-
Materiály používané na zrúcaninách – Ako a prečo?
-
Niekoľko fotografií – realizácia riešenia korún múrov biosanáciou – ztrávnením
(v predošlých príspevkoch aj nesprávne nazývaná ako zadrnovanie a pod.).Zábery sú z ruín Katarínky – Kláštora a kostola sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach (viac na http://www.katarinka.sk).
Obr. Južný múr južnej časti kláštora – experiment s rôznymi spôsobmi riešenia koruny murív vrátane zatrávňovania, 2006.Na zábere je statik Ing. Ivan Holub pri kontrole a vyhodnotení stavu malty po 3 sezónach. V popredí nezatrávnená a popraskaná malta je práve sanačná malta s obsahom hydrofobizačnej prísady (Bayosan HiQ, dnes predávaný pod značkou Baumit).
Obr. Na biosanáciu korún múrov boli použité aj trávnaté koberce zo zeme bezprostredne pod múrmi, 2009.Na isté miesta sme použili aj koberce trávy priamo spod murív, kde boli druhovo určené tie isté druhy tráv ako na korune daných múrov.
Každopádne, časom z takéhoto trávnatého koberca na korune napokon nie je krásny zelený angický trávnik, ale možno len na prvý pohľad “biedna riedka tráva”, čo však vôbec nie je na prekážku. Podstatné je, aby koreňovým systémom trávy bola zadržaná dostatočne hrubá vrstva hliny-sutiny ako ochrana pred výkyvmi teplôt a praskaním vápennej malty, kým skarbonizuje (čo trvá niekoľko sezón).
Obr. Koruna múru zatrávnená v roku 2007, stav po 2 sezónach v roku 2009.Tu je tráva uchytená veľmi dobre, čo umožňuje tienenie stromami z juhu, čiže v lete tu nedochádza k úplnému vysušeniu trsov trávy. Ako je však uvedené vyššie, takáto hustá tráva nie je nevyhnutná (na vysokých a na juh exponovaných múroch napríklad) a aj takmer “neujatá” tráva splní svoju ochrannú funkciu.
Obr. Koruna západného múru lode kostola – finálny stav po zatrávnení, 2009.Tu je príklad zatrávňovania svetelne a veterne veľmi exponovaného múru, kde napriek takmer plošnému kobercovému zatrávňeniu dnes už tráva nerastie ako hustý koberec, ale redšie. Svoj účel však aj tak spĺňa a koreňový systém aj takto riedkej trávy je prekvapujúco kompaktný a drží hlinu na korune múru.
-
Servus Benignus – chlape, dávno sme sa nevideli, nevidieť ťa na fdotkách, už by som ťa ani nespoznal :lol: :lol: :lol: Pekné výsledky máte so zatrávňovaním (budem používať tento jednoduchší názov), aj ja podporujem tento spôsob. Je to lacné, estetické, ekologické a vlastne ani nieje čo pokaziť. A ako vidno – funguje to. Ja dokonca uvažujem o vyskúšaní tohto : semená tráv zamiešať do ílu a ten potom naniesť na koruny. Sesternica – záhradníčka mi k tomu povedala asi toľko, že z toho ílu by vzyšla tráva tak asi po dvoch až troch rokoch, čo asi nieje najideálnejšie. Ale možno na nejakom úseku by to stálo za skúšku.
Chcem sa spýtať: máte nejako podrobnejšie zmapované, že kedy ste ktorý úsek zatrávňovali a ako sa po daných rokoch správa murivo a malta podtým? Či sa nejako zmenila štruktúra a kvalita k lepšiemu, alebo k horšiemu a pod. A ešte jedna otázka : dávali ste ten vegetačný kryt na korunky hneď po skončení práce, kým bolo murivo ešte čerstvé, alebo ste nechali maltu pár dní zavädnúť a zaschnúť? -
Koncom augusta som bol v Česko-saskom Švajčiarsku, aj v Dolskom mlyne, ktorý myslím všetci poznáme z rozprávky Pyšná princezná.
Chcem upozorniť na stránku http://www.dolsky-mlyn.cz, ktorú spravuje OZ na záchranu Dolského mlyna. Mlyn pochádza z roku 1515.Počas letných povodní bol riadne zničený, ale združenie sa zaťalo, pracuje, opravuje, stavia mosty, cestu, všetko zase čistia. Podobní blázni, ako poznám na Slovensku z radov hradológov.Odporúčam pozrieť si fotky resp. video…
A teraz k veci : počas jednej z brigád požili maltovú mes NESTOR,vyvinutú Výskumným ústavom anorganickej chémie v Ústí nad Labem. Bol to sponzorský dar. Chlapi to skúšajú,veď si to pozrite na fotkách,ako to aplikovali.
Snáď to niekto už poznáte, budem rád, ak sa podelíte o informácie a dojmy.
Ja držím palce týmto maníkom.Nech sa im darí, v ťažko skúšanom údolí Kamenice. Je tam fakt krásne.Ako v rozprávke.Niektoré veci by sa aj dali odkukať, napríklad prácu s pieskovcom…
Kardinál -
K tej nopovke > samozrejme ze pretrca, ale to max 3-5cm, aby voda, ktoru folia zadrzi nekvapkala nazad do mura. Ked sa rozrastie travnik tak trsy travy to prekyrju, treba len chvilku pockat
Naša skúsenosť vraví, že pretŕčajúce okraje nopovej (hydroizolačnej) plastovej fólie na korunách nadzemých múrov nezarastú trávou, ale stále budú istým spôsobom “škarediť” korunu múru. Skúšali sme prekryť ten okraj fólie aj geotextéliou na udržanie zeminy, avšak len s čiastočným úspechom.
Dôvody problémov:
– tráva potrebuje istý substrát (aspoň minimálnu vrstvu hliny-sutiny) a vlhkosť, ktorú však pretŕčajúca nopová fólia nevie zabezpečiť
– tráva potrebuje stabilné podložie, avšak pretŕčajúca fólia stabilná nie je, pri každom vetre sú tam isté pohyby, plápolanie, aj keď by sa zdala pevná.
– dážď z okraja takejto hladkej fólie splaví všetok substrát veľmi ľahlo, nemá sa kde zachytiť, malé priehlbinky vo fólii (“nopy”) určite nestačia. -
Veru Benignus, s tou nopovkou som to videl podobne, pekne si to popísal. Nemôžem si pomôcť, ale nopovka mi skrátka nesedí na hradoch, aj keď zrejme budú situácie, kedy sa inak dať nebude. Ale keď to vidím, jak čúha z parapetou okien na Peréničke a 1.bráne na Lietave… :? :| – nepáči sa mi to – no čo iné. Ak budem mať možnosť, tak by som to čo najviacej poorezával tesne popri kraji trávy, aby to trčalo minimálne.
-
Na začiatok trochu hudby k čítaniu, ktoré by som nazval podľa názvu piesne Private investigation.
http://www.youtube.com/watch?v=ezIkeddv_pAKardinálovi,
vrecované malty, KVK obsahuje cement, tá druhá neviem, ale ak je tam tiež, tak ani keď by bola od NASA.
Chcel by som Ti odpovedať na otázku, že ktoré vápno je ku ktorému druhu horniny, (kameňu) najvhodnejší. Varín som vynechal, takže iba závody Calmitu v Žiranoch, Tisovci, Margecanoch.
Je to úplne jedno, pretože do pece vstupuje už len kvalitný vysokopercentný vápenec, ktorého produktom je dnešné čisté až 90%, mäkko pálené vápno, Cao (1000 – 1100 stupňov Celzia). Čiže tie zvyšné percentá sú malé na to, aby vápno, resp. maltu nejak výrazne ovplyvnili.
Nechcem tu spomínať celú históriu výroby a používania malty, začal by som neskororománskou, alebo ranogotickou maltou. Najskôr na Starom Zvolene, neskôr na Tematíne, som si všimol v malte drevené uhlíky z halúzok priemere cca 1cm, dĺžka podobná. Laboratórne sa zistilo (Hošek), že už 7.67dielov drevného uhlia na 100 dielov malty spôsobuje rýchlejší počiatočný nárast pevnosti a než malta tradičná, ako aj lepšiu kvalitu a trvanlivosť.. Spôsobovalo to pálenie vápna v milieroch, kde po vyberaní vypáleného vápna sa čiastočne znečistilo drevným uhlím, ktoré spôsobilo rýchlejšiu karbonatizáciu v celom objeme malty.
Vápenec na stavbu hradov sa pálil v čo najbližšej vzdialenosti od hradu na mieste výskytu vápenca. Ten mal samozrejme špecifické zloženie dané miestom výskytu. Podiel vápennej zložky v stredovekých maltách bol rôzny pre ložné, (murovacie) malty a pre omietkové.
Prvkovou analýzou bol odokázané, že vápno bolo pálené z vápencov obsahujúcich i určité množstvá hliníka, železa a iných prvkov, ktoré sa stali povedzme latentnou hydraulickou zložkou vápna. Čiže podľa množstva a druhu prímesí, mohlo ísť o čisté vápna až z vyše 90 % podielom CaO, alebo menej čisté, s vlastnosťami vzdušného vápna, alebo hydraulické, a to buď slabo, stredne, alebo silne hydraulické vápna.
Ale treba spomenúť, že stále sa jedná o mäkko hasené vápna, to jest pálené pri teplote od cca 650 do 1050, max 1100 stupňov Celzia.
Nechcem tu spomínať ani ďalšie veci okolo, chcem iba zdôrazniť, že aj keď sa hornina, (aj s rôznym možným znečistením) svojim zložením výrazne blížila k surovine na výrobu cementu, (zmes CaO, Fe2O3, Al2O3, SiO2 tak výsledný produkt, dal by sa nazvať rímsky cement, alebo hydraulické vápno pri vypálení pod medz slinutia, to jest do tých 1100 stupňov má iné vlastnosti, ako keby bola vypálená nad medz slinutia (1250-1450 stup. Celzia), čo by už bol portlandský cement a toto vidím ako kľúčové.
Pridaním cemenu sa tiež získa hydraulická malta, ale mne naozaj nesedí, skôr by som hľadal cestu vo využití už mnou a Harpom spomínaných hydraulických prímesí, myslím tým malty len na použitie pri viac počasím namáhaných častí, nič viac.Priznám sa dosť ma vytočil liberál od pamiatok svojou slávnou vetou, že cement je cesta do pekla.
Takže za komunizmu bola modla betón, teraz bude bez rozmyslu modla hasené, najlepšie odležané vápno. Nemám proti nemu nič, iba si myslím, že pri objekte kde sa jeho použitie spomínalo, nie je zrovna najvhodnejším riešením, z viacerých dôvodov. Jedná sa o torzo donžonu na dolnom hrade Starého Zvolena, ktorého horná časť, teda pahýľ, čo trčí, bude zrekonštruovaný ako pahýľ, s nepravidelne vymurovaným plášťom okolo celého horného torza, čo je metodicky správne, do toho sa ani nemiešam, len tá vzdušná malta mi akosi nesedí, je tam dosť rizík premŕzania a poveternostných vplyvov.Ale zasa, v živote som nepoložil kameň na maltu na ktorejkoľvek zrúcanine, takže možno iba táram.
The End, a myslím tým naozajstný The End,
predsa len ešte s jednou poznámkou.
Pripadá mi dosť smiešne, keď sa dvaja podávači malty bavia o niečom, čo malo byť už dávno laboratórne vyskúmané, v rôznych variantách, s jasným odporúčaním pre prax a dnes už aj s akými-takými možnosťami porovnávať.Použitá literatúra, viac menej pan Hošek, internet, ešte pár linkov
http://books.google.sk/books?id=twxgxuPWG24C&pg=PA64&lpg=PA64&dq=ost%C5%99e+vyp%C3%A1len%C3%A9+v%C3%A1pno&source=bl&ots=vBUSXzAAL9&sig=2w-w58xlvqTJW7WSgCnhKyb8dHY&hl=sk&ei=yEGvTN-OL47oOb6fiMoF&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=6&ved=0CDgQ6AEwBQ#v=onepage&q=ost%C5%99e%20vyp%C3%A1len%C3%A9%20v%C3%A1pno&f=falsehttp://www.keim.cz/info/00-1/info1.htm
http://is.muni.cz/th/175462/prif_b/Rekonstrukce_vyrobnich_postupu_historickych_malt_a_omitek-_baklarka.txt
http://is.muni.cz/th/257139/prif_b/Bakalarska_prace.pdf
http://il.youtube.com/watch?v=qc16dQcKq7s&feature=related -
“Ale zasa, v živote som nepoložil kameň na maltu na ktorejkoľvek zrúcanine, takže možno iba táram.”
…. neverím, vĺčko, neverím, ty musíš v tomto tárať …. …. a ak je to pravda, možno si macher, ktorý sa trýzni či tepuje svoju zdržanlivosť, že odolal pokušeniu :-D … ja som pudovo potom zviera oproti tebe… asi je deravá fachmanská kontrola na Lietave :-), keď som sa za tých doteraz 11 víkendov na hrade už neraz prešmykol :-) … Vždy keď sa mi to podarí, až si “zárezy do pažby” robím a trasiem sa vzrušením ako úchylák :-) …
… ešte raz klobúk dolu i krútenie hlavou pri takom “odtŕhaní si od huby”. -
Kedže my sme na Gýmeši úplný diletanti a kacíry, ako už odznelo na Hrady .sk , ja sa dopustím kacírstva on-line, a zastanem sa cementu! Osobitne som za “čiapky” nad klenbamy z betónu( bože môj, ako som to len sem mohol napísať! Apage satanas!), ktoré na Hrušove overil čas a len a len vďaka nim tam ešte nejaká klenbička stojí… A nech si tu puritáni skladajú básne . Nie som za každý brutalizmus, ale niekedy účel svätí prostriedky . Viem že betón bol komunistickou modlou číslo 1, ale prečo ho odrazu úplne zatratiť? Zasa chceme byť na slovensku pápežskejší ako pápež? Dokedy tu budú ludia vnímať veci tak čierno-bielo bez nadhľadu vlastého názoru?
-
Už som naozaj nechcel, ale vidím, že treba, aby nedošlo k zbytočným nedorozumeniam.
Pri konzervácii a častočnej rekonštrukcii múrov na hornom hrade Starého Zvolena bola používaná vápennocementová malta. Múry, alebo múr v neviem akom rozsahu ani mieste sa vraj rozpadá.
Samozrejme za vinníka bol označený cement. Pritom viem ako sa to robilo, ja tých príčin vidím viac, a nemyslím si, že cement je úplne tá najhlavnejšia príčina.
Takže tu treba hĺadať pôvod onej vety.
Nato došlo podľa mňa zasa k ďalšiemu extrému, dolný donžon skoro reštaurátorským spôsobom konzervovať iba vápennou maltou, podĺa mňa nie najvhodnejším, ale určite by sa o tom dalo polemizovať. Tú istú vetu som použil aj pri Vígľaši.
Tu treba vidieť ten rozpor, na jednej strane pomaly reštaurátorský prístup ibavápnom, na druhej strane ” ťažká bojová technika pri dobíjaní (nie je to ypsilonka, je to schválne) hradu a pomaly tony cementu, aj keď mi je jasné, že ide o rozdielne práce, aj rozsah.
Každý spôsob, čiže použitie vzdušnej vápennej, hydraulickej, ale aj použitie cementu je samozrejme prípustné tam, kde sa to najviac hodí.
Veta, cement je cesta do pekla, je obyčajný mediálny dríst, aký používajú politicia a iní “dôležití ” ľudia, vlastne neviem na čo, a tak to treba aj brať. -
… na jednej strane pomaly reštaurátorský prístup ibavápnom, …
Podľa mojich skúseností slovenskí, komorovým zákonom chránení reštaurátori “ibavápnom” nechcú a nevedia robiť. Všade musia aspoň cvrknúť nejakej disperzie, bieleho cementu alebo použijú rovno nejakú priemyselne vyrábanú maltovú zmes, ktorá sami nevedia čo všetko obsahuje… -
Keďže aj diletanti občas vedia čítať, spozoroval som pri dnešnom výlete na Zniev čosi čo Vľčik opisoval ako jeden spôsob prípravy hydraulickej malty – ajhľa, čo je to malé červené v malte? No sú to drobky tehly = hydraulická malta na dolnom hrade Zniev.
Ale štruktúra niektorých úsekov hlavných obvodových múrov ma zaskočila!
Dá sa povedať že sú vymurované z dolomitového makadamu! A odkryté interiérové priečky sú naproti tomu s kvalitných veľkých blokov kameňa. A zaklincovali to nárožným kvadrovaním z penovca! Netreba sa diviť , že sa hrad tak rýchlo rozpadol. -
Servus Benignus – chlape, dávno sme sa nevideli, nevidieť ťa na fdotkách, už by som ťa ani nespoznal :lol: :lol: :lol: Pekné výsledky máte so zatrávňovaním (budem používať tento jednoduchší názov), aj ja podporujem tento spôsob. Je to lacné, estetické, ekologické a vlastne ani nieje čo pokaziť. A ako vidno – funguje to. Ja dokonca uvažujem o vyskúšaní tohto : semená tráv zamiešať do ílu a ten potom naniesť na koruny. Sesternica – záhradníčka mi k tomu povedala asi toľko, že z toho ílu by vzyšla tráva tak asi po dvoch až troch rokoch, čo asi nieje najideálnejšie. Ale možno na nejakom úseku by to stálo za skúšku.
Ahoj Rado… veru dávno sme sa nevideli, asi preto že si na istý čas zmizol zo spoločných akcií združení zo Zachráňme hrady, kde sa zvykneme stretávať…
Ale späť ku nápadu s ílom na korune:
– áno, aj my sme sa pohrávali aj s takou myšlienkou prekryť korunu zhutneným ílom, ktorý by vytvoril akoby úplnú izoláciu koruny múru od zrážok – de facto niečo ako dočasnú čapicu.(***malá odbočka ku téme cement na ruinách/korunách:
Takúto čapicu na niektorých ruinách tvorí kedysi používaný betón – ako betónová škrupina – tá je však “trvácnejšia” – v dobrom i zlom.
Ak na tento betón bola koruna aj preškárovaná či vymurovaná, tak potom jej to určite viac ubližuje ako íl (dôvody – napríklad: nevhodná distribúcia vlhkosti v múre, ne-difúzia, iná teplotná rozťažnosť pôvodnej časti múru voči prebetónovanému, ktorá môže spôsobiť aj plošné praskanie múru alebo oddeľovanie “betónovej” a pôvodnej vápennej časti múru a pod.
***koniec odbočky cement).Pokusu s ílom som naklonený a pravdepodobne v budúcnosti (do 2 rokov) to vyskúšame na časti kláštorného múru na Katarínke.
Íl by som už ničím nevylepšoval (semená trávy ako píšeš), lebo v tom prípade potlačíš to, na čo si tam ten íl dával – teda na vytvorenie nepriepustnej izolačnej vrstvy na korune múru (akoby hydroizolačnej fólie na prírodnej báze – tráva by ju časom poškodila).
Dalo by sa ešte uvažovať o dvojvrstvovej štruktúre – ílová vrstva ako bezprostredná ochrana škár na korune, na nej vrstva trávy na hlinovom/sutinovom substráte), ale tá sa mi zdá už samoúčelná a nadbytočná – odhadujem, že v tomto prípade by sa tráva uchytila oveľa horšie ako priamo na múre bez ílovej izolácie – pretože by bola podstatne viac vysúšaná počas období sucha a horúčav – priamo na “ílovej fólii”. Ak je tráva na múre, predsalen si udržuje určitý vlhkostný a teplotný režim v spolupráci s múrom a jeho jadrom…Ale ílová izolácia a následná hrubšia vrstva substrátu a tráva sa mi vidí ideálne riešenie na izoláciu plôch nad zaklenutými priestormi (ako sa vyššie spomínalo vzývanie betónových platní nad klenbami na Hrušove, alebo vaša izolácia nad klenbami použitím nopovej fólie. Ekologickejšia a šetrná alternatíva je poctivá utlačená vrstva ílu.
Chcem sa spýtať: máte nejako podrobnejšie zmapované, že kedy ste ktorý úsek zatrávňovali a ako sa po daných rokoch správa murivo a malta podtým? Či sa nejako zmenila štruktúra a kvalita k lepšiemu, alebo k horšiemu a pod.
Áno, máme to podchytené, niektoré úseky sme kontrolovali hneď po roku, niektoré po troch, štyroch atď.
Všeobecný záver sa spraviť nedá, avšak stav malty pod trávou bol zodpovedajúci očakávaniam, pri dlhšom zrení malty (3-4 sezóny) bol na pohľad kompaktnejší (je to subjektívny pocit, nemáme to laboratórne potvrdené). Zaujímavé pozorovanie bolo, že pod koreňovou štruktúrou, ktorá napriek tomu, že navrchu bolo len pár stebiel trávy ktorá pražila (a zdalo by sa že poväčšine vyhynula), tak koreňový sestém bol kompletne prerastený celým substrátom a substrát držal pohromade takmer ako na geotextílii – ak si to vieš predstaviť.
Jednotlivé druhy tráv, ktoré tam rastú a boli ped našim experimentom určované (aj po ňom a tiež na miestach pod múrmi) sú popísané v už spomínanom dokumente o zatrávňovaní a experimente:
http://www.katarinka.sk/odborny-vyskum/biosanacia/Peter_Herceg_-_Katarinka_-_ZATRAVNOVANIE_-_skusenosti_pri_vyskumoch.pdfA ešte jedna otázka : dávali ste ten vegetačný kryt na korunky hneď po skončení práce, kým bolo murivo ešte čerstvé, alebo ste nechali maltu pár dní zavädnúť a zaschnúť?
Dobrá otázka:
zatrávňovali sme podľa možností – najneskôr ako sa dalo a teda dokedy sme mali lešenie pri danom múre. Čo pre niektoré úseky bolo aj dva mesiace a pre iné len pár dní po vymurovaní.Dôležitá vec – koruny múrov sme murovali nie čisto vápennou maltou, ale mierne nadstavenou bielym cementom (cca 1:4:12 – 1:8:24 b. cement : hasené odležané vápno>1rok : plnivo).
Dôvod je jednoduchý – aby sa dalo po korune chodiť, zasýpať ju, “udusávať” kritické miesta a trsy tráv – nemohli sme riskovať nestabilitu namurovanej koruny, ale potrebovali sme získať počiatočnú pevnosť pomerne rýchlo.
Z takto nadstavanej malty murujeme všetky úseky, kde potrebujeme nástup pevnosti pomerne rýchlo, aby nám pri následnom murovaní ďalšej vrstvy pôvodnú ešte nezatuhnutú “nevydulo”, nehýbala sa a pod.
Už mierne nadstavenie cementom zabezpečí to, že murivo je pevné, avšak nemení jeho chemické, mechanické a hydrofilné vlastnosti natoľko, aby sa murivo nesprávalo ako z vápennej malty. -
Hrad Slovenská Ľupča – múr vonkajšieho opevnenia na juhovýchodnej strane, ktorý je súčasne aj oporným múrom nádvoria:
1. Nedatovaná fotografia z varak.hu ukazuje jeho vonkajšiu stranu pred nedávnym preomietnutím.
2. V súčasnosti tvrdá omietka s takmer lešteným povrchom romanticky odhaľuje čelá niektorých kameňov v murive.
3. a 4. Skoro celý múr je zjavne v pohybe.
5. a 6. Omietka sa miestami oddeľuje od muriva.
-
ajhľa, čo je to malé červené v malte?
Peťo, to je skoro na každom hrade, keby si sa pri murovaní ostenia prechodu na Gýmeši otočil, tak by si na neskorogotickom vežovom paláci videl omietku aj ložnú maltu toho istáho zloženia. Ja som len chcel kardinálovi dať recept na “lektvar” na odolnejšiu a tvrdšiu maltu na korunu muriva. V podstate dobrý, teda určite lepší ako šedý ako píše Benignus je biely cement, aj svojim chemickým zložením, obsahuje viac CaO, okrem toho aj bieliace zmesi (trebárs kaolín)…
Tiež som zástanca zatrávňovania, podĺa mňa je to najlepší spôsob ochrany koruny muriva, (to mám ešte zo Starého Zvolena, dr. Hanuliak), aj keď tam je to trochu iné. Nechcel som iba o tom hovoriť, ten Benignusov elaborát poznám, rešpektujem mlčanie, tak ako Uhrovec.
Peťo, tu máš tiež ten dolomitický makadam, myslím, že to je to isté, murované líca a po vrstvách nasypaný “makadam”, zalievaný, alebo možno zasypaná vrstva kameňov pieskom zmiešaným s nevyhaseným vápnom a následne zaliatym vodou, tento postup sa vraj použil na starej veži Spišského hradu, ale 100% neviem, iba som to čítal.
Benignus, nikto tu nevzýva betón, strombus sa možno trochu zle vyjadril, sme TGM vďační, že ho tam dali, inak je už dávno po klenbe, nakoniec aj ten betón je dnes už predmetom ochrany.
Foto je z Tematína, východná veža, zhruba z polovice 13 storočia, vekovo by to so spišskou aj súhlasilo (tretina 13. stor.) -
… na jednej strane pomaly reštaurátorský prístup ibavápnom, …
Podľa mojich skúseností slovenskí, komorovým zákonom chránení reštaurátori “ibavápnom” nechcú a nevedia robiť. Všade musia aspoň cvrknúť nejakej disperzie, bieleho cementu alebo použijú rovno nejakú priemyselne vyrábanú maltovú zmes, ktorá sami nevedia čo všetko obsahuje…
iba som sa zle vyjadril, nechcelo sa mi podrobne všetko popisovať a viem, náhodou som sa dostal k tomuto
http://www.antar.sk/DaB/clanok.php?id=43
Log in to reply.