-
Literatúra pre reštaurátorov-amatérov
Dávam do pozornosti literatúru určenú pre záujemcov o amatérske reštaurovanie (prepáč docent).
Jackson, A.- Day, D.: Starožitnosti, ošetřování a opravy. Praha, SLOVART 2005
Ako udržovať, renovovať a opravovať všetko cenné a hodnotné vo vašej domácnosti. Kniha je určená skúseným reštaurátorom-amatérom, ale aj začiatočníkom bez predchádzajúcich skúsenosti. Obsahuje množstvo vynikajúcich rád a postupov pri reštaurovaní nábytku, keramiky a porcelánu, zbraní, hodín, čalúnenia a ďalších. Popisuje materiály a náradie potrebné pri opravách. Postupy sú označené podľa obťažnosti.
Medková, E. – Bohmannová, A.: Starožitný nábytek. Údržba a opravy. Praha, SNTL 1977
Kniha zozmuje s úržbou a opravami starožitného nábytku. Stručne popisuje jednotlivé slohy. Kniha obsahuje praktické návody na opravu a údržbu. Popisuje jednotlivé techniky, potrebné materiály, náradie a množstvo receptov. Kniha je určená širokému okruhu čitateľov. Približuje reštaurátorské remeslo, nie je však učebnicou ani príručkou pre reštaurátorov. Existuje už aj novšie vydanie tejto knihy.
Privítal by som, keby niekto uviedol literatúru o reštaurovaní nábytku štýlu Alt Deutsch.
-
8 odpovede/odpovedí
-
Ku knihám môj názor, pokiaľ oň niekto stojí.
Medkovej kniha je snáď to najlepšie čo vyšlo v celosvetovej produkcii. Mal by ju mať každý, kto sa chce venovať reštaurovaniu dreva a nábytku.
Jacksona mám z roku 1994 a je to typický, anglický, všeobsahujúci receptár, v ktorom sa dočítaš ako reštaurovať hodiny na 9 stranách, doporučí uvolňovať skryté nábytkové spoje “odřezáváním” a možno presvedčí, že kované predmety vyzerajú najlepšie natreté čiernou farbou. Mám takého tucha, že práve táto kniha, i keď to priamo neodporúča, spustila celoslovenské voskovanie dreva. Odporúčal by som opatrnosť a konzultáciu.
Minulý rok som si pre potešenie kúpil veľmi peknú knihu od Billyho Cooka: Restourování a opravy nábytku, 2. vydanie, 2010 (17,15€), ktorá obsahuje množstvo veľmi dobrých nápadov.
Myslím, že špeciálne na reštaurovanie “nábytku štýlu Alt Deutsch” literatúra nejestvuje (ale môžem sa mýliť). To čo je dôležité pri reštaurovaní nábytku určitého obdobia je pochopiť tvorcu, poznať techológiu výroby a konštrukčné zásady. Pokiaľ som trafil, vrelo odporúčam KRAUT, T. – MEYER, F. S.: Die gesamte Möbelschreinerei, 1903, ktorú vydali v reprinte roku 1993. Od roku 1980 do 1993 vydali 18 dotlačí a predpokladám, že vo Viedni sa dá kúpiť. -
docent
O názor vzdelaných, kultúrnych ľudí vždy som mal záujem. Ďakujem.
-
Toho Cooka také doporučuju. Je znát že to psal praktik s bohatými zkušenostmi a zaujetím pro věc. Většina ostatních knih s touto tématikou je plná stokrát omýlaných a často pokroucených popisů složení dřeva, jeho zpracování, zařízení dílny apod. Skutečně přínosné informace pak vydají tak na dvě řádky. 8O
Cook se o těch základech, které si neznalý čtenář může najít jinde, zmíní jen letmo a jde na věc.
Škoda že u nás nevycházejí podobné knihy se zaměřením na středoevropský region. :| -
jirkac
Ďakujem za doporučenie. Už toho Cooka čítam. Je to dobrá kniha. Ďakujem Tebe aj Docentovi, že ste ma na ňu upozornili. Už len pri prelistovaní ma mnohé nápady zaujali. Len s úžasom pozerám na zbierku profilových hoblíkov a závidím Angličanom obchodníkov so širokým výberom dýh, ozdobných čalúnických klincov a iných materiálov. No na druhej strane ma vnútorne upokojil fakt, že aj kráľovský reštaurátor používa PVAC lepidlo, hornú frézu, priamočiaru pílu a iné vymoženosti techniky. Nakoniec tak to robili aj naši predchodcovia.
-
Nedomnívám se že pokud se někdo zabývá opravami a restaurováním nábytku z osmnáctého nebo devatenáctého století, měl by používat jen nářadí z té doby a svítit si petrolejkou. Nevidím nic špatného na použití nejmodernějších zařízení pokud na předmětu nezůstanou patrné stopy po jejich použití ( např. po kotoučové pile). Ale to by dobrý řemeslník neměl dopustit tak jako tak. :roll:
Příklad :
Cybějící prkno ze zad klidně zhotovim na hoblovce ( rychlé a pohodlné) ale potom jeho povrch přehobluju ručně uběrákem ( autentický povrch a vzhled).Mám při tom klidné spaní , protože si myslím že jsem tím tomu kusu neublížil a svou snahou ulehčit si práci ho neznehodnotil.
Jiný případ samozřejmě je pokud někdo obrousí povrch nábytku vibrační bruskou a nechá na povrchu vzniklé kroužky od brusného papíru.
To je ale prostě prasečina a dotyčný je lempl.:evil: -
zatial a urcite este dlho naj. MEDKOVA-BOHMANNOVA,,konkretna a odborna.tie vseobecne na pocet stranok natiahnute reporela-skoda penazi
-
Alt deutsch a seriózna literatúra.
.
Wikipédia https://de.wikipedia.org/wiki/M%C3%B6belstil#Zeitliche_Einordnung_der_M.C3.B6belstile_im_europ.C3.A4ischen_Raum
v tabuľke uvádza Altdeutscher Stil v rokoch 1850 – 1910, medzi Biedermaier a Secesiu.
.
Na http://www.globaldom.sk/?go=clanok2&id=83 sa dočítame že:
“V druhej polovici 19. storočia teda prichádza obdobie obrodenia, a to až do roku 1880.
Známe sú neobarokové, neorenesančné či neorokokové nábytky, ľudovo nazývané aj altdeutschové.”
.
Podobne sa k výrazu Alt Deutsch dostaneme aj na iných, menej dôveryhodných stránkach:
http://www.beyars.com/kunstlexikon/lexikon_332.html
http://www.kulturraumtirol.at/index.php?id=131&type=0&uid=779&cHash=897b471dca
.
V serioznejšej literatúre však pojem Altdeutscher Stil chýba. Anglický a francúzsky autori odvodzujú obdobia od svojich panovníkov a tento pojem neuvádzajú. Ale ani uznávaná Medková v knihe Starožitný nábytok tento pojem vôbec neuvádza. V popise síce píše: “Zmizlo leštené drevo mahagónu a bolo nahradené drevom dubovým, tmavo moreným, z ktorého sa vyrábal nábytok podľa vzorov talianskej renesancie. Výzdobou bola rezba. Nábytok bol po vzore stredoeurópskej renesancie zdobený intarziou. Nikde nechýbali sústružené detaily. Vznikali veľké kredece, mohutné obdĺžnikové stoly s mnohými stoličkami s plocho čalúnenými vyšívanými samätovými alebo koženými polštármi.”
.
Ale samotný pojem Alt deutsch chýba. Podobne je to aj u inej serióznejšej literatúry, či na uvádzaných časových osiach. Je to teda iba ľudový názov a platí iba pre nábytok? Veď aj samotný štýl Biedermaier bol viac menej ľudový názov ako uvádza Medková, po dvoch literárnych viedenských figurkách.
.
Vie na to niekto fundovane odpovedať? -
V antikvariáte som získal za 20 € peknú knihu, podelím sa s jej obsahom.
.
Scottová, D. a kol.: ENCYKLOPÉDIA STAROŽITNOSTÍ, Perfekt, Bratislava, 1995. Preklad z anglického orginálu.
.
V predslove Anthony Coleridge píše:
“Mám veľkú radosť, keď umelecký nábytok skúmam, katalogizujem a píšem o ňom, ale predovšetkým s ním žijem. Takisto sa veľmi rád rozprávam s tými, čo majú rovnakú záľubu, pretože človek sa veľmi rád viac dozvedá o obľúbených veciach, či už je to nábytok, striebro, keramika, sklo, hodiny, alebo orientálne umelecké predmety.
Tým všetkým sa podrobne zaoberá táto prekrásne ilustrovaná encyklopédia. Text je odborný, ale zároveň ľahko zrozumiteľný. Názvy podkapitol sú stručné, ale výstižné a výber ilustrácií je veľmi fundovaný.”
.
Kniha začína tabuľkou období a štýlov. Tabuľka umožňuje približné porovnanie štýlov v krajinách VB a Írsko, USA, Francúzsko, severná Európa, južná Európa, Čína a Japonsko. Škoda len, že kontinentálna Európa nie je podrobnejšie popísaná, ale to u anglických autorov tak býva.
Prvá kapitola hovorí o keramike a porceláne. Je tu historický prehľad, úvod do problematiky hrnčiarstva a porcelánu a obdobia výroby. Čínsky porcelán, japonský, islamské hrnčiarstvo. Európska keramika a anglické keramické výrobky. Kamenina. Meissenský porcelán, francúzsky a britský porcelán. Anglická, európska a americká umelecká keramika.
V druhej kapitole je sklo, benátske nemecké a české sklo. Nápojové sklo, karafy, fľaše a džbány. Brúsené a ryté sklo. Sklo pre domácnosť, tvarované a umelecké sklo.
Tretia kapitola sa zaoberá striebrom. V úvode sú uvedené niektoré punce, žiaľ zas s pohľadu anglických autorov.
Europských puncov je tam málo. Krátky materiál o príboroch. Viac o strieborných miskách, omáčnikoch, košíkoch. Ďalej sú tu svietniky, stolové a dekoratívne predmety a mnohoramenné svietniky. Krátko o podnosoch a tanieroch. Viac o nápojových nádobách, čajových, kávových a čokoládových servisoch. Niečo o dekoratívnom a sakrálnom striebre.
Najrozsiahlejšia je štvrtá kapitola. Hovorí o nábytku. V úvode kapitoly je historický prehľad, tabuľka významných umeleckých stolárov a návrhárov pôsobiacich v obdobiach príslušných slohov, zas však v anglickom duchu. Pomerne veľa priestoru je venovaného sedačkám a stoličkám. Niečo o sofách, laviciach a pohovkách. Ďalej sú tú stoly jedálenské, prístenné, kartárske, čajové a hracie stolíky. Kredence a príborníky. Truhlice, zásuvkové skrine, komody a kabinety. Dosť priestoru je venovanému písacím stolom, knižniciam a písacím kabinetom. Potom sú tú postele, spálňový a iný drobný nábytok prijímacích salónov. Zásteny a zrkadlá. Vidiecký, maľovaný a záhradný nábytok.
Piata najkratšia kapitola je o hodinách. Úvod do problematiky hodín a hodiniek. Sú tu popísané konzolové, kozubové a podlahové hodiny. Cestovné, nástenné a zváštne hodiny. Sériovo vyrábané hodiny 19. storočia. Kapitola končí s vreckovými a náramkovými hodinkami.
Posledná krátka kapitola je o orientálnych výrobkoch. Čínske japonské výrobky s rôznych materiálov, kovu, slonoviny a kostí. Krátko o pekinskom skle.
Log in to reply.