-
Marcelov hrad pri Hrabušiciach
POTULKY PO SPIŠI … A KÚSOK OD NEHO …. # 7
Sedmička je vraj šťastné číslo, tak snáď by som ňou mohol “putovanie” ukončiť :-).
Ako “bodku za správami” – rád by som to zapichol na jednom mieste, ktoré ma tak akosi magneticky na diaľku priťahovalo od detstva … Ono v určitom veku zhliadnuť trilógiu Otakara Vávru = Jan Hus/Jan Žižka/Proti všem a miesto strielačiek na PC (o ktorých sa vtedy nikomu ani nesnívalo) si po škole so zaujatím listovať v dejepise pre 7. ročník ZDŠ z roku 1968 (pre pamätníkov – ten ilustrovaný Radomírom Kolářom) a v lete tráviť občasné prázdniny u babky tam kdesi na dostrel od Veľkých Kostolian, zanechá svoje (aj ideologické :-D) následky … :-) Ak si dobre spomínam, prvé konkrétne detaily o tom mieste som čítal kedysi (“za Husáka”) v Krásach Slovenska. Tuším to bol práve článok o archeologickom výskume na tom mieste pod vedením Bela Pollu … Onedlho sa mi dostala do rúk publikácia Hrady a kaštiele na východnom slovensku (V.v., 1980) od totožného Pollu … A tak sa to nejak postupne nabaľovalo … To miesto, ale bolo pre mňa strašne ďaleko, hoci, pravdu povediac, pri svojej premiére v Slovenskom raji v 1976 som ani netušil, že som bol tak blízko… Až raz, v 2001 roku, som zlanáril family na jednu “šialenú” túru z Čingova do Podlesku, nie prielomom Hornádu, ale pekne z kopca do kopca po žltej cez chrbty masívu zo severu strážiaceho kaňon Hornádu. “Šialenu” pre to, že sme “šľapali” i s vtedy 3-ročným synom … Všetci sa tešili na koniec v Podlesku, len ja jediný na jednu horu pred koncom … Tá bola tým (mojim) hnacím motorom v tom sparne s hromami a bleskami nad Kláštoriskom za chrbtom …:-D
Trošku rozsiahly (osobný) úvod … :-)Najbližšou obcou k tej “hore” sú Hrabušice. S tou “horou – hradom” sú takmer rovesníkmi … Minimálne kostol sv Vavrinca si snáď pamätá na Marcela – stavebníka hradu, ktorý začal stavbu v roku 1241 – teda aspoň ten portál na boku lode by mohol…
Pohľad z južného okraja obce smerom na juh – a vidíme, “čo hľadáme” …
Po prestávke dovi … :-)
-
4 odpovede/odpovedí
-
…čas pohnúť sa ďalej, cesta bude “dlhá a kľukatá” … :-)
V celom miestnom centre turizmu (Podlesok) sa dá naraziť na zmienku o hrade len na centrálnej informačnej tabuli …
… hoci z Podleska je naň najbližšie.
V každom prípade, zabudnutý hrad na “Zelenej hure” je aj v turistickom miestnom značení “zabudnutý” … Na žltej trase od prielomu Hornádu až po Čingov som nevidel jedinú tabuľu informujúcu pocestných, že ten prvý kopec za hrdlom prielomu bol kedysi hradom, z ktorého sa šíril strach až do postelí levočských radných …, hoci turistický chodník vedie naprieč jeho nádvorím.
Tu reálne cesta na hrad začína.
Sútok Hornádu s Veľkou Bielou vodou. Za lávkou doprava po modrej – miestny adrenalín – prechod prielomom Hornádu. Pre hradofanatikov hneď za lávkou strmšie do kopca po žltej. Najprv strmší neskôr pozvolný terén. Po cca 400 metroch ste pod hradným kopcom …Pre orientáciu dôležitá vec. Mal som ju so sebou len v hlave – o to som bol neskôr možno nepresnejší: Pôdorysné a výškové zameranie lokality, spracoval J. Kubičár, T. Svrček, M. Slivka, prekreslil M. Plaček (Encyklopédia slovenských hradov, Plaček+Bóna, Slovart 2007, – ďalej len Encyklopédia)
Legenda – moje “zásahy”:
svetlozelená – prístrešok po výskumníkoch
tmavozelená – približná lokalizácia archeologických sond čitateľných v teréne
žltá – turistický chodník
modrá – skalný blok na hrane terénu na JZ
tmavomodrá šípka – presne lokalizované miesto na fotografii
červená – odhadované miesto na fotografiiChodník na úbočí Zelenej hory. Možno sa kryje s pôvodnou cestou na hrad (ale len chvíľu) …
Medzistupeň vo výstupe na hradnú akropolu. Podľa Encyklopédie val hradiska ľudu púchovskej kultúry z prelomu letopočtov. Napravo priečna sonda valom. Možno už tu začínali prvé obranné stavby (z dreva) bratríckeho Tábora …
Pokračovanie chodníka na hrad.
Vpravo – chodník na konci stúpania prechádza telesom valu – hrádzky z rozpadnutej okružnej hradby. A sme na Marcelovom hrade … -
Chôdzou, od miesta prechodu turistického chodníka valom bývalej hradby doľava po vrchole hrádzky nič konkrétne (v poraste), čo by napovedalo, že sme na dákom hrade, nevidno. O chvíľu sa ale odkrýva čiastočne odlesnená plocha. Do očí padne hneď niekoľko vecí – rozpadnutý kužeľ hradnej veže vklínený do hradby, ktorej spodné lícované murivo je viditeľné po veľkej časti jej obvodu a …
… vpravo od veže na ploche nádvoria provizórny prístrešok … zrejme po “kopáčoch” – výskumníkoch …
Veža pochádza z raného obdobia neukončenej výstavby hradu spomenutým Marcelom. Jej priemer bol 8,3 m (podľa Encyklopédie) resp. 8,4 m (podľa B. Pollu) a bola údajne v spodnej časti bez vnútorného priestoru (ako vidíme i na pôdoryse). V roku 2001 som ale v jej boku z nádvornej strany videl toto …
Či to bolo z vnútra aj lícované si už nepamätám, ale priestor to bol dostatočný aj na bivakovanie (v tom čase slúžil ako úložisko pracovného materiálu pre práve vtedy prebiehajúci ďalší archeologický prieskum hradu). Dnes niet po otvore ani stopy …A ešte k veži …
Pokračovanie nabudúce …
-
Okružná hradba (skôr zarastený násyp, ktorý ukrýva jej zbytky) pokračuje JV smerom od veže po obvode terénnej hrany. Viditeľné murivo sa objavuje po pár metroch z vonkajšej strany v krátkom úseku a potom opäť mizne pod lesným humusom.
Dostávam sa k prvej nezasypanej sonde. Výkop z oboch strán odhaľuje hmotu múru inde ukrytú v násype v celej svojej šírke. Z vonkajšej strany sa sonda stráca v klesajúcom teréne SV strany hradného kopca. Z vnútornej strany pokračuje od hradby v dĺžke niekoľkých metrov a pozvoľne prechádza v dlhú odkrytú plochu povrchu hradného nádvoria, ktorá je plytko odkopaná až na skalné podložie …
Múr mal šírku 2,3 m (Encyklopédia) resp. 2,5 m (Polla). Možno oba údaje sú správne. Meter som nemal …V Encyklopédii sa píše: “Fragmenty stredovekého obvodového múru … v dlhom úseku na východnej strane temena ich odkryl výkop B. Pollu.” Ak vykopal, tak následne zakopal, pretože od sondy až po miesto pôvodnej vstupnej brány na povrch z porastu vystupuje len ledva metrový lícovaný kúsok pred ohybom hrádzky k bráne …
… a zase mizne v zarastenom násype.
Sme pred bránou. Zhodou okolností miestom jej bývalého prejazdu prechádza i turistický chodník na hradné nádvorie. Pôvodná úroveň prejazdu brány bola podstatne nižšie a po archeologickom výkope B. Pollu bola opätovne zasypaná. V dnešnom stave v rozpätí cca 3 metre lemujú chodník zvyšky lícovaných múrov prejazdu (na obrázkoch v smere vstupu na ľavej a na pravej strane).
Ako pôdorys správne interpretuje – od brány na JZ sa stráca v teréne i stopa po hrádzke (vale). Až po vyše 50 metroch je zlom terénu opäť lemovaný terénnou vlnou.
V mieste južného zalomenia pôvodnej hradby sa po dlhom “hluchom” úseku (bez viditeľných zvyškov) opäť vynára z trávy murivo hradby. Tentoraz v podobe pekne zachovaného útržku vnútorného líca. Terén tu už začína prudšie klesať dolu do rokliny prielomu Hornádu. Samotná hmota múru sa v tomto mieste už dávno z vyše 2/3 svojej šírky zosunula dolu kopcom.
Po pár metroch schádzam strmým svahom pod úroveň hrany zlomu terénu. Dostávam sa tak pod veľkú sondu, ktorá doposiaľ odhaľuje z vonkajšej strany najväčšiu odkrytú hmotu muriva hradby (s výrazne rozpadnutým lícom) na celom hrade, odhadom do výšky 2 – 2,5 metra.
SZ smerom od predošlej sondy v línii pôvodnej hradby vidno toto zvláštne miesto. Pôsobí to na mňa ako lícovaný zlom – hrana otvoru (jeho špalety ?) kolmo na priebeh múru. Možno sa ale mýlim …
V prudkom teréne pod líniou pôvodnej hradby smerom na západ vystupuje na povrch jediná väčšia hmota skalného podložia. Hradba prechádzala po jej hornom okraji. Stôp po nej tu však veľa nezostalo …
-
Na nasledovných záberoch sú všetky zvyšné miesta prezrádzajúce na povrchu terénu pôvodnú hradbu …
Po pár metroch po stope obvodovej hradby sa opäť ocitám na mieste, kde som do hradu vstúpil. Okružná púť sa končí.
Temeno hradného nádvoria je až na spomenuté úseky zarastené lesom. Napriek tomu pri pohľade z chodníka na juh sa ako tak dá zhliadnuť väčšia plocha zvažujúceho sa terénu nádvoria.
Stačí privrieť oči a s trochou fantázie človeka obklopí ruch bratríckeho “Tábora” – s erdžaním koní pod prístreškom pri napájadle, s búchaním kladív v kováčskej dielni, dymom z otvorených ohnísk pred zemnicami či zrubmi, s radmi pavéz pri stojanoch na zbroj, s hlučnou vravou začmudených, umastených, páchnucich ozbrojencov okolo suda pri hre s kockami … Pri veku Marcelovho hradu to bola len epizódka ohraničená letopočtami 1453 – 1462 (Polla, Menclová)… inde trošku odlišnými (Encyklopédia). Epizódka, ale pre hrad najvýznamnejšia. Ak by sa ale celá prevádzková doba užívania hradu sčítala dohromady, možno by sa scvrkla do 50 rokov … Marcelov hrad dlhú dobu nechcený a pred zánikom nenávidený …Ešte pohľad na veľkú plochu výskumu…
… malú polozasypanú sondu …
… väčšiu štvorcovú sondu – či skôr jamu po cisterne hneď vedľa prístreška …
… a to je všetko, čo dnes človek uvidí (bez krompáča a lopaty :-D) z hradu na “Zelenej hure”.
Levočania a dopyt okolia po materiáli spolu s časom nám viac nezanechali …Za seba, verím, že sa sem ešte vrátim …
Log in to reply.