-
Lietavsky hrad
-
Pár vizuálov k tej výške paláca a schodišťovej “vežičky” (a jej strielničky-okienečka) dnes, zač. 20. stor. a koncom 19. stor. …
-
Ak je, tak som ráčil dáku múdrosť podsunúť v príspevku # 419 …. Ak sa teda od vecí-odhalení brapim mne zvestovaných 13.6. niečo “nové” nezistilo …. Ak to stále platí, tak dôvody MS by som tušil … (možno zle :-) ) Tie podľa mojej gebule spočívajú v tom, že zatiaľ nikto nie je schopný z “historických záberov” ani zo zamerania určiť výšku nielen toho otvoru k prevetu, ale ani konečnú výšku hmoty veže-paláca … A ako vidno z môjho šuchtania sa s ceruzou po palieri, aj ja som si len zastrieľal od oka a len podľa výšky rozpadnutej koruny na JZ časti Kinižiovky (podľa zamerania) som nastrelil “konečnú” výšku celého objektu aj so schodišťom cca 1,2 m nad tú strielničku-okienečko schodiskového rizalitu na jeho severnej strane … Ja si môžem dovoliť strieľať od oka … MS nie …
Teda asi takto (som si zastrieľal) …
-
Staršiu Kinižovku veru nemám.
-
A ešte jedna.
-
Jozef, ako som hovoril to tema na dlhu dobu. Je verim za sa este ja toho prestresenia dozijem. A neboj, ked sa chce aj ti indiani sa najdu…
-
Este nieco k tej teme toho nepreklenenneho “OKNA.” Ja samozrejme na hrad a ani k ziadnej podrobnej dokumentacii danej casti hradu nemam, takze som nemohol tusit co tam vlastne povone bolo. Ja som si predstavoval ukoncenie schodiska a jeho prepojenie na hlavny palac asi takto… Asi som sa teda poriadne mylil. Sorry.
-
Zdravím všetkých zainteresovaných. Čo sa týka toho spomínaného otvoru skutočne nejde o okno presvetľujúce schodiskový rizalit ale renesančný prevét vysunutý na drevených konzolách podobný ako na Thurzovom paláci na Oravskom hrade. K tej výške kinižiovky si myslím, že už nebola o moc vyššia ako je južná a západná strana. Na JV strane sme objavili otlačok po venci krovu alebo stropných trámoch, ktoré išli rovnomerne s JV stranou. Uvidíme čo na to povie náš MS.
Tu je foto spomínaného otlačku
-
Drzim Vam palce chlapci ako makate na oprave hradu.
Jozef ty uzasne “cmaras” :) ja by si sadol oproti a pozoroval ta ako carujes s ceruzkou.
Dufam ze sa raz dozijem zastresenia tohto hradu a navratenie mu povodnu krasu akou kedysi obohacoval okolitu sceneriu. Trebalo by to sponzora zo statnych lesov keby priodilili aspon zo 2 kamiony dreva na vytorenie podlazi (podla mna by to ochranilo mur z vnutornej strany a tak by sa nan vplyv prirody este viac spomalil). Amen.
Chlapci mate moj obdiv a raz vam velmi rad pridam ruku k dielu
-
No…ak by si si prečítal aspoň niekoľko príspevkov najmä od Chobota a MS – metodika Lietavského, tak by si zistil, že tvoje dúfanie o zastrešení ostane tak ako u Jozefa len v rovine snov…A štátne lesy neprihodia ano vetvu, keďže s hradom nemajú nič spoločné. Okolitý les na hradnom kopci je majetkom súkromného urbariátu a hrad združenia. A ver tomu, že urbár drevo na hrad nedá len tak, a už vôbec nie “zadarmíko”.
( Nechcem rýpať, len som nepochopil, ako podlažia podlažia chránia múry….strecha – tomu chápem. )
-
Okolo r.1850 prešla pôda z vlastníctva zemepána do vlastníctva rolníkov ktorí na nej pracovali (zemepáni dostali ako náhradu štátne dlhopisy). Zostali však niektoré (zvyčajne najhoršie, neobrábané) časti chotárov. Tie zostali spoločnými s tým, že podľa velkosti výmery vlastnej pôdy mal každý gazda podiel na tých spoločných častiach chotárov (pastviny, skaly, močiare, chrástia) a volajú to urbár. Niektoré tieto časti sa zalesnili. Kto staval drevený domček, narúbal stromy vo svojom lese, kto ho nemal, „urbárnici“ mu z urbárskeho darovali (zo spoločného sa velmi dobre daruje). Urbár vtedy poslúžil „verejnému záujmu“. Dnes je z urbáru uzavretý (lakomý) spolok, ktorého členom (okrem mňa) sa ani nesníva, prečo ich prapradedo mal ten podiel. Dať 30 urbárskych stromov pre hrad by bolo v r.1900 samozrejmosťou. Rado z MT, súkromný urbár mi znie ako súkromný obecný úrad.
-
Origoš sa to volá Pozemkové spoločenstvo lesné a je to samostatne hospodáriaci subjekt s cca 350 členmi ( priemerný vek možno 80 rokov ). Les je ako hospodársky, ťažia tam drevo na predaj. Asi pred 4 rokmi mi ich šéf vysvetľoval, ako to s nimi je. Každopádne, podľa skúseností s nimi z minulosti spred pár rokov a aj z vlaňajška, kedy sa im menilo vedenie by som si dovolil hodne pochybovať o “ochote” rozdávať na hrad drevo. Ale ako som spomínal už vyššie ped pár dňami, na hrade je more iných – vážnejších problémov, ako drevo, zastrešovanie a podobné stavebné záležitosti. Nejdem už o tom kecať, točili by sme sa stále dokolečka. Koniec-koncov, mojou “destináciou” je od vlaňajšej jesene Blatnický hrad. :-)
-
Peknô negatív ostenia portálu na tej “prednej bráne” so slečnami od naj-a … pekne líznutý ako podľa pravítka … a tiež pekne panensky uchované “priedomie” brány … Aj keď sa tam nikdy nevykope v prejazde brány nič, čo by napovedalo, že tam kedysi bola vo vnútri jama pre preklápajúcu sa mostovku padacieho oného … mňa už ani šutrom do hlavy nikto nezlomí vo viere v padací most … a just a just (a na “reťazi”) a bodka :-D.
-
Naj pekné zábery. Nemáš toho viac? Respektíve vo väčšiej kvalite a rozlíšení? Diky. Jozífek mňa tá fotka moc nepresvedčila v prospech padacieho mosta. Ale uvidíme ako povedal slepý!
-
Ani mňa (nepresvedčovala), len ma utvrdila, že moja viera má “titánové” nožiská … :-) Všetka hmota pred bránou je suť … suť … suť …
-
Tipujem, ze 2 schodiky nizsie od slecien je povodna uroven prejazdu, ci ?
Log in to reply.