-
Materiály používané na zrúcaninách – Ako a prečo?
-
Keď som podrobnejšie obkukoval práve tie kúsky liatej malty, čo boli vylámané z podláh v podkovitej bašte a porovnal s kusmy opadaných omietok alebo ložnej malty, bolo to úplne odlišné. Hrubá omietka a ložná malta hlavne obsahuje množstvo doslova štrku rôznej frakcie. Buď to bol tak hrubý piesok, alebo predpokladám, že to boli aj kusy vápenca, čo sa pri pálení nevypálil dokonale. Alebo naopak, máme v malte aj kusy síce vypáleného vápna, ale nerozmiešaného, takže pekne vidno kúsky vápenných hrudiek. K tým kusom podláh : štruktúra malty je podstatne jemnejšia, zrejme bol piesok na tieto podlahy preosievaný na jemno a žiadne kusy nerozmiešaného vápna som tam nevidel, len také možno veľkosti hrachu. Povrch je krásne vyhladený a tesne pod vrchnou malovkou podlahy je malta veľmi jemnučká. Nedávno som pozeral reláciu Chalupa je hra na ČT 1 – Prázdninové návraty, kde chlapík robil podlahu v prístavbe síce z hliny, ale zaujímavá bola práve povrchová úprava. Napúšťal to rôznymi látkami, dokonca použil močovku na leštenie a do hliny primiešaval tiež nejaké trusy zvierat…Matne si spomínam aj na popol ešte… 8O Výsledný efekt bol perfektný, podlaha lesklá a tvrdá, oderu odolná a do značnej miery aj poškodeniu vody odolná. No čumel som jak….jak Harp teraz čumí, že po mesiacoch ma tu vidí :lol: :lol: :lol: – a ešte sa to aj rýmuje :P
Pravdepodobne my už niečo také robiť nebudeme na hradoch, ale ja osobne si už pomaličky sumarizujem takéto veci, čo chcem aplikovať vo vlastnom domci…Keď tak nad tým premýšľam, mám na tvári úsmev, koľko kdejakej chémie špičkovej vymýšľame a pritom pred stovkami rokov už ľudia poznali čo ako ošetriť – a použili prírodne dostupné materiály, vštne takých vecí, ako močovka či trus…A ako aj na hrade vidím, prežilo to stovky rokov! To len dnes sa mi tak vidí, že si potrebujeme dokazovať, aký sme múdri a dokonalí – tak znovu “objavujeme”, čo už dávno bolo objavené…Len predajom popola, drvenej tehly, alebo močovky sa asi nedajú zarobiť milióny… -
Som uplny laik a priznam sa nemam o veci extra predstavu, ale sem-tam nad tym uvazujem…
Napriklad malta a nas vapenec na Tematine. Je vseobecne zname, ze vapenec pri kontakte s dazdovou vodou oxiduje a tak uvolnuje COcko…ak sa nemylim tak ked malta tvrdne tak z ovzdusia strhava COcko. Takze “jestli se znovu nemylim” vlhkost v mure pri procese tuhnutia aj pomaha, lebo vapenec uvolnuje to co malta strhava. Takze nieco ako namacanie sutrov pri murovani je zaklad. MOZNO by sa tomu dalo aj viac pomoct, keby sa oblievali sutre kyslejsou vodou…ta oxidaciu vapencov urychluje. Neviem.
Dalej mi pride sila tuhosti malty nie ako uplne primarna zalezitost. Ak sutre v malte doslova plavaju tak malta prenasa cele zatazenie a na to treba sakra pevnu maltu. No ak sa muruje sposobom, ze sutre sa navzajom dotykaju a malta je len akesi pojitko, tak mojmu laickemu umu pride, ze malta nemusi dosahovat pevnost Kanagonu. Ale jasne, ze to nemoze byt ani maslo. Myslim si preto, ze to ci nanovo vymurovany mur padne o niekolko rokov ani nieje vecou malty, ale odbornosti murara, ktory vie konstrukciu muru ako skeletu vytvorit hlavne ako samonosnu…a v takom pripade malta moze mat mnohokrat aj pre nas podstandardne vlastnosti. To je aspon to co vidim na nasich objektoch…ze niektore casti su zlepene akoby nejakou muckou a su stabilnejsie, ako tie kde je super pevna malta ale je to v neporovnatelne horsom stave.
Z toho celeho mi pride, ze super pevnou maltou mozeme aj zakryt neodbornost murara, ale pravda sa ukaze o dlhsi cas.
Ale ako hovorim … som len laik. :) -
Waw, tvoje znalosti chémie naznačujú ešte jednu zaujímavú vec :) . A síce, že malta z páleného vápna je čisto ekologická záležitosť. Ako mi onehdá kedysi vysvetľoval Harp, tak toľko COčka, čo sa pri pálení uvoľní do ovzdušia, tak malta pri zretí opäť do seba naviaže, takže vytvorí v atmosfére COčkovú rovnováhu :lol: .To je super, že? K tej pevnosti malty asi toľko – z môjho pozorovania. Sporadicky sa mi podarí dostať sa po lešeniach až ku korunám múrov a tam je to vidno. Je mnoho prípadov, kedy je aj meter muriva pod korunou vymletý a vyplavený od malty a murivo stojí. Vtedy je pekne vidno, ako sú kamene medzi sebou v líci pekne viazané. A to je základ! Tak ako je klenba alebo záklenok samonosná konštrukcia, tak aj murivo ako také by malo byť a v stredoveku aj bolo tak stavané – že gro tvorila väzba medzi kameňmi. Perfektné viazanie po líci muriva ako aj jeho súčasné preväzovanie do jadra tzv.väzákmi je kľúčová vec. Malta bola a tak by mala byť aj dnes používanaá – ako pojivo, v minimálnej vrstve. Aby slúžila ako nosič tlaku z horného kameňa na spodný. Pokiaľ poctivo viažem lícne murivo, stalo sa mi, že som za deň “vytiahol” aj meter múru na výšku a žiaden problém, že by mi vytláčalo spodné kamene som nemal…Skrátka, murivo nesmie “plávať” na malte. Bohato prelievať jadro – to je dačo iné, tam smelo áno. Ale líce nie. Kedysi, ešte pred maltou, či zeminou sa stavalo nasucho. Kameň na kameň tak, aby sa čo najviac dotýkali. Tam, kde sa nedotýkajú a tým pádom tlak neprenášajú, sa dá malta a tá medzeru vyplní a vlastne cez tie tisícky drobných zrniek piesku v sebe ten tlak prenáša…. 8O . V začiatkoch som robil tak, aby kameň bol vždy na malte. Potom som si všimol, že aj na pôvodnom murive je často, veľmi často kameň o kameň, ležia na sebe a dotýkajú sa. Tak som to začal opakovať tiež. A vlastne to má ešte jedno pozitívum okrem pevnejšieho muriva. Čím menej malty, tým skorej vyzreje :wink: . No, čas nám pokročil, takže sa lúčim, bo letím dnes na Blatnicu murovať jednu menšiu kaverničku o objeme asi 15 kubíkov :twisted: !!
-
…, tak toľko COčka, čo sa pri pálení uvoľní do ovzdušia, tak malta pri zretí opäť do seba naviaže, takže vytvorí v atmosfére COčkovú rovnováhu :lol: .To je super, že?
…no nie celkom, pretože na vypálenie vápna potrebuješ energiu – oheň a ten produkuje viac CO2 – takže bojovať proti skleníku vypalovaním a hasením vápna sa nedá :wink:
…ale to zalievanie malty sódovkou nie je zlé – rýchlejšie to zreje – ale zase, nepreháňať – pretože aj rýchlejšie zvetráva – predsa len je to kyselina… a kyslý dážď je kyslý dážď -
Servis Bacil, nemyslel som to tak, že používanie haseného vápna bude riešiť emisný problém…. :lol: Myslel som to tak, že toľko COčka, čo sa pri pálení z horenia zdroja energie uvoľní do atmosféry, toľko zase vápno do seba pri karbonizácií naviaže. Samozrejme, že pálenie trvá podstatne kratšie, ako karbonizácia, ale po vyzretí je to cca 1:1.
Možno ešte drevo by sme mohli prebrať. Napr. teraz bude Yvet na Blatnici zachraňovať odtlačok v malte po prahu vstupu. Prah bol pôvodne zamurovaný v líci múru cca 30 cm hlboko. Sú k dispozícií dve možnosti. Buď okresať kus dreva, vložiť ho na pôvodné miesto, obmurovať a potom vytiahnuť. V múre ostane diera po prahu. Alebo druhá možnosť je nehať ho tam. Otázka – aké drevo by bolo najvhodnejšie pri druhej možnosti? Buk? Agát? Ošetrené drevo, alebo len vysušené a surové? Bude to na mieste, kde je pohyb turistov, takže ak tam drevo ostane, bude často ošlapávané. Ja by som tam asi dal kus dubového dreva, napusteného moridlom proti drevokazným hubám a zahnívaniu. Ak sa raz aj tak to drevo unavý, tak pôjde von a ostane tam diera….Miesto osadenia je navyše blízko rohu, takže ak tam prah ostane, nebude oslabené miesto pod nárožím. Ale to je už zase na inú tému. :lol: -
Samozrejme dub alebo agát by bol ideálny, buk určite nie, to je už oveľa lepší aj smrek, ale vyskytuje sa tam aj borovica,, ak by bola dostatožných rozmerov, nevidel by som problém. Neviem, niečo sa mi marí, že aj nadokenné preklady vo veži sú z mäkkého dreva, nie z dubu, ale možno si to len zle pamätám. Skôr som zvedavý na rozmery (toho prahu).
-
Nazdar Vĺčik, tvoja rýchla reakcia ma prekvapila :lol: . Nad borovicou som neuvažoval, no ak sa dnes Yvet a jej otcovi darilo, tak asi z dubu už dačo vystrúhali…Dnes sa mi sníval zvláštny sen…že si robil meračku Blatnice a Yvet ju túžobne očakáva :? Lebo hrad potrebuje veľmi zásadné zásahy a bez niektorých podkladov sa budú ťažko realizovať…
-
Troška som odbočil, takže nazad k téme. Na hradoch používame rôznym spôsobom pripravené malty, kameň samozrejme, drevo…a čo ešte? Tento rok na Lietave Lubo skúsil použiť vodné sklo pri povrchovej úprave korunky muriva, na to geotextíliu a zatrávnenie. Do akej miery je možné a vhodné použiť súčasné moderné materiály a chémiu? Pokiaľ ju použiť, v akých prípadoch, v akom množstve a priznávať to?
-
K tomu vodnemu sklu som skepticky. Problemom moze byt aj pouzitie sodneho vodneho skla. Mozu sa z neho vymyvat soli ktore nasledne budu destruovat kamen a omietky. Sam som zvedavy ako ecxperiment dopadne a s Lubom a dalsimi chystame nieco systematickejsie.
Co sa tyka geotextilie. Je to fajn material. Neskodny a v mnohom pomoze. Obcas mi vsak na zarucaninach vadi, ze sa casom odhali a svieti do dialky. Jeho zapracovanie na okrajoch je narocne.
-
Servis Harp, ja som sa zatial na inom hrade s geotextíliou nestretol, ak ak áno, tak som si ju nevšimol :lol: . Ak ťy môžem poprosiť, daj sem dáke foto ak máš, že ako to po rokoch “svieti”. Budeme to na Lietave iste pozorne sledovať viacerí, ako sa to správa (murivo pod ňou), či dakde neprečuhuje a pod. Z čoho ja osobne niesom moc nadšený, je nopová fólia, ktorú sme použili na 5.bráne aj na okne nad Peréničkou a na parapetoch okien 1.brány. Okraje pretŕčajú ponad zatrávnenie a cez okraje kameňov…no proste je to vidno a ruší to dojem. Aj som to chcel poorezávať po okraji trávy, ale Lubo že néé, že to netreba… :? Ak by sa to dalo nahradiť niečim menej “krikľavým”, tak by som to rád odskúšal. Čakám na vaše tipy priatelia :lol: :lol: :lol: :hello2:
-
K tej nopovke > samozrejme ze pretrca, ale to max 3-5cm, aby voda, ktoru folia zadrzi nekvapkala nazad do mura. Ked sa rozrastie travnik tak trsy travy to prekyrju, treba len chvilku pockat
-
He he, ja taký čumil a príležitostný “kameň/kýbel podaj”, ja by som na estetiku v rozbrblanom stave (v akom je trebárs tá naša Lietava) z vysoka …. Keby som mal na to a niekto by mi to dovolil :-D, ja by som celú “jedničku” pokryl dákou nepremokavou celtovinou na celú zimu a nech sa všetci estetici z toho hoc aj po…. Chobi raz bohorovne povedal takú vetu, že je jedno čo spadne, že “máme” všetko zamerané a postavíme znovu … :-D Tak keď vidím ako strašne pomaly “rastú” tie nové kubíky a ako jednoducho sa len po malom drcnutí sype origoš murivo dolu do pekla devastácie, tak by som vydal najradšej zákaz pršať/mrznúť/atď. :-D Na “jedničke” je v jadre to originálne pojivo vyplavené hádam aj do 3 m odvrchu a celá hmota preteká ako špongia … Každé aj odstrašujúce pre oči riešenie proti vode je bingo … Skúsme si spočítať čo za otročinu bude “vrátiť” líce fasády južnej strany “jedničky” na svoje miesto a o koľko viac šutrákov zletí v súčasnom stave do apríla dolu svahom … A keby sme mali na Lietave len “jedničku”, že …?! Pri poslednej návšteve hore sme sa s Chobim a tým šikulkom špárovačom/omietky fixáčom (ktorému som zase zabudol meno) prešli k polvalcovej bašte … a ako znalci vedia, ten zbytkovo zaklenutý “kumbál” v gotickom vysunutom prístavku (na ktorý Kiniži “prilepil” polválcovku), pod kútovým odtrhom, tak ten “kumbál” až kričí – robte so mnou niečo, lebo vám aj ja (po zime) zamávam a ani sa nerozlúčim … A takýchto tikajúcich umieráčíkov v hornom hrade – viac než na jeden ľudský život stačí, tak to s tou (vraciam sa) estetikou nechajme naším vnukom :-D …
-
Troška si uhol Jozef, téma je o materiáloch používaných na hrade. )Tvoj príspevok by sa hodilo presunúť k Lietave samotnej…Asi pred týždňom – dvoma som písal, že skôr by sme mali ísť cestou kvality, ako kvantity. A za tým si budem stáť, aj pokiaľ budem jediný tohto názoru. Ono je to z odstupom už len 5 rokov vidno aj na Lietave, že stále sa išlo na nové a nové zásahy a rozrobené sa riadne nedokončili. Viď 5.brána a jej izolácia klenby. Presakuje naďalej, zatrávnenie bolo zničené a neopravené, zarastené je to burinou a možno už aj krovinami atď….A mám pocit, že ani nieje vôľa dať pár dní na to, aby sa to spravilo, ako treba. Aj tá nopovka sa dá položiť tak, aby nerušila oko, no to chce zase čas a “pohrať sa” s tým, ako len rýchlo hodiť na miesto a šup-šup na lešenie pri inom objekte. Ak sa dakto pustí do nápravy po 3-4 rokoch, tak ten čas, čo si to vyžadovalo vtedy plus čas na nápravu bude isto viac, ako keby sa to spravilo RAZ a PORIADNE. Keby mala Yvet z Blatnice čas k to mu pár slov, myslím že by potvrdila, že toto jej omielam dookola, aby si dala fakt záležať na detailoch a robila veci precízne. Ono sa to vráti a oplatí viac, ako chytro chytro “valiť kubíky” a potom špekulovať, kto to pôjde o tri roky prešpárovať a pod. Prečo by nemohla po nás ostať po skončení zásahu aj kvalitná aj estetická práca? Myslím, že aj ten estetický dojem dvýha hodnotu práce a jej význam, alebo nie? :roll:
-
Rado v podstate máš pravdu, sám mám subjektívny pocit, že sa “hráme” dosť často na viacerých “pieskoviskách”, než by sa mi páčilo. Asi môj príspevok správca vymaže, lebo odbočujem… :-( Len ako príklad uvediem archeológiu v “kuchyni” pri 5. bráne – to sa mohlo radšej niečo s tým nešťastným okienkom pri výlome (pri polvalcovke), ktoré si zaslúži metál ak prežije zimu … Ale v mojom príspevku som hrbolato chcel povedať, že čas valcuje ten lietavský hrad… Ak ti tečie z 10 dier do lode, je síce chvályhodné, keď jednu zaplátaš, zavaríš, natreš, lakom prestriekaš, že nebude po nej ani pamiatky (a trebárs aj s garanciou “doživotnej záruky”), ale čo z toho keď na zvyšných 9 niet času, síl a energie ….
-
Celkom zaujímavá diskusia o riešení korún múrov, pritom nesmierne dôležitá pri každej obnove/konzervácii ak sa nezastrešuje…
Vzhľadom na to, že na Katarínke sme od r. 2003 realizovali experiment práve s ohľadom na čo najvhodnejšie riešenie koruny múrov, tak by sme sa radi podelili s našimi skúsenosťami.
Vo všeobecnosti: žiadne nové technológie veľmi nefungujú, hydrofobizácia či hydrofobizovaná malta a pod, cement…
Jednoznačne najlepšie funguje ochranná vrstva = zatrávnenie (“biosanácia”). Stačí už len 7 cm vrstva hliny s trávou (pozor, ani tak nie je dôležitá tá tráva – tá tam plní len funkciu zadržiavača ochrannej vrstvy hliny či sutiny), aby pod ňou mohla vápenná malta “v kľude” a bez teplotných šokov niekoľko rokov karbonatizovať a vytvrdzovať.Tu je k dispozícii kratší popis experimentu a používania zatrávňovania na Katarínke v rokoch 2003-2010:
Zatrávňovanie na Katarínke 2003-2010
http://www.katarinka.sk/odborny-vyskum/pamiatkova-obnova-technologie.phpKoho by experiment zaujímal bližšie, tu nájde na stiahnutie 8-stranový pdf dokument o priebehu a vyhodnotenie aj s fotografiami (1,4 MB):
Ak bz bol záujem, môžeme zavesiť nejaké fotografie aj sem…
Log in to reply.