-
Lietavsky hrad
-
Záchrana hradov nieje pri občianskych združeniach len o peniazoch. Sú veľmi potrebné, ale na začiatku je omnoho potrebnejšie aby existovala partia min traja ľudia, ktorý majú radi svoj hrad a chcú preň niečo robiť. My ako organizácia sme vznikli v roku 1999 a to sme na hrade vykonávali len čistiacu činnosť, ktorá spočívala v odstraňovaní náletovej vegetácie. Na túto činnosť nebol potrebný špecialny rozpočet, v tom období sme sa skladali po 200 Sk ročne a z toho sme zaplatili benzín do kosačky a motorovej píly. Až v roku 2003 sa nám podarilo podpísať nájomnú zmluvu s vlastníkom parcely hradu a až vtedy sme pristúpili ku konkrétnym záchranným prácam. V tom roku sme si vystačili z peňazí na ktoré sme sa skladali a z nich kúpili prvé vrecia vápna a zbierali sme po dedinách staré náradie, ktoré sme si opravovali a tak dávali dohromady náš prvý spoločný majetok. V tom roku sme mali dve brigády tak rozpočet nepresiahol 5000 sk. V roku 2003 sme však začali podávať projekty na druhý rok, aby sme mohli viac urobiť na hrade ako sa len skladať po 200 Sk. Projektty sme museli podávať za vlastníka, pretože s nájomcom nikto vädšinou v projektoch neráta. V roku 2003 sme po prvý krát využili možnosť získania vtedy 1% z daní a získali sme okolo 10.000 Sk z ktorých sme žili v roku 2004. V roku 2004 sme na meno vlastníka získali 460.000 Sk v projekte Obnovme si svoj dom a po prvý krát sme mohli otestovať aké to je ked prácu na hrade vykonáva firma. V roku 2004 sme sa na hrade rozbehli z akciami no problém nastal v nedostatku ochoty dedinčanov aby nám vyviezli materiál a ak tak za nekresťanské peniaze. Samozrejme česť výnimkam, našli sa aj ochotný ale len raz, druhý krát sa im už nechcelo. Vtedy sme pochopili, že je potrebné viac písať projekty a zamerať sa na získanie už dnešných 2% z daní, ktoré veľmi pomôžu pri fungovaní organizácie.Nám sa to oplatilo. V roku 2005, sa nám podarilo získať na 2% sumu 99.620 a z týchto peňazí sme mohli si zakúpiť potrebné veci k záchranným prácam ( auto Suzuki Samuraj bez papierov na dovoz materiálu, miešačku, agregát, motorovú pílu a nadviazali sme odbornú poradenskú činnosť s firmou Obnova.sk. Zároveň nám vyšiel grand z MK SR v sume 200.000 Sk na vlastníka z ktorého sme mohli zaplatiť obnovu záklenku Veľkého Arkiera paláca. Úspechom bolo aj nadviazanie medzinárodnej spolupráce v rámci projektu Culture 2000, kde sa nám podarilo získať peniaze na telefóny, preplatenie cestovného, stravu, benzín – na organizačné zabezpečenie workshopov, seminárov atd. Zároveň sme získali dotáciu z MK SR na vydanie odbornej publikácie s názvom “Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine ” ktorú krstíme 26.mája 2006 na Trenčianskom hrade.To znamená že v roku 2005 sme už pracovali z rozpočtom okolo 900.000 Sk ktoré boli účelovo viazané na konkrétne veci. Projekt Cultura 2000 nám ešte prebieha do konca mesiaca Jún 2006, takže nejaké financie na tento rok máme, ale to neznamená, že sme zaspali na vavrínoch. Podané máme dalšie projekty a samozrejme že sme využili aj tento rok možnosť 2%. Uvidíme či sa nám podarí tento rok minimálne to čo minulý, plán je však viac práce vykonať.
Treba si uvedomiť, že ak sa niekto pustí do záchrany hradu, je to ako keby ste rozbiehali firmu. Začínate z ničoho, ale usilovnou prácou sa môžete vypracovať k úspechu. Či máme uspech my to neviem… Zajtra nemusíme mať ani korunu. Podstatné je sa nezastaviť a nonstop získavať sponzorov a dotácie zo všetkých možných i nemožných zdrojov. -
Ahoj priatelia hradu Lietavského, včera to jest 1.5.2006 sme úspešne okolo šiestej hodiny večernej ukončili Workshop na našom-vašom hrade. Akcia sa podľa nás organizátorov vydarila, urobilo sa kus práce vďaka 30 ľudom, ktorí sa nebáli počasia ( dobre urobili ). Len pre zaujímavosť pomôcť nám prišli z hradov : Lednica, Sklabiňa, Dobrá Voda, Čierny hrad, Oponice (náš Fero) plus slobodný dobrovoľníci z celej republiky. Všetkým zo srdca ďakujem a prajem veľa úspechov na ich hradoch aj v ich osobnom živote ( Ostatný bez hradu ). Škoda že nieje možnosť Vám tu vložiť zopár záberov, určite pohľad na žijúci hrad Lietava by stál zato. Každopádne v čo najkradšom čase, bude reportáž z fotkami z tejto akcie, na http://www.hradlietava.sk v kolónke Akcie 2006. S pozdravom chobi
-
Workshop Apríl 2006 – hrad Lietava
Tohoročné stretnutie hradárov bolo ohrozené zlou predpoveďou počasia, no napriek tomu sa v posledný aprílový víkend stretlo na hrade Lietava 31 dobrovoľníkov, ktorí svojou prácou a obetavosťou, opäť prispeli k záchrane hradu. Všetkým zúčastneným patrí veľké ďakujem.
Piatok 28.apríla 2006
Všetko sa spustilo v piatok ráno, kedy som s kolegom Radom z Martina expedoval terénnym vozidlom Suzuki Samuraj štyri várky vývozu materiálu, poľnej kuchyne, vojenského stanu, pitnej a úžitkovej vody na hrad. Bolo nutné pred príchodom hostí opraviť prírodnú latrínu, osadiť informačné tabule pri Pérenyho bráne a pripraviť hradnú kuchyňu. Na ubytovanie účastníkov sme postavili vojenský stan ( hneď po postavení začalo pršať ) a upratali prvé poschodie veže starej brány, keďže je zatiaľ otvorené a nie všetci cudzí návštevníci si to vedia vážiť. Prvý dobrovoľníci začali prichádzať po 16.hodine. Prešli sme si plánované úseky, kde sme chceli od soboty rána pracovať a zhodnotili sme na daných miestach postup prác.
Sobota 29.apríla 2006
Ráno som v dedine Lietava naložil do auta dvoch pilčíkov ( pilčík -človek čo reže stromy ) aj
s vecami potrebnými na ich prácu a príjemným romantickým naštartovaním motorových píl sme zahájili pracovný deň na hrade. Ľudia sa po ohriatí a naraňajkovaní rozdelili na pracovné úseky. Plánované murovanie kaverny SZ steny paláca pod arkierom sme museli odložiť z dôvodu nestability líca múru a tento úsek bude musieť byť prekonzultovaný zo statikom a metodikom pamiatkového vzdelania, ktorí určia postup prác na danom problémovom mieste. Murovanie sme presunuli k Rondelovej veži, kde sa líce tohto unikátu nachádza v žalostnom stave. Predpríprava murovania si vyžadovala dôkladné vyčistenie kaverny až na základ, motúzom sa určil sklon a zalomenie veže a až potom po navlhčení základu sa mohlo pristúpiť k murovaniu vápennou nastavenou maltou. Malta sa miešala v pomere 10 (lopát piesku) : 4 (lopaty vápna) : 1/2 (kelne cementu). Práca na úseku si vyžadovala trpezlivosť, keďže sa líce veže zatáča do kruhu a do výšky do uhla. Technicky je náročné kontrolovať správnosť murovania a doteraz podobný problém na našom hrade nikto neriešil. Bolo treba hľadať pekné lícové kamene, ktoré autenticky zapadali do vypadaného líca múru veže. Ďalšia skupina ľudí pomáhala pri ťažbe kalamitného smrekového dreva v počte cca 25 stromov. Ich práca spočívala v ťahaní stromov lanom do smeru pádu a odstraňovanie konárov zrezaných stromov. Dosť obtiažna práca bola komplikovaná prudkým terénom. Tretia skupina s pracovným názvom Barcíkovci pracovala v priestore Veľkého rondla pod JV stenou paláca, kde triedili kameň potrebný na stabilizáciu tejto steny. Práce na stabilizácii steny sme začali v októbri 2005 a práve nedostatok správnych kameňov spomaľoval priebeh sanácie.
Triedením kameňa na lícové, malé a guľové sa pripravil materiál podľa kvality na budúce stabilizačné práce. Takto sa ušetril čas murárom, ktorí by boli nútení hľadať vhodné kamene, čo by ich zdržiavalo v konkrétnej práci na stabilizácii steny. Veža starej brány bola ďalším úsekom, kde skupina zručných osádzala zárubňu na prvom poschodí veže. Zárubňu bolo potrebné na začiatku vôbec vytvoriť. K dispozícií mali štyri hranoly z ktorých dva mali rozmery 210x18x9 cm a dva 140x18x9 cm. Chlapi museli konštrukciu zárubne vytvoriť – spojiť, k dispozícií mali aj elektrické stroje (pílu, vŕtačku) napájané cez agregát. Svojou šikovnosťou dokázali vo vodováhe zárubňu vyklínovať a vápennou nastavenou maltou, drobným autentickým kameňom ju aj osadili do interiéru prvého poschodia veže. Piata skupina ľudí pracovala na škárovaní líca piatej brány. Problémové miesto sa nachádzalo nad novou južnou klenbou brány obnovenej v júli 2005.
Stav úseku bol taký, že ložná malta medzi kameňmi bola vyplavená a hrozilo vypadnutie lícových kameňov. Škárovanie je zdĺhavá pedantná práca, pri ktorej je potrebné si miesto najprv vyčistiť od starej sypkej malty a tú hĺbkovo nahradiť novou kvalitnou vápennou maltou. Miesta zásahu musia byť po práci vyčistené a zapatinované, aby po vyschnutí novej malty nesvietili ale zapadali do autentického členenia múru. Všetci účastníci stretnutia si o tretej hodine pochutnali na výbornom guláši, o ktorý sa postarala dvojica výborných kuchárov Andrej & Ľuboš. Práce sme ukončili okolo siedmej hodine a ako naschvál spustil sa výdatný dážď. Nám to však už nevadilo, zapálili sme fakle, otvorili dobré červené víno a spravili si pohodu vo veži a debatovali o veciach hradných i nehradných.Nedeľa 30.apríla 2006
Pokračovalo sa na rozrobených partiách, dokončilo sa obmurovanie zárubne. Partia z hradu Lednica ma iniciovala k školiacemu murovaniu. Tak som ich oko dobrý hostiteľ pozval k lícu veže starej brány, kde sme konzultovali a preberali techniku murovania, študovali charakter muriva a potom svojou prácou prispeli k domurovaniu vypadnutej časti líca steny. Ďalšia partia už voľných ľudí prekopávala priestor spojenia Piatej brány a Veľkého rondla a spracovávali suť na piesok a drobný kameň. Niektorí ľudia odišli v popoludňajších hodinách domov.
Pondelok 1.mája 2006
Dážď nám visel už od rána nad hlavami no spustil sa až okolo 11.hodiny. Dovtedy sme murovali na líci veže starej brány no pre neustávajúci dážď sme museli práce ukončiť a presunúť sa do veže k novo osadenej zárubni, ktorú sme vykefovali od malty a pretreli novým náterom. Potom sme zrušili ohnisko v spodnej časti stredovekého záchodu veže a začali ho vykladať kameňom na sucho. Dôvod je ten, že spodok stredovekého záchodu sa už dlhé roky využíval ako krb a tým sa miesto znehodnocovalo z pamiatkového hľadiska. Ďalší dôvod je zabrániť vzniku požiaru drevenej podlahy. Podarilo sa kameň vyložiť do pol metrovej výšky a bude potrebné túto prácu v budúcnosti čo najskôr dokončiť. Kameň sa v prípade rekonštrukcie spodnej časti veže využije pri murovaní. Akcia napriek neustálemu ohrozeniu dažďom a chladu prebehla hladko bez problémov a spravil sa kus práce na záchrane hradu Lietava.
Priebeh akcie zapísal 6.mája 2006
Výkonný riaditeľ Združenia na záchranu Lietavského hradu
Ľubomír ChobotZúčastnení dobrovoľníci :
ZnZLH – Ľubo, Rado, Ivan, Mišo, Stano, Paľo, Ľuboš z Martina, Ľuboš T., Heretik&spol.
Lednica – Miro, Ľubka, Peter a jeho sestra
Oponice – Fero
Sklabiňa – Svaťo&spol.
Barcíkovci – kolegovia Ivana Barcíka
Skupina historického šermu Diadém
Janko z Čierneho hradu
Dvaja skauti z Dobrej Vody
Pilčíci – Paľo, Vlado
Kuchár – Andrej
Za odbornú verejnosť : Mišo Hrčka, konzervatorske a restauratorske prace, umelecke remesla -
Nezastupiteľné miesto v dejinách nielen Lietavského hradu má bytčiansko-oravská vetva Thurzovcov. Tá dosiahla vrchol v osobe Juraja III.Thurza, ktorý v krajine Uhorsku zastával funkciu palatína – zástupcu kráľa. Poďme však na začiatok éry Thurzovcov…
Viac na adrese:
-
Vážení a milí, kto chcete prísť pomôcť na hrad Lietavský, máte možnosť tento víkend 13-14.mája bude tam partička nás záchranárov. Čo to sa porobí a čo to sa zabaví vo večerných hodinách vo veži starej brány pri fakľovom osvetlení. S pozdravom chobi
P.S. Info na 0905515330
-
Ahoj priatelia hradu Lietava. V sobotu sme sa stretli v hojnom počte 3ks ach jaj ako sme sa len o seba potkýnali. haha Ale spravili sme čo sme plánovali : Opravili sme sedlovú strechu, ktorá nám kapčo zatekala, malo by to zase vydržať aspoň jednu sezónu a hádam na druhý rok ked potiahneme posledné patro Veže starej brány do výšky už dáme na vrch kvalitnú historickú krytinu. Vylepšila sa aj latrína – už nebudú návštevníci hradu “tam kde chodia aj králi sami” rušený pohľadom turistov z kaplnky a pod. Zdvihli sme aj vyloženie krbu kameňom o pol metra a polovica stromov je už vytiahnutá v prvom nádvorí. Tento štvrtok budeme ťahať ďalšie stromy tak hádam to dotiahneme do úspešného záveru a už len zohnať dobrú pílu, kde nám to porežú na potrebné konštrukcie. Ak by ste sa niekto nudili, tak 18.5. 2006 od 17.00 – 20.00 hod hurá na hrad pomôcť stromy ťahať. S pozdravom chobi
-
Su aj nejake fotocky??? :wink:
-
Vážení priatelia hradu Lietava
V dňoch 9. -11. júna 2006 sa koná druhé oficiálne pracovné stretnutie zamerané na odstraňovanie havarijného stavu pamiatky hradu Lietava. Budeme pokračovať v prácach rozrobených aprílovo-májovým Workshopom a plus sa bude pracovať v sanácii Juhovýchodnej steny Thurzového paláca. Vývoz materiálu a pracovného náradia sa uskutoční od piatku rána 9.00 hodiny. Pre nahlásených záujemcov
zabezpečíme:
1.) Pracovné náradie a ochranné pomôcky.
2.) Sobotu aj nedeľu teplé jedlo.
3.) Dodržanie pitného režimu.
4.) Garantujeme množstvo práce.Akcia sa uskutoční v rámci lásky k hradu Lietava, to znamená, že cestovné náklady si musia účastníci uhradiť sami.
Realita je taká, že už nemáme financie na preplácanie cestovného. Každopádne bude hádam aspoň dobré počasie,Ubytovanie vo veži s oknami – takže nebude fučať počas oddychu a spánku.
Teším sa na Vás hradári.
S pozdravom
Ľubomír Chobot – výkonný riaditeľ ZnZLH -
Ahoj priatelia, včera sme opäť ťahali stromy boli sme do pol desiatej večera, bola to fuška vypiť tie tri borovičky po práci. Teším sa na tento víkend 9.-11.júna, že sa opäť stretneme – podľa mojích informácií bude nás cca 20 ks takže bude srandy a roboty kopec. Juj ako hovorí Rado s MT – ” už sa nemôžem dočkať ” S pozdravom chobi
-
Ahojte priatelia. K Lietavskemu hradu mam uplne srdcovy vztah, cely zivot som tam chodil, teraz zial penzista uz nevylezie. Za onych cias sa nic tam neopravovalo, ine casy iny mrav, skoda. Len jedna starostliva otazka: ten hrad je na mizernej skale, zlepencovej. Vydrzi daku dobu, neminie sa vasa praca?
-
Zdravím Vás pane ( dedko )
Veríme že ked doteraz nespadol – tak bude ešte dlho na vrchole skalky stáť. Mali sme tam kontrolu z geologického ústavu, a stav podľa odborníkov je : že bralo je v poriadku. Skaly sa stále síce pohybujú, no starí dobrí stredoveký majstri to vedeli postaviť tak aby to ešte aj nás prežilo. A keby to náhodou spadlo ??? Nezamýšľame sa pri práci na hrade nad touto alternatívou.
Pekný deň Vám praje chobi – šéf partie záchranárov hradu Lietavského.
-
chobi,
nádherné snímky hradu Lietava. -
Este raz dobry den a este jedna otazka na pana Chobota. Na nadvori Liet.hradu bola kedysi vyrubana studna do skaly, priamo na zemi dost nebezpecne, len taky stvorcovy otvor. Bolo vidiet ze sa dole rozsiruje do akehosi priestoru. Nikdy som tam nebol, co je to za podzemna miestnost?
-
Este raz dobry den a este jedna otazka na pana Chobota. Na nadvori Liet.hradu bola kedysi vyrubana studna do skaly, priamo na zemi dost nebezpecne, len taky stvorcovy otvor. Bolo vidiet ze sa dole rozsiruje do akehosi priestoru. Nikdy som tam nebol, co je to za podzemna miestnost?
Odpoviem aj ja. Je to nadrz/studna v sucastnej dobe hlboka cca 3 metre.
-
Tak ako napísal Michal tak studňa sa nachádza na hlavnom nádvorí a dnes má hlbku cca 3m. Otázka znie – Je to naozaj živá studňa čo by mala mať podľa písomných prameňov 104m ??? To z určitosťou nevieme povedať, ale objekt nášho záujmu bol určite zbernou nádržou .
Ako vieme z histórie po celom hrade boli kanály, ktoré zbierali dažďovú vodu, ktorá sa zhromažďovala v studni – alebo v cisterne. Nádherná ukážka siete týchto kanálov je dobre vyditeľná na hrade Fiľakovo.
Dnes využívame priestory studne – cisterny na uskladnenie sudov do ktorých zbierame dažďovú vodu a hasíme do nich vápno.
Log in to reply.