-
Materiály používané na zrúcaninách – Ako a prečo?
//// admin ////// —————– Administratorom rozdelena tema. reakcie su ciastocne reakciami na prispevky v teme “Hrady v Madarsku” http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=27471&postdays=0&postorder=asc&start=60 Tema sa zacala delit cca tymto prispevkom (castou) … A ešte kecnem niečo k tým materiálom … Boli tu isté výroky k drevu … Hoci som občas kritický k technologickému purizmu na Lietave a neraz som narazil so svojimi predstavami, som alergický na chválené tu moderné materiály … No možno s citom, by sa dalo, ale ako pán Zavacký v jednej súvislosti naznačil, radšej sa vyhnúť dákej technológii, dákemu materiálu, keď nie je 100%-tná istota, že pri realizácii sa fušerinou, diletantizmom nepoužije správne …. a ja dodávam, obzvlášť ak na Slovensku sa akosi kvalitná robota bežne nepestuje … Ale k drevu, pre mňa je drevo ako interiérovo – exteriérový doplnkový (ku kameňu) prvok (materál) na hradoch ideálny. Moc sa ním pokaziť nedá a pre historickú architektúru je prirodzený … Vždy bol jej súčasťou, tak prečo ho pod heslom modernosti obchádzať/ignorovať/nahrádzať …. Príklad na Lukove. Z toho hradu zostalo ledva 20% hmoty, ale aj tie až smiešne ničotné zbytky sú pekne pre návštevníka “vyzdobené” lávkami, ochodzami z dreva … a hoci to nezodpovedá historickej realite (akoby aj mohlo s ohľadom na stav rozpadu hradu), pôsobí to absolútne kompaktne s tými architektonickými zbytkami …. Všimol som si, že stromy aj u nás rastú …. (no viem, že k ochote treba aj niečo v peňaženke mať, ale ako jeden “klasik” zapustil, kde je vôľa, tam je i cesta …. :-D) . //// admin ////// —————– Kardinál, Vladimíra, (pani kotrusová) Ťa nepodporila, zle si ju pochopil, hovorí o svojvôli murárov, keď povieš trochu cementu, preňho je to betón, lebo “on vie najlepšie čo treba.” Reinhold Messner, pripomenul si mi niečo z mladších liet, je síce chválihodné, že dal zrekonštruovať hrady, ale ja ho aj tak nemám veĺmi rád, bol síce prvý na všetkých štrnástich, ale tie posledné + použitie vrtuľníka… Jerzy Kukuczka, druhý v poradí bol lepší, skoro samé prvovýstupy, zimné výstupy asi najlepší horolezec svojej doby. aspoň my sme ho uznávali viac. Glas un stahl, osobne mi to nevadí, dokonca sa mi to páči, aj keď zrovna priklad ktorý uvádzaš moc nie, ale pýtam sa kde, ale hlavne slováčikovi radšej drevo, čím masívnejšie, tým lepšie, asi vieš prečo. Ibavápno, extrém zľava, tak potom čojaviem počnúc rimanmi, našimi predkami, myslíš si , že to sú “ľavicoví extrémisti”? Pozri si ich stavby, stoja vystavené větru dešti dodnes, pozri sa na naše, po pár desaťtočiach sú s nimi problémy. Učiť sa, áno, ale práve od nich, čo vieme o vápne? TRT. Stačí, keď si prečítaš Hošek, Muk, Omítky historických stavieb, kde naši predkovia, cielene používali rôzne vápna, s rôznym zložením špeciálne z rôznych lomov. Mne nestačí vedieť, že odležané hasené vápno, alebo horúca malta je to fasa, rád by som totižto vedieť aj prečo, prečo na hradoch je jedna malta lepšia, druhá horšia, bolo by toho ešte viac, a to by bola možno aj odpoveď o korunách múrov. Možno by stačilo dočasne tuším 4 roky jednoducho ich niečím prekryť, kým malta nevyzrie. Ale zasa vieme, trebárs aj na Tematíne, že občas čosi “odišlo”, tak to museli zreparovať. Ako spomína Jozef, dobrovoľníci sú fajn, ale ak chceme naozaj niečo zachrániť, bez profíkov to nejde, tí štyria, či koĺkí z obnovy, to ale nevytrhnú. Bolo by toho viac, ale stačí. Inak ten spomínaný dôchodca Jóska je hneď na prvej foto, čo sem dal Peťo, v tej krikľavej zelenej veste. Bol som tam vtedy, ale iba v sobotu, keď bolo ľudí podstatne viac, toto je foto z nedele.//// admin ////// —————–
Administratorom rozdelena tema. reakcie su ciastocne reakciami na prispevky v teme “Hrady v Madarsku”
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=27471&postdays=0&postorder=asc&start=60Tema sa zacala delit cca tymto prispevkom (castou)
…
A ešte kecnem niečo k tým materiálom … Boli tu isté výroky k drevu … Hoci som občas kritický k technologickému purizmu na Lietave a neraz som narazil so svojimi predstavami, som alergický na chválené tu moderné materiály … No možno s citom, by sa dalo, ale ako pán Zavacký v jednej súvislosti naznačil, radšej sa vyhnúť dákej technológii, dákemu materiálu, keď nie je 100%-tná istota, že pri realizácii sa fušerinou, diletantizmom nepoužije správne …. a ja dodávam, obzvlášť ak na Slovensku sa akosi kvalitná robota bežne nepestuje … Ale k drevu, pre mňa je drevo ako interiérovo – exteriérový doplnkový (ku kameňu) prvok (materál) na hradoch ideálny. Moc sa ním pokaziť nedá a pre historickú architektúru je prirodzený … Vždy bol jej súčasťou, tak prečo ho pod heslom modernosti obchádzať/ignorovať/nahrádzať ….
Príklad na Lukove. Z toho hradu zostalo ledva 20% hmoty, ale aj tie až smiešne ničotné zbytky sú pekne pre návštevníka “vyzdobené” lávkami, ochodzami z dreva … a hoci to nezodpovedá historickej realite (akoby aj mohlo s ohľadom na stav rozpadu hradu), pôsobí to absolútne kompaktne s tými architektonickými zbytkami …. Všimol som si, že stromy aj u nás rastú …. (no viem, že k ochote treba aj niečo v peňaženke mať, ale ako jeden “klasik” zapustil, kde je vôľa, tam je i cesta …. :-D) .//// admin ////// —————–
Kardinál,
Vladimíra, (pani kotrusová) Ťa nepodporila, zle si ju pochopil, hovorí o svojvôli murárov, keď povieš trochu cementu, preňho je to betón, lebo “on vie najlepšie čo treba.”
Reinhold Messner, pripomenul si mi niečo z mladších liet, je síce chválihodné, že dal zrekonštruovať hrady, ale ja ho aj tak nemám veĺmi rád, bol síce prvý na všetkých štrnástich, ale tie posledné + použitie vrtuľníka…
Jerzy Kukuczka, druhý v poradí bol lepší, skoro samé prvovýstupy, zimné výstupy asi najlepší horolezec svojej doby. aspoň my sme ho uznávali viac.
Glas un stahl, osobne mi to nevadí, dokonca sa mi to páči, aj keď zrovna priklad ktorý uvádzaš moc nie, ale pýtam sa kde, ale hlavne slováčikovi radšej drevo, čím masívnejšie, tým lepšie, asi vieš prečo.
Ibavápno, extrém zľava, tak potom čojaviem počnúc rimanmi, našimi predkami, myslíš si , že to sú “ľavicoví extrémisti”? Pozri si ich stavby, stoja vystavené větru dešti dodnes, pozri sa na naše, po pár desaťtočiach sú s nimi problémy.
Učiť sa, áno, ale práve od nich, čo vieme o vápne? TRT. Stačí, keď si prečítaš Hošek, Muk,
Omítky historických stavieb, kde naši predkovia, cielene používali rôzne vápna, s rôznym zložením špeciálne z rôznych lomov.
Mne nestačí vedieť, že odležané hasené vápno, alebo horúca malta je to fasa, rád by som totižto vedieť aj prečo, prečo na hradoch je jedna malta lepšia, druhá horšia, bolo by toho ešte viac, a to by bola možno aj odpoveď o korunách múrov. Možno by stačilo dočasne tuším 4 roky jednoducho ich niečím prekryť, kým malta nevyzrie. Ale zasa vieme, trebárs aj na Tematíne, že občas čosi “odišlo”, tak to museli zreparovať.
Ako spomína Jozef, dobrovoľníci sú fajn, ale ak chceme naozaj niečo zachrániť, bez profíkov to nejde, tí štyria, či koĺkí z obnovy, to ale nevytrhnú.
Bolo by toho viac, ale stačí.
Inak ten spomínaný dôchodca Jóska je hneď na prvej foto, čo sem dal Peťo, v tej krikľavej zelenej veste. Bol som tam vtedy, ale iba v sobotu, keď bolo ľudí podstatne viac, toto je foto z nedele. -
57 odpovede/odpovedí
-
Vlčkovi.
Ďakujem za peknú, slušnú odpoveď, k veci. To sa mi páči, lebo oslovený má písať tak,že aj keď nesúhlasí, odpovie slušne.
K tej malte: aj ja som včera na vstupnej bašte hradu obdivoval, ako dlho sa tam drží omietka, a chcel by som od odborníkov vedieť, či je to iba vápno-piesok-voda, alebo do toho niečo pridali.Dobre hovoríš, vlčik, že sú rôzne druhy mált, že sa asi prekrývali, aby dozreli. Určite už stredovekí majstri si všimli, že inú maltu stačí dať na viazanie kameňov, a inú na boky, kde bude stekať voda, a inú na korunu, kde bude voda +slnko+mráz+vegetácia+…
A teraz odborníci by mali povedať, že po vymurovaní výškového metra múrov s čistou ibavápennou maltou možu majstri (trebárs Chobi) do poslednej varechy naliať deci nejakej kvapaliny, aby vyrobil hladkú silnú odolnú mrazuvzdornú, nepukavú, povrchovú vylepšenú maltu. Ja naozaj nebojujem proti Ibavápennej malte, ja ju ako handlager vyťahujem murárom po vedrách, celé miešačky, ale na tú korunu, na tých pár posledných vrchných kameňov chcem niečo lepšie, lebo gazdovský rozum mi hovorí, že aj v 15.storočí to tak asi ten stredoveký maník robil. Či tam dával býčiu krv, odvar – výluh z hovädzích koží či kopýt, alebo blivajz z nechtíka či puškvorca, neviem, ale tú vrchnú maltu obohacoval, teda podľa mňa.Tu by som rád vedel od fachmanov, ktorých si vážim a osobne ich poznám, aby tu do tejto diskusie napísali, čo to bolo.Nič viac, nič menej.
Možno zistíme v chem. laboratóriách, že dnešné chem.prídavné “lepidlá či nastavovadlá, polymerické plastifikátory či živice” dovolené používať pri opravách stredovekých murív sú vlastne iba modernejšie chemikálie, ktoré sa používali v stredoveku.Možno ten istý chem.vzorec, len teraz vyrobené vo fabrike, a v minulosti dlhoročným overovaním v praxi vyskúšaný odvar z kotlíka…
Toľko k tejto téme, naozaj ma berte iba ako zvedavca, ktorý chce vedieť viac. Ibavápennú maltu budem naďalej vyrábať a vyťahovať pomocou čigy na lešenie, včera sme pripravili 2 barely pekne odležaného vápna. Teším sa na sobotu…
Mám maltu rád.Veľmi rád.
Ešte k tomu Rainimu Messnerovi:Ja si ho vážim nielen ako horolezca (verím, že Kukuczka alebo Bukrejev boli lepší), ale pre mňa je dôležitejší aj ako človek, ktorý sa postavil voči propagande “múdrych doktorov”, ktorí mu predpovedali smrť bez kyslíkovej masky. Tá ohromná sila, keď si naložil ľahký batoh, kus lana a cepín, a išiel. Sám. A hlavne po tej úvodnej nehode, keď spadol do trhliny, zachránil ho malý výstupok ľadu…Psychicky sa nezložil, všetko postavil na prvom a druhom a treťom malom pohybe, a postupne sa z trhliny vyškriabal a potom už vyjsť na vrchol nebol problém. Tú silu – psychické víťazstvo – získal v tej trhline.Preto sú jeho knihy doporučenou literatúrou aj pre psychológov, hlavne pre situácie v extrémnych situáciách. Sám som jaskyniar, jeho skúsenosti hlavne z psychiky mi dosť pomohli, aby som sa z extrémnych situácií dostal. Preto mne neide iba o Reiniho horolezectvo, ale o komplexného človeka Rainiho.
Aj ten Sigmundskron je symbol. Viac si prečítajte na internete.
S priateľským pozdravom
milovník malty Kardinál -
K Milanovej úvahe o prekrytí korún múrov na “dozretie”, isto si i on všimol, že túto metódu pokusne aplikujú na Uhrovci. Nevyzerá to síce vábne, ale myslím si, že niečo na tom bude … Na Lietave sa niečo podobné neaplikuje… a ako som počul od fachmanov miestnych murárskych, i oni sami konštatujú, že niektoré ich murárske zásahy degenerujú už po roku (napr. na donjone) … Preberajú sa “u nás” skôr mačiny (trávy) alebo ílovité prekrytia… Na “novej” atike sa skúša trávový prekryv, ale na ledva pol šírkového metra múru neviem či sa to dlhodobo uchytí … Skôr sa počita vďaka jednoduchej prístupnosti s permanentnou starostlivosťou. Ako laik ale musím konštatovať (dúfam, že som pochopil, čo som prečítal), že v publikácii “Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine” (ZnZLH 2006) sa ochrana maltového muriva v dlhšom horizonte po vymurovaní nezdôrazňuje, skôr sa tam klimatická vlhkosť po vytvrdnutí malty berie ako fakt prirodzeného spolužitia… Jediná odporúčaná ochrana pred dažďom je uvedená v súvislosti s vymývaním čerstvej malty krátko po vymurovaní …
-
odporucam nastolit problem na novembrovej konferencii o vyskume a obnove hradnej architektury … viem si predstavit, aby ulohu zameranu na ziskanie informacii o zlozeni malt a kamena vsetkych hradov (minimalne vsak tych v prave prebiehajucej obnove) riesilo chemicko-technologicke oddelenie PU SR v statnom grante … vyskumna uloha s cielom aplikacie postulatov ratifikovanej Benatskej charty pri zainteresovani vlady, MK a samosprav … som naivna :-) , ale hradov nie je tolko, aby sa napr. aspon dumpingovymi cenami nemohlo vyjst v ustrety “snazivcom” … mal by to byt v kazdom pripade zaujem statnej spravy ako podklad k stanovovaniu metodiky … pri pamiatkostavacky “zabetonovanych” hradoch mozno postupovat selektivne, ale ruiny …uz neviglasujme :-(
-
Súhlasím s pani Kotrusovou, aby sa vypracovalo doporučenie, aké vápno sa doporučuje pre samostatný druh kameňa.
Pretože vápno sa dá vypáliť z mnohých druhov vápencov:z gutensteinského vápenca, z dolomitického vápenca (a bude mať viac horčíka), ba blízko Dukly v Poľsku pálili vápno aj z penovca (prvej fázy travertínu), a samozrejme každý typ suroviny dáva iný typ vápna s rôznymi vlastnosťami. Niektoré vápnno je takto vhodnejšie na povrchové uzavretie koruny hradieb, možno do takej miery, že netreba do neho už nič pridávať.
Knihu Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine samozrejme mám, v čase vydania bolo jej vydanie určite mimoriadnym počinom, ale už si táto kniha pýta pokračovanie…
Ďalej sa prihováram za to, aby bolo doporučené pre každý hrad,pre každý typ kameňa,z ktorého je tento hrad postavený, s akým materiálom-vápnom sa má pracovať. Lebo na andezit sa možno viac hodí vápno z Gombaseku a na kremenec viac vápno z Margecian. To som iba tipol,verím, že výskum prinesie exaktné výsledky.A čo dať na pieskovcové prvky?
V minulosti bolo plno vápeniek,dedinských, malých i väčších.Teraz je ich pár, obrovských veľkovýrobní…Aj správny výber vápenky a druhu vápna by mohol hradológom pomôcť.
Takže nakoniec môjho príspevku držím palce pamiatkárom a odborníkom od fachu, aby v laboratóriách vyskúmali nové praktické poznatky, dali to na papier napr. v rámci grantu, aby sme na Slovensku lepšie a viac muriva na našich hradoch.
Kardinál
priateľ hradov -
Ďalej sa prihováram za to, aby bolo doporučené pre každý hrad,pre každý typ kameňa,z ktorého je tento hrad postavený, s akým materiálom-vápnom sa má pracovať. Lebo na andezit sa možno viac hodí vápno z Gombaseku a na kremenec viac vápno z Margecian. To som iba tipol,verím, že výskum prinesie exaktné výsledky.A čo dať na pieskovcové prvky?
Idelnym stavom je palit si vapno z lokalnych surovin priamo pri stavbe. Z pohladu metodiky… Z pohladu technologie je fajn pouzivat vapenne malty a vpodstate je jedno o ake vapno ide, pokial z neho jeho hydraulicke vlastnosti nerobia material pribuzny cementu. Ako pisal vlcik-tlcik, ide skor o pridavanie cementu. Ja niesom fanusik tychto aditiv hlavne koli tomu ze to nasledne sklzne do zivelneho nadstavovania malt. Skor by sa jasne malo definovat kolko cementu pouzit pre ktoru zrucaninu a pre ktory typ murovacieho kamena. Z hradu Filakovo kde je vyslovene mizerny murovaci material – tuf, mame dobre skusenosti s cistou vapennou maltou ktora za roky ziskala vybornu tvrdost a sudrznost prave na korunach muriv. Tu jer vsak ina klima ako napr. na Likave ci Lietave. Dalsou otazkou zostava priprava malt a nasledne osetrovanie malt. Myslim si ze tento postup je dolezitejsi ako pridanie aditiv.
Kazdopadne sa chystam na tochtorocnu konferenciu o historickych maltach v Prahe. http://www.itam.cas.cz/hmc2010/index.php
Pred dvoma rokmi v Lisabone – http://hmc08.lnec.pt/english/index.htmlNaslende sa vam pokusim zreferovat poznatky, ktore som ziskal.
Tiez pripravujem za Spolocnost pre pamiatky grant na MKCR SR ktory by sa mal venovat dlhodobemu vplyvu poveternosti na skarovania a koruny torzalnej architektury. S aplikaciou na niektore slovenske zrucaniny. Ked ma niekto chut pridat sa, kludne mi napiste.
Na zaver vas chcem poziadat o radu od ktoreho prispevku by som mal a ci vobec tuto temu rozdelit do novej. Nakolko uz nejde iba o hrady v HU.
-
Teší ma záujem, ktorý som trošku vyvolal svojou zvedavosťou.
Len pripomínam, že páleniu vápna na východnom Slovensku sa venoval jeden dlhší príspevok v zborníku Nové Obzory, ktorý ako ročenku vydávalo Múzeum SRR v Prešove.Možno by to pomohlo pri výskume mált pre hrady na východnom Slovensku, ale ten príspevok asi fachmani poznajú…Sú tam popísané resp. vymenované lokality, ktoré boli miestnymi zdrojmi, a netreba ich nanovo vyhľadávať v teréne…
Pri praktickom výskume ponúkam svoje znalosti krajiny, ktorú dosť dobre poznám. Podľa rozprávania v teréne od ľudí, podľa tradícií viem, odkiaľ pochádzali murári, ktorý “náš” hrad murovali resp. opravovali.Takže viem, ktoré zdroje vápenca (dolomitu, vápenca z bradlového pásma…) asi používali, teraz to treba v praxi potvrdiť a samozrejme aj dokázať, že na zachovanej korune múra je vápno z lokality X a pri bežnom múre resp. omietke sa viac osvedčilo vápno z lokality Z. Blízko zdrojov vápna boli asi aj murári, lebo jedno s druhým súvisí…
Určite na východ nevozili vápno z Rohožníka, to mi je jasné…:)
A ešte ďakujem tejto stránke za upozornenie na príspevok – dipl.prácu o sanácii sôch v pieskovcoch pri Liběchove (Václav Levý). Idem si pozrieť na miesto činu, ako sa prejavuje vápenné mlieko na pieskovci…Aby pieskovec dlhšie vydržal.
Takže sa tešíme na referencie a poznatky z Prahy,harp.
Kardinál -
Ospravedlňujem sa za drzosť, že budem mimo témy, samozrejme Vás chválim za prínosnú, rozumnú komunikáciu, ale pre mňa je teraz dôležitá Kardinálova zmienka o tom článku tu na obnove
A ešte ďakujem tejto stránke za upozornenie na príspevok – dipl.prácu o sanácii sôch v pieskovcoch pri Liběchove (Václav Levý). Idem si pozrieť na miesto činu, ako sa prejavuje vápenné mlieko na pieskovci…Aby pieskovec dlhšie vydržal.
Takže sa tešíme na referencie a poznatky z Prahy,harp.
Kardinál.
Veľmi by ste ma potešili, ak by sem niekto pastol odkaz na ten článok, ak Vás vo svojej lenivosti môžem požiadať, ale ušetrí mi to čas, ak to nebudem musieť zhánať po celej obnova.sk. :)
Ďakujem preveľmi -
Pre Porsenu:
Na stránke Obnovy v Diskusii si nájdi Reštaurovanie a konzervovanie, a v tomto “chlieviku” si nájdi podchlievik: Doplňanie pieskovca. A druhý príspevok mazoslava z 3.8.2010 je tá diplomová práca, je to vo formáte pdf, má to 105 strán.
Teším sa na realitu, reálne pamiatky, ale asi ten študent nemá pravdu vo všetkom, sú aj názory (p.Vokolek), že sa V.Levému pripisujú sochy resp. kamenárske diela, ktoré neurobil. Ale ja nie som odborník, to nech preveria miestni znalci…
Príjemné čítanie, je to fakt dobré.
Nováčik na obnove
Kardinál -
Ďakujem pekne :) a keďže obnova vyžaduje aspoň 35 znakov tak pridám ešte jeden smajl :D
-
Hm – ak sa nemýlim, tak v čase výstavby hradu rátali zo zastrešením, takže úvaha, či nedali niečo do malty na korunu múru, aby vydžala vplyv poveternosti sú trochu odvážne…
…skôr si dali viac záležať v ukladaní kameňa, aby bola koruna pevnejšia (kvôli kotveniu strechy) a jadro múru mohli trochu odfláknuť – však to tam nevidno (robotníci sa nemenia) :lol:
…aj na Čabradi máme neskutočne pevné koruny múrov (3. brána, bastión), kde už vyše 100rokov odoláva koruna vo vzduchu, keď sa murivo pod ňou stratilo… ale či to je maltou, si neodvážim povedať.
Akurát sme dumali nad tým, kde by v okolí mohli byť najbližšie ložiská vápenca…lebo voziť to cez 20km bolo dosť náročné na logistiku v časoch ohrozenia turkami či povstaniami…Každopádne poznatok od nás je taký, že čokoľvek dáme do malty (hydrát, nehasené, hlinu…) je pevnejšie, ako to čo sa muruje… hlavne vonkajšie opevnenie je stavané narýchlo z riečnych okruhliakov a dosť nekvalitne – vidno, že mali naponáhlo (aj opravy po dobíjaní sú odfláknuté)
-
peterg tu v pôvodnej téme načrtol svoje predstavy prečo sú “cudzie” hrady v lepšom stave (aj ako ruiny) než tie “naše” (myslím, že myslel tými cudzími najmä tie “západné” )…
Z môjho pohľadu tu hrá rolu i fakt, že u nás (i v blízkom okolí) prevláda od vzniku hradnej architektúry používanie lomového kameňa pri murovaní. Kvalitné murivo (najmä románske, ale samozrejme i gotické) vymurované z tesaných kvádrov sa u nás takmer nevyskytuje (priznám sa, že ani neviem príklad na tuzemské výnimky, veď kde máme na Slovensku takú kvalitu, aká je trebárs na hrade Kost)… Samozrejme, že to bolo ovplyvnené aj neskorším horizontom výstavby hradov u nás, kvalitou dostupných hornín, no a (ako je už tradíciou) tiež ekonomickými pomermi stavebníkov … Dáke stavbárske huty sú na našom území skôr raritou … Kvalita ale šla s dobou dolu kopcom i pri lomovom murive … Obranné stavby v búrlivom období najmä 16. – 17. stor. sú toho dôkazom. V kvalite mált to bolo takmer identicky … Gotické malty sú o niečom inom, než renesančné, o barokových nehovoriac … Časová tieseň a hektické pomery v období tureckého ohrozenia kvalite nepriali … Ako príklad stačí “poštudovať” z akého hlinitého “humusu” je vymurované prvé nádvorie na Lietave (múr “nárekov”, prvá brána). Na povrchu pôvodná malta vyzerá ako malta, stačí odlúpiť 1-2 cm do hĺbky a z malty je odrazu hlinitý maglajz, ktorý sa sype na dotyk …
No a k tým korunám ešte, je fakt, ako poznamenal Bacil, že malta v murive roky zrela pod strechami, ale na druhej strane do začiatku 15. stor. stavali hradby prevažne nezastrešené (tam to zrejme tá kvalita murárčiny i mált navzájom “kompenzovali”) … -
Neviem prečo, ale vo všeobecnosti sa tu hovorí iba o vzdušnom vápne a jeho odležanej forme, hydroxide, prípadne o horúcej malte, ale o hydraulickom ani slovo (teda na Slovensku, na rozdiel od bratov Čechov), možno preto, že sa už nevyrába a možno ani nevyrábalo, (zatiaľ neviem).
Pritom už v dávnej, aj nedávnej minulosti, sa jeho dobré vlastnosti využívali, napríklad aj pri priamom kontakte s vodou, prístavné hrádze, budovy.
Možno by bolo riešením, keď sa už hydraulické vápno nevyrába, si vyrobiť maltu s hydraulickými vlastnosťami, a to
a) buď pridaním tehlového prachu, drvy, antuky do maltovej zmesi
b) pridaním metakaolínu, vo forme Mefisto
c) prípadne iné hydraulické zmesi
Nie je to môj výmýsel, o väčšej odolnosti voči poveternostným vplyvom, aj menšej nasiakavosti hydraulických mált hovoria všetci poprední českí „maltológovia a maltologičky“, tak prečo to neskúsiť, trebárs na korune múru._________________
Prečo malta? Skúste si odkopať cca 750 ročný neskororománsky, alebo ranogotický múr, tresnite doň celou silou krompáčom (samozrejme do jadra, nie líca), Stará a Nová pevnosť v Komárne, ….. preto…Hydralicke vapno – vapno s hydraulickymi vlastnostami sa pouziva pre konzervaciu zrucanin v kulturnej krajine uz pomerne davno. Sam som videl niekolko realizacii a vysledok bol fajn. Nebudem tu spominat aspekt pouzitia tradicneho a lokalneho materialu, nakolko to nie je v plnom konzervacnom behu mozne z casovych a kapacitnych dovodov (palenie vapna). Dovolim si vsak tvrdit, ze hydraulicke vapno je iba polovica uspechu, druhou je dobry remeselnik a dobre spracovanie.
Co sa tyka hydraulickych vlastnosti pre sumarizaciu uvediem ze ich moze mat pojivo
– “zabudovane”: hydraulicke vapno, cement
– vytvorene aditivom: pucolan, metakaolin, tehla, tuf…Pre konzevaciu koruny a dobro lica pod nou je podla mna najvhodnejsie… o tom vsak neskor, idem obzerat historicke murivo v realnom dome.
:)
-
Konečne po dlhej dlhej dobe som tu a idem prispieť do besedy o materiáloch na hradoch. Väčšina komentárov je okolo mált a vápna, čo je na dlhú debatu, ale po tohtoročnej sezóne na Lietave a pozorovaní našich prác za posledných 5 rokov som dospel k tomuto : JEDNOZNAČNE sa treba podstatne viac, povedal by som na 95% sústrediť na remeselné spracovanie, či už kameňa, alebo malty. Aj so Šnúrkom sme o tom dali reč, že musíme si dať veľmi záležať na kvalite pieskov, vápna, opracovania kameňa a v neposlednej rade aj na kvalitu samotného murovania. Z odstupom času sme si na Lietave všimli, že je evidentný rozdiel v kvalite špár podľa toho, aký piesok sme používali – myslím jeho čistotu a zdroj na hrade, keďže používame sutinu a posledné dva roky miešanú v rôznych pomeroch s čisto novým pieskom. Kvalita mált sa tento rok hodne odrazila od kvality (resp. nekvality) vápna, ktoré sme mali k dispozícií. Čo sa týka povrchovej konečnej úpravy korún múrov, tierž testujeme niekoľko spôsobov : kompaktné zatrávňovanie trávou “čo lúka dala”, zadrňovaním suchomilnými trávami, geotextíliou zakrytou trávou po tekuté sklo nanesené na korunu.
V niekoľkých prípadoch sme použili aj drevené preklady pri riešení statiky. Drevo sme ničím neošetrili a šlo o dubové foršne. V jednom prípade bola použitá obyčajná smreková lata, ktorej dávam ešte tak 3-4 roky života a murivo nad ňou ju preborí a zásah bude treba opakovať…Budúci rok budeme dávať preklady aj z exteriéru prvej brány do dvoch okien – teším sa na to. Takže ak treba použiť drevo ako stavebný materál hkavne ako nosný prvok muriva, jednoznačne dub, ale videl som už aj napr. agát…
Takže asi toľko. Zhrnul by som to jednoducho a stručne – treba uprednostniť kvalitu ( práce, materálov…) pred kvantitou. Aby sme o pár rokov neopravovali opravované a nestavali lešenia dokola na tých istých miestach… -
Aj so Šnúrkom sme o tom dali reč, že musíme si dať veľmi záležať na kvalite pieskov, vápna, opracovania kameňa a v neposlednej rade aj na kvalitu samotného murovania.
Díky Rado, povedal si to presne, k takémuto niečomu som sa chcel opatrne dopracovať obkľukou.
Teraz by som sa chcel ešte vrátiť k Bacilovi a Kardinálovi. Je jasné, že niektoré časti hradu boli prestrešené, ale nie všetky. Koruny múrov nemuseli byť vymurované z extra vápna, stačilo aj to, ktoré používali.
Na obrázku vidíte predprseň a ochodzu obvodovej hradby Starého Zvolena, ešte zachovaná románska omietka, bola aj na pochôdznej časti ochodze, bohužiaľ po viac ako desiatich rokoch sa už rozpadla.
Práve pri tejto ochodze, a vidiac kúsky liatej, či akej maltovej podlahy na Lietave mi napadlo, že asi nečakali cca 70 dní kým vytvrdne, ale zrejme použili niečo na urýchlenie tvrdnutia. Čo neviem, ale bola asi dosť odolná, tak prečo ju nepoužiť ako pojivo do koruny múru. -
Zabudol som povedať, že murivo bolo omietané, v Čechách vo veľa prípadoch (skôr viac, ako menej), hydraulickou maltou, na Slovensku neviem, ale rád by som sa dozvedel.
Kúsky tehly v omietke. Objekt tzv. csiga, Szádvár (HU)
Log in to reply.