-
Likvidacia obcianskych zdruzeni
Urcite ste v poslednych dnoch poculi o likvidacnom navrhu zakona o spolkoch. Ak mate dostatocne informacie a ste presvedseny o tom ze chcete proti zakonu zasiahnut podporte hromadnu pripomienku:
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=14125
V súlade s článkom 10 Legislatívnych pravidiel vlády (schválené uznesením vlády SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády SR z 28. septembra 2005 č. 736) predkladáme hromadnú pripomienku k návrhu zákona o spolkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou žiadame stiahnuť návrh zákona ako celok z legislatívneho procesu a nepredkladať ho na rokovanie vlády SR (t.j. z predkladaného návrhu zákona žiadame vypustiť čl. I § 1 až § 29, čl. II až čl. X).
Hromadnú pripomienku považujeme za zásadnú.
V prípade, že Ministerstvo vnútra SR nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.
Oprávnenie zastupovať verejnosť pri rokovaní o pripomienke majú:
Šarlota Pufflerová, Občan a demokracia, ul. 29. augusta 38, 811 09 Bratislava
Eva Kováčechová, Via Iuris, splnomocnená sieťou EKOFÓRUM, Komenského 21,
974 01 Banská Bystrica
Zuzana Szatmáry, Nadácia Charty 77, Staromestská 6/D 811 03 Bratislava
Branislav Mamojka, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím, Vajnorská 1, 831 04 Bratislava
Zuzana Wienk, Aliancia Fair-Play, Páričkova 18, 821 08 Bratislava 2
Marcel Zajac, Centrum pre filantropiu, Kozia 11, 81103 Bratislava
Helena Woleková, Sociofórum, Legionárska 13, 831 04 Bratislava,
Juraj Smatana, Klub Strážov, Nábrežná 999/13, 017 01 Považská Bystrica
Marián Čaučík, Platforma mimovládnych rozvojových organizácií, Miletičová 7, 821 08 Bratislava
Juraj Rizman, Greenepeace, Vančurova 7, 814 99 Bratislava 1
Rastislav Rybanič, Slovenská ornitologická spoločnosť / BirdLife Slovensko, Mlynské Nivy 41, Bratislava
Odôvodnenie:
Navrhujeme, aby bol celý návrh zákona o spolkoch odmietnutý pre rozpor s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V čl. 29 Ústavy SR sa ustanovuje, že „právo slobodne združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.“. Zároveň platí, že výkon tohto práva možno obmedziť „len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.“.
Podobne v čl. 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“) sa ustanovuje právo na slobodu združovať sa s inými, pričom „na výkon týchto práv sa nemôžu uvaliť žiadne obmedzenia okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných“.
Návrh zákona o spolkoch v rozpore s Ústavou SR a s Dohovorom obmedzuje právo slobodne sa združovať, pričom to nie je nevyhnutné nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre ochranu žiadneho z legitímnych cieľov ustanovených v čl. 29 ods. 3 Ústavy SR alebo v čl. 11 ods. 2 Dohovoru (t.j. bezpečnosť štátu, verejná bezpečnosť, ochrana verejného poriadku, predchádzanie trestným činom, ochrana práv a slobôd iných…).
Ústavné právo slobodne sa združovať umožňuje každému založiť subjekt s právnou subjektivitou za účelom spoločného konania, ktorým sa môže sledovať akýchkoľvek cieľ, ktorý nie je v rozpore s ústavou. Právo slobodne sa združovať je základným právom každého, pričom je jeho pôvodným a prirodzeným právom a nie je závislé od udelenia či povolenia tohto práva štátom. Povinnosťou každého demokratického štátu je garantovať slobodu pri združovaní v najväčšej možnej miere tak, aby toto právo podliehalo len takým obmedzeniam, ktoré umožňuje ústava a Dohovor. Tieto obmedzenia musia byť len nevyhnutné a nesmú neprimerane narúšať slobodu konania a aktivitu občanov, ktorá je základným predpokladom existencie demokratického zriadenia. Právo slobodne sa združovať teda nesmie podliehať neprimeraným byrokratickým procedúram, štát nesmie stanovovať povinnosti, ktoré občanov odrádzajú od združovania, znamenajú neprimerané finančné náklady, ktoré ohrozujú existenciu združení, činnosť združenia robia závislú od povolenia štátneho orgánu.
V súvislosti s povinnosťou štátu zabezpečiť nerušený výkon práva slobodne sa združovať, návrh zákona o spolkoch ustanovuje neprimerané obmedzenia tohto práva, a to predovšetkým v nasledovných bodoch:
1.
Zamýšľaná právna úprava predpokladá, že občan môže realizovať svoje združivacie právo byť buď združením v spolku alebo v neziskovej organizácii poskytujúcej verejnoprospešné služby. V zmysle predkladaného návrhu zákona môže spolok vyvíjať činnosť len za účelom vzájomnej prospešnosti svojich členov, pričom mnohé súčasné občianske združenia vykonávajú činnosť na prospech iných subjektov alebo vecí a nielen na vzájomnú prospešnosť svojich členov. Zároveň však tieto združenia neposkytujú verejnoprospešné služby ako ich chápe zákon o neziskových organizáciách. Ide napr. o združenia vykonávajúce monitoring dodržiavania ľudských práv štátnymi orgánmi, sledujúce a monitorujúce stav životného prostredia, združenia zaoberajúce sa analýzou a sledovaním vývoja spoločnosti, pôsobiace pri školách, materské centrá a pod.
Navrhovaný zákon bráni existencii celej veľkej skupiny mimovládnych organizácií, keďže v rozpore s Ústavou a Dohovorom obmedzuje okruh činností, ktoré môžu organizácie realizovať. Vzhľadom na zamýšľanú právnu úpravu mnohé združenia nebudú ani spolkami, ani neziskovými organizáciami poskytujúcimi verejnoprospešné služby, a budú teda musieť nevyhnutne zaniknúť. Osoby, ktoré sa v nich v súčasnosti združujú, tak štát pripraví o ich právo združovať sa.
Takýto postup nie je ničím odôvodnený v demokratickej spoločnosti a nesleduje žiadny z legitímnych cieľov. Obmedzenie činností, ktoré môže mimovládna organizácia vykonávať, nie je nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ani na ochranu verejného poriadku, predchádzanie nepokojom a trestným činom, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.
2.
Ďalšie obmedzovanie ústavného združovacieho práva v súvislosti so samotnými spolkami spočívajú najmä v nasledovných ustanoveniach:
*
ustanovenie, ktoré vylučuje poľovnícke združenia spod pôsobnosti tohto zákona, je neodôvodnené a diskriminačné vo vzťahu k ostatným spolkom.
*faktické nútenie spolkov vyberať od svojich členov členské príspevky je tiež v rozpore so združovacím právom. Existencia či neexistencia členských príspevkov, ich výška, splatnosť a iné podmienky sú výlučne na rozhodnutí členov organizácie. Toto ustanovenie zakladá navyše aj diskriminačnú úpravu vo vzťahu k iným právnickým osobám (napr. politické strany, iné formy mimovládnych organizácií…).
*ustanovenie o vekovom cenze pre všetkých členov prípravného výboru je neodôvodnené a predstavuje diskriminačný zásah do združovacieho práva osôb mladších ako 18 rokov. Pre takéto obmedzenie neexistuje dôvod.
*ustanovenia, ktoré ukladajú neprimerané povinnosti v oblasti hospodárenia spolkov (povinný audit, povinné podvojné účtovníctvo) sú neprimerané, likvidačné a v hrubom rozpore s cit. ustanoveniami čl. 29 Ústavy SR a čl. 11 Dohovoru. Takýmto prísnym ekonomickým opatreniam nepodliehajú ani mnohé obchodné spoločnosti.
*zverejňovanie trvalého pobytu určitých členov spolkov v spojení s ich menom a členstvom v spolku je neprimeraným zásahom do práva na ochranu osobných údajov.
*zákon ukladá neprimerané a likvidačné sankcie (pokuta vo výške 10.000,- Sk, rozpustenie spolku), neadekvátne dôvodu, pre ktorý sú uložené, bez možnosti reálnej obrany zo strany postihovaného spolku. Zákon zakladá neprimeranú a neodôvodnenú kontrolu zo strany štátu.
*povinnosť predkladať každoročne výročnú správu bude pre mnohé spolky so žiadnym alebo minimálnym obratom neprimerane obťažujúca až likvidačná (vzhľadom na následok nepredloženia takejto správy).
*zavádzanie povinného označenia „spolok“ pre všetky organizácie v pôsobnosti navrhovaného zákona je vo vzťahu k zaužívanému, všeobecne akceptovanému a zrozumiteľnému označovaniu zbytočné, spôsobí administratívne problémy a finančú záťaž združeniam, pričom nesleduje žiadny zmysluplný spoločenský cieľ.
Žiadne z vyššie uvedených obmedzení nemožno považovať za obmedzenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, ktoré by zároveň sledovalo niektorý z vymenovaných legitímnych cieľov:
• bezpečnosť štátu,
• ochrana verejného poriadku,
• predchádzanie nepokojom a trestným činom,
• ochrana zdravia alebo morálky, alebo
• ochrana práv a slobôd iných.
V zmysle citovaných ustanovení Ústavy SR a Dohovoru možno výkon združovacieho práva obmedziť len v záujme ochrany uvedených legitímnych cieľov. Každé iné obmedzenie združovacieho práva predstavuje zásah do Ústavou SR a Dohovorom garantovaného združovacieho práva. Navrhované obmedzenia a zásahy do združovacieho práva nie sú ani nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, porušujú zásady proporcionality a rovnakého zaobchádzania (vo vzťahu k poľovníckym združeniam, k politickým stranám, k obchodným spoločnostiam…). Mnohé z nich sú podstatne prísnejšie (a vo vzťahu k organizáciám, ktoré fungujú na báze dobrovoľnosti až likvidačné) ako opatrenia, ktoré sa vzťahujú napr. na obchodné spoločnosti alebo na politické strany.
Vzhľadom na vyššie uvedené žiadame, aby navrhovaný zákon bol odmietnutý pre jeho nesúlad s Ústavou a s Dohovorom.
Log in to reply.