že už od prvých objavov kompaktnej hmoty zainteresovaní vedeli, že túto zlikvidujú, preto sľuby v médiách boli také … typické … záverečné skrývanie sa za komisiu … statická nemožnosť zachovať nález – pritom niekoľkodňové používanie ťažkej zbíjačky … problém financií – áno, ale výskum financuje každý investor v zmysle zákona, priestor riešiť jeho kompenzáciu nie je pritom zakázaný… projektant nevie zmeny riešiť – treba zmeniť projektanta… etc. …skrátka veľa vecí je tu výsmechom zdravému rozumu. V každom prípade mal konať štátny orgán. (ale aj Mesto nemá podľahnúť sľubom).
Dovoľujem si parafrázovať priateľa: akonáhle „archeológ“ ukojí svoju vášeň, zdokumentuje nález, zakreslí a odfotí, už je to pre neho len nezaujímavá kopa kameňa… samozrejme nie každý.
2. Pani Holbová mi oznámila, že uvažujete o podaní sťažnosti na pamiatkovú inšpekciu MK. Je to tak?
Podať podnet na prešetrenie úradného postupu musí byť podľa mňa fundovaný, preto sa snažím získať dostatočné informácie, podklady a na základe ich analýzy, zvážiť ďalší postup. Zaiste sa bude diskutovať o tomto levickom „výskume, náleze a prezentácii“ budúci týždeň na konferencii v Nitre, hoci táto je prioritne venovaná Pamiatkovej ochrane hradných zrúcanín.
3. Myslíte si, že súčasný pamiatkový zákon dostatočne chráni archeologické pamiatky (napr. typu levických)?
Myslím si že áno, chyba nie je v zákone, ale v jeho aplikácii.
Výkon štátnej správy všeobecne vykonávajú ľudia a niektorých odborná úroveň je prinajlepšom diskutabilná, niektorí žiaľ priam škodia. Prevažuje formálny úradne zaužívaný postup, čím sa stráca podstata – ochrana a služba. Služba vlastníkovi či investorovi v tom smere, aby pochopil čo je cieľom ochrany, že pamiatkár nie je mocenský protivník, ale pomocník. Podľa mňa musí byť pamiatkár vzdelaná osobnosť s pevným charakterom, odolný voči nátlakom – či už svojho nadriadeného, či investora. V každom prípade by mal dokonale poznať genézu lokality, zodpovedne predvídať a pristupovať ku každej príprave akejkoľvek stavebnej akcie, ale následne aj operatívne dozerať na realizáciu. Nemať strach zastaviť realizáciu a vyžadovať operatívnu zmenu.4. Dá sa podľa vás vo všeobecnosti nájsť kompromis, resp. symbióza medzi historickými pamiatkami (archeologickými typu levických) a modernou výstavbou?
Určite áno. Môj pohľad na modernú architektúru je poznačený vyznávaním tradičných hodnôt, vzťahom k striedmosti, ľudskému merítku, v úcte k minulosti a ku kvalitnej remeselnej zručnosti a v každom prípade ku geniu loci. Nikdy nestaviame na zelenej lúke. Pri operatívnej spolupráci zainteresovaných by priam malo byť prestížou a vecou cti, ako kvalitne zakomponovať a prezentovať v „novostavbe“ zvyšky predošlej. Zabúdame, že naši predkovia pokorne po celé storočia nadväzovali na predošlú výstavbu, bezhlavo ničí len nekultúrny barbar a vandal.
Ing.arch.Vladimíra Kotruszová
——————————————–
V printovej verzii casopisu Zurnal-u 45/2008 bol uverejneny clanok s nadpisom: Bašta verzus hotel. ……. jedine foto ukazalo uz len stavebnu jamu, ani nahodou nie informativne foto o tom, co sa vlastne znicilo … z clanku rezultuje maximalna snaha zainteresovanych, ale…. -
Clanok vysiel v casopise Zurnal.
Log in to reply.