-
Levický hrad
-
BibraX,
môžete uviesť, na základe čoho sa schádza “komisia”, na ktorú sa raz spoliehate, aby ste však potom priznali úlohu pamiatkovému úradu, mestu a zastupiteľstvu? Kto menuje “vašu” komisiu a akým zákonom sa riadi? Čo je jej úlohou? Respektíve, nepoplietol si niekto právomoci a pôsobnosť? -
Asi takto:osobne nemám nič proti Hoššovi,Bátorovi či Commoti-mu,možno ich urážam,asi to tak budú cítiť,mne ide len o princip.
On od počiatku vedel,že tam bude vyčistená jama,aj keby tam bola trója,čo svojím spôsobom aj bola-Levická.Zasypané zakonzervované staré mesto,či lepšie povedané jeho opevnenie.Pod zásypom z 18-19 storočia,bola kultúrna vrstva neporušená z tureckých čias 16.-17.str.
Neporušené vrstvy ešte aj s pred výstavby opevnenia,chodil som videl pozeral črepy a žial rozoznám aj pravek od stredoveku,a pravek tam bol.
Možno len v zásypovom materiali,ale isto bol.Pri stavenisku bola hromada zeme,lebo na počiatku si urobili medziskládku,ktorú odviezli až nakoniec.Bola plná archeologického materialu črepov,kostí sklo aj časti kachlic a to Hoššo je na ne odborník.Všetko totálne premiešané nič stratifikované,sonda bola minimálna akoby len začatá…A dokončil ju báger.
A Hoššo dal papier o ukončení výskumu,ináč by KPÚ nemohol rozhodnúť .
Investor si môže vybrať archeológa jeho si vyberú často, 50-60x, asi preto že je nekompromisný…Aký zmysel majú licencie na výskum ,keď ho vedie niekto iný,a licencovaný tam nebol skoro nikdy.Toto miestoje ochrannej pamiatkovej zóne mesta Levíc.
Svojím rozhodnutím/komisia teda aj Hoššo/ vyhlásili historickú pamiatku za bezcennú hŕbu kamenia.Týmto rozhodnutím zlegalizovali búranie a ušetrili investorovi pol miliona na pokute.Ak s niečím nesúhlasím-nepodpíšem,alebo ma niečo presvedčí…čo asi? -
A Hoššo dal papier o ukončení výskumu,ináč by KPÚ nemohol rozhodnúť. Svojím rozhodnutím /komisia teda aj Hoššo/ vyhlásili historickú pamiatku za bezcennú hŕbu kamenia. Týmto rozhodnutím zlegalizovali búranie a ušetrili investorovi pol miliona na pokute.Ak s niečím nesúhlasím-nepodpíšem,alebo ma niečo presvedčí…čo asi?
Tak, ako, kto “rozhodoval”? Hoššov papier (už s hociakým obsahom, v podstate formálno-oznamovacím – byrokratickým), alebo “odborná špecializovaná”, teda nie “kultprny” referát všeobecnej štátnej správy (rozumej: krajský pamiatkový úrad), ako nás presviedča Ing. arch. Liptay, CSc., v inej diskusii?
A čo § 127 ods 3 stavebného zákona? -
V Leviciach nie je vyhlasena pamiatkova zona. Niekde som uz o tom pisala, ze este ako “aktivna” pamiatkarka som spracovala navrh na vyhlasenie casti uzemia historickeho jadra mesta za pamiatkovu zonu, tento navrh vsak nebol komisiou PU schvaleny, zona nebola podla zakona vyhlasena a material bol odlozeny a/a. Kedze odbornici z levickeho mestskeho uradu boli informovani o navrhu a mali zaujem, preto jedno pare navrhu obdrzali a pri obstaravani uzemnoplanovacej dokumentacie, tento bol spracovatelovi UPN Levice poskytnuty ako podklad. Autorsky kolektiv ARKA Kosice so mnou (ako pamiatkarka som mala na starosti pamiatky na uzemi okresu Levice) konzultoval svoje riesenie, stotoznil sa v ramci prieskumov a rozborov rieseneho uzemia so zavermi prezentovanymi v navrhu na vyhlasenie PZ a kedze neboli vznesene vyhrady voci nemu zo strany Mesta ani jeho zastupitelstva, tak akceptovane zavery vratane vymedzeneho “uzemia” sa objavili tak v textovej ako aj grafickej casti uzemneho planu. Prezentovane to bolo ako vyznamne historicke uzemie, ku ktoremu je nutne pristupovat prave v intenciach stanovenych v zasadach navrhu na vyhlasenie PZ. Je sice opodstatnena namietka, ze toto nie je legislativne osetrene, nik to vsak tak ani nikdy neprezentoval.
-
Bohužiaľ, aj návrh vyhlásenia pamiatkovej zóny Levice od Ing. arch. Kotruszovej ukazuje v predmetnej lokalite, od Námestia hrdinov po Ulicu sv. Michala – veľké iks a značenie “rezervnej plochy” – na výstavbu. A akým spôsobom a postupmi sa uskutočňuje výstavba za ostatných, tak 50 rokov?
-
Bohužiaľ, aj návrh vyhlásenia pamiatkovej zóny Levice od Ing. arch. Kotruszovej ukazuje v predmetnej lokalite, od Námestia hrdinov po Ulicu sv. Michala – veľké iks a značenie “rezervnej plochy” – na výstavbu. A akým spôsobom a postupmi sa uskutočňuje výstavba za ostatných, tak 50 rokov?
Ano, samozrejme. Je to “vyasanovane” uzemie, ktore bolo v minulosti zastavane a moze byt zastavane, ide len o formu vyraz a meritko, ulicnu liniu ci blok, parcelaciu atd. Mojou ulohou nebolo riesit co sa tam bude perspektivne stavat, ale urcit kriteria z hladiska historickeho urbanizmu. Pamiatkar-architekt nie je tvorivym architektom projektantom v historickom uzemi. Problemom pri posudzovani navrhu PZ bola prave z velkej casti narusena historicka urbanisticka struktura: napr. komplexnou bytovou vystavbou – t.j. veziaky pod Kalvariou, bytove domy na Hviezdoslavovej ul., materska skola s dets.jaslami s ich prislusnym zazemim vtedy umiestnovana podla tzv. technicko-hospodarskyh ukazovatelov urcujucich napr.pocet ludi na ha a pod.. Ten projekt na hotel som nevidela, len cast podorysu, a ten jasne “podorysne prekracuje” priestorovu hranicu. -
-
ide len o formu vyraz a meritko, ulicnu liniu ci blok, parcelaciu atd. Mojou ulohou nebolo riesit co sa tam bude perspektivne stavat, ale urcit kriteria z hladiska historickeho urbanizmu.
Vidíte, už ste pri jadre problému – to čo bolo, ste neopísali a nepožadovali ani Vy v spomenutom návrhu, ale ak aj, sotva by to niekto realizoval, hoci v skutočnosti TO je JEDINÁ cesta tzv. “revitalizácie” našich vyasanovaných miest (pozri aj bratislavské Podhradie). Lenže nedá sa to riešiť v stave, keď príde jeden malý “investor” (na 1 pozemok), a principiálne s nevhodným zámerom, ale ani keď príde nejaký “developer”, ktorý skúpi celé územie.
Apropo, prečo zákon neustanovuje obciam povinnosť predávať pozemky, ak spadajú pod ochranu podľa osobitného predpisu, so striktnou a reálnou reguláciou? Chápete potom postavenie orgánov? -
P. S.
V prípadnej diskusii budú ignorované názory, odkazujúce na “stavebné úrady” a “územné plány”, aby sme ostali v rovine “odbornej a špecializovanej” správy, a aby sme nespôsobili zmätok a záťaž nedostatočnej rozumovej kapacity zamestnancov všeobecných (komunálnych) úradov. A aby sme nezbehli do politizácie, ekonomizácie, lobbingu a príslušných “záujmov” v komunálnom volenom prostredí. Aby sme ostali v možnostiach, ktoré umožňujú uvažovať o takom, ako (historická) “forma, výraz a merítko, uličná línia či blok, parcelácia”. Lebo inde ako v osobitnom predpise o tom nepočuť. -
Vidíte, už ste pri jadre problému – to čo bolo, ste neopísali a nepožadovali ani Vy v spomenutom návrhu, ale ak aj, sotva by to niekto realizoval, hoci v skutočnosti TO je JEDINÁ cesta tzv. “revitalizácie” našich vyasanovaných miest (pozri aj bratislavské Podhradie). Lenže nedá sa to riešiť v stave, keď príde jeden malý “investor” (na 1 pozemok), a principiálne s nevhodným zámerom, ale ani keď príde nejaký “developer”, ktorý skúpi celé územie.
Apropo, prečo zákon neustanovuje obciam povinnosť predávať pozemky, ak spadajú pod ochranu podľa osobitného predpisu, so striktnou a reálnou reguláciou? Chápete potom postavenie orgánov?
Chapete prosim, co to znamena navrh? Posudenie hodnot urciteho uzemia podla kriterii “historickeho urbanizmu a jeho zachovanosti” je len prvy a vtedy platnym zakonom predpisany krok. Bolo to v roku 1996, cize 6 rokov skor, ako bol schvaleny osobitny predpis: zakon o ochrane pamiatkoveho fondu a nim vymedzene kompetencie.
Co ste vtedy robili vy, ked som posudzovala toto uzemie? Nieco si uz pamatam, statny dirigizmus s jeho “uctou k vlastnictvu” a personalnou politikou na uradoch, ale aj architektonicku (ne)tvorivost, napriek tomu mi to nedava-lo pravo uzurpovat si individualnu kompetenciu na posudenie co a ako v uzemi realizovat. Spoluposobnost a zodpovednost organov a organizacii a vlastnikov a projektantov a dodavatelov a verejnosti a skratka “ludi”, to je podla mna podstatou problemov v “dnes” vyasanovanych uzemiach. Vase poznamky, aby sa nik v diskusii neodvolaval na stavebne urady a uzemne plany su zvlastne. :lol: -
Žil som v omyle máte, pravdu navrhovaná mestká pamiatková zóna…
-
No vidíte, Vy ste si kompetenciu v roku 1996 uzurpovať nechceli, a tak si ju uzurpoval nejaký anonymný stavebný úradník, zaplatený primátor, netušiaca(§) verejnosť, a bohvie kto ešte. Ale možno aj milosrdne, nakoľko tzv. “územný plán”, omaľovánka pre veľkých, zamýšľa ešte väčšie plošné zábery výstavby, než je jama na námestí…
Nechápete, že ochranu územia Vám stavebný úradník a všeobecný predpis (“stavebný zákon”), nikako nezabezpečí? (Respektíve, niektorí o tom môžu akurát blúniť v Bratislavských novinách…) -
Z územného plánu mesta Levice:
6.6. Zásady ochrany pamiatkových hodnôt
Z hľadiska cieľov, sledovaných podľa bývalého zákona čís. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a vykonávacej vyhlášky Ministerstva kultúry SSR čís. 21/1988 Zb. boli Levice pre svoju históriu a urbanisticko – architektonické hodnoty zaradené do zoznamu tých sídiel, ktoré sú predmetom záujmu pamiatkovej starostlivosti. V roku 1996 vtedajšie Národné pamiatkové a krajinné cetrum – Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti vo svojom Krajskom stredisku v Nitre vypracoval návrh na vyhlásenie historického jadra mesta Levice za Mestskú pamiatkovú zónu. Zároveň bol vypracovaný i návrh zásad pamiatkovej starostlivosti v tejto pamiatkovej zóne. Navrhnutá pamiatková zóna však dosiaľ nebola schválená. Jej legislatívna kodifikácia je však stále aktuálnou a v riešení nového územného plánu je potrebné postupovať tak, aby jej čo najskoršie vyhlásenie bolo možné, aby sa však najmä rešpektovali hodnoty jej územia a v návrhu rozvoja mesta sa vychádzalo zo spracovaných zásad pamiatkovej starostlivosti. Pri pamiatkovej ochrane je potrebné vychádzať z požiadaviek nového zákona NR SR čís. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu.
V meste Levice a v jeho mestských častiach sa nachádzajú nasledovné kultúrnepamiatky, zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky (ÚZ PF SR) v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok:
Mesto Levice: Pomník padlých z r. 1848 – 49 č. ÚZ PF SR: 1615/0 Hrad s areálom – hrad č. ÚZ PF SR: 1616/1 Hrad s areálom – kaštieľč. ÚZ PF SR: 1616/2 Archeologická lokalita – zaniknutá dedina na Bratke č. ÚZ PF SR: 1617/1 Archeologická lokalita – základy a kostol na Bratke č. ÚZ PF SR: 1617/2 Archeologická lokalita – cintorín na Bratke č. ÚZ PF SR: 1617/3 Kláštor piaristov – kláštor piaristov č. ÚZ PFSR: 1618/1 Kláštor piaristov – kostol r.k.sv.Jozef č. ÚZ PFSR: 1618/2 Kostol – kostol r.k.sv.Michala č. ÚZ PFSR: 1620/0 Kostol – kostol reformovaný č. ÚZ PFSR: 1621/0 Kostol – kostol ev. a.v. č. ÚZ PFSR: 2073/0 Hotel – hotel Denk č. ÚZ PF SR: 2175/0 Dom meštiansky, na Bašte 2 č. ÚZ PF SR: 2176/0 Dom meštiansky – radnica, Námestie hrdinov 1 č. ÚZ PF SR: 2177/0 Dom meštiansky, Námestie hrdinov 16 č. ÚZ PF SR: 2178/0 Dom meštiansky, Námestie hrdinov 7 č. ÚZ PF SR: 2179/0 Dom meštiansky, Námestie hrdinov 13 č. ÚZ PF SR: 2180/0 Dom meštiansky, Námestie hrdinov 12 č. ÚZ PF SR: 2181/0 Dom meštiansky, ul. SNP 1 č. ÚZ PF SR: 2182/0 Synagóga, Hviezdoslavova ul. 1857 č. ÚZ PF SR: 2281/0 Dom meštiansky, Vojenská ul. 3 (archív) č. ÚZ PF SR: 10777/0 Škola, Engelsova ul. 3, (PaSA) č. ÚZ PF SR: 10802/0 Vrátnica – vrátnica nemocnice, ul. 29. augusta 2 č. ÚZ PF SR: 11265/0
Mestská časť Kalinčiakovo: Kaštieľč. ÚZ PF SR: 1609/0 Kostol – kostol reformovaný č. ÚZ PF SR: 1610/0
Mestská časť Horša: Mlyn vodný č. ÚZ PF SR: 2472/0
Okrem týchto objektov sú predmetom záujmu na úseku ochrany pamiatkového fonduaj tie objekty, ktoré nie sú zapísané v ÚZ PF SR, sú však uvedené v Súpise pamiatok na Slovensku, zv. I. – III. (Obzor Bratislava, 1967).
Na zápis do ÚZ PF SR boli navrhnuté i tieto ďalšie objekty, ktoré sa nachádzajú v historickom jadre mesta Levice:
– objekt mlyna, Mlynská ul., č. parc. 422 – objekt Okresného súdu, Mlynská ul. – Kalvínske nám. č. 7, č.parc. 5926 funkcionalistická architektúra z r. 1938-39, arch. M.M. Harminc- obchodný a obytný objekt, nám. E. Maróthy – Šoltésovej č. 2, č. parc. 70 funkcionalistická architektúra, býv. Mestský dom
-súsošie Sv. Trojice, ul. sv. Michala, č.parc. 5935 – objekt Obchodnej akadémie, Hviezdoslavova ul. č. 16, č.parc. 5948 – objekt pivárne, Holubyho ul., č. parc. 4
Ak by niektoré z týchto objektov (ale i prípadné ďalšie) neboli do ústredného zoznamu zapísané, je ich podľa zákona možné vyhlásiť za miestne pamätihodnosti.
Kultúrne a urbanistické hodnoty navrhovanej mestskej pamiatkovej zóny v historickom jadre mesta Levice sú podľa návrhu SPÚ, k.s. Nitra na jej vyhlásenie z r. 1996 nasledovné:
Urbanistická kompozícia osídlenia levíc má atribúty stredoveku. Terénna kofigurácia umožnila založiť osídlenie na rovinatom a mierne svažitom teréne ako podhradskú osadu pri strážnom hrade, chrániacom prístup k bohatej rudonosnej oblasti stredného Slovenska. Táto poloha bola významným činiteľom pre vznik exponovaného, najskôr strážneho, neskôr trhového obchodného miesta, s postupne sa rozvíjajúcou remeselníckou základňou.
Hradný komplex, vystavaný na vyvýšenom trachytovom brale a močaristá pôda v okolí stanovila najvýhodnejší smer vývoja sídelného útvaru, zohľadniac pri tom diaľkové cesty. Stredoveký pôdorysný typ bol uzavretým celkom, vyplývajúcim zo vzťahov vtedajšej spoločnosti. Smerom východným vychádzala z hradného komplexu brána -cesta, ktorá tvorila hlavnú os, ulicu. Táto bola rozvinutá paralelnými nepravidelnými ulicami východne a západne a nepravidelnými priečnymi spojkami. Rozvoj mesta pôdorysne bol prvotne, ako tzv. vojenský tábor, obmedzený hradbami neskôr rozširovaný mimo hradieb – východným, severovýchodným aj južným, v 18. stor. aj západným smerom. V jadre tvorili objekty čiastočne uzavreté bloky, mimo hradieb ulicová zástavba vidieckeho typu. Vzniknuté námestie v 19. stor. bolo takmer štvorcové. Podhradie, ktoré sa formovalo na úpätí Kalvárie, sledovalo terén. Zástavba a uličná sieť na území bývalého opevneného podhradia je v súčasnosti zachovaná len čiastočne. Tvoria ju najmä objekty situované k ul. Sv. Michala -osobitná škola, kláštor s kostolom sv. Jozefa, učňovská škola, kostol sv. Michala, ref. kostol a bloková zástavba východnej časti Holubyho ulice, ul. Ľ. Štúra zo severnej strany, ul. Na bašte, I. Krasku a Mlynská. Negatívnym zásahom v tomto priestore sú objekty školy, Temosu, škôlky a k tomu príslušné voľné plochy zelene a ihrísk, ktoré v čase výstavby predpisovali normy. Pôvodná zástavba zo severnej strany pôvodných mestských hradieb je asanovaná a nahradená negatívnou výškovou zástavbou.
Zástavba z konca 19. a zač. 20. stor. okolo námestia je zachovaná, narušená je len zo severnej strany objektom kultúrneho domu a objektom veľkopredajne potravín („Kanárik) vedľa hotela Lev. Južná, resp. juhovýchodná zástavba bola asanovaná a nahradená občianskeou vybavenosťou.
Prímestská časť, severne od hradu, Podhradie, je prevažne zachovaná – uličná sieť, parcelácia a typ zástavby.
Hodnoty kultúrno – historického významu
Levice sú tohoto aspektu naviazané na existenciu hradu a opevneného podhradia aspoňčiastočne pôdorysne zachovaného. Význam hradu v stredoveku a najmä v 16. a 17. stor., ako dôležitého strategického miesta v línii obrany krajiny proti osmanskej expanzii, režim jeho pôsobenia a vplyv na rozvoj osídlenia podhradia je skutočnosťou, ktorá je dokladovaná aj hmotnou formou. Z listinného hľadiska, skutočnosti, viažúce sa k Leviciam, presahujú hodnoty urbanistického významu. Z aspektu zachovalosti siluety osídlenia, táto bola narušená bytovou a občianskou výstavbou, realizovanou v historickom jadre a v dotyku s ním najmä v rokoch 1975 – 1990.
Hodnoty urbanisticko – architektonického významu
a) hľadisko vonkajšieho priestorového pôsobenia
Z aspektu začlenenia urbanistickej štruktúry do krajinného prostredia, žiaľ, uplatňovaním urbanistických princípov podľa Projektu urbanizácie Slovenska a s bytovou a občianskou výstavbou výškového typu, došlo k značnému narušeniu siluety a k potlačeniu typických a prirodzených dominánt.
b) hľadisko vnútorného priestorového pôsobenia
Najcennejším urbanisticko-architektonickým priestorom je komplex hradu, námestia Hrdinov a kumulácie zástavby meštianskych secesných domov. Tieto priestory je nutné akceptovať v hlavných kompozičných znakoch urbanistických interiérov s ojedinelými úpravami v priestorovej štruktúre, s minimálnym zásahom.
c) hľadisko zachovanosti
Charakteristický pôdorysný typ stredoveký aj novoveký na vymedzenom území je akceptovateľný. Uličná sieť, parcelácia (okrem výnimiek) je zachovaná. Pri novostavbách vo vymedzenom priestore sa ojedinele vyskytujú objekty s nevhodnou úpravou striech a materiálov (ploché, brizolit), ktoré je možné merítkovo a vhodnými prestavbami, resp. úpravami akceptovať.
Významné verejné objekty sú zachované v pôvodnej funkcii – hrad (múzeum), kostoly, radnica. Meštianske domy, pôvodne realizované ako nájomné bytové domy, v poslednom období menia funkčné využívanie. Sú to však zmeny bez dispozičného zásahu, resp. minimálne. Zásadná zmena funkčného využitia sa realizuje v meštianskom dome na Vojenskej ulici, kde do pôvodne obytného pavlačového domu boli dislokované priestory pre štátny okresný archív.
Z hľadiska stavebnotechnického, v súčasnom období je v dôsledku nevyužívania v schátralom stave objekt kláštora, vyžadujúci si statické zabezpečenie. Povrchové úpravy komunikácií a verejných priestorov boli menené a upravované hlavne v povojnovom období – betón, asfalt. Námestie Hrdinov má čiastočne zachovanú pôvodnú dlažbu. V posledných rokoch sa začala uplatňovať razená dlažba. Významnou plochou v navrhovanej zóne je bývalá Kalvária, najmä z hľadiska krajinárskeho a plochy parkov a zelene. Vyžadujú si revitalizáciu, resp. prepojenie s architektúrou.
Vymedzenie územia mestskej pamiatkovej zóny
Územie mestskej pamiatkovej zóny je v zmysle návrhu Pamiatkového ústavu vymedzené tak, aby zahŕňalo areál Levického hradu, zástavbu na Koháryho ulici a na Podhradí, územie Kalvárie, námestie Hrdinov, Pedagogickú a sociálnu akadémiu až po cintorín a vstup do nemocnice. Ďalej hranica územia zóny prechádza zástavbou južne odnámestia Hrdinov po nám. E.M. Šoltésovej a vymedzuje historickú mestskú zástavbu po ulici Červenej armády, ulici Ľ. Štúra až po Mestský park a mlyn, odkiaľ po toku Pereca smeruje k Podlužianke a ku hradnému areálu. Presný popis navrhovaných hraníc mestskej pamiatkovej zóny je uvedený v návrhu na jej vyhlásenie a ohraničenie jej územia je zakreslené do výkresu čís. 4 – komplexný urbanistický návrh. Okrem toho je v návrhu na vyhlásenie určené i ochranné pásmo mestskej pamiatkovej zóny.
Účelom a cieľom vyhlásenia mestskej pamiatkovej zóny a vymedzenia jej ochranného pásma je ochrana, obnova a regenerácia vyšpecifikovaných hodnôt, najmä však:
– historická zástavba definovaná pôdorysom bývalého opevnenia osnovou parciel – zachovaná v intenciách konca 19. a zač. 20. stor.
-vzťahy medzi jednotlivými urbanistickými priestormi
-forma a vzhľad objektov (aj ovplyvňujúca dispozícia), ich štruktúra, objem, hmota, sloh, merítko, materiál, dekorácia a pod.
-vzťahy v rámci krajinného celku.
Optická ochrana sa vzťahuje na oblasti mimo chránenej pamiatkovej zóny, v ktorých je možné vyšpecifikované hodnoty a pamiatky vidieť a v ktorých pohľadové relácie majú byť zachované pri pohľade z pamiatky. Cieľom je eliminovať pôsobenie disharmonických objektov, ktoré narúšajú ucelený pohľad, priestor, charakter jeho prostredia a kompozičné vzťahy medzi hmotami a priestormi.
Predmet pamiatkovej ochrany
Predmetom pamiatkovej ochrany sú uvedené hodnoty, premietnuté do pôdorysnej osnovy jednotlivých objektov, architektonického stvárnenia domov, v závislosti na spôsobe života organizmu mesta.
V zásade ide o zachovanie:
a) pôdorysu historického urbanistického sídla s jeho uličnými priestormi a kompozíciou. Pôdorysná uličná sieť historického jadra má ulicový, rozvinutý charakter. Hlavná ulica, smerujúca k hradu, je rozvinutá paralelnými nepravidelnými ulicami východne a západne a nepravidelnými priečnymi spojkami.
b) charakter zástavby – v jadre bloková aj radová, uličná, mimo bývalého mestského opevnenia – radová uličná. Prevažná časť objektov je dvojpodlažná, prípadne prízemná, avšak aj 3-podlažná. Ráz a určujúci charakter uličných priestorov a jeho hmotovú skladbu dávajú:
-hradný areál
-zástavba na ul.sv.Michala – kláštorný komplex, kostoly ako dominanty
-Nám. Hrdinov – meštianske domy, zapísané v ÚZKP
–
ul. SNP – meštiansky dom 1 – nárožie ul. Vojenskej
–
ul. Ľ. Štúra – dom bývalej sporiteľne
–
ul. Koháryho v pôvodnej prízemnej, hĺbkovej zástavbec) zachovanie dominánt – hradného areálu, veží kostolov, strešnej krajiny bývalého podhradia
d) zachovanie priestorovej kompozície mesta, vychádzajúcej z rozloženia hmôt v pôdoryse mesta, akcentované najmä na rozsah bývalého mestského opevnenia s ohľadom na pôdorys v 19. stor., výškového usporiadania a spojenia s okolím mesta
e) zachovanie zelene, reprezentovanej najmä bývalou vodnou priekopou a Kalváriou, parkovými plochami v historickom jadre a solitérovej vysokej zelene v rámci jednotlivých objektov ako dotvárajúceho komponentu. Pri reorganizovaní funkcií voľných plôch, na námestí je nutné dôsledne akceptovať zhromažďovacie priestory tak, aby nie všetky priestory slúžili pre statickú dopravu. Doporučuje sa preto orientovať sa na vytváranie kvalitného priestoru denného oddychu, priestoru príležitostných trhov s improvizovanými stánkami, zhromažďovacieho priestoru, reprezentačného alebo výstavného, s celodenným využitím
f) zachovanie a ochrana pamiatkových objektov, zapísaných v ÚZ PF SR
g) zachovanie a ochrana objektov, navrhnutých na zápis do ÚZ PF SR
h) zachovanie objektov dotvárajúcich historické prostredie pamiatkovej zóny a zachovanie prírodno – krajinárskeho prostredia (Kalvária, trachytový masív, cintoríny)
i) zachovanie typických priehľadov a pohľadových koridorov na významné objekty a dominanty mesta.
Do riešenia územného plánu mesta boli v komplexnom urbanistickom návrhu (výkres čís. 4) a v návrhu funkčného využitia územia a jeho priestorového usporiadania (výkres čís. 2) zakreslené hranice navrhovanej mestskej pamiatkovej zóny. Zároveň sú v komplexnom urbanistickom návrhu mesta i územne odlúčených mestských častí zakreslené i pamiatkovo chránené a na pamiatkovú ochranu navrhované objekty.
Územným plánom sa zároveň navrhuje chrániť historickú zástavbu v Horši formou jej vyhlásenia za pamiatkovú zónu ľudovej architektúry, vzhľadom k dosiahnutým a zachovaným osobitným kvalitám urbanistickej štruktúry sídla v súzvuku s osobitne svojráznym prírodným prostredím. Navrhovaná hranica PZĽA je iba odporúčacia. Lokálnu ochranu možno však zabezpečiť aj vyhlásením historickej zástavby v Horši za miestnu pamätihodnosť.
Ale to sú len slová,slová,slová…
-
Aby to bolo po hromade pridávam zákon.
Zákon č. 49/2002 Z.z. z 19. decembra 2001
o ochrane pamiatkového fondu………………………..
V každom prípade bolo veľa porušení aj keď sa jednalo o nevyhlásenú pamiatku a našla sa pri stavbe pravda páni právnici?
…úplné znenie zákona nájdete na stránkach venovaných zákonom…
ako redaktor som si dovolil príspevok upraviť, pretože nemyslím že niekto tento príspevok čítal. -
Archeologický nález je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb až do novoveku a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou.
(5) Archeologické nálezy sú vlastníctvom Slovenskej republiky.
Zákon 278/1993 Z.z. (o správe majetku štátu)
(1) Majetok štátu, ktorý nie je v správe žiadneho správcu, 11) spravuje obvodný úrad, v územnom obvode ktorého sa majetok štátu nachádza, ak osobitný predpis 12) neustanoví inak.A celý fór je v tom že ak to bol archeologický nález-teda to bol majetok štátu, niekto rozhodol o likvidácii majetku štátu ,teda nieje podstatné či to bola kultúrna pamiatka .Snáď by sa tým mali zaoberať kompetentná osoby.
A možno sa mýlim a bola to len bezcenná hŕba kamenia-žiaden archeologický nález.
Log in to reply.